Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208876
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813208876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická č. 7434/17, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v R., S. Č.. XXX, o zaplatenie 943,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 9C/458/2013-41 zo dňa 29.10.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 943,52 eura, kapitalizovaných denných

úrokov z omeškania vo výške 164,96 eura, úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 943,52
eura od 28.08.2013 do zaplatenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu vo výške žalovanej sumy titulom
poskytnutého úveru.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu formou telefónnej pôžičky dňa
9.7.2007, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky 1.659,70 eura a žalovaný sa zaviazal
splácať tento úver v 60-tich mesačných anuitných splátkach po 55,40 eura, spolu teda mal vrátiť
3.324,03 eura. Splátkovým kalendárom, z výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.7.2011, poštovým

podacím hárkom o podaní výzvy na pošte dňa 2.8.2011 žalobca preukazoval, že žalovaný nesplácal
úver podľa dohodnutých podmienok, avšak v splátkach uhradil žalobcovi spolu 2.372,20 eura. Dňa
28.7.2011 žalobca žalovanému zaslal výzvu na zaplatenie dlhu, ktorý bol vo výške 1.000,16 eura,
avšak ku dňu podania žaloby na súd predstavovala dlžná suma 943,52 eura, ktorá pozostávala z
istiny a zo zosplatnenej istiny 753,24 eura, úroku z tejto istiny do času zosplatnenia vyčísleného na
99,36 eura, tzv. ušlého úroku vo výške 90,92 eura, sankčného úroku z omeškania vo výške 3,03 eura
dopočtu k aktuálnemu dňu vo výške 8,14 eura a dopočtu k úhrade po zosplatnení vo výške 4,39 eura a

taktiež kapitalizovaný úrok 164,96 eura. Podľa žalobcu teda dlh žalovaného predstavoval 943,52 eura,
kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 164,96 eura, úrok z
omeškania vo výške 0,026% denne zo sumy 943,52 eura od 28.8.2013 do zaplatenia a taktiež si žalobca
uplatnil aj náhradu trov konania od žalovaného.Poprávnomposúdenívecipodľa§52ods.1,2,3,4,§53ods.1prvejvetyObčianskehozákonníka,podľa
§ 4 ods.1, 2, 3,4, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007
uzavrel, že úverovú zmluvu, na základe ktorej si žalobca od žalovaného v tomto konaní uplatňuje nárok,

je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pričom v nej nie je uvedená výška úrokov z úveru
ani z akých položiek pozostáva navýšenie úveru. S prihliadnutím na tieto chýbajúce údaje a na to, že
žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za platnú, avšak považoval tento
úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z. z.. Uviedol, že žalobca poskytol
žalovanémuspotrebiteľskýúvervovýške1.659,70eura,ktorýžalovanýajčerpalanaúhradutohtoúveru

uhradil v splátkach 2.372,20 eura. Keďže súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
žalovaný uhradil ešte vyššiu sumu ako samotný poskytnutý úver a z týchto dôvodov žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p. s tým, že
úspešný žalovaný účastník si náhradu trov neuplatnil ani mu nevznikli.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a/,
b/, d/ a f/ O.s.p.. S právnym posúdením veci súdu prvého stupňa a vyhodnotením náležitosti úverovej

zmluvy sa nestotožnil, rozhodnutie nepovažuje za vecne správne. Úverová zmluva, na základe ktorej
bol žalovanému úver poskytnutý obsahovala výšku úveru, výšku pravidelných mesačných splátok,
ich počet, začiatok splatnosti aj údaj o RPMN vo výške 36,75% ako aj konečnú výšku úveru, ktorá
tvorila súčet istiny úveru a úroku z úveru aj ceny za poskytnutie peňažných prostriedkov, celkom v
sume 3.324,04 eura. Poukázal na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové

zmluvné podmienky žalobcu, ktoré boli uvedené na rube úverovej zmluvy na samostatnom liste, ktoré
sú však so zmluvou pevne spojené a teda s ňou tvoria jeden celok. Napriek tomu úverová zmluva,
aj keď je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje špeciálna právna úprava, primárne je najmä
zmluvou podľa Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d/. Poukázal aj na § 273 ods.1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Preto
tieto všeobecné obchodné podmienky žalobcu nemôžu byť materiálne ani formálne od tejto zmluvy
oddeľované. Aj pre zmluvné vzťahy upravené podľa Občianskeho zákonníka je možné, aby boli zmluvné
podmienky inkorporované do zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že úverové podmienky sú pripojené

k samotnej úverovej zmluve, je potrebné vyvodiť záver, že sú súčasťou zmluvy v písomnej forme, ale
aj záver o tom, že ustanovenia o týchto zmluvných podmienkach boli dojednané písomne. V zmysle §
3 hlavy 1 úverových podmienok, uzatvorením úverovej zmluvy sa veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť
dohodnutý úver a klient sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, pričom podľa § 1
hlavy 5 podmienok je klient povinný riadne a včas úver splácať v dohodnutých pravidelných splátkach a v

týchtosplátkachjezahrnutáajpríslušnáčasťúverovejistinyaúroky,ktoréjeklientpodľaúverovejzmluvy
povinný platiť. Úverová zmluva teda spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti (ust. § 4 ods.2 až 5
zák. č. 258/2001 Z. z.) tak, aby poskytnutý úver mohol byť považovaný za úver z úrokmi a poplatkami,
lebo v čase uzavretia zmluvy medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril
údaj o výške úrokovej sadzby za poskytnutie úveru. Napriek tomu, že žalobca nebol v zmysle vtedy

platnej právnej úpravy povinný uvádzať v zmluve výšku úroku z úveru samostatne, podľa § 1 hlavy 5
úverových podmienok bolo možné výšku úroku výpočtom zistiť. Považoval za dôležité poukázať aj na
bod 38 Úverovej zmluvy s názvom „Konečná výška úveru“, kde je uvedený údaj o konečnej výške úveru,
t.j. o sume, ktorú v konečnom dôsledku žalovaný zaplatí za poskytnutie peňažných prostriedkov a táto
suma neobsahuje len výšku úveru, ale aj predmetné úroky z úveru. Podľa žalobcu je to najjednoduchší

a najvýstižnejší spôsob splnenia podmienky, aby bol žalovaný vopred informovaný o výške úrokov a
poplatkov, ktoré za poskytnutie úveru bude musieť zaplatiť. Žalobca napokon navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby
napadnutý rozsudok zmenil, vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a priznal mu náhradu všetkých
trov konania vrátane trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil vo výške 71,11 eura s DPH.

Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu v zmysle, že s odvolaním nesúhlasí, nie je si vedomý
žiadneho dlhu voči tejto nebankovej spoločnosti a odmieta zaplatiť žiadanú sumu.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahuvyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods.1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového

stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody v rozsudku uvedené.

Podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ešte ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa a na doplnenie v dôvodoch uvádza:

Žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k
vadámpodľa§221ods.1vspojenís§221ods.1písm.f/O.s.p.,podľaust.§205ods.2písm.b/O.s.p.,že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,zdôvodupodľa§205
ods.2 písm. d/ O.s.p., t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napokon podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd nezistil v preskúmavanej
veci pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré by zakladali záver o naplnení niektorého z uplatňovaných
dôvodov odvolania.

Aj odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne aplikoval na právny vzťah uzavretý na
základe úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania zák. č. 258/2001 Z. z. za použitia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, vec teda správne právne posúdil a ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu.

Nemožno považovať za dôvodné tvrdenia žalobcu v odvolaní, ak vychádza z názoru, že úverová zmluva
spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadovalo ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 9.7.2007
(uzavretiu zmluvy). V zmysle § 4 ods.2 písm. a/ O.s.p. vyžadovalo sa, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere v sebe zahŕňala poskytnutú sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ak je
to možné, je potrebné uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, v zmysle ust. § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže
veriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskomúvere.Nemožno
prijať výklad žalobcu, že úroky uvedené boli, pričom ide o úroky neuvedené v úverovej zmluve, ale len v

úverovýchpodmienkachžalobcuskomplikovanýmvýpočtomatakýtovýkladniejevsúladesozáujmami
spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
špeciálnym zákonom, ktorý upravuje práve spotrebiteľské úvery a má chrániť spotrebiteľa.

Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods.2
a to najmä súčet úrokov a iných poplatkov, sankcie za porušenie zmluvy, a preto správne postupoval

súd prvého stupňa, ak vychádzajúc z § 4 ods.5 zamietol žalobu žalobcu a úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v úverovej zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.

Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v
právnom vzťahu poctivo a k takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V spotrebiteľskom
práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,

ktorému svoje služby poskytuje. V prejednávanej veci teda žalobca nemôže požadovať iné, než zákonné
úroky a rovnako nemôže požadovať iné poplatky, keďže toto nebolo v úverovej zmluve dohodnuté.
Napokon, žalovaný zaplatil oveľa väčšiu čiastku, než bol poskytnutý úver, preto správne súd prvého
stupňa žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Správny je aj výrok súdu prvého stupňa o trováchkonania, ktorý vyplýva z ust. § 142 ods.1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, lebo mu nevznikli.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade
žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil. Žalobca
nemal v odvolacom konaní úspech, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.