Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203699
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814203699.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, číslo zápisu B 108305,
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: T. E.,
Q.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX XX X. R. XXX, W. Č. Ú. T. XXX/XX, R. XXC, Q.-O., o zaplatenie sumy
1.323,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 968,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 13. 06. 2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 113,01 eur, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.323,44 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 13.06.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili spolu dňa 22.06.2009 zmluvu o pôžičke
evid. č. 7057419, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 1860 eur
na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať
pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 31,90 eur. Do dňa podania návrhu uhradil
odporca z vyššie uvedenej zmluvy sumu 31,90 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 12.06.2013 listom - výzva pred podaním žaloby, vyzval odporcu
k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa odporca dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 07.03.2013 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Secapital S.á.r.L. ako postupníkom,
postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., pohľadávku voči odporcovi vrátane príslušenstva
na navrhovateľa. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.323,44 eur.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7057419, Podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, výzvou pre
podaním žaloby, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení
pohľadávok, vyjadrením navrhovateľa a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a odporca uzavreli dňa 17.06.2009 Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky č. 7057419, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 1.000
eur. Odporca sa zaviazal pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 31,90 eur v celkovom
počte 60 splátok. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 31,60 %. Výška
RPMN bola stanovená 40,61 % ročne.

Z tabuľky v článku 2 Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky je uvedené, že pri pôžičke vo výške 1000
eur je pri 60 splátkach výška splátky 31,00 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.

Podľa prehľadu úhrad odporca v prospech navrhovateľa uhradil celkovo sumu 31,90 eur a dátum
poslednej úhrady bol dňa 23.07.2009. Splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 20.07.2009 a odporca
celkovo uhradil 1 splátku. Po zosplatnení pôžičky boli pôvodným veriteľom účtované odporcovi pokuty,
sankcie, pričom celkovo tak vyúčtoval sumu 1.163,81 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 uviedol, že odporca mal ku dňu podania
žalobného návrhu navrhovateľovi uhradiť sumu 1.163,81 eur, ďalej mal uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 10 % z dlžnej sumy splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli podľa čl. 12. bod 12.2 Všeobecných
obchodných podmienok, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú požaduje v sume 194,93 eur -
3,40 eur = 191,53 eur. Zmluvnú pokutu požadoval len ku dňu 28.02.2013. Na základe vyššie uvedeného
celkový dlh odporcu ku dňu podania žalobného návrhu pozostáva z istiny plus zmluvná pokuta mínus
prijaté úhrady = 1.163,81 eur + 191,53 eur - 31,90 eur = 1.323,44 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a)
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste
bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení. Postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to,
že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi predchodcom navrhovateľa
a odporcom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej
odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 1.000,00 eur. Pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v
60 splátkach vo výške 31,90 eur mesačne. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky
dohodnutý vo výške 31,60 % ročne. V prospech navrhovateľa odporca uhradil celkovo finančné
prostriedky vo výške 31,90 eur, teda jednu splátku.

Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
predstavoval za obdobie 60 mesiacov sumu 914,00 eur ( (31,90 eur x 60) - 1000,00 eur) pri jeho
dohodnutej výške 31,60 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období jún 2009 činil úrok 13,05 % p.a.
Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade je cca 2,5 krát vyšší ako bol
úrok poskytovaný bankami.

Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej
pôžičke dohovoriť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla
taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú

mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie
nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých jednorázovo odporcovi. Navrhovateľ poskytol
odporcovi celkovú sumu 1.000,00 eur, odporca vykonal navrhovateľovi jednou splátkou úhradu vo výške
31,90 eur. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými finančnými prostriedkami
teda predstavuje sumu 968,10 eur.

Súd sa zaoberal ďalším nárokom navrhovateľa a to zmluvnou pokutou, ktorú odvodil zo Všeobecných
obchodných podmienok čl. 12 bod 12.2. Súd poukazuje na to, že takéto zmluvné podmienky navrhovateľ
súdu nepredložil. Podľa § 544 Obč. zák. pre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa predpokladá
existencia písomnej dohody. Navrhovateľ svoj tvrdený nárok nepreukázal, nedoložil listinný doklad, ktorý
by preukazoval, že medzi účastníkmi zmluvy došlo v písomnej forme k dohode o zmluvnej pokute.

S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov poskytnutých jednorazovo odporcovi a to vo výške 968,10 eur a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol.

Odporca sa neuhradením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd odo dňa 13.06.2013
zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,50 % ročne (základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 0,50% + 8% ).

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 355,34 eur s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 968,10 eur
príslušenstvom vyhovel. Navrhovateľ mal tak úspech v rozsahu 73 % (968,10/1.323,44 x 100 = 73,15)
a odporca v rozsahu 27 %. Po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľa (73% - 27%),
navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 46 % z jeho celkových trov
konania.

Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
79,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 166,08 eur podľa vyčíslenia trov konania v žalobnom
návrhu zo dňa 29.04.2014.

Súd priznal navrhovateľovi 46 % zo zaplateného súdneho poplatku (79 eur) a to vo výške 36,34 eur.

Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), sú
vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 122,82 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania dňa ....................................................................... 61,41 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh ................................................................. 61,41 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2014 vo výške 2 x 8,04 eur.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 138,90 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 138,90
eur, čo predstavuje sumu 27,78 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 166,68 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu, súd priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 46 % zo sumy 166,68 eur, čo predstavuje sumu 76,67 eur.

Celkovo trovy konania navrhovateľa činia 113,01 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.