Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/764/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614202541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene
ktorej koná ako konateľ advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti odporcovi K. T., N. A. M. K., A. Š. XXX/
lX, zastúpenému opatrovníčkou Helenou Kotradyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Spišská
Nová Ves, o zaplatenie 2.384,20 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. júla 2014 č.k. 2C/36/2014-36 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti
a výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súdprvéhostupňa)rozsudkomzodňa14.
júla 2014 č.k. 2C/36/2014-36 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 595,85 € s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 23. decembra 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom zo dňa 25. novembra 2013, ktorý bol doručený

okresnému súdu dňa 10. februára 2014 sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2.384,20 € a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne

- zo sumy 85,15 € od 19. apríla 2011 do 16. mája 2011,

- zo sumy 85,15 € od 19. augusta 2011 do 29. septembra 2011,

- zo sumy 85,15 € od 19. septembra 2011 do zaplatenia,

- zo sumy 85,15 € od 19. októbra 2011 do zaplatenia,

- zo sumy 85,15 € od 19. novembra 2011 do zaplatenia,

- zo sumy 85,15 € od 19. decembra 2011 do zaplatenia,- zo sumy 2.043,60 € od 27. decembra 2011 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dní, v ktorom celková suma tohto
úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 € len 9 % ročný úrok z omeškania zo

sumy 2.384,20 € do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 261,32 €, vrátane DPH a súdny
poplatok vo výške 143 €.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žedňa14.septembra2010uzavreliúčastnícikonania
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 €,
ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 85,15 € po dobu 36 mesiacov. Odporca

sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť úver a úroky spolu vo výške 3.065,40 €. Zmluva obsahuje RPMN za
úver vo výške 69,18 %. Ročná úroková sadzba úveru je 70 %. Priemerná RPMN za úver je 47,39 %.
Poskytnutá čiastka revolvingu je 858,31 € a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí odporca zaplatiť,
t.j. revolving + úrok za celú dobu čerpania revolvingu je suma 2.043,60 €. Predpokladaná RPMN úveru
pri poskytnutí revolvingu je 56,09 %. Ročná úroková sadzba revolvingu je 68,44 %. Ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania je 9 %. V bode 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“)

je upravený záväzok dlžníka (odporcu) zaplatiť veriteľovi (navrhovateľovi) odplatu a/ za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 € a b/ za poskytnutie
služby odkladu splatnosti splátok revolvingu 135,12 € v prípade, že bude revolving poskytnutý. V bode
13 zmluvy je obsiahnutá konštatácia, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú
„Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej

len Zmluvné dojednania).

Z karty klienta - odporcu - súd zistil, že odporcovi bol vyplatený úver v celkovej výške 1.277,05 € a
odporcazaplatilsumu681,20€.Podľakartyklientaodporcamádoplatiť2.384,20€,vktorejjeobsiahnutý
poplatok „rozhodcu“ 143 €, poplatok „právnika“ 261,32 € a táto pohľadávka je aj predmetom návrhu
na začatie konania.

Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Išlo o formulárovú zmluvu
pripravenú vopred navrhovateľom, ktorej obsah odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť alebo
pozmeniť. Po citácii § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1-6 OZ, § 54 ods.
1-2 OZ, § 39 OZ, § 2 písm. a/,b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení (uzavretia
zmluvy) súd konštatoval, že odporca mal navrhovateľovi zaplatiť celkovú sumu 3.065,40 €, z čoho

úver mal činiť 1.500 € (reálne bolo poskytnutých 1.277,05 €), a odplata predstavovala sumu, ktorá viac
ako 100 % presahuje výšku poskytnutého úveru. Súd považoval túto odplatu ako dohodnutú zmluvnú
podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti súd poukázal
na to, že priemerná hodnota RPMN za II. štvrťrok 2010 (štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u
spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500 € s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 47,39

% tak, ako je uvedené v zmluve uzavretej účastníkmi konania. RPMN úveru poskytnutého odporcovi
túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 % taktiež značne
prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska,
pričom podľa § 53 ods. 6 OZ odplata nesmie presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami za
spotrebiteľské úvery a dohodnutú odplatu považoval za dohodu v rozpore s dobrými mravmi a podľa

§ 39 OZ za neplatnú. Poukázal aj na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a pretože zo
strany veriteľa (navrhovateľa) nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti, aj podľa § 11 ods. 2 zák. č.
129/2010Z.z.jemožnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Zamietolajnávrhnavrhovateľana
zmluvnú pokutu podľa bodu 14.1 Zmluvného dojednania, potom čo zistil, že dohoda o zmluvnej pokute
nebola uzavretá v písomnej forme. Zmluvná pokuta bola „obsiahnutá“ iba v zmluvných dojednaniach,

ktoré nie sú podpísané účastníkmi konania. Návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný len čo
do výšky 595,85 €, čo predstavuje rozdiel medzi reálne vyplatenou sumou úveru vo výške 1.277,05 € po
zohľadnení plnenia zo strany odporcu vo výške 681,20 €. Priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania,
lebo odporca sa dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, lebo navrhovateľ nemá nárok na odplatu, ani na

úhradu zmluvnej pokuty, ani na úroky z úveru tak, ako boli špecifikované v návrhu na začatie konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p..Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a výroku o trovách
prvostupňového konania, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. a z dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. c/,d/,f/ O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že súd návrhu v
celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu na zaplatenie trov celého konania, alternatívne navrhol zrušiť
rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že svojim
rozhodnutím neguje význam ukazovateľov, ako sú ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera
nákladov. Namietal záver súdu, že odplata za úver presahuje 100 % poskytnutia úveru a z toho dôvodu

by ako zmluvná podmienka mala byť neprijateľná. Poukázal na znenie § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluvné dojednania v spotrebiteľskej zmluve týkajúce sa
predmetu plnenia a ceny plnenia, nemôžu byť posudzované ako neprijateľné podmienky. Cenou plnenia
je v tomto prípade odplata za požičanie peňažných prostriedkov.

Podľa § 53 ods. 6 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplata za poskytovanie peňažných
prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnáva len s odplatou bánk, ale podľa odplaty
obvyklej na finančnom trhu. Navrhovateľ namietal posúdenie dohody o výške odplaty za úver ako
celku, ako neprimeranú, aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka a § 502
Obchodného zákonníka, lebo účastníci sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov.

Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške (ustanovenej zákonom).

Odvolateľ vyčítal súdu, že sa nedostatočne oboznámil so zmluvou a zmluvnými dojednaniami. Dokonca
aj odporca sa mohol so zmluvou aj „podmienkami“ oboznámiť, či tak reálne odporca spravil alebo nie,
nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu navrhovateľa. V bode 13 zmluvy je konštatované, že zmluvné

dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nesúhlasil ani so záverom súdu o nedostatku písomnej
dohody o zmluvnej pokute. Listina (zmluva) vrátane zmluvných dojednaní je podpísaná, a tak je
zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Namietal aj argumentáciu súdu, že
odporcovi bol reálne poskytnutý úver v sume 1.277,05 €, lebo bol „stiahnutý“ poplatok „za poskytnutý
úver“.Navrhovateľuviedol,žeodporcovibolposkytnutýúver1.500€,alenazákladedohodyoposkytnutí

služby sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi odklad splatnosti troch splátok úveru a odporca sa
zaviazal uhradiť odplatu vo výške 225,95 €. Pohľadávka na vyplatenie úveru 1.500 € bola započítaná
oproti pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby a výsledný
rozdiel 1.277,05 € bol vyplatený na účet odporcu. Zo strany navrhovateľa bola pohľadávka odporcu
vyplatenánaúčetodporcuvsume1.277,05€ačasťvsume225,95€bolauhradenávrámcizapočítania.

Odporca a opatrovníčka odporcu zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
navrhovateľ (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.),
preskúmal rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania, a to z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/,c/,d/,f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok okresného súdu v napadnutom zamietavom výroku, ako aj výroku o trovách konania je vecne
správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. apríla 2015 o 13.40 hod. v
pojednávacej sieni č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli

zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu vyhovené, účastníci odvolanie nepodali
a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Navrhovateľ v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/,d/,f/ O.s.p., t.j. , že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdvpredmetnejvecidospelkzáveru,žeuvedenéodvolaciedôvodyniesúnaplnené.Okresný
súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto aj správne vyložil; nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej
časti zamietnutý ako vecne správny potvrdil.

Mimoriadne podrobné, správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania úrokov z úveru
(predstavujúci odplatu za poskytnutý úver), ako aj zmluvnej pokuty z dôvodov, ako ich výstižne opísal
súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto

časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu (§ 41 OZ).

Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za
užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ
zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (viď § 517 ods. 2 OZ).

Občiansky zákonník, Obchodník zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej

výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú (tak) predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však ale neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným

pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa,
ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedkami mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška

dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným komerčnými bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011).Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že dohodnutá výška úrokov z úveru vo výške 70 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru
obvyklú v praxi peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v septembri 2010 (11,04 %

ročne - poznámka odvolacieho súdu), z ktorého dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a je
neplatná podľa § 39 OZ. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednaná odplata za úver pozostávala výlučne
z úrokov z úveru, ako táto skutočnosť vyplýva z uzavretej zmluvy, správny je záver súdu prvého stupňa,
že dohodnutá odplata za úver je dohodou, t.j. právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi,
a podľa § 39 OZ je táto dohoda neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov je správny aj právny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ

má nárok iba na zaplatenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 1.277,05 €, a nemá nárok na zaplatenie úrokov
z úveru, prípadne ďalších poplatkov (označených ako poplatok za poskytnutie služby v zmysle bodu 8.1
písm. a/, dohody o poskytnutí služby, etc.).

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania dňa 14. septembra 2010 už nebolo účinné nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktoré

bolo zrušené s účinnosťou od 11. júna 2010 zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a preto v prejednávanej veci uplatnenie vyššie uvedeného
nariadenia neprichádza do úvahy. Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500
€ s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov poskytnutých v III. štvrťroku 2010 (v období uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania) predstavovala 44,57 % a nie 69,18 % ako to uvádza

navrhovateľ, pričom v porovnaní s RPMN v zmysle uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j.
68,44 % výška tejto odplaty podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, a je nepochybne rovnako
v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vychádzajúc z výšky dohodnutého úveru 1.500 €
(skutočne realizovaného v sume 1.277,05 €) a dojednanej splátky 85,15 € mesačne a doby splácania

36 mesiacov RPMN v skutočnosti predstavuje 70 % a celkovo mala byť zaplatená suma 3.065,40
€ (Pre výpočet použitá kalkulačka RPMN pre spotrebiteľský úver prístupná na internete - poznámka
odvolacieho súdu).

Nepatričnáje(aj)námietkanavrhovateľaonepreskúmateľnostirozhodnutiavčastiporovnávaniaodplaty
za úver s odplatami bánk, lebo okresný súd poukázal na znenie § 53 ods. 6 OZ a na toto ustanovenie

odkazuje aj odvolací súd, (v zmysle ktorého v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Pod pojem „odplata obvyklá na finančnom trhu“, je treba zahrnúť aj odplatu obvykle požadovanú
komerčnými bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať úrok z úveru, ktorý predstavuje
odplatu za úver tak, ako o tom správne rozhodol súd prvého stupňa.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolacie námietky navrhovateľa v časti nepriznania zmluvnej
pokuty, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokute v
písomnej forme podľa § 544 ods. 2 OZ.

Zmluvnú pokutu účastníci si nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je účastníkmi podpísaná, ale táto
je iba „zapracovaná“ v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré však nie sú podpísané účastníkmi konania. Takto nie je splnená
podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, z ktorých dôvodov nebolo možné odporcu
zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty. Listina s dojednaním zmluvnej pokuty teda nie je podpísanáani navrhovateľom ani odporcom. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že v rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu
byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samostatnej

(listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis - viď Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.
novembra 2013 č. I. ÚS 3512/11).

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že podpisom úverovej zmluvy sa Zmluvné dojednania
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nestali „automaticky“ súčasťou zmluvy, a tak nie sú záväzné
pre zmluvné strany.

Obchodný zákonník v § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe, alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka (okrem

poistnej zmluvy) nemôže byť určená „púhym“ odkazom na VOP. Tento záver platí rovnako aj o zmluve
spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho
zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné obchodné podmienky bez
ďalšieho stali súčasťou zmluvy.

Z uvedeného teda vysvitá, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný
zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP (alebo Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.), tieto sa nemôžu bez ich podpísania
zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, a preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je
treba, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu aj podpísané.

V prejednávanej veci Zmluvné dojednanie Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, a preto sa nestali súčasťou zmluvy, ako
sa (to) nesprávne domnieva navrhovateľ.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa je odvolanie navrhovateľa z hľadísk namietaných odvolacích dôvodov neopodstatnené,

a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1O.s.p..Navrhovateľvodvolacomkonanínebolúspešný,ataknemáprávonanáhradutrovodvolacieho
konania. Úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že

nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.