Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813202865
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813202865.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľov: 1/

C. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XX, obaja v konaní právne
zastúpení Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ N. S.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XX, obaja v konaní právne
zastúpení JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í vypratať pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXX k.ú. W. ako
C-KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, v lehote X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomný návrh odporcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Po pripustení zmeny žalobného návrhu na pojednávaní dňa 11.06.2014 navrhovatelia 1/ a 2/
prostredníctvom právneho zástupcu žiadali uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať pozemok vedený
na LV č. A. k.ú. W. ako C-KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2. G. žiadali uložiť odporcom 1/ a 2/
povinnosť odstrániť všetky hospodárske stavby a budovy bez pevného spojenia so zemou nachádzajúce
sa na tomto pozemku. Návrh zdôvodnili v podstate tým, že niekedy v minulosti časť tohto ich pozemku
odporcovia neoprávnene zabrali, postavili si hospodárske budovy a zabratú časť im nesprístupnili ani

po viacerých výzvach.

Odporcovia 1/ a 2/ cestou svojho právneho zástupcu požadovali žalobný návrh v celom rozsahu
zamietnuť požadujúc zároveň vzájomným návrhom určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti
predmetného pozemku C-KN parc. č. XXX/X v rozsahu nimi užívanej parcely č. XXX/XX o výmere XXX
mX znázornenej na predloženom geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa N. H.
(úradne overeného Správou katastra Námestovo dňa XX.XX.XXXX pod č. XX/XX). Dôvodili tým, že v

januári roku 1987 odkúpili aj túto časť ako súčasť vtedajšej EN parcely č. XXX/X od N. B., odvtedy ju
nerušene užívali a preto najneskôr dňom XX.XX.XXXX nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

Súd na základe výpovedí účastníkov konania, listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, svedeckých výpovedí a ohliadky miesta samého zistil nasledovné:

Ešte pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX evidovaná v pk protokole č. XXX k.ú. W. bola od roku

XXXX vedená ako vlastníctvo N. I.. Po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX sa stal podľa dedičského rozhodnutia
sp. zn. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX preberateľom rodinného domu č. XX v W. s intravilánom a hosp.
budovami ako aj pk parcely č. XXX totožnej s EN parcelou č. XXX/X zast. plocha o výmere A. m2 a parc.č. XXX/X záhrada o výmere XXX mX syn poručiteľa N. I.. S. N. I. N. B., rod. I. prevzala pk parcelu č.
XXX z protokolu č. XXX k.ú. W..

Napriek tomu, že N. B. pôvodnú pk parcelu č. XXX nezdedila, podľa dohody datovanej dňom
XX.XX.XXXX odpredala odporcovi 1/ záhradu pod parcelným číslom XXX totožnú s parcelou EN č.
XXX/X záhrada o výmere XXX mX za sumu XX.XXX,- Kčs. Išlo podľa kópie pozemkovej mapy zo
XX.XX.XXXX (č.l. 31 spisu) o parcelu v podstate v tvare písmena „U“, situovanú medzi cestou a potokom
susediacu s parcelou č. XXX/X (sč.asti zastavanou domom zdedeným N. I.) a oddeľujúcu parcelu č.

XXX/X spredu od cesty a zozadu od potoka. Je to zrejmé i z geometrických plánov z toho obdobia
- geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) a geometrického
plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX a XXX, resp. č.l. XXX spisu), ktorým došlo
k rozčleneniu EN parcely č. XXX/X na parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, č. XXX/X o výmere XXX
mX a č. XXX/X o výmere XX m2.

Odporcovia cestou právneho zástupcu tvrdili, že dedičské rozhodnutie po N. I. je v tejto časti neplatné z
dôvodu, že predmetom dedenia nemohla byť už pôvodná EN parcela č. XXX/X, pretože túto N. I. daroval
ešte za života svojej dcére N. B. za to, že ho doopatrovala. V tomto smere dcéry zomrelej N. B. I. D.
a R. B. síce v čestných prehláseniach aj pred súdom potvrdili, že ich starý otec N. I. dal počas svojho
života pozemok vedľa svojho domu od cesty po potok ich matke, no z ich výpovedí ako aj z výpovede

svedkyne R. H. jednoznačne vyplynulo, že k darovaniu pozemku N. B. svojim otcom malo dôjsť iba
neformálnym spôsobom, ústne, bez toho, že by o tom bola vyhotovená písomná zmluva, čo napokon
nepriamo vyplýva aj z potvrdenia D. archívu v H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 156 spisu).

Podľa názoru súdu však okolnosť, či N. I. skutočne daroval EN parcelu č. XXX/X ešte za života svojej

dcére N. B. nebola v konaní rozhodujúca, keďže z výpovedí menovaných je zrejmé, že k darovaniu
malo dôjsť iba neformálnym spôsobom bez dodržania v tom čase zákonom predpísanej formy. Ak totiž
malo k darovaniu dôjsť niekedy pred rokom XXXX (ako rokom úmrtia N. I.), vtedy účinné ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. XX/XXXX Zb. na prevod nehnuteľnej veci vyžadovali písomnú formu zmluvy
(§ 46 ods. 1), ku ktorej bola potrebná registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádzalo

registráciou zmluvy (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX). Preto ani
v prípade jednoznačného preukázania darovania N. I. v ústnej forme by sa jeho dcéra nemohla stať
vlastníčkou predmetného pozemku na zmluvnom základe, keďže takáto ústna darovacia zmluva by bola
absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.03.1983) pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy.

Po odkúpení EN parcely č. XXX/X od N. B. si na nej odporcovia postavili rodinný dom. Na stavbu im
bolo dňa XX.XX.XXXX vydané stavebné povolenie uvádzajúce rovnaké číslo parcely XXX/X. J. predtým
však odporcovia 1/ a 2/ uzavreli s I. národným výborom v W. dohodu o osobnom užívaní stavebného
pozemku datovanú dňom XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa v ich prospech na základe rozhodnutia ONV v

S. Y. zo dňa XX.XX.XXXX zriadilo právo osobného užívania pozemku zapísaného na LV č. X k.ú. W.
pod parc. č. XXX/X vo výmere XXX mX za dojednanú cenu X.XXX,- Y.. Uvedenej dohode predchádzala
kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou N. B. odpredala Q. štátu v zastúpení I. v W. parcelu označenú
na geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovenom G. geodézie v S. Y. dňa XX.XX.XXXX ako
parc. č. XXX/X o výmere XXX mX za kúpnu cenu X.XXX,- Y.. F. bola prevedená v evidencii nehnuteľností

dňa XX.XX.XXXX. Po dokončení rodinného domu bolo odporcom vydané dňa XX.XX.XXXX kolaudačné
rozhodnutie, no v tomto sa na rozdiel od stavebného povolenia uvádza umiestnenie stavby rodinného
domu na parc. č. XXX/X k.ú. W..

Z výpovedí odporcov 1/ a 2/ pred súdom možno vyvodiť, že si pred kúpou nijako bližšie neoverovali

vlastnícky stav EN parcely č. XXX/X a uspokojili sa iba s ústnymi informáciami o vlastníctve N. B., ktorej
zaplatili kúpnu cenu na podnet vtedajšieho predsedu I. v W.. Odporca 1/ sa pritom vyjadril, že parcela
bola v tom čase stále zapísaná na nebohého N. I.. Obaja odporcovia tiež prezentovali, že od kúpy
pozemku im nikto, ani N. I. bývajúci hneď v susedstve, nevytkol, že by im pozemok od cesty po potok
nepatril. C. naopak, na žiadosť N. I. sa s ním pre dobré susedské vzťahy dohodli, že bude mať z parcely

č. XXX/X prístup k potoku cez ich parcelu č. XXX/X, ktorá sa tým zarovnala. U. stav akceptoval nielen
N. I. ale po jeho smrti aj jeho manželka Z. I. so synom N. I., ktorí sa do domu vrátili bývať a spočiatku
ho akceptovali aj navrhovatelia 1/ a X/, ktorí od I. dom s pozemkami neskôr nadobudli.Syn nebohého N. I. N. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po smrti svojho otca v roku XXXX
osobne upozornil odporcu 1/, že pozemok nie je ich až po potok, následne ho upozornil ešte dvakrát
a naposledy v roku 2004 na požiadanie navrhovateľa 1/. Aj keď odporcovia cestou právneho zástupcu

pravdivosť výpovede svedka spochybňovali jeho záujmom na úspechu navrhovateľov v konaní, faktom
vyplývajúcim z listu právneho zástupcu odporcov JUDr. H. zo dňa XX.XX.XXXX je, že odporcovia v
mesiaci október XXXX mali vedomosť o tom, že na liste vlastníctva majú evidovanú iba výmeru XXX mX
a zvyšok odkúpeného pozemku je evidovaný v prospech N. I.. B. pritom od skutočnosti, že menovaný
bol ako vlastník pôvodnej parcely č. XXX/X vedený na LV č. XXX už od roku XXXX (položka výkazu

zmien č. X/XX) na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi N. I. sp. zn. D XXX/XX (výpis z
listu vlastníctva na č.l. XXX spisu).

Podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX zo dňa 1X.XX.XXXX po N. I. zomrelom XX.XX.XXXX
zdedili rodinný dom č. XX po polovici jeho manželka Z. I. a syn N. I. spolu aj s pozemkami vedenými
na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X záhrady o výmere

XXX m2, čo sa premietlo aj do zápisu na LV č. XXX k.ú. W. pod C. č. XXX/XX na základe záznamu
č. Z XXX/XX, ohľadne ktorého bol reakciou už uvedený list zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný katastru
N.. H.. Následne potom darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanou správou katastra dňa
XX.XX.XXXX pod č. D.. darovali uvedené nehnuteľnosti (vrátane parcely č. XXX/X) navrhovateľom 1/
a 2/, ktorí sú ako ich podieloví spoluvlastníci po jednej polovici vedení aj na aktuálnom liste vlastníctva

č. XXX k.ú. W..

Navrhovatelia 1/ a 2/ pred súdom iba v rovine tvrdení prezentovali, že viackrát ústne odporcov
upovedomili, že v prípade C-KN parcely č. XXX/X sa jedná o ich pozemok, na čo však títo nereagovali.

Ohliadkou miesta súd i bez potreby geodetického zamerania zistil, že sporný pozemok C-KN parc. č.
XXX/X majú odporcovia približne v rozsahu geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
zameranej parcely č. XXX/XX prihradený dreveným plotom (popri ktorom sú zo strany navrhovateľov
vysadené tuje) k svojej domovej nehnuteľnosti a hospodárskym budovám na parc. č. XXX/X. Na tejto
časti pozemku C-KN parc. č. XXX/X bol zaparkovaný mobilný balíkovač a pri drevenom plote mali

na svojej strane odporcovia uložené drevo a psiu búdu s kotercom. G. týchto vecí na C-KN parcele
č. XXX/X je evidentné tak z geometrického plánu č. X/XXXX N. H. ako aj zo zamerania V.. Q. H.
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 165 spisu). Na mieste samom však nebolo možné určiť bez zamerania
geodetom, či sú na spornom pozemku situované aj hospodárske objekty zriadené odporcami (najmä
zastrešený priestor určený pre hydinu), pretože ani účastníci nevedeli na mieste definovať hranicu

pozemkov C-KN parc. č. XXX/X a č. XXX/X, keď sa navyše podľa vyššie uvedených zákresov javí,
že hospodárske objekty by mohli čiastočne zasahovať ešte aj do pozemku navrhovateľov C-KN
parc. č. XXX/X. Táto otázka vzhľadom na druhú časť žalobného návrhu smerujúceho k odstráneniu
hospodárskych objektov bude musieť byť ešte predmetom dokazovania, no z hľadiska hospodárnosti
konania doteraz zistené skutočnosti umožňovali súdu rozhodnúť vo veci čiastočným rozsudkom (§ 15X

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) ohľadne návrhu navrhovateľov na vypratanie
a ohľadne vzájomného návrhu odporcov na určenie vlastníckeho práva.

Naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.) na svojom určovacom návrhu odporcovia 1/ a 2/ síce
explicitne nedefinovali, no z obsahu predmetného procesného úkonu je tento vyvoditeľný v tom, že

nielenže je ohrozené ich tvrdené vlastnícke právo k časti pozemku, ktorý urobili predmetom konania
navrhovatelia, ale podaný vzájomný návrh je aj spôsobilým prostriedkom na odstránenie neistoty v
právnom postavení odporcov do budúcnosti. Na podklade vzájomného návrhu vyhlásený rozsudočný
výrok totiž môže byť spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností záznamom (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení). Súd preto musel vyriešiť otázku vlastníckeho

práva odporcov aj meritórne, i keď sa z pohľadu navrhovateľmi podaného rei vindikačného návrhu (§
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) jednalo iba o otázku predbežnú.

V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1/ a 2/ užívajú nepretržite už od postavenia svojho rodinného
domupozemokodcestypopotokpredstavujúcisúvislýpástvorený C-KNparcelouč.XXX/XačasťouC-

KN parcely č. XXX/X. Žiaden z vypočutých svedkov a ani navrhovatelia sa nevyjadrili inak a v konečnom
dôsledku užívanie pozemku odporcami v uvedenom rozsahu bolo zrejmé aj z ohliadky.Podstatou sporu potom bolo, či odporcovia 1/ a 2/ užívali predmetnú časť C-KN parcely č. XXX/
X (teda parcelu č. XXX/XX znázornenú na geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX) v
presvedčení,žeimpatrí,pretožedlhodobéužívanieurčitéhopozemku,resp.jehočastimôžezasplnenia

ďalších podmienok viesť k transformácii užívacieho (držobného) vzťahu na vzťah vlastnícky. Občiansky
zákonník to upravuje inštitútom vydržania v § 134 ods. 1 hovoriac, že oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva je tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom

na všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec (či právo)
patrí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok ako
spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba
a uplynutie stanovenej vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva teda
predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§ 129 ods. 1 v spojení
s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len vtedy, ak vec drží v

nesprávnompresvedčení(ospravedlniteľnomomyle),žemuvecskutočnepatrí,tedažejejejvlastníkom.
Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej
znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých
právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť zákona
neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti jednoznačne

formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe vstupu do držby. Inak povedané, ak vydržiteľ mohol
vedieť (alebo dokonca vedel), že sa podľa práva nemôže bez splnenia stanovených podmienok stať
vlastníkom veci, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a
tým ani oprávneným. V súdenej veci prichádzal na strane odporcov do úvahy práve takýto právny
omyl a preto vo vzťahu ku skutkovému omylu súd iba príkladmo uvádza, že môže ísť o situáciu,

kedy sa (vy)držiteľ na základe určitej právnej skutočnosti, s ktorou je spojený vznik vlastníckeho
práva ospravedlniteľne chopí držby pozemku o výmere väčšej než má v skutočnosti alebo kedy
ospravedlniteľne užíva iný pozemok než v skutočnosti nadobudol.

Aplikujúc následne tieto teoreticko-právne východiská na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že

odporcovia 1/ a 2/ vzhľadom na všetky skutkové i právne okolnosti súvisiace s kúpou pozemku EN
parc. č. XXX/X od N. B. nenadobudli vlastnícke právo k časti súčasnej C-KN parc. č. XXX/X v rozsahu
parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2 znázornenej na geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotoviteľa N. H..

Predovšetkým je potrebné poukázať na fakt, že v roku XXXX kedy odporca od Justíny B. odkupoval
predmetnú parcelu, platilo ustanovenie § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do
31.12.1991), podľa ktorého v prípade zmluvného prevodu nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúdalo
účinnosťou zmluvy, ku ktorej bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Išlo o jasne formulovaný
základný princíp zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyjadrený v Občianskom

zákonníku v tom čase už vyše dvadsať rokov a preto už samotná táto skutočnosť z objektívneho
hľadiska vylučuje dobromyseľnosť odporcov v tom, že sa mohli považovať za vlastníkov kúpenej
parcely. Takáto hrubá neznalosť zákona nemôže byť ospravedlniteľným právnym omylom ani v prípade
odporcov ako „bežných“ občanov bez právneho vzdelania, inými slovami, objektívne sa odporcovia iba
na základe dohody s N. B. nemohli cítiť ako vlastníci odkúpenej parcely ak právna úprava jednoznačne

pre nadobudnutie vlastníctva vyžadovala registráciu scudzovacej zmluvy štátnym notárstvom. Opačný
záver by tu viedol k záveru, že neznalosť zákona ospravedlňuje. Vzhľadom na uvedené súd preto ani
nepovažoval za potrebné skúmať, či sa na odporcami predloženej dohode skutočne jedná o podpis N.
B. ako to namietali navrhovatelia cestou svojho právneho zástupcu. No nielen to muselo u odporcov
vyvolávať pochybnosti o svojom vlastníctve k celej EN parcele č. XXX/X. Pokiaľ odporcovia v konaní

prezentovali, že sa subjektívne považovali za vlastníkov na základe uvedenej dohody, podľa ktorej mali
nadobudnúť výmeru XXX mX za účelom stavby domu, už hneď potom ako na základe rozhodnutia B.
v S. Y. zo dňa XX.XX.XXXX a dohody zo dňa XX.XX.XXXX im bolo zriadené štátom právo osobného
užívania k tej istej parcele iba vo výmere XXX mX (s parc. č. XXX/X), museli veľmi dobre vedieť, že nie
sú vlastníkmi odkúpenej parcely. To nepriamo potvrdil aj odporca 1/ vyjadriac sa, že musel dohodu o

osobnom užívaní podpísať ak chcel stavať, pričom zvyšok pozemku mu mal byť domeraný po dostavbe
domu, ale nebol. B. vedeli, že nemajú parcelu až po potok a logicky to potom vysvetľuje ich ústretovosť
ohľadne dohody s N. I. o „rozdelení“ pozemku, aby tento mal prístup k potoku. V podstate odporcovia
zaplatili za tú istú parcelu dvakrát - najprv N. B. a potom štátu za zriadenie osobného užívania a potomuž všetky tieto okolnosti vo vzájomnom súhrne museli objektívne každému bežnému človeku v tom
období signalizovať, že nie je všetko s parcelou v poriadku. To napokon už jednoznačne odporcovia
vedeli najneskôr v roku XXXX ako to vyplýva z listu ich vtedajšieho právneho zástupcu N.. H. zo

dňa XX.XX.XXXX, pričom pozoruhodné je v liste to, že nezrovnalosť s pozemkom mala byť zistená
odporcami v októbri XXXX práve krátko po uplynutí potenciálnej vydržacej doby (počítajúc vydržaciu
dobu XX rokov od dohody z januára XXXX). Za týchto okolností odporcovia však už od konca októbra
roku XXXX nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi celej parcely od cesty až po potok aj keď
podľa ich tvrdení ani N. I. či neskôr po ňom Z. a N. I. a spočiatku ani navrhovatelia sa nesťažovali. C.

stará právna zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a keďže odporcovia vedeli, že im patrí iba
parcela vpredu pri ceste o výmere XXX m2, ku ktorej im bolo zriadené právo osobného užívania (po roku
XXXX transformované podľa § 872 ods. X B. zákonníka na vlastnícke právo), akékoľvek utvrdzovanie
bez zodpovedajúceho právneho podkladu nemohlo u nich zmeniť nedobromyseľnosť na presvedčenie
o vlastníctve. C. je bezpredmetným či na stavebnom povolení zo dňa XX.XX.XXXX sa nachádza podpis
N. I. alebo nie a či a ako dlho aj po ňom nasledujúci vlastníci C-KN parcely č. XXX/X akceptovali

jej čiastočné užívanie odporcami. U. pritom ani v jednom zo súdu predložených priznaniach k dani z
nehnuteľností z polovice XX. rokov minulého storočia neuviedli pre zdanenie výmeru XXX m2, na rozdiel
od navrhovateľov, ktorí hneď po nadobudnutí v daňovom priznaní za rok XXXX zdanili celú C-KN parcelu
č. XXX/X.

G. preto zamietol vzájomný návrh odporcov na určenie vlastníckeho práva, keďže odporcovia 1/ a
2/ nenadobudli vydržaním ani iným spôsobom vlastnícke právo ku geometrickým plánom zakreslenej
parcele č. XXX/XX. D. na to odporcovia 1/ a 2/ neoprávnene majú na nimi užívanej časti C-KN parcely
č. XXX/X umiestnený balíkovač a iné hnuteľné veci (napr. drevo, psiu búdu, psí koterec bez pevného
spojenia so zemou betónovým základom či iným spôsobom) a všetky hnuteľné veci sú potom podľa

§ X26 ods. 1 B. zákonníka odporcovia 1/ a 2/ povinní vypratať z predmetného pozemku, ktorý je
vlastníctvomnavrhovateľov1/aX/.Ozvyšnejčastipredmetukonaniavrátanetrovkonaniasúdrozhodne
po vykonaní ďalšieho dokazovania, v rámci ktorého bude potrebné vyriešiť presné umiestnenie a
charakter zvyšných hospodárskych objektov.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.