Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: F. Y., S.
W. W. - F., Š. E. X., zastúpená opatrovníčkou T. F., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V,

o zaplatenie 308 eur s príslušenstvom a odmenou 1,03 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/81/2013 - 35 zo dňa 16.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/81/2013
- 35 zo dňa 16.07.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,03 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení konajúci súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na

zaplatenie zmenkovej sumy 308 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 308 eur od 20.01.2011 do zaplatenia,
úroku 6 % ročne zo sumy 308 eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,03 eur a na
náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa
20.08.2010 na zmenkovú sumu 308 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 20.01.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu

a ani úroky.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporkyňa vystavila v Bratislave dňa 20. augusta 2010
a zaviazala sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (remitent) zaplatiť pri predložení
sumu 308 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 20.01.2011. Zmenka bola vystavená s
doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii
došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmyslečl. I. § 48 ods. 1v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona postihom žiadať od odporkyne zmenkovú
sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O. s. p. povinný prihliadať aj
bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Bratislava, uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k. SR 06379/11 zo dňa
20.07.2011 odporkyňu zaviazal na zaplatenie 308 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo
sumy 308 eur od 20.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 308 eur od 05.04.2011

do zaplatenia a na náhradu trov konania 148,18 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2011
a dňa 20.09.2011 sa stal vykonateľným.
Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Bratislava, vykonanie exekúcie. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením č. k. 37 Er/5657/2012 - 11 zo dňa 09.10.2012 zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení
blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval

aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného
na plnenie, ktoré je právom nedovolené.
Protiuzneseniupodaloprávnenýodvolanie.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.18CoE/92/2012-38
zo dňa 27.02.2013 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Mal za to, že ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmenkových nárokov, je exekučný súd

povinný prihliadať na túto skutočnosť a nároky vyplývajúce z exekučného titulu preskúmavať len pri
rešpektovaní pravidiel na preskúmavanie zmenky.
Prvostupňový súd v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal
z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE/92/2012-38 zo dňa 27.02.2013, ktorý platnosť
a účinnosť rozhodcovského rozsudku nespochybnil, ani neuložil exekučnému súdu povinnosť skúmať

právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozsudok vydal.
Prvostupňový súd preto dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č. k. SR 06379/11 zo dňa 20.07.2011 bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy
308 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 308 eur od 20.01.2011 do zaplatenia a
zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 308 eur od 05.04.2011 do zaplatenia znovu rozhodoval.

Uviedoltiež,ženavrhovateľjeprávnymnástupcomprvéhomajiteľazmenky.Zmenkabolaindosovanáaž
po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 Zmenkového
zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta.
V tejto časti preto súd návrh ako neprípustný zamietol (čl. 4 ods. 4 nariadenia).

V rozhodcovskom konaní si remitent neuplatnil právo na zaplatenie zmenkovej odmeny. Navrhovateľ
je riadny majiteľ zmenky a zmenkový zákon mu priznáva právo postihom žiadať zaplatenie odmeny vo
výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny 1,03 eur
zaviazal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
odporkyni nahradiť trovy konania. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,
že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal

navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu

žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa
čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa
neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením
sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov
účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa

všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal
na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene,aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo
súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 3Cdo
146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym

aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa
uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej
veci. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní

proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže
zakladať prekážku res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť
rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky
riadne prejednať.

Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého
originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so
záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho

podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa

navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 09.04.2015 podľa § 156 ods. 3 O. s. p.. Po preskúmaní

obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovýmsúdom.Súdprvéhostupňasavosvojomrozsudkuvysporiadalsovšetkýmiargumentami

navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených
v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd
uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal
pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad

rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p..
Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený právnym predchodcom navrhovateľa.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť vzhľadom
na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.07.2011, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy308 eur, spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 308 eur od 20.01.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 308 eur od 05.04.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania
148,18 eur zo zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď v otázke účinkov rozhodcovského
rozsudku (§ 135 ods. 2 O. s. p.) vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE/92/2012
- 38 zo dňa 27.02.2013, ktorý platnosť a účinnosť rozhodcovského rozsudku nespochybnil.
PrávoplatnýavykonateľnýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduč.k.SR06379/11zodňa20.07.2011
bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal a rozhodol (§ 159 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na úradný záznam spísaný zákonnou sudkyňu
vzhľadom na znenie odvolania navrhovateľa, konkrétne bod 18, v ktorom poukazuje na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 CbZm/138/2013, keď odvolateľ má za to, že prejednávaná vec 1
CbZm/81/2013 a vec vedená pod sp. zn. 1 CbZm/138/2013 predstavujú právne totožné veci. Zákonná
sudkyňa založila do spisu rovnopis rozhodnutia 1 CbZm/138/2013 na zdôvodnenie odlišného

posúdenia nulitného rozhodcovského rozsudku. Je preto zrejmé, že argumentácia navrhovateľa
uvádzaná v bode 18 odvolania je právne irelevantná.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie

pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) nepochybne
vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná
až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

Odporkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila ani jej žiadne
nevznikli.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.