Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/459/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311203723
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311203723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobcu: Inštitút manažmentu, o. z., Nám.
Hraničiarov č. 9, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, spol. s r. o., Grösslingova
ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Perex, a. s., Trnavská cesta č. 39/A, Bratislava, zast. AK LEGAL
PROFESSIONALS, spol. s r. o., Tehelná ul. č. 25, Bratislava, o ochranu proti zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 19. apríla 2013,
č. k. 12C/47/2011-303, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej, k rukám Advokátskej kancelárie LEGAL PROFESSIONALS,

spol. s r. o., trovy odvolacieho konania 334,02 eur, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
10.000,- eur, z titulu primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu.
Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej, na účet jej právneho zástupcu, trovy
právneho zastúpenia 4.339,31 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je občianskym združením, ktorého
cieľom je uskutočňovanie činností, vedúcich k povzneseniu a rozvoju Kežmarského regiónu. V záujme
podpory získania vysokoškolského vzdelania väčšiemu počtu obyvateľov Kežmarku, mesto Kežmarok

uzavrelo, okrem iného, s Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (ďalej len „PF
UMB“) a s Trenčianskou univerzitou A. Dubčeka v Trenčíne (ďalej len „TUAD“), zmluvy o zriadení
detašovaných pracovísk v Kežmarku. V súvislosti s tým žalobca uzavrel dňa 28. 9. 2009 s TUAD dve
zmluvy, a to 1/ zmluvu o komplexnom zabezpečení služieb pre potreby projektu alokovaného pracoviska
vysokoškolského štúdia, akreditovaného študijného programu v prvom stupni externého štúdia (študijný
odbor: 3.3.14 Ľudské zdroje a personálny manažment - bakalárske, inžinierske štúdium, akademický
rok 2009/2010, zimný semester v Kežmarku, 2/ zmluvu o komplexnom zabezpečení služieb pre

potreby projektu alokovaného pracoviska vysokoškolského štúdia, akreditovaného študijného odboru
v prvom stupni externého štúdia (študijný odbor: 3.1.6. Politológia - bakalárske štúdium, akademický rok
2009/2010, zimný semester v Kežmarku). V čl. 3 oboch týchto zmlúv sa žalobca zaviazal zabezpečiť
priestory na vyučovanie, priestory pre vyučujúcich, služby spojené s užívaním týchto priestorov (energie,
upratovanie a pod.), úschovu didaktických pomôcok a študijných materiálov v priestore pre vyučujúcich,
úhradu cestovných nákladov zamestnancom TUAD, vyslaným na plnenie pracovných povinností do
KežmarkuaichbezplatnéubytovanievKežmarku.Včl.4zmluvy1/saTUADzaviazalazaplatiťžalobcoviza uvedené služby pre 1. ročník bakalárskeho štúdia cenu 17.194,45 eur, pre 1. ročník inžinierskeho
štúdia cenu 16.729,74 eur a pre 1. ročník inžinierskeho štúdia - 2. trieda cenu 15.534,75 eur. V čl.
4 zmluvy 2/ sa TUAD zaviazala zaplatiť žalobcovi pre 1. ročník cenu 11.949,81 eur a pre 2. ročník

cenu 11.949,81 eur. Denník Pravda, vydavateľom ktorého je žalovaná, uverejnil dňa 25. 1. 2010 článok
s titulkami „Peniaze študentov miznú v tuneli pod Tatrami,“ „O predraženom kurze v Kežmarku nič
neviem, tvrdí dekan.“ Predmetom tohto článku je kritika predražených priestorov pracoviska TUAD
v Kežmarku, nachádzajúcich sa v Strednej odbornej škole na Garbiarskej ul. v tomto meste. Autor
článku v ňom uvádza, že pre školu nevýhodnú zmluvu podpísal odchádzajúci rektor A. A. krátko pred

tým, než podal demisiu, pričom v spomenutej SOŠ prenajal tri učebne a zborovňu, každú za
takmer 100,- eur na hodinu, hoci SOŠ si účtuje najviac 11,- eur a zvyšné peniaze končia v Inštitúte
manažmentu Kežmarského regiónu, ktorého jedinou úlohou je sprostredkovať prenájom. Dňa 26. 1.
2010 uverejnil denník Pravda článok s titulkom „Kontrolóri preveria učiteľku s pochybným diplomom.“
Okrem iného sa v tomto článku uvádza, že rektor TUAD A., čelí kritike za nevýhodnú zmluvu, ktorú
podpísal s Inštitútom manažmentu Kežmarského regiónu, pričom univerzita platí inštitútu desaťnásobne

viac za prenájom učební, kde študujú externisti. Inštitút si totiž prenajíma učebňu najviac za 11,- eur za
hodinu, od univerzity však inkasuje zhruba 95,- eur. Dňa 3. 2. 2010 uverejnil denník Pravda článok s
titulkom „Odvolaný rektor z Trenčína je späť ako dekan.“ V článku sa uvádza, že žalobca si prenajíma
priestory SOŠ na Garbiarskej ul. v Kežmarku za desaťnásobne nižšiu cenu, ako účtuje univerzite. Kým
univerzita platí hodinový prenájom za jednu triedu takmer 100,- eur, strednej škole ide najviac 11,-

eur. Dňa 8. 2. 2010 uverejnil denník Pravda článok s titulkom „Čierne školné vyberajú po Trenčíne
aj v Prešove.“ V článku sa okrem iného uvádza, že Trenčianska univerzita v súčasnosti vyberá od
externistov legálne školné a potom platí cez nevýhodnú zmluvu peniaze za prenájom neziskovkám a tam
sa peniaze strácajú, pričom ide napr. o Inštitút manažmentu kežmarského regiónu. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca uzavrel s SOŠ v Kežmarku zmluvu o nájme

a zabezpečení služieb, pre potreby projektu alokovaných a detašovaných pracovísk vysokoškolského
štúdia, akreditovaných študijných programov v 1. stupni externého štúdia, študijný odbor: Politológia,
Ľudské zdroje, Personálny manažment, Právo, Ošetrovateľstvo. V čl. 5 tejto zmluvy bolo dojednané
nájomné za spoločenskú miestnosť a učebňu s výpočtovou technikou 11,- eur/hod, vrátane nájmu za
nebytové priestory a za hnuteľný majetok a vrátane platieb za elektrickú energiu, dodávku tepla, kúrenie,

teplej vody, vodného a stočného, upratovanie, čistiace prostriedky a odvoz odpadu. Táto cena je pritom
najvyššou možnou cenou nájmu, keďže pre iné priestory bola dohodnutá aj nižšia sadzba nájomného
(napr. suma 2,50 eur, resp. 4,- eurá/hod). Pri spriemerovaní cien uvedených v tejto zmluve, v súvislosti
s nájmom priestorov na výučbu, priemerná cena všetkých prenajatých priestorov predstavuje 7,125
eur/1 hod. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V

konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy 1/ žalobca platil Strednej odbornej škole Kežmarok za
nájom priestorov na výučbu (bez nákladov na ubytovanie a stravovacie služby), za najdrahšiu učebňu
s použitím výpočtovej techniky sumu 11,- eur/1 hod. Pokiaľ teda v denníku Pravda bol uvedený tento
údaj, ide o pravdivý a korektný údaj. TUAD však zaplatila žalobcovi za prenájom vyučovacích priestorov
sumu 95,11 eur/1 hod. Vyplýva to z celkovej sumy uhradenej zo strany TUAD žalobcovi (49.458,94 eur)

a z počtu hodín prenájmu (520 hod.). Ide pritom výlučne o náklady súvisiace s prenájmom priestorov
SOŠ Kežmarok a v tejto sume nie sú zahrnuté náklady na ubytovanie a cestovné náklady pedagógov.
TUAD teda žalobcovi zaplatila za prenájom priestorov skoro desaťkrát viac, ako za ten istý prenájom
hradil žalobca Strednej odbornej škole Kežmarok. Tento záver v celom rozsahu korešponduje s údajmi,
uvedenými v predmetných článkoch. S poukazom na tieto skutočnosti, súd prvého stupňa uzavrel, že

uverejnené informácie neboli objektívne spôsobilé poškodiť dobré meno žalobcu. Vzhľadom na to súd
prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol, aby
odvolací súd pripustil proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že

napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej uviedol, že
nie je správny záver súdu prvého stupňa, že účtoval TUAD cenu nájmu vo výške 95,- eur/1 hod. V tejto
súvislosti žalobca v odvolaní uviedol: „Žalobca pritom súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že pri plánovaní
rozpočtu nákladov na komplexné zabezpečenie služieb pre alokované pracovisko predpokladali, že
počas skúšok a písomiek bude potrebné využiť zborovňu pre vyučujúcich, v rozsahu 560 hodín a

priestory pre skúšky a konzultácie na 24 predmetov pri 3 riadnych termínoch v rozsahu 1 480 hodín,
sálu na písomku 24 predmetov krát po dvoch hodinách za predmet v rozsahu 144 hodín, priestor preosobné veci lektorov a oddych v rozsahu 276 hodín. Podľa logiky žalovaného by po spočítaní aj týchto
hodín vychádzala priemerná cena nájomného, vrátane služieb (dodávka energie, upratovanie) na 16,60
eur. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že zamestnancom TUAD hradil cestovné náklady a ubytovanie z

príjmov,ktorémalodTUADzanájompriestorov.Ztýchtopríjmovzabezpečovalaj nákladynanepretržitú
pedagogickú službu dvoch pedagógov, prevádzku internetového portálu pre študentov a nájom ďalších
priestorov v Mestskom kultúrnom stredisku, v hoteli Štart a v ďalších zariadeniach v Kežmarku. Žalobca
teda komplexne zabezpečoval logistiku vzdelávania na alokovanom pracovisku v Kežmarku. Bolo podľa
žalobcu „povinnosťou žalovaného, ako kritika, predložiť dôkazy o tom, že jeho skutkové tvrdenia sú

pravdivé.“ Žalovaná tiež nepreukázala pravdivosť tvrdenia, že rektor A. podpísal obe predmetné zmluvy
krátko pred demisiou.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Ust. § 19b ods. 3 Obč. zák. chráni dobrú povesť právnickej osoby pred neoprávneným zásahom. Ide
predovšetkým o ochranu pred šírením rôznych nepravdivých informácií o konkrétnej právnickej osobe.
Táto ochrana môže byť realizovaná najmä tak, že zásahom dotknutá právnická osoba sa môže na súde
domáhať, aby od neoprávnených zásahov bolo upustené a aby bol odstránený závadný stav. Rovnako
je možné požadovať primerané zadosťučinenie a to aj v peniazoch. K vzniku občianskoprávnych sankcií

za nemajetkovú ujmu, spôsobenú zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Obč.
zák., musí byť (obdobne ako je tomu v prípade ochrany osobnosti fyzických osôb podľa ust. § 11 a nasl.
Obč. zák., pretože týmto spôsobom je právnickým osobám poskytnutá ochrana, blížiaca sa ochrane práv
fyzických osôb na ochranu ich osobnosti), ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, viažucu sa k porušeniu práva právnickej

osoby na dobrú povesť, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná
súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu.

Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zvážiť, či sporné výroky, obsiahnuté v článkoch uverejnených
v denníku Pravda, dosahujú takú intenzitu, že skutočne zasahujú do práva na ochranu dobrej povesti
žalovaného alebo či sú situácii primerané. Pri skúmaní tejto otázky bolo treba rozlíšiť, či išlo o skutkové

tvrdenia alebo o hodnotiace súdy. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá
je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že pravdivá
informácia nezasahuje do práva právnickej osoby na ochranu dobrej povesti. Hodnotiaci úsudok naopak
vyjadruje subjektívny názor jeho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí
z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok

preto nemožno dokazovať, treba však skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii a či forma jeho
verejnej prezentácie je primeraná.

Žalobca považoval za zásah do práva na ochranu svojej dobrej povesti predovšetkým tvrdenie,
obsiahnuté v predmetných článkoch, týkajúce sa toho, že žalobca si prenajal priestory na vyučovanie
od SOŠ v Kežmarku na 11,- eur/1 hod, ale TUAD mu za prenájom platila vyše 95,- eur/1 hod. Ide tu o

skutkové tvrdenie, pravdivosť ktorého možno preukázať. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého
stupňa v tom, že pravdivosť tohto skutkového tvrdenia bola v konaní preukázaná. Tvrdenia žalobcu, že z
príjmov z nájmu od TUAD hradil aj ďalšie náklady (viď bod 12/ odvolania) žalovaný nepreukázal a zostali
tak iba v rovine jeho tvrdení. Naviac, tieto tvrdenia žalobcu nemajú podklad v znení predmetných zmlúv.
Jeho názor, že dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje žalovaného, je celkom zjavne nesprávny.

Pokiaľ žalobca v konaní niečo tvrdí, zaťažuje ho dôkazná povinnosť, t. j. povinnosť svoje tvrdenia
preukázať.Niejemožnépožadovaťodžalovaného,abypreukazovaltvrdeniažalobcu.Niejerelevantné,
to, čo žalobca „predpokladal,“ pokiaľ ide o počet hodín, potrebných na skúšky a písomky. Súd prvého
stupňa totiž nemohol vychádzať z predpokladov žalobcu, ale iba z riadne zisteného skutkového stavu.Ďalej žalobca považoval za neoprávnený zásah do svojej dobrej povesti výrok, podľa ktorého ponúka
prípravný kurz v Kežmarku na prijímacie skúšky na Právnickú fakultu UMB za cenu u 282,- eur, zatiaľ
čo samotná právnická fakulta vo svojom sídle v Banskej Bystrici za tento kurz účtuje cenu len 140,- eur.

Aj v tomto prípade ide o skutkové tvrdenie. Žalobca síce namieta nepravdivosť tohto tvrdenia, ale ničím
nepreukázal, že by toto tvrdenie bolo nepravdivé. Inými slovami, žalobca síce toto tvrdenie považuje za
difamujúce, ale v konaní neuviedol inú cenu týchto kurzov. Pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia,
vyplýva z výpovede svedkyne A. A. - spoluautorky predmetných článkov. Táto svedkyňa vypovedala,
že vychádzala z podkladov, ktoré zverejnila Právnická fakulta UMB na internete, ako ponuku pre

uchádzačov prípravného kurzu na prijímacie skúšky a z informácií samotného žalobcu, zverejnených na
jeho internetovej stránke. Žalobca organizoval prípravný kurz v Kežmarku pod hlavičkou PF UMB s tým
rozdielom, že kurz v Kežmarku trval o 4 hodiny kratšie ako ten, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, pričom
na PF UMB v Banskej Bystrici stál 140,- eur a v Kežmarku 282,- eura rozdiel v cene bol teda 142,- eur.

Tvrdenie, že rektor A. podpísal nevýhodnú zmluvu pre TUAD krátko pred podaním demisie, žalobca
napadol z toho hľadiska, že túto zmluvu s ním rektor A. uzavrel dňa 28. 9. 2009 a demisiu podal až dňa

1. 3. 2010. K tomu treba uviesť, že to, aký čas prebehol od podpisu zmluvy do demisie rektora A., nie je v
prejednávanej veci právne významné, pretože tento údaj nemá žiadny súvis s dobrou povesťou žalobcu
(skôr má súvis s osobnostnými právami rektora A.).

Z uvedeného vyplýva, že v predmetných článkoch boli uvedené pravdivé údaje, týkajúce sa žalobcu,
a preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Správne preto rozhodol súd

prvého stupňa, keď žalobu zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia žalovanej. Jej právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon práv nej služby

(vyjadrenie k odvolaniu) za 270,54 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Po pripočítaní
rež. paušálu 1 x 7,81 eur advokátska odmena predstavuje sumu 278,35 eur. Keďže právny zástupca
žalovanej je platiteľom DPH, advokátska odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. zvyšuje
o 20 % DPH, teda o sumu 55,67 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v odvolacom konaní tak
predstavujú sumu 334,02 eur.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je po právnej stránke zásadného významu, pretože nerieši doposiaľ
nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom,
ktorý by bol významný z hľadiska rozhodovacej činnosti vôbec (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004). Preto odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania
proti svojmu rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.