Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207899
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413207899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Debt finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švjačiarsko,
IČO: CHE - 100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205,
Bratislava,protiodporcovi:B.R.,bytomN.XX,S.,ozaplateniesumy189,86euraspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 189,86 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania. Svoj návrh po
skutkovej a právnej stránke odôvodnil skutočnosťou, že na základe Zmluvy o vydaní a používaní

medzinárodnej kreditnej karty (ďalej len „zmluva“) uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom
navrhovateľa, spoločnosťou Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi obnovovaný úverový rámec v sume 663,88 eura. Nakoľko
v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy odporca napriek písomným výzvam právneho predchodcu
navrhovateľa porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a túto právnemu predchodcovi
navrhovateľa neuhradil, právny predchodca navrhovateľa s účinnosťou k 24.04.2009 v zmysle čl. VIII,
bod. 8.1.2 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty vypovedal zmluvu
a zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej v písomnej výpovedi po

doručení výpovede zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty k 24.04.2009. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom
a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 22.08.2012 bola pohľadávka
voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. Následne, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 22.08.2012,
bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená na

navrhovateľa. Po postúpení pohľadávky odporca neuhradil ani len časť svojho záväzku.

Podaním zo dňa 16.03.2015 navrhovateľ doplnil žalobný návrh v tom smere, že rozdiel medzi dlžnou
sumou 799,86 eura na poslednom výpise z kreditnej karty za mesiac 04/2009 a výškou postúpenej
pohľadávky 189,86 eura je dôsledkom realizácie platieb v prospech karty v celkovej výške 610,- eur,
uskutočnených po vypovedaní zmluvy (platba vo výške 440,- eur zo dňa 30.06.2009, platba vo výške
100,- eur zo dňa 06.10.2009 a platba vo výške 70,- eur zo dňa 29.12.2009).Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, nakoľko posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1

O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25.03.2015

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise, z
ktorých zistil nasledovné skutkové okolnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci

Na základe Žiadosti odporcu o vydanie súkromnej kreditnej karty A. zo dňa 06.03.2007 právny
predchodca navrhovateľa - spoločnosť Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686

930súhlasilsvydanímKartysposkytnutímúverovéhorámcavovýške20.000,-Sk/č.l.13/,ktorýúverový
rámec odporca čerpal spôsobom a vo výške vyplývajúcom z mesačných výpisov súkromnej kreditnej
karty A. /č.l. 46-70/. Výpoveďou zo dňa 20.04.2009 /č.l. 17/ právny predchodca navrhovateľa vypovedal
v súlade s čl. VIII., bod 8.1.2 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné
karty Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty, pričom výpoveď je účinná odo dňa

doručenia výpovede. V zmysle čl. IV bod 4.5.4 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.,
sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Výška celkovej dlžnej sumy odporcu
k 20.04.2009 v zmysle predmetnej výpovede ako aj výpisu súkromnej kreditnej karty A. za obdobie
04/2009 /č.l. 70/ predstavovala sumu 799,86 eura, ktorá suma však bola čiastočnými plneniami odporcu
v celkovej výške 610,- eur, uskutočnenými po dátume výpovede zmluvy znížená na žalovanú sumu.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 22.08.2012 bola
pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Následne, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa

22.08.2012, bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom
postúpená na navrhovateľa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), Spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie

je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súdprirozhodovanívychádzalzvýsledkovvykonanéhodokazovaniaapozhodnotenívšetkýchdôkazov
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že uplatnenému nároku navrhovateľa nemožno

vyhovieť, nakoľko je tento premlčaný.

Premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby. Právne následky premlčania
určitého práva nastávajú, ak toto právo nie je vykonané pred uplynutím premlčacej doby. Zmyslom tohto
inštitútu je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri časovo neobmedzenej príliš dlhej možnosti
uplatniť právo na súde. Premlčanie tiež donucuje veriteľa k aktivite pri uplatňovaní vlastných nárokov.

Zároveň sú chránení aj dlžníci, ktorí tiež nie sú vystavení donucujúcemu úkonu zo strany štátnej moci
po neobmedzenú dobu. Následkom premlčania nie je zánik práva ako takého, ale oslabenie nároku. Ak
dlžník uplatní v konaní pred súdom námietku premlčania, nemôže byť premlčané právo priznané.Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa vypovedal Zmluvu
o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty prostredníctvom ktorej odporca čerpal právnym
predchodcom navrhovateľa poskytnutý úverový rámec s účinnosťou ku dňu 24.04.2009. Spolu

s predmetnou výpoveďou právny predchodca navrhovateľa (ku dňu účinnosti výpovede) zároveň
zosplatnil pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy (zostatok odporcom
prečerpaných peňažných prostriedkov) vo výške 799,86 eura. Premlčacia doba ohľadne celého zostatku
dlhu tak začala plynúť 25.04.2009 (§ 103 veta druhá OZ v spojení s § 101 OZ), pričom skutočnosť, že
odporcom boli po tomto okamihu na úhradu záväzku poukázané ďalšie platby v celkovej výške 610,-

eur je z hľadiska plynutia premlčacej doby irelevantná, nakoľko OZ, ktorého právna úprava inštitútu
premlčania je, tak ako bude uvedené v ďalšom texte, vzhľadom na spotrebiteľský charakter žalovanej
pohľadávky v prejednávanom prípade kogentná (§ 54 ods. 1 veta prvá OZ), nepozná právnu domnienku
uznania zvyšku dlhu pri čiastočnom plnení záväzku dlžníkom (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Posledný deň takto určenej premlčacej doby pripadol na 24.04.2012 (§ 122 ods. 2 OZ). Návrh na začatie
konania bol súdu doručený dňa 22.04.2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Hoci je konajúcemu súdu známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v
otázke aplikácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v
spotrebiteľských zmluvách jednotná, má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy
úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na

jeho vykonanie. Medzi dvoma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (Občiansky zákonník
a Obchodný zákonník) sa primárne použije špeciálny predpis a ak tento určitú otázku neupravuje,
nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky
zákonník. Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom
zákonníku a v jeho vykonávacích predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď uznesením zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013-10
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Vo
všeobecnosti možno teda konštatovať, že ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy

ako absolútneho obchodu.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty
a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy,
neostávalo súdu iné, než návrh navrhovateľa zamietnuť. K oprávnenosti aplikácie ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania

začaté pred 01.05.2014 (tak ako je to aj v prejednávanej veci) poukazuje konajúci súd na stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2015, podľa ktorého „napriek
tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia
§ 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu

rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup
súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné
ustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupujepodľaprávnehostavu
účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie

§ 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre
účinnosťou zákona.“

Spolu so žalovanou istinou súd zamietol uplatnený návrh aj v časti úrokov z omeškania. Úroky
z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Záväzkovoprávny vzťah,
ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný

záväzkovoprávny vzťah ide vtedy, ak jeho kauza priamo smeruje k zaplateniu, resp. získaniu určitej
peňažnej čiastky. Vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok dlžníka zo zmluvy (aj
úverovej), alebo zo zákona platiť veriteľovi úrok, ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku.
Úrokovýprávnyvzťahmôževzniknúťibavtedy,akbolmedziúčastníkmizaloženýhlavnýpeňažnýprávnyvzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka
so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného
plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania

dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkovoprávny vzťah. Ak teda dlžníkovi vznikne povinnosť
zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene obsahu práv a povinnosti dlžníka, ku zmene
v obsahu záväzkovoprávneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok
je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší. Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú
povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať veriteľovi súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú

splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania
sú rozhodujúce okolnosti ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného
záväzkovoprávneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a
včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť platiť úroky z omeškania významná. Súd preto
dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevznikne samostatne nanovo
každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením

hlavného peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo
premlčí ako celok.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.02.2007 pod. sp. zn. 21 Cdo 681/2006,
21 Cdo 682/2006 vyslovil obdobný právny názor, keď uviedol že, „nelze souhlasit s názorem, že úroky
z prodlení se promlčují po dnech a promlčecí doba tedy běží samostatně pro právo na zaplacení

úroků za každý den prodlení se zaplacením jistiny. V opačném případě by se popíralo, že povinnost
platit úrok z prodlení jako právní následek prodlení dlužníka se splněním dluhu je příslušenstvím
pohledávky tomuto dluhu odpovídajíci a že povinnost platit úroky z prodlení tedy představuje vedlejší
(akcesorický) závazkový právní vztah. Tento názor by nutně musel mít za následek (v rozporu s účelem
právního institutu promlčení) vznik kategorie „nepromlčitelných práv“, v níž by byl dlužník „donucován“

prostřednictvím nikdy nepromlčitelných úroků z prodlení ke splnění jistiny pohledávky, ačkoliv již došlo
k jejímu promlčení. Takový následek by byl nepochybně absurdní.“ V uvedenom prípade teda Najvyšší
súd Českej republiky pri interpretácii okamihu začatia plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania
dospel k záveru, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu
(záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň,

ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Ďalej konajúci súd poukazuje aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 06.11.2007, sp. zn. 21 Cdo 3477/2006 v ktorom
tento dospel k záveru, že „ povinnost platit úroky a úroky z prodlení nemůže trvat déle, než trvá závazek
hlavní. Splněním dluhu (závazku) nebo jeho zánikem z jiného důvodu zaniká také povinnost platit úroky
a úroky z prodlení jako vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Zůstavá tu jen povinnost zaplatit

dospělé úroky a úroky z prodlení. Dojde-li k promlčení hlavního závazkového právního vztahu, nemůže
se takový právní následek uplynutí času nevztahovat k závazku vedlejšímu (akcesorickému)“. Je teda
zrejmé, že rozhodnutia na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojom vyjadrení k podanému odporu
sú v súčasnosti už prekonané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol aj návrh navrhovateľa na
zaplatenie úrokov z omeškania z premlčanej istiny.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p, tak, že v
konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Hoci to bol odporca, ktorý mal v konaní
plný úspech, boli teda splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania odporcovi, tento náhradu
trov konania nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.