Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/390/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208298
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814208298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: H. H.
Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XXXX/X, T. Q. W., zast. JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, Advokátska
kancelária Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 2729/10 o zaplatenie 1.990,32 eur s prísl. t a k to

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.296,26 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume
129,36euraúrokzomeškaniavovýške8,15%ročnezosumy1.296,26eurod08.09.2014dozaplatenia
a iné trovy konania v sume 35,70 eur a to všetko v mesačných splátkach po 35 eur, ktoré splátky sú
splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1990,32 eur, spolu s vyčísleným ročným
úrokom z omeškania vo výške 198,37 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
1990,32 eur odo dňa 08.09.2014 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrel dňa 01.08.2012 úverovú zmluvu č. 4207134880 (ďalej len ÚZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 1700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 67,29
eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené vo Výpise čerpania,

splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. V zmysle
Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný
listom zo dňa 28.05.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok
po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP. Ku
dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 1990,32 eur a z toho istina sumu 102,89 eur, úrok
vo výške 271,76 eur, zosplatnená istina vo výške 1546,67 eur, poistenie Bill protection vo výške 7,50

eur, upomienka vo výške 60 eur a poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 eur.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol vyhovieť žalobe v sume o zaplatenie 1.296,26
eur, vo zvyšku považoval nárok za nedôvodný a uplatnil si náhradu trov konania. V ďalšom uviedol,
že na základe zmluvy zo dňa 09.08.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, poskytol žalobca
úver žalovanému vo výške 1700 eur, pričom splatnosť bola dohodnutá formou 48 mesačných splátok
v sume 67,29 eur. Tak ako to uvádza žalobca v podanom návrhu, jednalo sa o spotrebiteľský úver.
Išlo o typickú formulárovú zmluvu, keď spotrebiteľ nemá možnosť reálne ovplyvniť samotný obsahzmluvy, resp. priložených zmluvných podmienok, ale môže buď iba zmluvu prijať ako celok a podpísať
alebo odmietnuť. Na uvedené zmluvy sa preto vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku, resp. v osobitnom zákone o spotrebiteľských úveroch a v zákone o ochrane

spotrebiteľa.Akojezrejmézozmluvy,žalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške1700euratosročnou
úrokovou sadzbou vo výške 33,41% s RPMN od 39,8% po 42,3% pričom priemerná hodnota RPMN
bola v uvedenom čase 21,68%. Za poskytnutý úver 1700 eur mal tak žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu
3229,92 eur, t.j. takmer dvojnásobok poskytnutej sumy. Následne na to citoval jednotlivé ustanovenia §
3 ods. 1, §39,§41 a §53 ods.1, ods. 2, a ods. 5 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto ustanovení

sú dojednania predmetnej zmluvy ohľadom 39,8% ročných úrokov z poskytnutého úveru absolútne
neplatné a žalobca nemá právo na zaplatenie úrokov z úveru ako ani úrokov z omeškania za nesplatenie
týchto úrokov ale iba naozaj poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu, ktorá bola vo výške
1700 eur. Tento nárok žalobcu iba na skutočne poskytnuté plnenie a nie aj na úroky, poplatky a
pokuty taktiež vyplýva z ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého sa podľa § 11 považuje
predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov pretože zmluva neobsahuje všetky

zákonom predpísané náležitosti a to najmä náležitosti podľa písm. b), j) a písm. k) ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorých absenciu, resp. nesprávnosť zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou
dojednaní na úrokoch a akýchkoľvek iných poplatkoch. S poukazom na to, žalobca má právo požadovať
iba rozdiel medzi skutočne poskytnutým plnením ( 1700 eur) a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ už
splatil, t.j. 403,74 eur. Žalovaný splatil žalobcovi spolu 6 splátok, každá vo výške 67,29 eur, prvé splátky

v roku 2012 a následne 2 splátky v júni a júli 2013, ktoré žalobca z neznámych dôvodov nezahrnul do
následnej tabuľkovej rekapitulácie, z ktorej vychádzal pri vyčíslení celkového dlhu. V tejto rekapitulácii
uviedol celkovú sumu všetkých úhrad iba vo výške 269,16 eur, t.j. bez následných dvoch splátok v roku
2013. Takýmto spôsobom by sa žalobca neoprávnene obohatil na úkor žalovaného o sumu 134,58 eur
ako aj o prislúchajúce úroky z omeškania. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 17 eur tak uviedol, že ide

o absolútne neplatné dojednanie, nakoľko nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok žalobcu vrátane dojednania o zmluvnej pokute,
mohol iba uvedenú úverovú zmluvu odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania
o zmluvnej pokute. Ďalej uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka je neplatná. Z tohto dôvodu sú neplatné aj dojednania ohľadom sankcií za
údajné upomienky, ktoré si žalobca uplatnil v sume 72 eur, pričom ani nie je zrejmé o aké upomienky sa
jednalo, nakoľko žalovanému tieto údajné upomienky doručené neboli. Aj údajné nároky žalobcu z titulu
nezaplateného poistného v sume 11,25 eur za poistenie sú absolútne neopodstatnené. Predmetný bod
úverovej zmluvy, na základe ktorého si žalobca uplatňuje poistné nezodpovedá základným obsahovým

náležitostiam poistnej zmluvy v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ
z poistnej zmluvy. Z uvedeného bodu úverovej zmluvy len vyplýva, že žalovaný súhlasí do budúcnosti
s uzavretím poistnej zmluvy pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity
alebo smrti následkom úrazu s poistným vo výške 1,25 eura mesačne. Predovšetkým pre poistnú
zmluvu je v zmysle § 791 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a účastníci žiadnu takúto

písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami neuzatvorili. Preto žalobcom uplatnený nárok v
tomto konaní 2188,69 eur nie je dôvodný a žalobca má nárok iba na zaplatenie ešte nesplatenej sumy
reálne poskytnutých prostriedkov, t.j. sumy 1296,26 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami, informáciami o poistení dohodnutom zmluvou, výzvou k splateniu celého

úveru, výpisom z úverového účtu, vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 13.04.2015 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, poukazuje však na skutočnosť, že
daný úver si zobral potom, čo sa informoval o poskytnutí úveru v banke, kde nesprávne vyhodnotili jeho
dátum narodenia a úver mu nakoniec nechceli poskytnúť. V tom čase zbadal reklamu žalobcu a preto

navštívil jeho pracovisko, kde sa informoval o poskytnutí úveru. Predmetný úver nepotreboval na žiadne
hazardné hry ani na iné takéto veci, nakoľko taký spôsob života nikdy neviedol. Zmluvu uzatvoril za
taký krátky čas, že nebolo ani možné a vlastne si ani poriadne neuvedomil aká je výsledná suma, ktorú
bude musieť splatiť. Poukázal aj na to, že v tom čase pracoval ako vedúci pre stravovacie zariadenia
vo Vranovskej nemocnici na dohodu a teda mal ešte nejaký príjem, avšak následne po nejakej dobe

uzatvorenia zmluvy nemocnica prešla pod správu iného subjektu a v dôsledku toho s ním bol ukončenýpomer na základe dohody a potom mal problémy so splácaním, nakoľko mal aj iný úver. Kontaktoval
žalobcu, ale len telefonicky s tým, že žiadal buď o zníženie splátok alebo o odklad splátok, aby sa jeho
finančná situácia nejako vyriešila. Mal zato, že splátky mu nepovolili, nakoľko v tom čase už žalobca

žiadal zaplatenie celého úveru. Až potom si preštudoval celú zmluvu a zistil aký vysoký úrok tam bol
dojednaný. Čo sa týka splácania uhradil 400 eur, potom zistil, že len nejakú malú časť asi 50 eur mu
započítali na istinu, zvyšok išiel na rôzne poplatky. K dojednaniu ohľadom poistenia ako aj poplatku
za odklad splátok uviedol, že nemá vedomosť o takýchto dojednaniach. Na záver uviedol, že ani jeho
terajšie pomery mu neumožňujú zaplatiť túto sumu naraz vzhľadom na to, že jeho dôchodok predstavuje

sumu cca 420 eur s tým, že z tejto sumy uhrádza poplatok za plyn a elektrinu v sume 100 eur mesačne,
120 eur platí za náklady spojené s bývaním. Manželka má príjem okolo 340 eur a zo svojich výdavkov
ešte platí úver v banke vo výške 150 eur a v súvislosti so svojim zdravotným stavom má výdavky v
sume cca 60-70 eur na lieky. Uviedol, že chce dlh čo najskôr splatiť a čo sa týka samotnej výšky splátok
ponecháva to na súd.

Na preukázanie tvrdených skutočností predložil žalovaný súdu kópiu lekárskej správy o jeho zdravotnom

stave, preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a kópie pokladničných dokladov o nákupe
liekov.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že je potrebné, aby žalovaný bol zaviazaný na takú sumu
splátok, ktorú je schopný reálne splatiť, prípadne navrhol počas prvých mesiacov nižšiu splátku a potom
pokiaľ by žalovaný vyplatil úver Y. Y. tak by splátka mohla byť zvýšená. V ďalšom vzhľadom na konanie

žalobcu v priebehu rokov 2013-2014 uviedol, že majú za to, že žalovaný napriek telefonickej komunikácii
nevedel komu a koľko má splatiť, nakoľko bol vyzvaný na zaplatenie sumy vyššej ako 2000 eur a preto
majú za to, že by žalobcovi nemal patriť úrok z omeškania. Navrhol žiadnemu z účastníkov nepriznať
náhradu trov konania.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 09.08.2012 úverovú zmluvu č. 4207134880, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 67,29 eur a to v 48 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala
33,41% ročne. V časti Poistenie výdavkov, bod 51 Balíček Štandard klient podpisom zmluvy súhlasí s
tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity následkom úrazu.
Úhrada za poistenie štandard: 1,25 eur mesačne (1,90% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez

poistenia).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších
dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený

k poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty podľa zmluvy o RÚ za podmienok uvedených pred
textomúverovýchpodmienokavÚP.KlientpodpisomÚZvyhlasuje,žesaoboznámilsobsahompoistnej
zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom
a Č. R. M. G..Y.., Praha, IČ: 49240749 ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný
úver ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

V zmysle preambuly Úverových podmienok klient podpisom ÚZ súhlasí s tým, aby bol Spoločnosťou

ako poistníkom prihlásený k poisteniu výdavkov podľa Zmluvy o RÚ v dôsledku dlhodobej pracovnej
neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity, smrti úrazom, invalidity následkom úrazu
a prípadne tiež k poisteniu zneužitia karty a to v rozsahu zvolenom pri aktivácii kartou a zároveň
podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenejmedzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Č.P. R. M. a.s., so sídlom Litevská
1174/8, 100 05 Praha 10, Česká republika, IČ: 49240749 ako poistiteľom v zmysle ustanovenia §10
zákona Českej republiky č. 37/2004 Sb., o poistné smlouvě, v platnom znení a so znením Zvláštnych

poistných podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných
a revolvingových úverov č.j. 04/2009 a Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie
výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či úverovej karty, stratou dokladov alebo kľúčov č.j. 05/2009,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Na účely poistenia klient potvrdzuje pravdivosť
vyhlásení uvedených v Hlave 15 ÚP podpisom ÚZ alebo v prípade dodatočného dohodnutia poistenia

výslovným vyhlásením, či potvrdením vykonaným najneskôr ku dňu počiatku poistenia a prehlasuje, že
sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia a spĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, v rozsahu
zodpovedajúcom jeho voľbe.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje bez stanoveného

účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je

zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ak z údajov
v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na

záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Pokiaľ sa tak klient so spoločnosťou v ÚZ dohodne, je oprávnený po riadnej úhrade prvých 4 splátok
podľa ÚZ požiadať o zmenu výšky a počtu splátok úveru, a to aj telefonicky. K akceptácii návrhu klienta

dôjde, ak klient riadne a včas plní svoje záväzky voči spoločnosti. Výšku a počet splátok je možné zmeniť
najviac trikrát po dobu trvania ÚZ a najskôr po posledných 12 tich mesiacoch od predchádzajúcej zmeny
a celkový počet splátok, v ktorých má byť úver splatený, nebude vyšší než 99 ( § 11 hlavy 5 Úverových
podmienok ).

V zmysle § 3 písm. a) hlavy 6 Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na

požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s
platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa hlavy 15 § 1, § 3 Úverových podmienok v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej
neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo
výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade,že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ
k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od
poistenia.

Podľa hlavy 18 § 1 Úverových podmienok - Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie
prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet

zaslanýchupomienok,budeklientovipoplatokzaupomienkuúčtovanýmaximálnedvakrátzakalendárny
mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM
technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi
účtované.

V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe
tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur

( § 2 hlavy 18 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 20 § 8 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 4 splátky, ktoré
neboli vykonávané včas a dňa 28.05.2013 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola
žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poistenia Bill protection v sume 3,75 eur, poplatok za
možnosť zmeny splátky 1,20 eur, zmluvná pokuta v sume 17 eur, ako aj upomienka II. v sume 12 eur,.
Žalovaný po zosplatnení uhradil ešte dve splátky po 67,29 eur, teda celkovo žalovaný uhradil sumu

403,74 eur.

Listom zo dňa 28.05.2013 žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu jeho omeškania s úhradou
záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru s tým, že dlžná
čiastka činí 2124,90 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za
stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 28.05.2013 zospatnil celý
úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj

všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
1649,56 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1700 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 403,74 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume
1296,26 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanému poplatok za 5 upomienok II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátok. Súd
posúdil úhrady a nárok v tejto časti z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil
riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala

predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a
s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov
tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli
ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že predmetné dojednanie je takým, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a teda neplatné a preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal na úhradu istiny.Čo sa týka poplatku za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za
dojednania spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v

konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci.
Žalovaný sa už s úhradou druhej splátky a následne aj tretej dostal do omeškania, takže neprichádzalo
do úvahy splnenie podmienok pre možnosť zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 11 hlavy 5
Úverových podmienok, no žalovaný aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky
uhrádzal poplatok za takúto možnosť a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi

ako veriteľovi neukladal takúto možnosť žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu
účastníkov konania, preto má súd za to, že ak žalobca chcel žalovanému ako svojmu vernému, či
„vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať
o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaný, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu
medzi účastníkmi konania porušil základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne ešte v
niekoľkých splátkach, ale ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a žalovaný by splácal nepravidelne, no

v konečnom dôsledku by dlh uhradil, hradil aj takýto poplatok ako poplatok, za ktorý mu nebude môcť
poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadom
nauvedenépotomsúdajnárokvtejtočastipovažovalzanedôvodnýaúhradyžalovaného zjednotlivých
splátok zaúčtované na predmetné dojednanie započítal na úhradu istiny.

Ďalším nárokom bol nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 7,50 eur, pričom aj v rámci žalovaným

uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok
započítanánaúhradupoistenia.Čosatýkadojednaniapoisteniapodbodom51zmluvyBalíčekŠtandard
súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá
ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient
označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané

poistné predstavovalo 1,90% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k
dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia
bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený
odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu
žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež

pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly
úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom
poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a
so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských,
hotovostných a revolvingových úverov. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý

ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly
dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie
údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 51 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou
vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať,žežalovanýsaprepoistenienerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzvážení

istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo
jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť
v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní
mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci

splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Na úhradu istiny súd započítal aj sumu 17 eur, ktorá bola žalovaným v zmysle predloženého splátkového
kalendára uhradená, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle hlavy 18 § 2 Úverových podmienok, ktorú si bol
oprávnený vyúčtovať v prípade omeškania klienta.

Dohodnutú zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide totiž o
neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. V predmetnej úverovej
zmluvebolzatoistéporušenieprávnejpovinnosti(omeškaniesosplátkami)dohodnutýniekoľkonásobnýpostih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola určená bez ohľadu na dobu omeškania
a sumu, s ktorou je žalovaný ako klient v omeškaní, jednotnou sumou a takto v prípade omeškanie
len s jednou splátkou by pokuta predstavovala 25% zo sumy splátky, takže nepochybne ide o hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 33,41% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( september 2012 ) činila úrok
12,89 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol

o 20,52% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 1,6 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v

odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 1700 a žalovaný zaplatil len sumu 403,74 eur,
ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1296,26 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru

žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Právny
zástupca navrhoval žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania nepriznať z dôvodov uvedených
vyššie. Súd má za to, že žalovaný vedel, že je s plnením svojho peňažného záväzku v omeškaní a preto
je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania, neobstojí argumentácia právneho zástupcu, keďže žalovanýaj po zosplatnení plnil žalobcovi aj keď len v sume pôvodne dojednaných splátok. Ak by aj žalovaný
na základe výzvy žalobcu uhradil celú ním požadovanú sumu a jednalo by sa o plnenie z neplatného
právneho úkonu alebo o vznik bezdôvodného obohatenia sa žalobcu ako veriteľa, takýto nárok by si

žalovaný následne mohol voči žalobcovi uplatniť samostatnou žalobou.

Časť nároku žalobcu z titulu úroku z omeškania žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má
za to, že žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie sumy 1296,26 eur, preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného súdom a to zo sumy 1430,84 ( 1.296,26 + 2x67,29 eur ) za
obdobie od 20.06.2013 do 24.06.2013 vo výške 1,59 eur, zo sumy 1363,55 eur ( 1.296,26 + 67,29 eur )

za obdobie od 25.06.2013 do 23.07.2013 vo výške 8,82 eur a zo sumy 1296,26 eur od 24.07.2013 do
07.09.2014, teda v celkovej výške 129,36 eur, keď bral súd do úvahy dlžnú sumu ustálenú súdom a
úhrady vykonané žalovaným po zosplatnení dňa 24.6.2013 a 23.7.2013 a v ďalšom zaviazal žalovaného
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne, ktorá výška úroku je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to zo sumy 1.296,26 ustálenej
súdom od 08.09.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny
1.296,26 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný.

Súdvyčíslilsumuúrokuzomeškaniakudňupodaniažalobynozpriznanejsumy,ktorásumapredstavuje
pri úroku 8,15% ročne sumu 129,36 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca
úspech v sume o zaplatenie 1.425,62 eur, čo predstavuje 65%, keďže žalobca si žalobou uplatňoval
nárok na zaplatenie sumy 1990,32 eur na istine a kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 198,37 eur,
a po odpočítaní úspechu žalovaného 35% mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere

30 %.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní vznikol nárok na
náhradutrovkonaniavpomere30%.Keďžežalobcovivzniklitrovykonanialenvsúvislostisozaplateným
súdnym poplatkom za žalobný návrh v sume 119 eur, súd priznal žalobcovi náhradu iných trov konania
v sume 35,70 eur ( 30% zo žalobcom zaplatenej sumy 119 eur).

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolzaviazaný,
v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.