Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215590
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713215590.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Q. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v E., P. X, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v
Martine, M. R. Štefánika 25, proti odporcovi: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. P., C. U. XXXX/XX,
zastúpený splnomocnencom T.. H. P., bytom v U., E. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa z dôvodu, že je študentom na vysokej škole v druhom ročníku a v súvislosti so štúdiom
mustúplináklady.Ztohodôvoduposlednévýživné,ktoréboloOkresnýmsúdomMartinzvýšenénasumu

100,- € je nepostačujúce a navrhoval zvýšiť výživné od podania návrhu na čiastku 200,- € mesačne.
Poukázal na náklady v súvislosti so štúdiom, a to že do školy dochádza denne z miesta bydliska a
tieto mesačne predstavujú značnú čiastku, zvýšili sa náklady na zabezpečovanie potrieb pre štúdium.
Poukázal na to, že otec s ním nikdy nežil v spoločnej domácnosti a všetku starostlivosť doteraz vykonáva
len jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Odporcasnávrhomnazvýšenievýživnéhonesúhlasil.Uviedol,žeodposlednejsúdnejúpravyvýživného
nedošlo k podstatným zmenám na strane navrhovateľa, pokiaľ ide o náklady v súvislosti so štúdiom
na vysokej škole. Uviedol, že v akademickom roku 2011/2012 začal navštevovať navrhovateľ Katolícku

univerzitu v Ružomberku, z ktorej bol ku dňu 09.03.2012 pre nesplnenie študijných výsledkov vylúčený.
I napriek týmto skutočnostiam navrhovateľ podal návrh na zvýšenie výživného, ktoré bolo upravené
súdnym rozhodnutím 12P/242/2011. Túto vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- € si doteraz plní.
Uviedol, že nie je v jeho reálnych možnostiach platiť zvýšené výživné, pretože okrem štandardných
nákladov na bývanie a živobytie má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Ivane, ktorú si osobne plní
spolu s matkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ navštevuje
v poradí druhú vysokú školu na Žilinskej univerzite v Žiline po tom, čo bol z predchádzajúcej Katolíckej

univerzity v Ružomberku dňom 08.03.2012 vylúčený. Jeho finančné možnosti sa nezmenili, navrhoval
návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného
súdu Martin, sp. zn. 7C/189/2010, sp. zn. 12P/242/2011 a z uvedeného spisu najmä s uznesením zo
dňa 27.02.2012, ktorým bol schválený súdny zmier o zvýšení výživného, príjmami matky navrhovateľa,príjmami odporcu a jeho družky, dokladom o štúdiu, ďalšími listinnými dôkazmi, a to dokladmi o platbách,
cestovnými lístkami, správou Fondu na podporu vzdelávania a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú
trvalou súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne počnúc dňom 18.10.2013
s odôvodnením, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, nikdy sa o neho odporca nezaujímal.
Býva v spoločnom byte so svojou matkou. Keďže nesplnil vzdialenostné kritériá na pridelenie internátnej
izby, denne dochádza z miesta bydliska do školy, ktoré náklady mesačne predstavujú sumu 65,- €, obed
v školskej jedálni mesačne predstavuje sumu cca 32,- €. V súvislosti so štúdiom musí mať prístup na

internet a spolu s mobilným telefónom ho mesačne stojí 23,- €, študijné materiály okolo 100,- € za každý
semester. Študentský preukaz ISIC a jeho prolongácia na nasledujúci školský rok stojí jednorazovo 20,-
€ a futbalový krúžok 2,- € týždenne. V rámci štúdia a voľného času venuje sa fotografii a mediálnej práci
s PC programami, čomu sa chce aj naďalej po úspešnom absolvovaní štúdia na vysokej škole profesijne
venovať a pre tento účelsi zakúpil fotoaparát a notebook v celkovej hodnote 2 900,- €. Na ošatenie, obuv,
drogériu a lieky na alergiu mesačne vynaloží približne 100,- €. Na základe týchto finančných nákladov,

s ktorými mu pomohli aj starí rodičia, ktorí mu poskytli pôžičku vo výške 3 000,- € práve na zakúpenie
notebooku a fotoaparátu, považoval by zvýšené výživné 200,- € za primerané.

Okresný súd Martin vydal uznesenie pod sp. zn. 12P/242/2011 dňa 27.02.2012, ktorým bol schválený
súdny zmier v tom znení, že odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi zvýšené výživné 100,- € mesačne
od 30.09.2011 k jeho rukám vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd v predmetnom konaní zameral a vykonal také dokazovanie, ktoré smerovalo k zisteniu príjmov
rodičov navrhovateľa, ďalej zisťoval odôvodnenú výšku potrieb navrhovateľa, výšku príjmov rodičov, ich

životnú úroveň, prihliadol, kto z rodičov a ako sa osobne stará s prihliadnutím na výšku výživného, ktorú
si doteraz odporca voči navrhovateľovi plnil.

Základné pravidlo pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine
sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti a príspevkov, pričom ide o všeobecnú úpravu, ktorá
platí, pokiaľ nie je ustanovené pri konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak. Na strane oprávneného

súd je vždy povinný skúmať skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru podľadruhu vyživovacej povinnosti, ktoré v sebe zahŕňajú nie len potreby na stravovanie, ale sú dané aj
potrebami bytovými, rodinnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia najmä od veku a zdravotného stavu
oprávneného.

Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby sú determinované možnosťami a
schopnosťami povinného, na ktoré súd pri rozhodovaní musí taktiež z objektívneho hľadiska prihliadať.

Súd dospel k záveru a k presvedčeniu, že doteraz určené výživné vo výške 100,- € pre navrhovateľa
je v súčasnej dobe primerané a postačuje na krytie jeho základných potrieb. Od posledného súdneho
rozhodnutia nedošlo k takým podstatným zmenám, ktoré by si vyžadovali úpravu výšky výživného.
V čase rozhodovania o zvýšení výživného v konaní 12P/242/2011 bol navrhovateľ študentom prvého

ročníka vysokej školy, a to Katolíckej univerzity v Ružomberku. Už v tom období mal náklady v súvislosti
s bývaním, cestovaním, plnením si a zabezpečovaním potrieb pre náklady v súvislosti s týmto štúdiom.
Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že od 08.03.2012, kedy bol vylúčený z vysokoškolského štúdia
pre nesplnenie si povinností, až do 09.08.2012, kedy bol prijatý na vysokoškolské štúdium Žilinskej
univerzity, mu nevznikali náklady súvisiace so štúdiom. I napriek tomu odporca si i naďalej plnil svoju

vyživovaciupovinnosť.Dokoncazospisu21P/242/2011došlokuzatvoreniudohodyozvýšenívýživného
dňa 27.02.2012, hoci už navrhovateľ vedel, že v štúdiu pokračovať nebude. Za uvedené obdobie
ani matka navrhovateľa podľa oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepoberala rodinné
prídavky od 31.03.2012 do 01.10.2012.

Navrhovateľ dostáva výživné vo výške 100,- € mesačne od odporcu, poberá štipendium vo výške 45,-

€ a rodinné prídavky ako príspevok štátu vo výške 23,10 €, zaokrúhlene má príjem 168,- € mesačne.
Po zohľadnení osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá mu poskytuje
náležitú starostlivosť, ktorá len čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb
dieťaťa aj finančnou sumou, považoval súd vzhľadom na tieto skutočnosti za dostatočné.

Náklady, ktoré boli špecifikované navrhovateľom ako i odporcom v súvislosti s bývaním, považoval súd

zaprimerané.Zaprimeranésúdvyhodnotilajnákladyvsúvislostispotrebaminavrhovateľascestovným,
zabezpečovaním osobných potrieb, na ktoré navrhovateľ poukázal (stravné, drogéria a lieky).

Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je v pracovnom pomere a ktorá v kalendárnom
roku podľa oznámenia zamestnávateľa dosiahla čistý príjem 248,97 € a za obdobie od 01.05.2012 do
31.12.2012 jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 2 208,20 €; v kalendárnom roku 2013 od

01.01.2013 do 31.10.2013 príjem 448,70 €; pričom jej boli vyplatené nemocenské dávky za obdobie
január až marec 2013 vo výške 799,70 € a za obdobie od 01.01.2014 do 31.05.2014 má čistý príjem
656,56 €. Ďalej súd konštatoval, že okrem navrhovateľa iné vyživovacie povinnosti nemá. Taktiež bolo
preukázané z potvrdenia zamestnávateľa matky, že počas dlhodobej práceneschopnosti (od júna 2012
do marca 2013), ktorá bola zapríčinená pracovným úrazom, ktorý si však sama neprivodila a došlo k

operačnému zákroku s dlhodobou liečbou a rehabilitáciou. Náklady v súvislosti s bývaním, ktoré musí
uhrádzať, taktiež považoval súd za štandardné.

U odporcu súd konštatoval, že tento za kalendárny rok dosiahol príjem 613,20 € a za kalendárny rok
2013 príjem 506,- € a za obdobie od 01.01.2014 do 31.05.2014 má priemerný čistý príjem 663,80 €. Žije
v spoločnej domácnosti s družkou D. Q., ktorá podľa oznámenia jej zamestnávateľa v kalendárnom roku

2013 dosiahla čistý mesačný príjem 395,75 €. Obaja majú vyživovaciu povinnosť k dcére O. E., ktorá je
študentkou 5. ročníka Gymnázia v Trstenej v školskom roku 2013/2014.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a skutočností, ktoré súd konštatoval v rámci
vykonaného dokazovania, v čase rozhodovania súdu nevzhľadal také skutočnosti, ktoré by boli
podkladom pre zmenu výšky výživného, ktorú si doteraz odporca voči navrhovateľovi plní. K takémuto

záveru dospel súd po tom, keď porovnával príjmy v rodine navrhovateľa a v rodine odporcu. Príjem na
strane odporcu sa nezmenil a bol takmer v tej istej úrovni v roku 2011 ako v čase, keď súd rozhodovalo ďalšom zvýšení výživného na návrh navrhovateľa. Ani u matky, ani u odporcu súd nezistil, že by sa
vyhýbali výhodnejším pracovným možnostiam, kde by dosiahli vyššie a lepšie zárobky tak, ako to bolo
potvrdené aj zo strany ich zamestnávateľov. Súd vychádzal z reálnej situácie, a to v tom smere, že

reálne možnosti pracovného zaradenia u matky navrhovateľa, ako aj u odporcu, považoval za také, aké
sú reálne možné im ponúknuť. Je aj na navrhovateľovi, aby prehodnotil svoje možnosti, akým spôsobom
on sám je schopný si zabezpečiť čo i len čiastočne finančné prostriedky v súvislosti so zabezpečovaním
jeho študijných a osobných nárokov, ktoré môže reálne získať či už formou študentskej pôžičky a ak mu
to dovoľujú študijné povinnosti, aj prípadne brigádnickou činnosťou. Za daného stavu súd predmetný

návrh na zvýšenie výživného tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných
ustanovení, súd považoval za nedôvodný.

Výrokotrováchkonaniasúdposudzovalpodľa§146,ods.1,písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Účastníci tohto konania si právo na náhradu trov konania neuplatňovali, a preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).