Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cbi/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217456
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113217456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci žalobcu: metal design Slovakia

a.s., Dlhé lúky 2, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 31 449 557, zastúpený: JUDr. Ružena Bubenčíková,
advokátka, Kollárova 8, Trnava proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava,
správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199,
zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica nad
Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, takto

r o z h o d o l :

Súd nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra C., obec S. nad W., okres C.,
katastrálne územie S., pozemok parcela č. XXXX/XX, register „C“ , druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXXX m2 zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava, pod sp.zn. 25K/2/2007, v y l u č u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.307,71
eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2013 domáhal vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu a to nehnuteľnosti, pozemok parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria, o výmere

XXXX m2, nachádzajúceho sa v obci S. nad W., katastrálne územie S., zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX.

Žalobcavžalobeuviedol,žepodľatvrdenížalovanéhonadobudolvlastníckeprávokspornémupozemku
zmluvou, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu, že právny predchodca Fond národného majetku SR sa
nestal vlastníkom sporného pozemku, ktorý patril TAZ, š.p., Trnava, pretože predmetný pozemok nebol
v schválenom privatizačnom projekte. Žalobca však nesúhlasí so zápisom parc. č. XXXX/XX do súpisu

majetku podstaty, nakoľko vlastníctvo k predmetnému pozemku nadobudol na základe platnej zmluvy.
Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo dňa 11.04.1992 pod č.j. XXX/XX
rozhodnutie o schválení privatizačného projektu š.p. Trnavské automobilové závody, Trnava, ktorým
bol schválený privatizačný projekt registrovaný pod registračným číslom XXX. Vyňatá časť majetku
štátneho podniku Trnavské automobilové závody, Trnava prešla na Fond národného majetku dňom
11.04.1992. Fond národného majetku SR majetok uvedený v schválenom privatizačnom projekte vložil
donovozaloženejspoločnostiTrnavskéautomobilovézávodya.s..Podľašpecifikáciemajetkuvloženého

do TAZ a.s., Trnava do uvedenej spoločnosti boli vložené aj nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Z
predmetných parciel geometrickým plánom č. X-XXX/XX vznikli parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX. Z dôvodu zmeny katastrálnych
hraníc medzi obcou C. a S. nad W. bol vypracovaný identifikačný geometrický plán č. plánu XXXXXX/
X.X.XX-X/XX-X,podľaktoréhoparc.č.XXXXX/Xbolaprečíslovanánaparc.č.XXXXakoparcelaregistra

„C“ o výmere X ha XXXX m2. Pod týmto číslom bola zapísaná na LV č. XXXX v prospech vlastníka
Trnavské automobilové závody a.s., Trnava, IČO: 31 412 742 v podiele X/X. Parcela č. XXXX bola
následne prerozdeľovaná a z tejto parcely vznikla aj parcela XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o
výmere X ha XXXX m2 zastavaná plocha- dvor a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XXX/XX, ktorý vypracoval geodet J.. T. B.. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie Ministerstva pre

správu a privatizáciu národného majetku SR č. XXX/XX nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie
je možné proti nemu odvolanie. Predmetné rozhodnutie nie je možné preskúmavať v tomto konaní a
to aj s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozsudku 4Cdo/123/2003. Listom Ministerstva
hospodárstva SR značka XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.05.2011 adresovanom správe katastra C. bol
špecifikovaný nehnuteľný majetok, ktorý bol transformovaný v súlade s rozhodnutím Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu štátneho podniku TAZ,

Trnava č. XXX/XXXX zo dňa 11.04.1992 a ktorý prešiel do vlastníctva Fondu národného majetku SR,
ktorý ho následne vložil do akciovej spoločnosti TAZ, Trnava. Podľa predmetného dokladu predmetom
privatizácie boli aj nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX. TAZ SIPOX a.s., IČO: 31 412 742 vložil nehnuteľnosť parc.č.
XXXX/X do spoločnosti TAZ spol. s r.o., Trnava, IČO: 34 134 107 titulom nepeňažného vkladu. Právny

nástupca TAZ s.r.o. Trnava vlastníctvo k parc.č. XXXX/X previedla na spoločnosť LISOVŇA a.s., Trnava,
IČO: 36 227 927 zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 01.06.1998. Geometrickým plánom č. XXX-
XXXX z parc.č. XXXX/X vznikla parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, pričom túto nehnuteľnosť
LISOVŇA a.s. vložila do spoločnosti SIPOX HOLDING a.s., Bratislava, IČO: 35 767 014 titulom vkladu
do základného imania, ktoré bolo zvýšené rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti SIPOX

HOLDING a.s. priebeh ktorého bol osvedčený notárskou zápisnicou N Nz XX/XXXX zo dňa 18.01.2001.
Na základe uvedeného Okresný úrad v C., Katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva pre SIPOX
HOLDING a.s. dňa 30.01.2001 pod M SIPOX HOLDING a.s., Bratislava, IČO: 35 767 014 vlastnícke
právo k parc.č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 previedla na spoločnosť BEMAT spol. s.r.o., Dolné
Zelenice kúpnou zmluvou zo dňa 06.08.2001, ktorej vklad bol povolený pod číslom M dňa 05.09.2001.

BEMAT spol. s r.o. previedla vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 na žalobcu
a to kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2004. Geometrickým plánom č. XX/XXXX bola zmenená výmera
parc.č. XXXX/XX z XXXX m2 na XXXX m2 a geometrickým plánom č. XXX/XX sa výmera zmenila
na XXXX m2. Žalobca zároveň uviedol, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že k prevodom vlastníckeho
práva na jednotlivé subjekty nedošlo popísaným postupom, navrhuje žalobe vyhovieť z dôvodu, že

vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 žalobca nadobudol vydržaním.
Podľa vyjadrenia žalobcu tento sa stal vlastníkom pozemku dňa 06.09.2011, keďže vlastnícke právo pre
predchádzajúceho vlastníka BEMAT spol. s.r.o. bolo povolené dňa 05.09.2001 a vydržacia doba začala
plynúť dňom 06.09.2001. Plynutie vydržacej doby pokračovalo po uzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom,
keď vklad vlastníckeho práva pre žalobcu bol povolený dňa 15.07.2004 a desaťročná vydržacia doba

tak uplynula dňom 06.09.2011 a týmto dňom sa žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na
podklade vydržania. Predchádzajúci vlastník ako aj žalobca mali za to a aj majú za to, že predmetná
nehnuteľnosť im patrí, nakladali s ňou ako s vlastnou, platili daň z nehnuteľností, nakoľko predmetný
pozemok získali písomnými kúpnymi zmluvami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie Správy katastra
C. o povolenie vkladu vlastníckeho práva.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.11.2013 uviedol, že dňa 11.04.1992
Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení
privatizačnéhoprojektuúpadcupodľaplatnýchustanovenízákona č.92/1991Zb.opodmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby Podľa uvedeného Rozhodnutia predmetom privatizácie bol

majetok, ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý bol vymedzený v
rozhodnutí (prílohách tohto rozhodnutia) podkladom ktorého bol privatizačný projekt úpadcu. V súlade
s ustanovením § 11 ods. 2 citovaného zákona, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na
privatizáciu zo zákona dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na
Fond národného majetku Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 citovaného zákona,

vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom
dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku od Fondu na novozaloženú obchodnú spoločnosť. V
danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku z dôvodu priameho
rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správua privatizáciu národného majetku SR č. XXX/XX zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu
úpadcu a Uznesením vlády SR č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu,
ktorých predmetom nebol prechod/prevod súpisovej zložky majetku úpadcu na Fond národného majetku

SR a následné prevody/prechody vlastníckeho práva súpisovej zložky majetku na ďalšie osoby. Prechod
vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre priamy
rozpor s platnými ustanoveniami § 1, ďalej ustanovením § 5, ďalej ustanovením
§ 6 ods. 1 písm. a), ďalej ustanovením § 11 ods. 2 a iných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a je v priamom

rozpore s platnými ustanoveniami § 39 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Fond
národného majetku SR ako právny predchodca žalobcu previedol na iného majetok, ktorého nebol
vlastníkom a preto v tejto časti je špecifikácia majetku vstupujúceho do TAZ a.s., ktorá je súčasťou
notárskej zápisnice N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 21.04.1992 absolútne neplatná.
Notárska zápisnica pôvodne neobsahovala žiadne prílohy. V súlade so schváleným privatizačným
projektom mal do novozaloženej akciovej spoločnosti prejsť iba ten nehnuteľný majetok, ktorý je

uvedený v I. špecifikácii nehnuteľností š.p. TAZ Trnava vstupujúci so akciovej
spoločnosti. Medzi založením akciovej spoločnosti a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností však neznáma osoba alebo osoby na Fonde národného majetku k notárskej zápisnici
N XX/XX, NZ XX/XX neoprávnene pripojili prílohu „Špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej
spoločnosti TAZ Trnava“. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva TAZ, a.s. Z porovnania

špecifikácií nehnuteľností je zrejmé, že neoprávnene pripojená špecifikácia obsahuje viac nehnuteľností
ako bolo určené v Rozhodnutí o schválení privatizačného projektu. Žalovaný vo svojom vyjadrení
ďalej uviedol, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie
vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty a
dobromyseľnosť právneho predchodcu. Žalobca nadobudol domnelé vlastnícke právo kúpnou zmluvou

zo dňa 13.07.2004 a vydržacia lehota tak uplynie až 14.07.2014. Bezprostredný právny predchodca
žalobcu, BEMAT spol. s r.o., nadobudol domnelé vlastnícke právo Kúpnou zmluvou zo dňa 06.08.2001
od spoločnosti SIPOX HOLDING a.s. Spoločníčkou a prokuristkou spoločnosti BEMAT spol. s r.o. (do
21.10.2001 aj konateľkou) bola pani V. S.. Konateľkou v súčasnosti je J.. A. B.. V. S. spoločne s J..
A. B. a V. S. podali dňa 21.12.2007 na Okresnom súde žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

úpadcu sp. zn. 25Cbi/8/2007, ide o nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X, z ktorej sa vyčlenila nehnuteľnosť,
ktorej vylúčenie z konkurznej podstaty je predmetom tohto sporu. Ta ako mala V. S. spoločne s J.. B.
vedomosť o spornosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X v roku 2007, tak tomu bolo aj v
prípade nehnuteľnosti parc.č. XXXX/XX v roku 2001, nakoľko od roku 1999 je na Okresnom súde Trnava
vedené konanie o určenie vlastníckeho práva, sp. zn. 13C/279/1999, predmetom ktorého je okrem iného

ajurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiparc.č.XXXX/XovýmereXX.XXXm2,zktorejvrokuXXXX
vznikla parcela č. XXXX/XX, t.j. nehnuteľnosti boli pôvodne evidované na LV č. XXXX, kde bola zapísaná
poznámka zákazu nakladania s nehnuteľnosťou zo dňa 14.12.1999 v zmysle uznesenia Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 13C/279/99. Spoločnosť BEMAT spol. s.r.o. nie je a ani nemohla byť dobromyseľná
pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcu s ohľadom na prebiehajúce súdne

konania a poznámku na LV č. XXXX. Vzhľadom na uvedené do oprávnenej držby žalobcu nemožno
započítať držbu bezprostredného právneho predchodcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to predovšetkým s fotokópiou súpisovej zložky majetku s vyznačením sporného zápisu,

odpoveďou žalobcu zo dňa 18.12.2012, výzvou žalovaného na podanie žaloby zo dňa 30.05.2013,
Kúpnou zmluvou zo dňa 06.08.2001, Kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2004, rozhodnutím o schválení
privatizačného projektu, privatizačným projektom, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008, uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Obdo/38/2009, s pripojeným spisom sp. zn. 13C/279/1999 ako i s celým obsahom

spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a k písomnému vyjadreniu
žalovaného dodal, že žalovaný zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu pozemok parc. č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísanom na LV č. XXXX z dôvodu absolútnej

neplatnosti prevodu vlastníckeho práva. Túto neplatnosť odvodzuje od neplatného prevodu majetku
úpadcu na Fond národného majetku SR na podklade rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu
národného majetku SR č. 329/92, zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu TAZ š.p.
Trnava a uznesenie vlády SR č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu TAZš.p. Trnava. V dôsledku tejto skutočnosti potom aj ďalšie prevody tohto majetku konkrétne parc. č.
XXXX/XX sú neplatné. Podľa názoru právneho zástupcu postup žalovaného je v príkrom rozpore so
zákonom a to s poukazom na to, že podľa článku IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Zb. ak pri prevode

alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov je štát oprávnený
podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a konaní
pred súdom zastupuje štát prokurátor, podľa odseku 2 tohto článku, návrh možno podať do 3 rokov
od prechodu alebo prevodu vlastníctva. Žaloba o neplatnosť prevodu vlastníctva či už na Fond

národného majetku SR alebo TAZ a.s. Trnava podľa citovaného právneho predpisu podaná nebola,
neexistuje rozsudok podľa ktorého by bol prevod majetku štátu neplatný a preto žalovaný predmetnú
nehnuteľnosť nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Tento názor opieram aj
o stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, CPJ 22/97 z 20.10.1997. Žalovaný
vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
26.03.2008 sp.zn. 44Cbi/6/2007, podľa ktorého súd preskúmal rozhodnutie o schválení privatizačného

projektu a samotný privatizačný projekt a dospel k záveru, že rozhodnutie aj privatizačný projekt
trpia vadami. Právny zástupca žalobcu uviedol, aby súd na tento rozsudok neprihliadal, rozhodnutie
Ministerstva a privatizačný projekt nepreskúmaval ako predbežnú otázku a vychádzal z prezumpcie
ich platnosti, nakoľko takéto preskúmanie nepatrí do kompetencie súdu a súd musí podľa § 135 ods.
2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, pri rozhodovaní vychádzať z privatizačného projektu a

privatizačného rozhodnutia. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 4 SŽ 8/92 z 20.09.1992 vyplýva,
že proces posudzovania a schvaľovania privatizačného projektu je rozhodovaním iba o právnych
pomerochorganizáciepririadeníjejhospodárskejčinnosti;napostuppríslušnýchorgánovštátnejsprávy
( zakladateľa, Ministerstva pre správu a privatizácie národného majetku, vlády ) sa správny poriadok
nevzťahuje a rozhodnutia nimi vydané nepodliehajú súdnemu preskúmaniu. Na postup príslušných

orgánov štátnej správy (zakladateľa, Ministerstvo pre správu a privatizácie národného majetku, vlády)
sa podľa § 2 písm. a zákona č. 71/67 Zb. nevzťahujú predpisy o správnom konaní, rozhodnutia týkajúce
sa transformácie konkrétneho podniku, nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní a nemusia
mať preto ani náležitosti rozhodnutia predpísané správnym poriadkom. Tento záver sa vzťahuje tak na
rozhodnutie o schválení privatizačného projektu ako aj rozhodnutie o neschválení projektu. Právny

zástupca v konaní poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cbo/80/02 z 23.09.2003, podľa
ktorého zákon č. 92/1991 Zb. sa vzťahuje len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku
štátu na iné osoby, na základe privatizačných projektov schválených či určených orgánmi verejnej moci,
ktoré sú vyňaté z prieskumnej činnosti všeobecných súdov, a to či už podľa tretej časti (v konaní o
neplatnosť právnych úkonov) alebo piatej časti (v správnom súdnictve) Občianskeho súdneho poriadku.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že predmetná parcela , ktorá bola zapísaná do súpisu, bola
predmetnom prevodu majetku a to zo štátu v správe TAZ š.p. Trnava na právne subjekty, tak ako sú
uvedené v žalobe a tak ako ich aj žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí. Právny zástupca zároveň
uviedol, že pokiaľ by súd napriek uvedenému preskúmaval rozhodnutie Ministerstva a privatizačný
projekt a dospel by k záveru, že predmetné rozhodnutia v správnom konaní sú neplatné, má za to,

že žalobca nadobudol vydržaním vlastnícke právo predmetnej parcele, nakoľko túto mal dobromyseľne
v údržbe spolu s jeho právnym predchodcom BEMAT spol. s r.o. po dobu viac
ako 10 rokov. Konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 13C/279/1999 v právnej veci
žalobcu Trnavské automobilové závody š.p. v likvidácii proti žalovaným v I. rade TAZ a.s. v likvidácii a
v II. rade Lisovňa a.s. Trnava bolo uznesením zo dňa 28.12.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom

04.01.2001, zastavené. K prevodom vlastníckeho práva zo spol. LISOVŇA a.s. na SIPOX HOLDING
a.s. a prevod vlastníckeho práva zo SIPOX HOLDING a.s. na BEMAT spol. s.r.o. a z BEMAT spol. s.r.o.
na žalobcu, došlo až po vyznačený právoplatnosti na predmetnom uznesení. Konanie bolo zastavené z
dôvoduspäťvzatiažaloby,keďpredtýmatokonkrétnedňa25.08.2000bolauzatvorenádohodač.1/2000
o urovnaní medzi účastníkmi dohody LISOVŇA a.s. a štátom, podľa ktorej predmetná parcela zostáva

vo vlastníctve LISOVŇA a.s. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou BEMAT spol. s.r.o. v
dôvere v správny zápis vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, vklad vlastníckeho práva pre žalobcu ako
aj pre jeho právnych predchodcov. Žalobca nebol účastníkom sporu vedenom pod sp.
zn. 13C/279/99, účastníkom sporu nebol ani jeho právny predchodca BEMAT spol. s.r.o. a žalobca ani
nemal vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore.

Právny zástupca v konaní uviedol, že spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s., ktorú založil
Fond národného majetku SR bola riadne zapísaná do Obchodného registra, keď predtým o tom
rozhodol príslušný obchodný register a to uznesením proti ktorému bolo možné podať odvolanie.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť. V zakladateľskej listine bolo uvedené aj základnéimanie spoločnosti, ktoré pozostávalo z nepeňažných vkladov, pričom nepeňažným vkladom bola aj
nehnuteľnosť, ktorú teraz vlastní žalobca. Obchodný register skúmal predmetný vklad a spoločnosť
TAZ a.s. Trnava aj s uvedeným vkladom do obchodného registra zapísal, následne tento majetok bol

zapísaný aj do katastra, o čom svedčí predložený list vlastníctva č. XXXX, kde pod poradovým č. 1 ako
vlastníkjeuvedenýsubjektTrnavskéautomobilovézávodya.s.Trnavaaakodôvodzápisujeosvedčenie
o založení akciovej spoločnosti.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.01.2014 uviedol, že z predloženej dokumentácie
Správy katastra Trnava je preukázané, že do katastra bola zapísaná poznámka o podaní návrhu na

vydanie predbežného opatrenia a poznámka o vydaní predbežného opatrenia zo dňa 14.12.1999,
tieto poznámky sa týkali aj parcely č. XXXX/X, z ktorej vznikla neskôr parcela č. XXXX/XX a tiež
je preukázané, že poznámka bola vymazaná dňa 07.08.2001 pod č. XXX/XX, stalo sa tak na
podklade návrhu TAZ š.p. v likvidácii, ktorý bol doručený na Okresný úrad v Trnave dňa 05.04.2001
a poznámka bola vymazaná 07.08.2001. K späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu uzatvorenia Dohody
o urovnaní medzi štátom v zastúpení TAZ š.p. a LISOVŇA a.s. ako predchádzajúcim vlastníkom

parcely č. XXXX/X. Je preukázané, že v čase nadobudnutia vlastníctva spol. BEMAT k parcele č.
XXXX/XX, t.j. 05.09.2001 uvádzaná poznámka už bola vymazaná a preto spoločnosť BEMAT spol.
s.r.o. nemala dôvod pochybovať o svojom vlastníctve predmetného pozemku a o práve s predmetným
pozemkom aj nakladať. V tomto presvedčení uvedenú spoločnosť umocnila aj tá skutočnosť, že voči
nej nebol vedený súdny spor. Žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo spol. BEMAT bol dobromyseľný,

pretože vo výpise z listu vlastníctva neboli uvedené žiadne obmedzenia alebo zákazy s predmetnom
nehnuteľnosťou nakladať, konkrétne previesť vlastnícke právo na iného. Vlastnícke právo predmetnej
nehnuteľnosti nebolo spochybnené ani voči spoločnosti BEMAT spol. s r.o. a ani voči žalobcovi, preto
obidve spoločnosti s vecou nakladali ako zo svojou. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť zastaval s tým,
že do doby, kedy mu bola doručená výzva žalovaného na preukázanie vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti nemal žiadne pochybnosti o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí. Vydržacia doba
počala dňom 05.09.2001, čo je dátum vkladu vlastníckeho práva pre spol. BEMAT a ukončená bola
05.09.2011, kedy uplynula 10 ročná vydržacia doba. Žalobcovi bola doručená výzva žalovaného na
preukázanie vlastníckeho práva dňa 27.11.2012, teda viac ako rok po uplynutí vydržacej doby. Právny
zástupca na pojednávaní ďalej uviedol, že v druhom zväzku privatizačného projektu sa nachádzajú

dôkazy o nadobudnutí vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam pre TAZ š.p., pričom v
privatizačnom projekte vo zväzku II. sa nachádzajú doklady o nadobudnutí vlastníctva k spornému
pozemku. Predmetom privatizácie aj podľa predloženého druhého privatizačného projektu bol aj sporný
pozemok. Aj keď v tabuľke, v ktorej sú očíslované jednotlivé pozemky, takáto parcela uvedená nie je,
rozhodnevšakpôvodnéčíslaparciel,takakosúuvedenévžalobe,konkrétnenastranetri,deviatyodsek,

sa nachádzajú v druhom zväzku privatizačného projektu a to v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva
predmetných pozemkov.
Právny zástupca v konaní dňa 14.03.2014 uviedol, že Okresný súd Bratislava I vydal dňa 29.04.1992
uznesenie sp.zn. ZPZ 164/92, sp.zn. SA 827/Z, ktorými zapísal spoločnosť TAZ a.s., do obchodného
registra, s tým, že zapísal aj základné imanie vo výške 846 657 Kčs. K návrhu na zápis bola priložená

aj notárska zápisnica N. Nz XX/XX, z 21.04.1992, ku ktorému bola priložená špecifikácia majetku
vstupujúceho do akciovej spoločnosti a tiež privatizačný projekt č. XXX/XXXX zo dňa 11.04.1992. Keďže
o zápise nepeňažného vkladu do základného imania TAZ a.s. bolo právoplatne rozhodnuté, takého
rozhodnutie už nemožno preskúmavať a platí prezumpcia jeho správnosti. V prílohe notárskej zápisnice
sa nachádzajú pozemky, ktoré sú uvedené v žalobe a z ktorých neskôr vznikol sporný pozemok. Zápis

základného imania je podstatnou náležitosťou k zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra
a preto tento zápis musí každá tretia strana rešpektovať. Právny zástupca ďalej dodal, že žaloba, ktorú
podal V. a spol. proti žalovanému, nepreukazuje, že by nemalo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva
žalobcom, nakoľko tento nebol účastníkom sporu sp.zn. 25Cbi/8/2007, ani mu nebolo známe, že takýto
spor je na Okresnom súde Trnava vedený. Bez ohľadu na tieto skutočnosti v spore sp. zn. 25Cbi/8/2007

sa jednalo o samostatnú nehnuteľnosť a v tomto spore sa tiež jedná o samostatnú nehnuteľnosť.
Problémy okolo parcely č. XXXX/X z ktorej neskôr vznikla parcela žalobcu, bola vyriešená mimosúdnou
dohodou a preto spoločnosť BEMAT spol. s.r.o. nemala dôvod pochybovať o svojom vlastníctve a tým
pádom ani spoločníci ani konatelia spol. BEMAT spol. s.r.o. nemali dôvod pre pochybnosti ohľadom
vlastníctva k uvedenej parcele, zdôrazňujem, že až po urovnaní vlastníckych vzťahov dohodou, ktorú

uzatvoril likvidátor v mene štátu, došlo k prevodu vlastníckeho práva na BEMAT spol. s.r.o. a následne
na spoločnosť metal design Slovakia a.s., pričom niet dôvodu pochybovať o mimosúdnych dohodách
o urovnaní.Právny zástupca žalovaného v konaní zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení, a zároveň
dodal, že žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré by zapísanie dotknutého majetku do všeobecnej
podstaty úpadcu vylučovalo. Podľa právneho názoru žalovaného je úpadca, ktorého je žalovaný

správcom, vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetnom tohto konania a to z dôvodu, že vlastnícke
práva k tomuto pozemku nebolo nikdy prevedené ani neprešlo na akéhokoľvek právneho nástupcu.
K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti preskúmavania privatizačného projektu a rozhodnutia Ministerstva
o schválení privatizačného projektu právny zástupca uviedol, že nespochybňuje zákonnosť postupu
pri privatizácii majetku Trnavských automobilových závodov š.p., pričom súd nebude preskúmavať

zákonnosť privatizačného projektu a rozhodnutia Ministerstva o jeho schválení, to čo bude podľa
predmetom preskúmavania je obsah tohto projektu a tohto rozhodnutia. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že medzi účastníkmi tohto konania nie je sporné, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania
bola prevedená z majetku TAZ š.p.. K tvrdeniu žalobcu ohľadne vydržania právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalobcovi neuplynula zákonná desaťročná lehota na vydržanie dotknutej nehnuteľnosti.
Oprávnenosť držby predstavuje psychický postoj držiteľa v držbe veci alebo právach. Tento psychický

postoj na účely preukazovania oprávnenosti sa objektivizuje a to s prihliadnutím na všetky okolnosti,
ktoré s držbou súvisia. Podľa právneho názoru žalovaného si žalobca nemôže započítať domnelú
oprávnenosť držby svojho bezprostredného predchodcu spoločnosti BEMAT spol. s.r.o., keďže ako
vyplývazožalovanýmpredloženéholistinnéhodôkazuatoLVč.XXXXvrozhodnomobdobí,keďBEMAT
spol. s.r.o. nadobudla dotknutú nehnuteľnosť, bola na LV zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom

konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13C/279/1999, pričom toto konanie prebieha doposiaľ.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.03.2014 uviedol, že zápis základného imania do
obchodného registra nie je právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zánik alebo zmenu akýchkoľvek
vecných práv o to menej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Obchodný register pri zápise
spoločnosti do obchodného registra nepreskúmava ani nie je oprávnený preskúmavať vlastnícke

právo k majetku, ktorý sa ako nepeňažný vklad vkladá do základného imania vznikajúcej spoločnosti.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu, ktorá bola prílohou návrhu na zápis obchodnej spoločnosti Trnavské
automobilové závody, a.s., do obchodného registra táto notárska zápisnica pôvodne neobsahovala
žiadne prílohy, notárska zápisnica, ktorá je v registrovom spise Okresného súdu Bratislava I však
prílohu obsahuje, pričom touto prílohou je špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spol. TAZ

Trnava. Ako jednoznačne z tejto prílohy vyplýva, táto bola zviazaná Fondom národného majetku a
to dodatočne. Pokiaľ ide o špecifikáciu majetku vstupujúceho do novozakladanej spoločnosti v tejto
špecifikácii je označená nehnuteľnosť, z ktorej vznikla nehnuteľnosť, ktorá je predmetnom tohto konania
ako parcela č. XXXX/X. Takéto označenie uvedenej parcely vzniklo až na základe geometrického
plánu, vyhotoveného v roku XXXX. Je teda nad akúkoľvek pochybnosť, že nehnuteľnosť s takýmto

označením nemohla existovať v čase schvaľovania privatizačného projektu a je teda zrejmé, že
tieto špecifikácie nehnuteľností boli vyhotovované dodatočne. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
tohto konania nebola predmetom privatizácie. Podľa najnovších zistení žalovaného pri predaji akcií
Trnavských automobilových závodov, a.s. nebola za tento predaj zaplatená kúpna cena, pričom podľa §
19 a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, platí, že do splatenia

celej kúpnej ceny je možné s privatizovaným majetkom nakladať len po predchádzajúcom súhlase
Fondu národného majetku SR, ak o tento súhlas nebolo požiadané alebo ak Fond tento súhlas neudelil,
akýkoľvek prevod privatizovaného majetku na ďalších nadobúdateľov je zo zákona absolútne neplatný.
Právny zástupca dodal, že právny predchodca žalobcu spoločnosť BEMAT spol. s r.o. rovnako ako jej
konateľky z prebiehajúcich súdnych sporov vedených na tomto súde pod sp.zn. 13C/279/1999 ak aj

sp.zn. 11C/292/1999, vedeli resp. museli vedieť, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania,
bola predmetom aj vyššie uvedených súdnych konaní a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti,
nemohli by dobromyseľní v otázke držby tejto nehnuteľnosti. V závere svojho vyjadrenia právny
zástupca spochybnil platnosť dohody o urovnaní, pričom podľa právneho názoru žalovaného likvidátor
nebol oprávnený na takúto dispozíciu s majetkom.

Z Kúpnej zmluvy (č.l. 91) súd zistil, že dňa 06.08.2001 SIPOX HOLDING a.s. ako predávajúci a BEMAT
spol. s r.o. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území S. zapísané na LV č. XXXX ako parc.č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, parc.
č. XXXX/X o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/XX m2 o výmere

XXXXX m2, parc.č. XXXX/XX o výmere XXXX m2. Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor povolil
vklad dňa 05.09.2001.Z Kúpnej zmluvy (č.l. 95) súd zistil, že dňa 13.07.2004 predávajúci BEMAT spol. s.r.o. a žalobca ako
kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci
a katastrálne územie S. N. W. zapísaných na Katastrálnom úrade v C., Správe katastra C. na LV č.

XXXX a tam označených ako parcela č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX XXX m2,
parc.č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2
a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Správa katastra povolila vklad
dňa 15.07.2004.

Z výzvy zo dňa 30.05.2013 (č.l. 30) súd zistil, že správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko sa nestotožňuje so žalobcom uvádzanými dôvodmi nadobudnutia
vlastníckehoprávaknimzdôvoduabsolútnejneplatnostiprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnejveci.

Z listín predložených Okresným úradom C., Katastrálny odbor súd zistil, že poznámka o vedení súdneho
sporu sp. zn. 13C/279/99 k parcele č. XXXX/XX bola zapísaná dňa 14.03.2001 na základe návrhu na
vpis poznámky do listu vlastníctva zo dňa 27.02.2001, pričom k zrušeniu poznámky o súdnom konaní
došlo dňa 07.08.2001 na základe späťvzatia návrhu na vpis poznámky zo dňa 27.02.2001.

Z doloženého geometrického plánu č. X-XXX/XX vyplýva, že z parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. vznikli parc.č.
1XXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX.

Z geometrického plánu (č.l. 37) vyplýva, že parcela č. XXXXX/X bola prečíslovaná na parc.č. XXXX. Z
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyplýva, že parc.č. XXXX bola následne rozdeľovaná a z
tejto parcely vznikla aj parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria.

Geometrickým plánom č. XXX-XXXX, vznikla z parcely č. XXXX/X parcela č. XXXX/XX.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX súd zistil, že týmto bola zmenená výmera parc.č. XXXX/XX z XXXX
m2 na XXXX m2 a geometrickým plánom č. XXX/XX sa výmera zmenila na XXXX m2.

SúdzpripojenéhospisuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.č.k.13C279/99zistil,že Trnavskéautomobilové

závody, š.p. v likvidácii sa domáhali určenia vlastníckeho práva okrem iného i k nehnuteľnostiam
zapísanýmvkatastrinehnuteľnostíKatastrálnehoúzemiaS.naLVč.XXXX,konkrétneajknehnuteľnosti
parc.č. XXXX/X a to z dôvodu, že na privatizáciu časti podniku Trnavské automobilové závody, š.p.
bol použitý i nepeňažný vklad nad rámec určený schváleným privatizačným projektom, čo spôsobuje
neplatnosť právnych úkonov. Žalovanými v tomto konaní boli pôvodne TAZ, a.s. v likvidácii, IČO:

36227803 a LISOVŇA, a.s. Trnava. Súd z pripojeného spisu ďalej zistil, že žalobca v danej veci zobral
podaním zo dňa 25.08.2000 žalobu späť z dôvodu uzavretia dohody, ktorou došlo k usporiadaniu
majetku. Z Dohody č. 1/2000 o urovnaní zo dňa 25.08.2000 súd zistil, že táto bola uzatvorená
medzi žalovaným LISOVŇA a.s. a Slovenskou republikou v správe Trnavské automobilové závody
š.p. v likvidácii, pričom predmetom bola úprava vlastníckych práv k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v dohode a to tak, že ich vlastníkom je Slovenská republika v správe Trnavské automobilové závody
š.p. v likvidácii, pričom nehnuteľnosti, ktoré neboli špecifikované v článku II. zostávajú vo vlastníctve
LISOVŇA, a.s. S poukazom na uvedené Okresný súd Trnava uznesením č.k. 13C/279/1999-129 zo
dňa 28.12.2000 rozhodol o zastavení konania. Uvedené uznesenie bolo následne napadnuté odvolaním
zo dňa 05.02.2001. Odvolací súd o podanom odvolaní nerozhodol z dôvodu, že v prejednávanej veci

neexistovalo účinné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré by účinne bolo napadnuté odvolaním a
to vzhľadom k tomu, že uvedené konanie bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
TAZ, a.s.. Zároveň dňa 02.04.2001 bolo v uvedenej veci doručené čiastočne späťvzatie žaloby voči
žalovanému LISOVŇA, a.s. Následne súd uznesením č.k. 13C/279/99-176 zo dňa 04.10.2001 konanie
prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/99.

Súd ďalej z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/8/2007 zistil, že V. S., V. S. a J.. A.
B. sa ako žalobcovia domáhali vylúčenia nehnuteľnosti- pozemku, zapísaného v katastri nehnuteľnosti
Správy katastra C. na LV č. XXXX, obec S. nad W., katastrálne územie S. ako parcela č. XXXX/Xo výmere XXXXX m2, pričom žalovaným v tomto konaní bol V.. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii so sídlom Trnava.

Z privatizačného projektu vyplýva, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako
„Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu
majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava. Prvá časť projektu
charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie
akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657 tis. Kčs. Je tam i

návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo
nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava
vstupujúcich do akciovej spoločnosti, pričom predmetná nehnuteľnosť sa tu nenachádza. Časť tretia
majetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995,
pričom projekt bol schválený v roku 1992. Tento privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím MSPNM
SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992. V tomto rozhodnutí sa uvádza: „Privatizačný projekt, registrovaný pod

registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné
1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa
jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku
- 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím
v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM na

vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého
zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť
FNM účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti. Ak z predložených dokladov vyplynie
výrazné zníženie základného imania v porovnaní s údajmi v privatizačnom projekte, splnomocňuje sa
FNM vykonať aktualizáciu výšky nepeňažného vkladu a základného imania akciovej spoločnosti. “ Z

uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko
privatizačný projekt pod reg. č. XXX obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok,
teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať.
Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť
vlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby.

Súd nevykonal dôkaz navrhovaný právnym zástupcom odporcu a to výsluch svedkov V. S., V. S. a J..
A. B., nakoľko tento dôkaz by nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci a
to aj vzhľadom na prípadnú vedomosť uvedených svedkov o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/279/99. Vzhľadom ku koncentračnej zásade súd nemohol vykonať
ani dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu resp. žalobou vo veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 11C/292/1999, s poukazom na ktorú namietal žalovaný na pojednávaní dňa 14.03.2014
dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu, nakoľko zo zákona sa na takéto oneskorené návrhy
neprihliada.

Podľačlánku20ods.1ÚstavySRkaždýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ustanovenia § 1 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva
k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú
z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V
občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov
si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne

nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.
Podľa ustanovenia § 134 ods. ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj

doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ustanovenia § 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho
časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej

osoby (ďalej len "rozhodnutie o privatizácii") vydaného na základe privatizačného projektu.

Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických,
technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje
a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len

"privatizovaný majetok"),
b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol,
c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky,
neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby),
d) ocenenie privatizovaného majetku,

e) spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb,
f) pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,
g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o
tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h) pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok,

i) v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11
ods. 4,
j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym
úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku,
k) časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku.

Privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých
podnikov.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený
alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva fondu. Právne

úkony podľa § 29 ods. 1 písm. a), g) až j) môže fond vykonať po vydaní rozhodnutia o privatizácii s
právnymi účinkami po dni zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., vlastníckym právom k privatizovanému majetku
prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane

neznámych.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“) do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutiedo všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej
osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri
spornomzápisesprávcavsúpisepoznamenádôvodyspornéhozápisuauvedieosobu,vktorejprospech

pochybnostispornéhozápisusvedčia.Aksprávcaaniprivynaloženíodbornejstarostlivostinemôžezistiť
osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom
vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od
doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak
správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí,
že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu

bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne
opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou
podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR, ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu,

musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od
zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce
zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten,
koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky,
i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku

do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr
rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 4 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok
zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa

rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

Žalobca sa v konaní domáha vylúčenia majetku zo súpisu majetku úpadcu - žalovaného, a to z dôvodu,
že k vyššie uvedenému nehnuteľnému majetku má vlastnícke právo.

Za absolútne neplatný právny úkon sa považuje taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny
úkon odporuje svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom, ale aj
všetkými právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. K obchádzaniu zákona
dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako

nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti
panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť právneho úkonu
treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo.
Dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov pôsobia zo zákona, od počiatku, voči všetkým osobám.

Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda, je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom, pričom táto
dobromyseľnosť je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci. Vydržanie tak zhojí vady alebo
nedostatok nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ

nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
musia existovať určité predpoklady ustanovené zákonom, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnená
držba a napokon nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby. Spôsobilým predmetom vydržania môže

byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, avšak vydržaním nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Ďalším predpokladom vydržania je
oprávnená držba nadobúdateľa veci. Táto predpokladá, že držiteľ je dobromyseľný v tom, že mu vecalebo právo patrí a že je dobromyseľný ku všetkým okolnostiam, pričom uvedené podmienky musia
byť splnené súčasne. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec
a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý

alebo opätovný výkon. Držba predpokladá vôľu držať a faktické ovládanie veci. Tento objektívny stav
je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá,
alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí, pričom v takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe,
ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a
to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu

vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí, a z toho, že toto presvedčenie
má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť
(napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby). Držiteľ musí
byť dobromyseľný so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo
nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka a je treba
brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného

prípadu od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť teda zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Ak držiteľ vykonáva
držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva,
t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi

fakticky odovzdaná do užívania. Oprávnená držba musí trvať nepretržite po zákonom ustanovenú dobu,
a to pri hnuteľných veciach tri roky a pri nehnuteľných veciach desať rokov. Právnym následkom splnenia
všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. To
znamená, že vlastnícke právo sa nadobúda tým, že držiteľ má nepretržite v oprávnenej držbe predmet
spôsobilý na vydržanie po zákonom ustanovenú dobu. Za okamih nadobudnutia vlastníckeho práva

treba považovať uplynutie vydržacej doby.

Žalobca odvodzuje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2004
uzavretejsospoločnosťouBEMATspol.sr.o..Žalovanýpovažujepredmetnúkúpnuzmluvuzaabsolútne
neplatnú z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo v priamom rozpore s rozhodnutím Ministerstva pre správu

a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu
Úpadcu a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného
projektu Úpadcu. Žalovaný taktiež odkázal na rozhodnutie vydané v konaní pod sp.zn. 44Cbi/6/2007.
Tvrdil, že Fond národného majetku SR ako právny predchodca žalobcu previedol na iného majetok,
ktorého nebol vlastníkom a preto v tejto časti je špecifikácia majetku vstupujúceho do TAZ a.s., ktorá

je súčasťou notárskej zápisnice N. zo dňa 21.04.1992 absolútne neplatná. Žalovaný tiež uviedol, že
notárska zápisnica pôvodne neobsahovala žiadne prílohy, pričom do novozaloženej spoločnosti mal
prejsť iba ten nehnuteľný majetok, ktorý je uvedený v I. špecifikácii nehnuteľností
š.p. TAZ Trnava vstupujúci do akciovej spoločnosti, avšak medzi založením akciovej spoločnosti a
návrhom na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti neznáma osoba na

Fonde národného majetku SR k uvedenej notárskej zápisnici neoprávnene pripojila prílohu- Špecifikácia
majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ, a.s., pričom táto obsahuje viac nehnuteľností ako
bolo určené v rozhodnutí o schválení privatizačného projektu. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre
ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra

nehnuteľností. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný
majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na
základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu
národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok
ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku. Prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou
neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože Fond národného majetku SR a
ani žiaden ďalší právny subjekt nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Nakoľko platnosť predmetnej
kúpnej zmluvy bola žalovaným spochybnená a žalobca túto pochybnosť hodnoverne nevyvrátil, resp.
hodnoverne nepreukázal opak, súd má za to, že kúpna zmluva je sporným titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Spornosť vyššie uvedeného titulu nadobudnutia
vlastníckeho práva však nebráni tomu, aby žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nazákladeinéhoprávnehotitulu,resp.nazákladeinejskutočnostiustanovenejzákonom,atonazáklade
vydržania.Súd teda skúmal, či žalobca mohol k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť vlastníctvo vydržaním a
či pre vydržanie boli splnené základné zákonné predpoklady a to oprávnenosť a nepretržitosť držby

počas desiatich rokov. Žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca boli
dobromyseľný v tom, že im predmetná nehnuteľnosť patrí, nakladali s ňou ako s vlastnou, platili
daň z nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že predávajúci BEMAT spol. s.r.o. bol ako vlastník
uvedenej nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva bez akéhokoľvek zápisu spochybňujúceho jeho
vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, takže žalobca ako kupujúci nemal dôvod spochybňovať

hodnovernosť tohto zápisu a rovnako od momentu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalobcom
žiaden subjekt nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k nej, taktiež v konaní nebolo preukázané,
že by mal žalobca poznatok o akýchkoľvek súdnych alebo iných sporoch preukazujúcich jeho
nedobromyseľnosť. Žalobca sa preukázateľne dozvedel o spochybnení svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti až doručením výzvy podľa ustanovenia § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. dňa 27.11.2012, čo je
až po uplynutí desiatich rokov (vrátane doby, po ktorú mal právo v držbe právny predchodca žalobcu).

Vykonaným dokazovaním súd tiež dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť BEMAT
spol. s.r.o., konal pri podpisovaní kúpnej zmluvy dňa 06.08.2001 v dobrej viere na základe zápisu v
katastri nehnuteľností, vychádzajúc z právneho titulu a okolností, z ktorých pri bežnej opatrnosti by
vychádzal každý, keď považoval prevodcu spoločnosť SIPOX HOLDING a.s. za vlastníka a teda osobu
oprávnenúnakladaťspredmetnounehnuteľnosťou.Neobstojatvrdeniažalovanéhootom,žespoločnosť

BEMAT spol. s r.o. nemohla byť dobromyseľná v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na
žalobcu a to vzhľadom na prebiehajúce súdne konania a poznámku zákazu nakladania s predmetnou
nehnuteľnosťou zapísanej na LV č. XXXX na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Trnava
č.k. 13C/279/99-65 a to vzhľadom na tú skutočnosť, že dňa 05.04.2001 bolo na Okresný úrad Trnava
doručené späťvzatie návrhu na vpis poznámky, z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní, pričom k výmazu

tejto poznámky došlo dňa 07.08.2001, teda ešte predtým ako došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva spoločnosti BEMAT spol. s r.o. do katastra nehnuteľnosti a teda vzhľadom na uvedené (späťvzatie
návrhu na vpis poznámky a ďalší postup v súdu vo veci sp. zn. 13C/279/99) existencia tejto poznámky
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemala taký význam, aby jej zápis hodnoverne spochybnil vlastnícke
právo prevodcu SIPOX HOLDING a.s. a aby preukázala nedobromyseľnosť právneho predchodcu

žalobcu. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nebol účastníkom
tohto súdneho konania a jeho prípadná vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore týkajúcom sa
iných subjektov (žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii proti žalovaným: TAZ, a.s. v likvidácii a LISOVŇA, a.s.
Trnava) nemohla mať za následok objektívne vyvolanie pochybnosti o tom, či je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca vyslovil názor a súd sa s ním stotožňuje, že u právneho predchodcu nevznikli

dôvodné pochybnosti o tom, že mu nehnuteľnosť patrí práve s poukazom na skutočnosť, že vo veci
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/279/1999 bola pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy
zo dňa 06.08.20001 uzatvorená Dohoda č. 1/2000 o urovnaní a následne pred povolením vkladu došlo
k výmazu poznámky o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou. V súvislosti so spochybnením platnosti
Dohody č. 1/2000 o urovnaní žalovaným, má súd za to, že je právne nevýznamné zaoberať sa či táto

dohoda, predmetom ktorej bola úprava vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (vrátane nehnuteľnosti,
ktoráje predmetomtohtokonania)jeplatnáaleboneplatnáatovzhľadomktomu,žeplatnosť/neplatnosť
uvedenejdohodynemávplyvnapresvedčenieprávnehopredchodcunavrhovateľavtom,žetátodohoda
bola platne uzatvorená a tiež nemá vplyv na presvedčenie právneho predchodcu o jeho vlastníckom
práve. V prípade ak by aj súd mal za to, že likvidátor prekročil svoje oprávnenie pri likvidácii štátneho

podniku, takáto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť uzatvorenej dohody, ale stav, kedy by
štátny podnik nebol takýmto úkonom viazaný. Uvedené skutočnosti, s ktorými sa právny predchodca
žalobcu zoznámil, pred uzatvorením kúpnej zmluvy, podľa názoru súdu neboli objektívne schopné
vyvolať pochybnosti o vlastníctve prevodcu k dotknutej nehnuteľnosti. Z jeho konania možno vyvodiť,
že tento sa dôvodne považoval za vlastníka nehnuteľnosti a tento pocit bol vyvolaný okolnosťami

objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že
spoločnosť BEMAT spol. s r.o. nemohla byť dobromyseľná pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a to aj s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 25
Cbi/8/2007, kde žalobcami boli V. S., J.. A. B. a V. S., nakoľko žalobca v tejto veci podaná dňa 21.12.2007
bola podaná v čase, keď už spoločnosť BEMAT spol. s r.o. nebola vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom tohto konania a podanie tejto žaloby nenasvedčuje tomu, že menovaní mali vedomosť o
spornosti vlastníckeho práva už v roku 2001. Počas celej doby, po ktorú právny predchodca vlastnil
predmetnú nehnuteľnosť nebol vykonaný žiadny zápis na liste vlastníctva, ktorý by spochybňoval
vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom ani hodnovernosť tohto zápisu. Právny predchodcanavrhovateľa preto nemal dôvod mať nejaké dôvodné pochybnosti o vlastníckom práve k nehnuteľnosti,
nakoľko neexistovali žiadne také skutočnosti, ktoré by ich vyvolali. Súd má za to, že tak právny
predchodca žalobcu ako aj žalobca boli dobromyseľný v tom, že im nehnuteľnosť patrí, túto mali v

oprávnenej držbe, pričom vzhľadom k vyššie uvedenému do oprávnenej držby žalobcu možno započítať
aj držbu bezprostredného právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti BEMAT spol. s r.o. a teda u
žalobcu sú splnené zákonné podmienky pre vydržanie. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k
záveru, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti titulom vydržania, presnejšie uplynutím vydržacej
doby 10 rokov, pričom táto uplynula dňa 06.09.2011.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a v súlade s vyššie uvedenými citovanými zákonnými
ustanoveniami súd rozhodol o vylúčení majetku zo súpisu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami
vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
v znení neskorších predpisov a pozostávajú z nasledovného:
· prevzatie a príprava zastupovania.................................................................1.210,05 eur
· podanie žaloby..............................................................................................1.210,05 eur

· účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013...........................................................1.210,05 eur
· účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014...........................................................1.210,05 eur
· účasť na pojednávaní dňa 14.03.2014...........................................................1.210,05 eur
· náhrada výdavkov za 3 úkonov právnej služby v roku 2013 ...........................23,43 eur
· náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2014 .............................16,08 eur

· 20 %DPH zo sumy 6.089,76 eur...................................................................1.217,95 eur

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom
podaní zo dňa 17.03.2014. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal navrhovateľovi odmenu, režijný paušál a
DPH za právny úkon- ďalšia porada s klientom dňa 18.11.2013, nakoľko v spise sa nenachádza žiadny

doklad preukazujúci vykonanie tohto právneho úkonu právnym zástupcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.