Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218397
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114218397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: B. S. L., U..

L., C.. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, M., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom
Hlavná 89, Prešov, proti odporcovi: B. X. S., C.. X.XX.XXXX, trvale bytom I. Q. XXX, U., Č. U. v konaní
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

r o z v á d z a manželstvo účastníkov, navrhovateľky B. S. L., U.. L., C.. XX.X.XXXX a odporcu B. X.
S., C.. X.XX.XXXX, uzavreté v Prešove dňa 6.10.2012, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Prešov, zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX,

účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom súdu podaným dňa 30.6.2014 navrhla navrhovateľka, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom. V rámci návrhu poukázala na to, že manželstvo účastníci uzavreli asi po 2-ročnej známosti
z lásky, pričom spočiatku manželstvo plnilo svoj spoločenský účel, avšak už asi po roku od uzavretia
manželstva sa začali prejavovať kultúrne rozdiely a nezhody, ktoré sa týkali najmä rozdielneho spôsobu
života účastníkov, pričom navrhovateľka nebola ochotná tolerovať správanie sa odporcu vyplývajúce
zrejme z inej výchovy a iného prostredia, v ktorom vyrastal a žil. Z návrhu vyplýva, že účastníci
od novembra roku 2013 spolu nehospodária a od 1.6.2014 nežijú v spoločnej domácnosti, žijú v

iných mestách, majú absolútne rozdielne názory, záujmy, hodnotový systém a plány do budúcnosti.
Navrhovateľkavnávrhupoukázalanatožehlavnoupríčinourozvratuichmanželstvasúkultúrnerozdiely
medzi účastníkmi a z toho prameniace citové odcudzenie, na základe čoho navrhovateľka nechce
naďalej zotrvávať v manželskom zväzku, pričom ich manželstvo je v súčasnosti iba formálne, neplní
svoju spoločenskú funkciu a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať.

Podaním súdu doručeným dňa 2.9.2014 odporca doručil súdu písomné vyjadrenie s úradne overeným

podpisom, z ktorého vyplýva, že súhlasí s rozvodom.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: návrh, sobášny list účastníkov, potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa
20.6.2014, fotokópie občianskych preukazov účastníkov, vyjadrenie odporcu zo dňa 29.8.2014, ako aj
ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 6.10.2012 v Prešove, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úrad Prešov, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX. Z vyjadrenia Mesta Prešov
- potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa 20.6.2014 vyplýva, že v ich evidencii nie je spoločné trvalé bydlisko
účastníkov.Navrhovateľka v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že k podaniu návrhu na rozvod ju viedla
dlhodobá situácia, ktorá vznikla v ich manželstve. Zvýraznila kultúrne, ako aj osobnostné odlišnosti
oboch manželov. Uviedla, že keď sa spoznali, tak študovala a súčasne aj pracovala, preto vlastne riešila

iba školu a prácu, pričom odlišnosti si prvotne pravdepodobne ani neuvedomovala a v tom čase ani
nebol priestor na to, aby sa tieto odlišnosti prejavili. Poukázala na to, že manžel je skôr domácky typ,
čo je typické v rodisku jej manžela a ona práve naopak veľmi rada cestuje a aj z tohto dôvodu medzi
nimi dochádzalo k nezhodám. Uviedla, že aj keď sa manžel priamo nevyjadril, jeho prioritou bolo skôr
založiť si rodinu a ona rodinu plánovala až neskôr, najprv chcela cestovať po svete. Poukázala tiež

na skutočnosť, že nemali ani nejakých spoločných známych, pretože u manžela je taký zvyk, že muži
sa stretávajú iba s mužmi a ženy sú bokom, pričom keď k nim prišla nejaká návšteva, tak to boli iba
manželovi známi, ktorí pili kávu v jednej izbe a ona bola v druhej izbe. Navrhovateľka poukázala na
to, že spoločnú domácnosť s odporcom nevedie od jesene roku 2013 a už asi 2 roky sa ani intímne
nestýkajú. Uviedla taktiež, že v manželstve sa jednoznačne prejavilo to, že sú odlišné typy a podľa jej
názoru sa človek nejakým zásadným spôsobom zmeniť nedá, preto má za to, že ich manželstvo je iba

formálnym zväzkom a obnovenie ich spolužitia nie je možné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že každý
si už zariadil život po svojom.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom
znení, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a
o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z
manželov je slovenským občanom.
Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,

občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Pri posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka je občiankou
Slovenska a odporca občanom Tuniska, preto súd pri určení právomoci v tejto veci vychádzal z

ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
pričom keďže navrhovateľka je slovenskou občiankou, je v danom prípade daná právomoc tunajšieho
súdu a podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona sa na prejednávanú vec aplikuje slovenský právny poriadok,
keďže manželia sú príslušníkmi rôznych štátov.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa
6.10.2012, pričom už od novembra roku 2013 nevedú spoločnú domácnosť a približne od apríla roku
2013 sa ani intímne nestýkajú. Navrhovateľka žije v Slovenskej republike v Bratislave a odporca v
Českej republike. Už z týchto skutočností, podľa názoru súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov je

vážne narušené a rozvrátené. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný postoj účastníkov k
rozvodu ich manželstva, pričom z ich vyjadrení vyplynulo, že obaja žiadajú ich manželstvo rozviesť.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli ich spoločenské,
kultúrne a osobnostné rozdiely s poukazom na skutočnosť, že z prostredia a mentality odporcu vyplývala
skutočnosť, že odporca bol domácky typ, navrhovateľka naopak chcela skôr cestovať po svete a až

neskôr sa nejakým spôsobom usadiť a založiť si rodinu. Rozdielnosti vyplývali taktiež zo skutočnosti
aká je pozícia ženy v rámci rodiny a tradícií krajiny odporcu. Z týchto dôvodov preto súd manželstvo
účastníkovrozviedol,keďžetotoneplnísvojspoločenskýúčelasúdzároveňnezistilanižiadneokolnosti,
ktoré by svedčali o možnosti obnovenia manželského spolužitia účastníkov.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.