Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201349
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. G. XXX, v zastúpení JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka so sídlom L. 1, Z., proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline - Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho
26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-89/2014 zo
dňa 06.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 03.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-89/2014 zo dňa 06.11.2014 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného,“ „druhostupňové rozhodnutie,“ „preskúmavané rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný preskúmal rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
Žilina - Okresný dopravný inšpektorát Bytča (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. ORPZ-ZA-
ODI3-P-27/2014zodňa23.09.2014(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie,“„rozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu) a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil výrok rozhodnutia o priestupku tak,
že vypustil text: „bezodkladne nezastavil vozidlo“ a „§ 65 ods. a)“, zmenil časť výroku o náhrade trov
konania, v ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol, že žalobca dňa 12.02.2014 v čase
o 11:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, ev. č. BY-724AJ po ul. Štefánikovej
v meste Žilina, pričom s vozidlom cúval z radu zaparkovaných vozidiel, kde z dôvodu nevenovania
sa plne vedeniu vozidla narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti oproti stojaceho osobného
motorového vozidla zn. Toyota Celica, ev. č. ZA-877FH, ktoré tam zaparkoval p. P.. Vodič P. si nesplnil
povinnosti účastníka dopravnej nehody tým, že bezodkladne nezastavil vozidlo, neohlásil dopravnú
nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, nezdržal sa konania,

ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody premiestnením vozidla, bezodkladne neupovedomil
osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená a z
miesta odišiel. Pri dopravnej nehody nedošlo k zraneniu osôb. Vodič P. sa na miesto dopravnej nehody
po telefonickom kontaktovaní vrátil, pričom bola s vodičom vykonaná dychová skúška s negatívnym
výsledkom, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a),
d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 8/2009 Z.z.“) a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.). Podľa § 22 ods.
2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.
Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na listinné dôkazy - záznam o
podaní vysvetlenia zo dňa 12.02.2014, zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 28.02.2014, záznam
o dopravnej nehode a zápisnicu o obhliadke miesta zo dňa 12.02.2014, fotodokumentáciu, ktorá je
súčasťou administratívneho spisu a z výsluchu žalobcu vyplýva, že preukazujú skutok tak, ako je

špecifikovaný v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia vo väzbe na zmenu tohto rozhodnutia
druhostupňovým správnym orgánom. Žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustí ten, kto iným spôsobom
ako uvedeným v písm. a) - i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom
podľa osobitného predpisu. K priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch je potrebné
uviesť, že poznámky pod čiarou - „legislatívne pravidlá Vlády Slovenskej republiky“, ktoré záväzne

určujú pravidlá tvorby právnych predpisov uvádzajú, že tieto majú mať výlučne informatívnu hodnotu a
nie sú súčasťou právneho predpisu. Neexistencia prepojenia odkazu 3d v Zákone o priestupkoch na
§ 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. nie je teda právnou prekážkou posudzovania porušenia
ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. ako porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom. Za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. e) Priestupkového zákona možno uložiť

pokutu vo výške od 60,- do 300,- Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Porušením ust. § 66 ods. 2
písm. d) Zákona o cestnej premávke žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustí ten, kto ako vodič
vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta. Za uvedený priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. a) sa uloží pokuta od 300,- do 1.300,- Eur

a zákaz činnosti od 1 do 5 rokov. Porušením ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. žalobca
spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Za tento priestupok podľa §
22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. možno uložiť pokutu od 150,- do 800,- Eur a zákaz činnosti do

3 rokov. S poukazom na § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. žalovaný uložil sankciu podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný (aplikoval absorpčnú zásadu).
Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania niet pochybností o tom, že skutok
kladený žalobcovi za vinu, sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu s
poukazom na to, že skutková podstata priestupku a jej štyri charakteristické povinné obligatórne znaky

boli preukázané a naplnené. Žalovaný konštatoval, že s poukazom na § 3 Zákona o priestupkoch na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, pri zavinení z nevedomej nedbanlivosti je
zodpovednosť fyzickej osoby založená na povinnosti predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej
vyžaduje určitá miera opatrnosti. Okrem nevedomosti musí byť súčasne daná i povinnosť a možnosť
predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Podmienky zodpovednosti sú

stanovené kumulatívne, ktoré sú rovnocenné, vedieť mal a mohol. Žalobca mal povinnosť ako aj
možnosť predvídať porušenia, ktoré sa mu kladú za vinu a to z dôvodu, že vedel o skutočnosti,
že pri vykonávaní cúvacieho úkonu je potrebné zachovať bezpečnú vzdialenosť od oproti stojaceho
(zaparkovaného) vozidla, aby nedošlo ku kontaktu s týmto vozidlom a teda v konečnom dôsledku k jeho
poškodeniu. Preto žalobca mal dbať na zvýšenú opatrnosť, prípadne si na bezpečné vykonanie tohto

úkonu zabezpečiť spôsobilú a náležite poučenú osobu a vzhľadom na okolnosti veci a osobné pomery,
keďže je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od 03.08.2000, mal vedieť, že svojím konaním
tak, ako sa mu kladie za vinu, poruší alebo ohrozí záujem chránený zákonom. Správanie žalobcu, ktorý
tvrdí, že zacítil ťuknutie, vystúpil z vozidla, pričom nevidel žiadne poškodenie vozidiel, obsahuje prvky,
ktoré osvedčujú prítomnosť vedomej nedbanlivosti v jeho správaní už aj preto, že keby zo svojho vozidla

vystúpil bezprostredne po zacítení ťuknutia do pevnej prekážky (stojaceho vozidla), nepremiestnil by
svoje vozidlo po dopravnej nehode, tak by videl ako je ťažné zariadenie z vozidla Škoda Fabia Combi v
kontakte s vozidlom Toyota Celica a rovnako by videl aj poškodenie, ktoré takto na tomto vozidle vzniklo.
Žalobca sa však bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že dôsledky jeho konania nenastali, hoci
v zmysle listinného dôkazu - priloženej fotodokumentácie, poškodenie vozidla v tom čase bolo jasné

viditeľné a v danom čase a na danom mieste bol celkom logický predvídateľný záver, že toto poškodenie
spôsobil žalobca svojím spôsobom cúvania. Ak objektívne vzniknú pochybnosti, že vodič mohol, hocio tom nie je vnútorne presvedčený, poškodiť, v blízkosti sa nachádzajúce (zaparkované), vozidlo, to
znamená možná dopravná nehoda, potom jediným zákonným spôsobom, ktorý by účastníka konania
(žalobcu) z uvedeného podozrenia vyvinil, je zotrvanie na mieste možnej dopravnej nehody so splnením

si povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. Iba toto je konanie, ktoré tvorca zákona
u vodiča predpokladal v súvislosti s evidentnou alebo možnou dopravnou nehodou. Žalobca dopravnú
nehodu policajtovi neoznámil a z miesta dopravnej udalosti odišiel a na miesto dopravnej nehody sa
vrátil až po kontaktovaní orgánmi policajného zboru. V konaní bolo preukázané, že došlo ku škode na
motorovom vozidle Toyota v sume 100,- Eur podľa odhadu policajta, ktorý vykonal obhliadku miesta

dopravnej nehody.

Protitomutorozhodnutiupodalriadneavčasžalobcužalobca.Žiadalnapadnutérozhodnutiežalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov konania. V podanej žalobe poukázal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že
pri rozhodovaní vychádzal z jednotlivých listinných dôkazov, a to aj z listinného dôkazu - Záznam o
podaní vysvetlenia žalobcu č. ORP-P-ODI-V-2014 zo dňa 12.02.2014, z ktorého vyplýva, že v súvislosti

so skutkom, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, narazil žalobca do zadného nárazníka zaparkovaného
vozidla Toyota, pričom zacítil ťuknutie, potom vystúpil z vozidla, pričom nevidel žiadne poškodenie na
svojom ani zaparkovanom vozidle a tak pokračoval v jazde do firmy. Následne, po kontaktovaní políciou,
sa vrátil na miesto, kde sa nachádzal poškodený z vozidla Toyota, pričom pri lepšom prezretí vozidla
si žalobca všimol poškodenie nárazníka na vozidle Toyota. Uvedené skutočnosti žalobca potvrdil aj na

ústnom pojednávaní, keď opakovane uviedol, že z vozidla vystúpil, skontroloval obidve vozidlá, pričom
nezistil žiadne poškodenie. Po návrate na miesto udalosti chcel žalobca vypísať s poškodeným záznam
o dopravne nehode, čo však poškodený odmietol, tento žiadal od žalobcu priamo na mieste finančné
odškodnenie, v opačnom prípade trval na tom, aby sa vec riešila ako dopravná nehoda. Poukázal, že
z listinného dôkazu - Záznamu o podaní vysvetlenia č. ORP-P-ODI-V/2014 zo dňa 12.02.2014 O. P.

vyplýva, že v rozhodnom čase parkoval na danom mieste, bol na obede, po obede s vozidlom odišiel a
následne mu volal kamarát O. J., že má poškodené vozidlo, pričom on videl, že do jeho vozidla narazilo
vozidlo žalobcu. O. P. si pozrel zadný nárazník, ktorý bol skutočne poškodený a tak sa vrátil na miesto a
zavolal políciu. O. P. taktiež uviedol, že sa s vodičom nedohol na škodovej udalosti a žiadal, aby sa vec
evidovala ako dopravná nehoda. Ďalej poukázal na Záznam o podaní vysvetlenia č. ORP-P-ODI-V/2014

zo dňa 28.02.2014 O. J., z ktorého vyplýva, že menovaný videl ako vozidlo žalobcu narazilo ťažným
zariadením do zadnej časti oproti zaparkovaného vozidla poškodeného. Svedok sa mal pozrieť aj na
zadnú časť vozidla poškodeného, pričom však žiadne poškodenie vozidla nevidel. Uvedenú udalosť O.
J. napísal aj na Facebook na stránku dopravných informácií a nechal na seba kontakt, uvedené zároveň
nahlásil aj na políciu. Neskôr sa O. J. cez internet ozval majiteľ vozidla O. P., s ktorým sa osobne stretol

na druhý deň - 13.02.2014, kedy poškodený ukázal svedkovi vozidla, pričom tento po umytí vozidla na
zadnom nárazníku poškodenie laku a plastového nárazníka.

Tvrdil, že z uvedeného popísaného skutkového stavu správnymi orgánmi vyplývajú závažné rozpory
rozhodujúce pre posúdenie priebehu skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu. Žalobca tvrdil, že správny
orgán nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že poškodený s vozidlom po náraze vozidla žalobcu

do vozidla poškodeného odišiel z miesta a následne sa naň vrátil až s odstupom niekoľkých hodín. V
tomto kontexte správny orgán neskúmal, aké úkony poškodený vykonal so svojím vozidlom v tom čase.
Správny orgán taktiež nevyhodnotil skutočnosť, že obidve vozidlá - ako vozidlo žalobcu, tak aj vozidlo
poškodeného, sa po návrate na miesto nenachádzalo na tých istých miestach ako v čase skutku. Podľa
názoru žalobcu je rozhodujúcou skutočnosťou, že poškodený evidoval poškodenie svojho vozidla až

následne po tom, ako sa o tom mal dozvedieť od svojho kamaráta O. J., ktorý mu mal volať a takto ho
informovať o náraze do jeho vozidla. Svedok J. však uviedol, že ho poškodený kontaktoval cez internet,
s ktorým sa takto stretol na druhý deň, pričom až vtedy videl poškodenie vozidla poškodeného. Tvrdil, že
spornou zostáva okolnosť, či ani jedna z vyššie uvedených osôb, vrátane žalobcu, v rozhodnom čase
nevidela na vozidle Toyota žiadne poškodenie, pričom toto sa malo objaviť až následne, s odstupom

niekoľkých hodín, na podklade oznámenia tretej osoby. Podľa správny orgánov skutočnosť, že žalobca
nacúval do vozidla poškodeného, má vyplývať aj z listinného dôkazu - fotodokumentácie, pričom
poškodený na vozidle Toyota sa nachádza na pravej strane zadného nárazníka vo výške od 38 cm do
40 cm nad úrovňou vozovky a ťažné zariadenie Škoda Fabia sa nachádza vo výške 36 cm do 48 cm
nad úrovňou vozovky (obrázok 15, list č. 23 administratívneho spisu). Žalobca tvrdil, že správny orgán

nevyhodnotil skutočnosť, že poškodenie vozidla Toyota sa nachádzalo na dvoch miestach a na obochbokoch nárazníka. Túto fotodokumentáciu predložil do správneho spisu žalobca v prvom odvolaní zo
dňa 26.05.2014, správny orgán však v dôvodoch rozhodnutia uvádza len jedno poškodenie, a to na
pravej strane nárazníka, s uvedením výšky poškodenia v porovnaní s výškou ťažného zariadenia. Je

potrebné uviesť, že ťažné zariadenie na väčšine osobných motorových vozidlách je dané v rovnakej
výške. Tvrdil, že správny orgán napriek návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania nepredvolal na
ústnepojednávanievšetkyosoby,ktorépodalivovecivysvetlenie,nevykonalvovecižiadnukonfrontáciu
týchto osôb za účelom odstránenia skutkových pochybností ako ani nezabezpečil kamerový záznam
z predmetného miesta napriek tomu, že v danej lokalite na hranici pešej zóny, sa nachádzajú kamery

objektívne monitorujúce priebeh udalosti. Taktiež samotná skutočnosť, že žalobca sa v správnom konaní
priznal k spáchaniu skutku, konkrétne ku kontaktu svojho vozidla s vozidlom poškodeného, nemôže
bez ďalšieho založiť zodpovednosť žalobcu za spáchanie priestupku v kvalifikácii podľa napadnutého
rozhodnutia a v opačnom prípade bolo dôvodné predmetný priestupok vybaviť v blokovom konaní a bez
uloženia trestu zákazu činnosti, nakoľko správny orgán nevykonal na nariadenom ústnom pojednávaní
žiadne ďalšie dôkazy než tie, ktoré boli zrejmé už z fotodokumentácie. Vyslovil právny názor, že

porušenie povinnosti § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. nemožno subsumovať pod
ust. § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. a že nebola preukázaná objektívna stránka skutku,
a to príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutým následkom, v správnom konaní nebolo
bez pochybností preukázané, že konanie žalobcu viedlo k porušeniu povinností bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a vzniku škody. Zo zisteného dôkazného stavu nie je zachovaná jednoliata dejová

línia medzi konaním žalobcu nacúvaním do vozidla poškodeného a vznikom škody na tomto vozidle.
Poškodený mal zistiť poškodenie svojho vozidla s odstupom niekoľkých hodín, na základe oznámenia
tretej osoby, pričom nebolo v správnom konaní jednoznačne preukázané, akým spôsobom skutočne
poškodený nadobudol vedomosť o poškodení vozidla, ani nebolo jednoznačne preukázané, že škoda
na vozidle poškodeného vznikla v dôsledku kontaktu ťažného zariadenia na vozidle žalobcu. Preto

nemožnobezpochybnostíkonštatovať,žežalobcajezodpovednýzavznikškodyatedavzmyslezásady
in dubio pro reo nemohol žalovaný konštatovať jeho vinu a uložiť mu za skutok sankciu, keď priestupok
má byť nielen formálne, ale aj spoločensky nebezpečným konaním, pričom konanie obvineného je
príliš prísne kvalifikované ako dopravná nehoda, bez bližšieho náležitého posúdenia okolností prípadu,
závažnosti následkov a celkovej spoločenskej nebezpečnosti konania, preto je potrebné skúmať aj

materiálnu stránku priestupku, keď naviac v iných prípadoch, napr. v prípadoch vedenia vozidla pod
vplyvom návykovej látky správne orgány ukladajú rádovo nižšie tresty zákazu činnosti ako v danom
prípade.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.01.2015. Zotrval na skutkových a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol z
nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení k 31.12.2014, dopravná nehoda je udalosť v cestnej
premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31)24) § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov.

31) § 125 Trestného zákona.

Podľa § 64 ods. 2 cit. zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej
súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto

udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 65 cit. zákona, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a) bezodkladne zastaviť vozidlo,

b)zdržaťsapožitiaalkoholualeboinejnávykovejlátkyponehodevčase,keďbytobolonaujmuzistenia,
či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Podľa§66ods.1cit.zákona,účastníkdopravnejnehodyjeosoba,ktorásapriamoaktívnealebopasívne
zúčastnila na dopravnej nehode.

Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona, účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať

záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá

jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 66 ods. 6 cit. zákona, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo,
preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla,
vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného

predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady

vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 31a)

31a) § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 2 písm. u) cit. zákona, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie vodičom osoba, ktorá
vedie vozidlo.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zákona, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej

látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej

nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b)

c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo
počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole,
podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu

povolenú jazdu,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil
požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití,
keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho

organizme,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej
požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte
nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého

dôsledku vznikne dopravná nehoda,

h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí
rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac
alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť

jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná
hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg
alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na
pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná,k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d)

l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,

b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. j) sa uloží pokuta 1 500 eur,

e) písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,

f) písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Podľa § 22 ods. 4 cit. zákona, ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1
písm. i) a l) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd bol povinný skúmať, či skutok, ktorý je vymedzený v skutkovej vete prvostupňového
rozhodnutia sa stal tak, ako je v ňom vymedzený a či na základe vykonaného dokazovania dospel
prvostupňový správny orgán a žalovaný k správnym právnym záverom o porušení právnych predpisov
a zodpovednosti žalobcu za spáchaný skutok, ktorý bol posúdený ako priestupok. Ďalej bol povinný
preskúmať, či bol dostatočne zistený skutkový stav a teda aj posúdiť, či žalobné body, v ktorých žalobca

tvrdil, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, keď nepredvolali na ústne pojednávanie
všetky osoby, ktoré podávali vo veci vysvetlenie, nevykonali žiadnu konfrontáciu osôb, neodstraňovali
skutkové pochybnosti a nezabezpečili si kamerový záznam z predmetného miesta, malo za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. V konečnom dôsledku bolo potrebné posúdiť, či v predmetnej
veci došlo k dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, resp. či vôbec došlo k škodovej udalosti.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v Zázname o podaní vysvetlenia z 12.02.2014
spísanom o 16.15 hod. uviedol, že dňa 12.02.2014 v čase 10:30 hod. vozidlo odparkoval na Štefánikovej
ulici, pričom o 11:20 hod. prišiel k vozidlu a s vozidlom začal cúvať, husto snežilo, pri cúvaní si
nevšimol za sebou protistojace odparkované vozidlo a ťažným zariadením narazil do zadného nárazníka
odparkovaného vozidla Toyota, zacítil ťuknutie, potom z vozidla vystúpil, pričom nevidel žiadne

poškodenie na svojom ani odparkovanom vozidle a tak pokračoval v jazde na firmu. Až v poobedňajších
hodinách asi o 14:00 hod. ho kontaktovala polícia, aby sa dostavil na Štefánikovu ulicu, kde mal spôsobiť
nehodu. K skutkovým okolnostiam prípadu sa obdobne žalobca vyjadroval aj v Zápisnici z ústneho
pojednávania č. ORPZ-ZA-ODI3-P-27/2014 z 13.05.2014.

Svedok O. J., ktorý bol svedkom cúvania žalobcu dňa 12.02.2014, v zápisnici o podaní vysvetlenia č.

ORP-P-50/ODI-V-2014 z 28.02.2014 uviedol, že o 11:20 hod. sa nachádzal na Hlinkovom námestí, išiel
od Tesca smerom na Štefánikovu ulicu k elektrárňam, mal obedňajšiu prestávku a tiež na Štefánikovej
ulici mal odparkované svoje vozidlo. V tom čase husto snežilo. Ako prechádzal po začiatku Štefánikovej
ulice, išiel po ľavej strane, pričom si na uvedenej ulici všimol, že z radu zaparkovaných vozidiel vychádza
Škoda Fabia Combi, ev. č. BY724AJ, toto vozidlo cúvalo dozadu, pričom videl ako ťažným zariadením

narazilo do zadnej časti oproti odparkovaného vozidla Toyota Celica, ev. č. ZA-877FU, počul aj zvuk,
ako keď praskne v zime plast. Práve sa nachádzal pred vozidlom Toyota, pričom po náraze bolo vozidlo
Toyota posunuté dopredu a predným nárazníkom sa obtrelo o jeho nohu. Videl, ako vodič Škody Fabia
pootvoril dvere, pričom sedel vo vozidle, iba sa naklonil von z vozidla a pozrel sa dozadu. Jednalo sa
o mladého muža, na hlave mal čiernu čiapku. Potom zatvoril dvere a odišiel preč. Napísal si do mobilučíslo jeho vozidla a pozrel si aj zadnú časť vozidla Toyota Celica, avšak vzhľadom na znečistenie vozidla
nevidel žiadne jeho poškodenie. Počul iba praskajúci zvuk vtedy, keď došlo ku kontaktu vozidiel, pričom
nevidel poškodenie zadného nárazníka na vozidle Toyota. Udalosť potom napísal aj na Facebook,

nahlásil na polícii, neskôr sa mu ozval P. a na druhý deň sa s poškodeným - majiteľom vozidla Toyota
P. osobne stretol, ktorý mu ukázal už umyté vozidlo a na ňom poškodený lak a plastový nárazník.

Krajský súd konštatuje, že i keď nebol vykonaný výsluch O. J. a správne orgány vychádzali len z
listinného dôkazu - Zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej podľa § 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch
zo dňa 28.02.2014, výpoveď O. J. k okolnostiam skutku, ktorý sa mal stať 12.02.2014 o 11:20 hod. na

Štefánikovej ulici v Žiline korešponduje s výsluchom žalobcu a zhoduje sa s ním v tom, že žalobca svojím
motorovým vozidlom Škoda Fabia v uvedený deň a čas cúval a cúvaním došlo, ako tvrdí sám žalobca, k
„ťuknutiu“ odparkovaného vozidla Toyota Celica vo vlastníctve P.. Tak žalobca ako aj svedok J. potvrdili
zvukovýefekt,ktorýpricúvanívznikol,žepoškodenévozidlobolozašpinené,včaseskutkuhustosnežilo
a nezistil (bezprostredne po kontakte vozidiel) tak žalobca ako aj svedok J., konkrétne poškodenie
odparkovaného vozidla Toyota. Nakoľko tieto skutkové tvrdenia sú zhodné, navzájom si neodporujú

a predmetom skúmania nie je skutočnosť, či žalobca bezodkladne zastavil vozidlo alebo nie (táto
časť skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia bola žalovaným vypustená), nebolo potrebné vykonať
opätovný výsluch svedka J., ktorý sa k skutkovým okolnostiam zo dňa 12.02.2014 vyjadril jednoznačne
a zrozumiteľne v zápisnici o podaní vysvetlenia a jeho popísanie skutkových okolností uvedenej situácie
korešponduje aj so samotným výsluchom žalobcu, pričom z ich tvrdení nie je sporné ani to, že ohliadkou

obaja nezistili, že by na odstavenom vozidle Toyota vznikla vizuálne škoda, aj vzhľadom na to, že snežilo
a odparkované vozidlo Toyota bolo zašpinené. Preto, podľa názoru krajského súdu, nebolo potrebné
doplniť dokazovanie o výsluch O. J., resp. konfrontovať túto osobu so žalobcom.

Súčasťou listinných dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, bol aj záznam
o podaní vysvetlenia spísaný na OR PZ Žilina - Okresný dopravný inšpektorát Žilina č. ORP-P-50/

ODI-V-2014 dňa 12.02.2014, v ktorom poškodený O. P., majiteľ vozidla Toyota Celica, uviedol, že mal
12.02.2014 asi 11:10 hod. na Štefánikovej ulici odparkované svoje vozidlo Toyota Celica, išiel na obed,
po obede s vozidlom odišiel a až na základe kontaktu s kamarátom O. J. dostal informáciu, že má mať
poškodené vozidlo a že do jeho vozidla narazilo vozidlo žalobcu. Tvrdil, že si pozrel na základe tejto
informácie nárazník a zistil, že je poškodený a preto sa vrátil na miesto, kde k poškodeniu vozidla došlo

a zavolal políciu. Asi o 14:00 hod na miesto prišiel aj žalobca.

Je pravda, že O. P. pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebol vypočutý
ako svedok v správnom konaní. V konaní však nebolo sporné, že majiteľ poškodeného vozidla nebol
prítomný pri kontakte vozidla žalobcu so svojím odparkovaným vozidlom a k okolnostiam vzniku nehody
sa preto ani nemohol vyjadriť. Vyjadrenie O. P. v zázname o podaní vysvetlenia z 12.02.2014 spísaného

na OR PZ Žilina o 16:29 hod. nie je v rozpore s obsahom tvrdení O. J. v zápisnici z 28.02.2014, keď
tak poškodený O. P. ako aj O. J. zhodne vo svojich vyjadreniach pred príslušnými orgánmi policajného
zboru uviedli, že sa ešte 12.02.2014, v ten istý deň, kedy došlo k nehodovej udalosti, sa skontaktovali.

Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam z dopravnej nehody vyhotovený OR PZ Žilina - ODI
Žilina z 12.02.2014, spísaný o 16:50 hod. a zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody vykonaná

o 16:17 hod. dňa 12.02.2014 príslušníkmi ODI Žilina, z ktorých krajský súd zistil, že nehoda bola na
príslušné operačné stredisko polície oznámená dňa 12.02.2014 o 14:20 hod. Na toto miesto ohliadky
sa dostavili svojimi vozidlami tak žalobca ako aj poškodený Tomáš P..

Krajský súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že k skutku došlo na Štefánikovej ulici
o 11:20 hod. dňa 12.02.2014, pričom v ten istý deň po 16:00 hod. bola vykonaná príslušnými orgánmi

polície ohliadka miesta dopravnej nehody, následne bol spísaný záznam o dopravne nehode, keď sa
tak žalobca ako aj poškodený O. P. so svojimi vozidlami dostavili, po kontaktovaní políciou, na miesto
stretu vozidiel, na Štefánikovej ulici.Krajský súd dospel k záveru, že nebolo potrebné vykonať žalobcom navrhované dôkazy - konfrontáciu
žalobcu so svedkom O. J. a majiteľom poškodeného vozidla P., keď skutkové tvrdenia žalobcu a svedka
J. si neodporujú. I keď uvedené osoby neboli v konaní vypočutí ako svedkovia a podávali len vysvetlenia,

o pravdivosti ich tvrdení súd nemal pochybnosti, nakoľko korešpondujú s obsahom samotnej výpovede
žalobcu ako aj so skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu.

Pokiaľ by krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného iba z tohto dôvodu, došlo by k zrušeniu rozhodnutia
len z formálnych dôvodov. Nebolo v konaní potrebné vykonať konfrontáciu J. so žalobcom, resp. P. so
žalobcom, keď uvedené osoby - žalobca a J. popisovali vzniknutý skutok z hľadiska svojho pohľadu,

keď žalobca ako aj J. neprišli do priameho kontaktu, naviac keď žalobca, ako vyplýva z obsahu
administratívneho spisu, ani nevedel, že tretia osoba - J., sa pozeral, akým spôsobom cúva.

Podľa názoru krajského súdu, nebolo potrebné zabezpečiť ani ďalší dôkaz - kamerový záznam z miesta
nehody,keďženebolosporné,žekukontaktuvozidlažalobcusvozidlomP.fyzickydošlo,niesúrozporné
ani tvrdenia J. a žalobcu, že pohľadom žalobca ani J. nezistili konkrétne poškodenie na vozidle Toyota
po kontakte vozidiel. Obaja však potvrdili, že cúvanie žalobcu so svojím vozidlom sprevádzalo zvukový

efekt, ktorý žalobca označil ako „ťuknutie“ a svedok J. tento efekt popísal ako „prasknutie plastu.“

Krajský súd preto námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z riadne
vykonaného dokazovania a v konaní správnych orgánov došlo k procesnému pochybeniu, vyhodnotil
ako nedôvodnú a osvojil si názor, že správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie vo veci a nebolo
potrebné vykonať navrhnuté dôkazy - konfrontáciu osôb J., P. a žalobcu, ani zabezpečiť kamerový

záznam z miesta kontaktu vozidiel.

Ďalej bolo potrebné posúdiť, či kontakt vozidla žalobcu s vozidlom poškodeného je dopravnou nehodou
alebo škodovou udalosťou, resp. zaoberať sa tvrdením žalobcu, či k poškodeniu vozidla P. vzniklo
cúvaním vozidla žalobcu, vzhľadom na odlišnosť umiestnenia ťažného zariadenia na vozidle žalobcu a
miesto, kde k poškodeniu vozidla Toyota došlo a aj na časový moment, kedy došlo k obhliadke vozidiel

za prítomnosti príslušníkov polície (niekoľko hodín po samom kontakte vozidiel).

Krajský súd poukazuje, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu (obhliadkou
vykonanou políciou), tvrdení P., že škoda na jeho vozidle Toyota je cca v hodnote 100,- Eur a tvrdení
J., ktorý v zázname o podaní vysvetlenia uviedol, že na druhý deň po nehode sa stretol so P., ktorý mu
ukázal jeho vozidlo a videl na zadnom nárazníku vozidla Toyota po umytí poškodenie laku a plastového

nárazníka, mal krajský súd preukázané, že na vozidle P. došlo k poškodeniu nárazníka.

V odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca vyjadril názor, že išlo o škodovú
udalosť a nemohlo sa jednať o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tvrdenie, že
škoda, ktorá je zaznamenaná vo fotodokumentácii, nevznikla v dôsledku kontaktu ťažného zariadenia
na vozidle žalobcu (práve vzhľadom na výšku umiestneného ťažného zariadenia a časový odstup medzi

cúvaním a obhliadkou vykonanou políciou), žalobca uviedol až v žalobe, nie v správnom konaní. Z tohto
dôvodu sa žalovaný touto argumentáciou nemohol zaoberať, naviac keď v dôvodoch odvolania žalobca
sám tvrdí, že má za to, že mohlo ísť len o škodovú udalosť.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môžu byť predmetom súdneho prieskumu tie skutkové a právne
dôvody, ktorý použil žalobca v správnom konaní a s ktorými bol povinný sa žalovaný, v dôvodoch svojho

rozhodnutia, vysporiadať.

Ako súd už konštatoval vyššie, tento žalobný bod nebol súčasťou obrany a tvrdení žalobcu v správnom
konaní a preto ho krajský súd vyhodnotil ako účelový. V konaní nebolo sporné, vzhľadom na zhodné
tvrdenia žalobcu a J., že ku kontaktu vozidiel tak, ako to tieto dve osoby popísali, reálne došlo dňa
12.02.2014 o 11:20 hod. na Štefánikovej ul. v Žiline. Nebolo sporné, že žalobca svojím vozidlom, na

ktorom mal namontované ťažné zariadenie, pri cúvaní narazil a dotkol sa vozidla Toyota vo vlastníctvepoškodeného P.. Sám žalobca ako aj svedok J. potvrdili zvukový efekt pri tomto kontakte, ktorý každý z
nich ho popísal síce odlišne, čo však v konečnom dôsledku nič nemení na skutočnosti, že ku kontaktu
vozidiel došlo. Krajský súd nemal dôvod neveriť uvedeným skutkovým tvrdeniam J. ako nestrannej

osoby, ktorú si dokonca ani sám žalobca pri cúvaní so svojím vozidlom nevšimol, že pozoruje (úkon
cúvania) a že by s ňou žalobca bol v nejakom kontakte v čase skutku.

Žalobca sa v žalobe snažil spochybniť, že k škode na vozidle O. P. došlo cúvaním jeho vozidla. Toto
tvrdenie, keďže došlo ku kontaktu vozidiel a žalobca mal na vozidle namontované ťažné zariadenie
(u ktorého je predpoklad, v prípade kontaktu s iným vozidlom, vzniku väčšieho poškodenia, než v

prípade, že by na zadnej časti nárazníka nebolo takéto ťažné zariadenie namontované), zaťažuje
žalobcu povinnosťou preukázať, že k poškodeniu vozidla P. nedošlo v súvislosti s kontaktom vozidla
žalobcu dňa 12.02.2014 o cca 11:20 hod., ale v priebehu cca ďalších niekoľkých hodín po tejto udalosti
iným spôsobom.

Krajský súd je toho názoru, že práve žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal uvedené
tvrdenia a navrhol vykonať dôkazy v správnom konaní (nie v konaní podľa druhej hlavy piatej

časti O.s.p.), že k poškodeniu vozidla Toyota (aj bez ohľadu na rozsah), aký je zaznamenaný
vo fotodokumentácii, došlo inak, než v príčinnej súvislosti s cúvaním vozidla žalobcu. Krajský súd
poukazuje, že žalobca si bol vedomý kontaktu svojho vozidla s vozidlom P., preto sám musí znášať
dôsledky, že bez preverenia týchto skutočností a bez toho, aby mal istotu, že s cúvaním nespôsobil
vozidlu Toyota žiadnu škodu, odišiel z miesta udalosti. Na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností,

že ku škode na vozidle O. P. nedošlo kontaktom jeho vozidla, žalobca v správnom konaní neprodukoval
žiadne dôkazy, preto krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod za nedôvodný.

V konaní bolo preukázané, že škoda na vozidle Toyota vznikla. Pre posúdenie vzniku škody nie je
podstatné, či škoda je v hodnote 100,- Eur a viac alebo len 1 Euro (výšku škody zákonodarca ohraničil
len pre účely vymedzenia dopravnej nehody - § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z.) Vzhľadom

na všetky okolnosti škodovej udalosti popísané vyššie (odparkovanie vozidiel), aj vzhľadom na dĺžku
svojich vodičských skúseností, žalobca mal predpokladať určitú mieru opatrnosti pri cúvaní. Žalobca
mohol predvídať porušenia, ktoré sa mu v konečnom dôsledku napadnutým rozhodnutím kladú za
vinu z dôvodu, že skutočne vedel, že pri cúvaní, je potrebné zachovať bezpečnostnú vzdialenosť od
oproti stojaceho zaparkovaného vozidla naviac, keď v zadnej časti vozidla mal namontované ťažné

zariadenie tak, aby nedošlo ku kontaktu vozidla žalobcu s vozidlom poškodeného a v tejto súvislosti k
jeho poškodeniu. Skutočnosť, že si pozrel priamo na mieste udalosti poškodené vozidlo a nezistil škodu,
neznamená, že že túto škodu nespôsobil. Postup vodiča mal byť taký, aby mohol odísť iba v prípade,
ak by si bol istý, že k žiadnej škode nemohlo dôjsť. Pokiaľ sa o týchto skutočnostiach nedostatočne
presvedčil, musí znášať všetky dôsledky svojho konania.

Preto neobstojí ani argumentácia žalobcu uvádzaná v podanej žalobe, že k zisteniu škody došlo až
niekoľko hodín po kontakte vozidla žalobcu s vozidlom poškodeného. Práve skutočnosť, že žalobca po
kontakte s vozidlom do príchodu majiteľa poškodeného vozidla Toyota P. nezotrval na mieste, nezistil a
nepresvedčil sa dostatočne, že pri kontakte jeho vozidla s vozidlom P. k žiadnemu poškodeniu nedošlo
(vzhľadom aj na namontované ťažné zariadenie na svojom vozidle), sám spôsobil situáciu, že až s

odstupom času, po nahlásení uvedených skutočností polícii, bola obhliadkou zistená (za prítomnosti
tak žalobcu ako aj majiteľa vozidla Toyota a príslušníkov policajného zboru), škoda na vozidle. Práve
nezodpovedné konanie žalobcu (nepresvedčenie sa o skutočnej výške škody, napr. aj tým, že by vozidlo
poškodeného očistil a priamo zistil, či v dôsledku „ťuknutia“ alebo „prasknutia“ došlo k poškodeniu
blatníka, oškretiu farby, nezotrvanie do príchodu majiteľa vozidla, nenahlásenie tejto udalosti polícii, v

prípade, že by nebol si istý, či škodu spôsobil alebo nie, vytvorilo určitý časový horizont, ktorý vznikol
od času, kedy ku kontaktu vozidiel došlo do času, keď ohliadkou za prítomnosti tak poškodeného ako
aj žalobcu a polície, bola škoda na vozidle Toyota konštatovaná. Keďže žalobca sám túto situáciu
svojím nezodpovedným konaním spôsobil, nemôže bez ďalšieho, bez iných dôkazov, ktoré v správnom
konaní neprodukoval, zistenie škody prisudzovať na ťarchu inej udalosti. Sám žalobca spôsobil, že

nedošlo k jednotnosti medzi momentom kontaktu vozidiel a časovým momentom zistenia poškodeniavozidla Toyota, preto nemožno priznať relevanciu obrane žalobcu, bez preukázania ďalších skutočností
a dôkazov, že k škode došlo inak než pri kontakte s jeho vozidlom.

Zákonodarca povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti explicitne definoval v §

66 zákona č. 8/2009 Z.z. Vychádzajúc z ustanovenia § 66 ods. 1-6, krajský súd konštatuje, že v
posudzovanejvecibynešlo(zasplneniaďalšíchzákonnýchpodmienok)odopravnúnehoduaniškodovú
udalosť v prípade, že by žalobca majiteľovi vozidla Toyota nespôsobil žiadnu škodu. O škodovú udalosť
bysajednalovprípade,akbyvzniknutáškodaneprevyšovala1,5násobokväčšejškodypodľaTrestného
zákona a žalobca by splnil všetky podmienky upravené v § 66 ods. 6 cit. zákona - účastník škodovej

udalosti (žalobca) bezodkladne zastavil vozidlo a preukázal svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej
udalosti, poskytol mu údaje o poistení vozidla, vyplnil a podpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie
náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. V posudzovanej vecí pri cúvaní vozidla nebol
prítomný majiteľ poškodeného vozidla, vo vzťahu ku ktorému žalobca automaticky mohol preukázať
svoju totožnosť, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať predmetné tlačivo o zabezpečení
náhrady vzniknutej škody a aj dohodnúť sa o zavinení. Za tejto skutkovej situácie mohol škodovú udalosť

žalobca vyriešiť tým, že sa mal bezodkladne skontaktovať s majiteľom vozidla Toyota - počkať, kým by
prišiel alebo požiadať políciu, ktorá by poskytla kontakt na majiteľa poškodeného vozidla. Iba výnimočné
situácie mohli oprávňovať žalobcu odísť z miesta nehody - keby zotrvaním na mieste bola ohrozená
bezpečnosť cestnej premávky, ohrozené životy a zdravie ľudí alebo by išlo o nejakú mimoriadnu udalosť,
ktorá by skutočne bola udalosťou, pre ktorú nemohol zotrvať na mieste skutku.

Povinnosti vodiča ako účastníka dopravnej nehody sú upravené v § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.
Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že žalobca porušil § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) cit. zákona,
uvedené zistenia sú správne, nakoľko žalobca bol povinný ako účastník dopravnej nehody ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi - § 66 ods. 2 písm. a), čo neučinil, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do
príchodu policajta - § 66 ods. 2 písm. d), čo taktiež nevykonal, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu

vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla - § 66 ods. 2 písm. e), čo opäť nedodržal a
bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej
bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje - § 66 ods. 2 písm. i), čo žalobca
rovnako nedodržal. Preto sa dopustil, tak ako konštatuje správny orgán, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona .č 372/1990 Zb., keď nezotrval na mieste

dopravnej nehody až do príchodu policajta (porušenie povinnosti § 66 ods. 2 písm. d), podľa § 22 ods. 1
písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. sa dopustil priestupku, keď porušil všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho vznikla dopravná nehoda, porušil § 4 ods.
1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., v ktorom sú upravené povinnosti vodiča - vodič je povinný venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, keďže pri cúvaní túto povinnosť opomenul

a spôsobil škodu, jednoznačne porušil uvedený všeobecne záväzný právny predpis a v dôsledku tohto
porušenia povinnosti vznikla dopravná nehoda.

Ustanovenie § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. vymedzuje porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom. Medzi nimi pod písm. c) je aj také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo

škodovej udalosti. Treba konštatovať, že porušenie povinnosti upravenej v § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i)
jenesplnenímpovinnostiúčastníkadopravnejnehodyaleboškodovejudalosti,akoajporušeniepravidiel
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda - § 4 ods. 1 písm. c), je považované za
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Preto postupoval správny orgán v súlade
so zákonom, keď mal za to, že sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky aj podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. a z hľadiska absorpčnej zásady, bolo
povinnosťou správneho orgánu uložiť sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.. V
súlade s týmto ustanovením aj správne orgány postupovali. Správne orgány nemali inú možnosť, než
uložiť žalobcovi pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosť viesť vozidlo v období 1 roka - v najnižšej
možnej výške, v akej mohli a boli povinné uvedené sankcie uložiť.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli splnené podmienky, aby jeho vec bola prejednaná v blokovom konaní,
krajský súd poukazuje na § 22 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., ktorý upravuje, že ak sú splnenépodmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. i) a l) sa prejednávajú vždy v blokovom
konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci však nebol uznaný žalobca zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) alebo l), ale podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č.

372/1990 Zb., preto nebola povinnosť policajných orgánov prejednať priestupok v blokovom konaní.

Krajskýsúdzdôrazňuje,žežalobcanemoholbyťvblokovomkonaníriešenýprávezdôvodu,ženezotrval
na mieste, kde ku kontaktu vozidiel došlo, preto ani nebolo možné, aby páchateľ priestupku (žalobca)
zaplatil pokutu na mieste tak, ako je upravené v § 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.

Krajský súd poukazuje, že na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, podľa názoru krajského súdu,
nemalo vplyv ani vydanie rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline - Okresný

dopravný inšpektorát č. ORPZ-ZA-ODI3-P-27/2014 zo dňa 17.12.2014, ktorým tento orgán konanie
vo vzťahu k žalobcovi podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch vo veci priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch zastavil. Toto rozhodnutie bolo vydané po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 24.11.2014).
I keď rozhodnutie zo 17.12.2014 nie je čo do výrokovej časti, podľa názoru krajského súdu, perfektné,

z jeho odôvodnenia je zrejmé, že správny orgán zastavil konanie vo väzbe na rozhodnutie žalovaného,
ktorý v časti zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď žalovaný zmenil výrok
rozhodnutia o priestupku tým, že vypustil text: „bezodkladne nezastavil vozidlo“ a § 65 ods. a). Preto aj
z obsahu rozhodnutia o zastavení priestupku zo 17.12.2014 je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo
vo väzbe na zmeňujúce rozhodnutie žalovaného v časti, ktorou zmenil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu, a iba vo vzťahu k tejto časti došlo k zastaveniu konania rozhodnutím zo 17.12.2014.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že k škode na vozidle Toyota nedošlo
v príčinnej súvislosti s cúvaním s jeho vozidlom, na ktorom mal namontované ťažné zariadenie dňa
12.02.2014 o 11:20 hod. na Štefánikovej ulici v Žiline a nakoľko nepreukázal splnenie povinnosti pre
kvalifikáciu uvedeného skutku ako škodovej udalosti, ktorá je vymedzená v ustanovení § 66 zákona č.

8/2009 Z.z., bol povinný splniť si povinnosti účastníka dopravnej nehody, uvedená skutková situácia
bola správne správnymi orgánmi kvalifikovaná ako dopravná nehoda, keď bolo v konaní preukázané, že
žalobca neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, keď premiestnil
vozidlo a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode,

ktorá jej bola spôsobená, v správnom konaní nepreukázal, že ku škode nedošlo v príčinnej súvislosti
s cúvaním jeho vozidla, tak potom záver správnych orgánov, že žalobca naplnil skutkovú podstatu
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a k), je v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario nevzniká mu právo na

náhradu trov konania, preto súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.