Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240085
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5112240085.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu K. C. I. W., I. I.

C. D., N. X proti žalovanému T. W., W. F., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K., H. XX, t. č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v A. R. C. v konaní o zaplatenie 472,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 236,- eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania od 10.11.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 15.11.2012 na Okresnom súde v Žiline sa žalobca Krajské riaditeľstvo policajného
zboru v Žiline proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 472,- eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne od 9.11.2012 do zaplatenia.

Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 17.2.2012 na základe žiadosti o nasadenie
N. N. Ú.T. V. N. N. J. W. N. U. C. Ž. a na základe príkazu na nasadenie Pohotovostného policajného
útvaru Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline v žalobe uvedených

spisových značiek dňa 17.2.2012 bola vykonaná príslušníkmi tohto pohotovostného policajného útvaru
policajná akcia, ktorej cieľom bolo vykonať zadržanie osoby žalovaného, ktorý mal byť zadržaný pri
preprave drogovej zásielky. Príslušníkom policajného zboru X.. K. D. a K. F., bolo pridelené služobné
motorové vozidlo značky F. A. s príslušnou výbavou - červený maják, výstrojom a výzbrojou a títo sa
tohto dňa okolo 20,15 hod. nachádzali na križovatke hlavných ciest Dolný Kubín a Ružomberok smer
Dolný Kubín, pričom vysielačkou obdržali informáciu, že podozrivé osobné vozidlo ev. č. D. XXX D. sa
nachádza v obci J., kde sa okamžite presunuli. V blízkosti obecného úradu príslušníci policajného zboru

spozorovali podozrivé osobné motorové vozidlo, ktoré sa zhodovalo s hľadaným vozidlom. Poškodený
K. F. s X.. D. okamžite reagovali, pričom poškodený K. F. služobným motorovým vozidlom zablokoval
jazdnú dráhu podozrivému motorovému vozidlu a počas tohto manévru ľavou rukou založil na strechu
magnetický červený služobný maják a uviedol ho do svetelnej funkčnosti. Podozrivé vozidlo zastavilo,
poškodený F. tiež zastavil služobné vozidlo a hneď vybehol z vozidla s kuklou na hlave v taktickej veste
s označením polícia, ktorá tvorí výstrojnú súčasť uniformy príslušníkov pohotovostného policajného
útvaru, ďalej s reflexnou páskou s označením polícia na ľavej ruke a v pravej ruke držal svoju osobnú

služobnú zbraň. Počas presunu k podozrivému vozidlu, ktoré sa dalo do pohybu a začalo meniť jazdný
smer a prudko zrýchľovať, vyzval poškodený niekoľkokrát vodiča s pokrikom "polícia, polícia, stojte,
nehýbte sa, vypnite motor" a mieril svojou služobnou zbraňou na približujúce sa vozidlo smerom k
poškodenému. Vodič podozrivého vozidla nereagoval na jeho opätovné výzvy a výstrahy a keď sapokúšal s vozidlom uniknúť tak zachytil poškodeného F. prednou časťou pravej strany blatníka a kolesa
do oblasti jeho ľavého lýtka a pravého kolena. Poškodený uskočil, aby ho nezrazil, nakoľko vodič
vozidla nerešpektoval ustanovenie § 34 Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších

predpisov a s vozidlom z miesta činu urýchlene odchádzal preč, tak poškodený použil služobnú zbraň,
najskôr varovným výstrelom do vzduchu a potom tri rany do oblasti zadného kolesa. Vodič vozidla však
ani na výstrely nezastavil, preto poškodený spoločne s X.. D. nasadli do služobného motorového vozidla
a začali toto vozidlo prenasledovať. Žalovaný unikal z obce Kraľovany v smere na Ružomberok, pričom
v obci Rojkov bol zadržaný ďalšími príslušníkmi pohotovostného policajného útvaru.

Pre skutok, ktorého sa žalovaný dopustil vo vzťahu k poškodenému F. dňa 29.3.2012 vydal vyšetrovateľ
Odboru Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne uznesenie
o postúpení evidované pod ČVS: ORP-118/OK-DK-2008 v odôvodnení predmetného uznesenia je
uvedené, že dňa 18.2.2012 uznesením podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal
vyšetrovateľ trestné stíhanie pre zločin útoku na verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1

písm. a/ ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho výsledky však
vyšetrovateľ v závere predmetného uznesenia konštatuje, že z vykonaných výsluchov poškodeného F. a
svedka D. a žalovaného vyplýva, že príslušníci Pohotovostného policajného útvaru Odboru poriadkovej
polície podozrivé vozidlo nezastavovali predpísaným spôsobom v zmysle § 13 Vyhlášky Ministerstva
vnútra SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke. Zastavujúcim policajtom však

nie je možno klásť za vinu, že nedodržali uvedené nariadenie, nakoľko vzhľadom na vykonávanú akciu
do ktorej boli velení, vyhodnotili situáciu tak, že služobný zákrok na zastavenie vozidla vykonali tak ako
uviedli vo svojich výpovediach, pričom už z povahy služobného zaradenia musia znášať možné riziká
služobných zákrokov.

Dňa 16.7.2012 vydal Obvodný úrad v Dolnom Kubíne pod sp. zn. PK-2012/250 rozkaz, ktorým
žalovaného uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Predmetný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2012 a vykonateľnosť 4.9.2012.

V súvislosti so skutkom žalovaného bolo nadstrážmajstrovi K. F. spôsobené zranenie, ktoré si po vzniku
úrazu vyžiadalo ošetrenie v Ortopedicko-traumatologickej klinike úrazovej ambulancií Univerzitnej
nemocnice v Martine, kde bolo konštatované, že na ľavom lýtku má poškodený laterálne mierny edém
vo veľkosti 5x3 cm bez hematómu. Uvedené zranenie si nevyžiadalo u poškodeného práceneschopnosť
na výkon štátnej služby. Keďže k úrazu poškodeného K. F. došlo pri výkone štátnej služby úraz bol

príslušným nadriadeným uznaný za služobný úraz podľa § 29 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 328/2002 Z. z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zodpovednosť
služobného úradu za škodu pri služobnom úraze vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 1 Zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a železničnej polície v znení neskorších predpisov a bola určená v rozsahu 100%. Z

titulu odškodnenia škody na zdraví bola poškodenému vyplatená náhrada za bolesť vo výške 472,- eur.
Keďže konaním žalovaného bola Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline spôsobená škoda
vo výške 472,- eur pôvodný žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy
uhradil uvedenú škodu v prospech pôvodného žalobcu. Žalovaný si prevzal výzvu na náhradu škody dňa
25.10.2012 ale náhradu škody nezaplatil. Podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z. z. služobný úrad má

právo voči tretím osobám na úhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Žalobca však 30.10.2012 obržal nesúhlasné vyjadrenie
žalovaného v ktorom žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu je neoprávnená, nakoľko k predmetnej
udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie za
škody spôsobené prevádzkou tohto motorového vozidla a žalovaný odkázal žalobcu, aby sa obrátil

so svojimi nárokmi a požiadavkami na príslušnú poisťovňu. Nakoľko vyplatením náhrady za bolesť
poškodenému policajtovi vznikla služobnému úradu Krajskému riaditeľstvu policajného zboru škoda,
ktorá bola spôsobená zavineným konaním žalovaného podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z. z. s
poukazom na ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka vzniklo pôvodnému žalobcovi regresné právo
na uhradenie tejto škody od žalovaného a preto ju žalobca od žalovaného požadoval.

V priebehu konania súd dostal oznámenie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, z
ktorého vyplynulo, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.12.2012 boli k 31.12.2012 zrušené
rozpočtové organizácie a z tohto rozhodnutia, ktoré bolo prílohou tohto listu súd zistil, že k 31.12.2012podľa § 21 ods. 11 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov Ministerstvo vnútra SR zrušilo aj Krajské riaditeľstvo policajného zboru v
Žiline s tým, že podľa § 21 ods. 13 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov práva a povinnosti rozpočtových
organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Súd preto
ďalej v konaní pokračoval s MV SR.

Listom zo dňa 24.1.2013 Okresný súd Žilina postúpil túto vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Martin, ako súdu miestne príslušnému.

Okresný súd Martin následne dňa 28.5.2013 vydal platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/421/2013, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu však žalovaný včas podal odpor z ktorého
vyplynulo, že so žalobou nesúhlasí. Žalovaný v platobnom rozkaze uviedol, že opis skutkového stavu
veci nezodpovedá reálnemu skutkovému stavu škodovej udalosti tak ako k nej malo dôjsť, naviac v iných

spisoch a to ČVS-ORP-63/1-OVK-MT-2012 ako aj ČVS: ORP-118/OVK-DK-2012 poškodený spoločne
s inými zúčastnenými osobami opísali priebeh udalosti úplne inak ako ho opisujú v tejto veci. Žalovaný
poprel tvrdenie, že by najskôr zastavil svoje vozidlo a potom sa opäť pohol a vozidlom namieril na
poškodeného čím mu mal spôsobiť zranenie. Naopak žalovaný uviedol, že obchádzal vozidlo, ktoré mu
vošlo na zasneženej vozovke do jeho jazdnej dráhy, aby zabránil stretu vozidiel pričom poškodený v

tom čase prišiel k tomuto vozidlu, keď sa nachádzal na jeho úrovni z boku, pričom zrejmé kolenom
narazil na bok predného kolesa alebo bočnú lištu dverí vozidla žalovaného. Žalovaný nemal nijakú
možnosť zabrániť škodovej udalosti ani stretu vozidla s poškodeným, nakoľko sa jednalo o náraz z
boku do vozidla a nie jeho prednej časti. Je preto evidentné, že za zranenie nesie plnú zodpovednosť
poškodený. Žalovaný má za to, že by poškodená strana mala znášať možné riziká služobných zákrokov

a zodpovednejšie vyhodnocovať situáciu a podľa nej riadiť zásah, aby k možnému riziku zranenia
alebo škody dochádzalo čo najmenej. Na záver odporu žalovaný uviedol, že aj keď mal byť Obvodným
úradom v Dolnom Kubíne uznaný za vinného zo spáchania priestupku predmetné konanie sa konalo
v neprítomnosti žalovaného a neboli na to splnené zákonné podmienky. Toto rozhodnutie navyše
žalovanému doposiaľ nebolo doručené správnym orgánom a preto, ak mu doručené bude, žalovaný

využije všetky zákonné možnosti proti rozhodnutiu o spáchaniu priestupku podať opravný prostriedok.

Vzhľadom na podanie odporu súd vo veci vykonal niekoľko pojednávaní, na ktorých bolo vykonané
dokazovanie jednak výsluchom žalovaného ale aj výsluchom svedkov F. a D. čítaním listín pripojených
do súdneho spisu a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva policajného

zboru v Dolnom Kubíne č. ORP-118/OVK-DK-2012 ale aj spisu Obvodného úradu v Dolnom Kubníne
č. PK-2012/250.

Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 17.2.2012 riadil motorové vozidlo uvedené v žalobe a k
incidentu skutočne došlo v obci Kraľovany vo večerných hodinách neďaleko obecného úradu. Keďže boli

zimné mesiace, vonku snežilo, bola snehová kalamita, na vozovke a po jej okrajoch sa nachádzal sneh
a v čase, keď okolo 20-tej hodiny prechádzal okolo obecného úradu, všimol si oproti sebe v protismere
približne 15-20 metrov motorové vozidlo značky Fiat bielej farby, ktoré náhle zaplo svoje diaľkové svetlá
a zo svojho jazdného pruhu v protismere z jeho pohľadu prudko prešlo do jazdného pruhu žalovaného,
kde zastalo a zablokovalo mu cestu. Žalovaný v tej chvíli nevedel vyhodnotiť, či predmetné vozidlo

Fiat dostalo šmyk, alebo sa chystalo odbočiť, ale spomalil, pričom išiel určite rýchlosťou menšou ako
50km/h, išiel možno rýchlosťou 20-30km/h a predmetné vozidlo, ktoré mu skrížilo jazdnú dráhu sa snažil
obísť v protismere. Z auta, ktoré mu zablokovalo jazdný pruh vystúpili dve osoby, ktoré podľa vyjadrenia
žalovaného boli v bledom oblečení z ktorých jedna prebehla popred motorového vozidla žalovaného a
zo strany vodiča začala ako keby siahať na ľavé predné dvere motorového vozidla žalovaného a druhá

pristúpila z druhej strany k jeho motorovému vozidlu ako keby z prava a on nadobudol dojem, že sa
snaží hodiť niečo na predné čelné sklo motorového vozidla žalovaného. Žalovaný si nevšimol, že by títo
dvaja muži boli oblečení ako polícia a ani si nevšimol, že by auto bolo označené ako policajné motorové
vozidlo. Maják na vozidle Fiat nezaregistroval. Pripustil, že to mohlo byť z toho dôvodu, že auto polície
svietilo na neho diaľkovými svetlami, takže dobre nevidel. Muži nemali v rukách žiadne svetelné nástroje,

nedávali mu žiaden pokyn terčíkom, aký sa používa pri zastavovaní motorového vozidla. Žalovaný sa
zľakol, v aute mu hrala hudba a preto nepočul čo naňho muži, ktorí mohli naňho niečo kričať, kričali.
V ľaku začal so svojim motorovým vozidlom unikať a to vo chvíli, keď sa mu zdalo, že niečo hádžu
na jeho kapotu. Vtedy žalovaný zrýchlil. Ďalej žalovaný uviedol, že ak by sa náhodou títo muži nebolizdržiavali pri boku jeho motorového vozidla ale nachádzali by sa pred jeho motorovým vozidlom, zrejmé
by ich bol aj zrazil, pretože nedokázal v situácií, ktorá vznikla veľmi rýchle, vozidlo ubrzdiť. Zľakol sa
z toho dôvodu, že mal informáciu od jedného policajta z Českej republiky, že "kukláči" sa budú snažiť

žalovaného zabiť tak, ako nejakého "X. C. D., V. R. U.". Žalovaný si ani neuvedomil, že niektorého z
týchto postáv zranil. Žalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by so svojim vozidlom bol najprv zastal a
potom sa s ním znova pohol. Naopak, uviedol, že pokračoval v jazde aj po tom, čo toto vozidlo skrížilo
jeho jazdnú dráhu. Žalovaný situáciu v premávke znázornil na dvoch náčrtoch, ktoré boli pripojené do
súdneho spisu a ďalej uviedol, že zrýchlil zhruba vo chvíli, keď policajti, ktorých označil ako policajt č. 1 a

2 sa nachádzali po bokoch jeho motorového vozidla zhruba na úrovni pravých a ľavých predných dverí,
v tejto chvíli vzdialenosť medzi vozidlom Š. F., ktoré viedol žalovaný a policajným vozidlom Fiat bola
max. 1,5-2 metre a v tejto uličke alebo v tomto koridore sa nachádzala osoba poškodeného policajta. Vo
chvíli, keď okolo nich prechádzal, si žalovaný nevšimol, či naňho niečo kričia, pretože v aute mu hrala
hudba a v tej chvíli neuvažoval nad tým, aby hudbu stíšil, jednoducho konštatoval, že sa zľakol a snažil
sa ujsť a to najmä po tom, čo po ňom začali strieľať. Uviedol, že prvýkrát si uvedomil, že by mohlo ísť o

príslušníkov polície asi až vo chvíli, keď po ňom začali strieľať. Reagoval však pudovo a bál sa zastaviť.
Mal totiž jedného známeho, ktorý sa volal S. X. a ten bol pri policajnom zásahu zastrelený a preto sa
bál, že by sa niečo také mohlo stať aj jemu.

Svedok - poškodený K. F. vo svojej výpovedi na pojednávaní popísal zákrok podobne ako žalovaný.

Nepamätal si však na čas zákroku. Potvrdil však, že v obci Kraľovany bolo nasnežené a nevedel
sa vyjadriť v akej vzdialenosti od policajného motorového vozidla sa nachádzalo auto žalovaného v
protismere, keď ho zbadali. (Vo výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol vzdialenosť 10 -15 metrov.) On,
keďže šoféroval služobné motorové vozidlo F. A. skrížil vozidlu žalovaného cestu, vyskočil z vozidla
a hodil na strechu maják, ktorý svietil červeno a bežal oproti približujúcemu sa motorovému vozidlu

žalovaného. To sa stále približovalo a začalo motorové vozidlo polície, ktoré mu vytvorilo prekážku v
jazdnej dráhe, obchádzať. V čase, keď sa on nachádzal možno v úrovni kufra služobného motorového
vozidla, vozidlo žalovaného sa už nachádzalo na úrovni policajného vozidla. On vtedy začal búchať
po motorovom vozidle žalovaného v oblasti prednej kapoty, ale vozidlo začalo zrýchľovať a práve v
tej chvíli ho štrajchlo do nohy. On pritom stále kričal "polícia, zastavte vozidlo". Poškodený mal vtedy

oblečené civilné oblečenie ale na sebe čiernu taktickú vestu, ktorá mala nápis polícia na ľavej strane
bielym písmom a na chrbte mala veľkým nápis polícia, naviac na ruke mal reflexnú pásku s nápisom
polícia. Nespomínal si, či v momente, keď videl prichádzať vozidlo žalovaného nasvietil diaľkové svetlá a
vozidložalovanéhomalozrejmézavretéokná,lebobolazima,nezastaviloalesapohybovalo,avjednom
momente začalo zrýchľovať, pretože na snehu ako keby prešmykovalo. Kedy začalo zrýchľovať si už

svedok nepamätal. Vozidlo žalovaného zastavovali, keďže neustále pokračovalo v jazde aj po obídení
motorového vozidla polície tým spôsobom, že kričali, aby zastavilo a potom použili varovný výstrel do
vzduchu, predtým ale použili výzvu, aby vozidlo zastavilo. Nie je si však istý, či vodič motorového
vozidla mohol výzvy počuť. Iné znamenie k zastaveniu motorového vozidla nedávali. Nevedel sa vyjadriť
v akej vzdialenosti obchádzalo motorové vozidlo žalovaného policajné motorové vozidlo, keď sa svedok

poškodený F. nachádzal medzi obidvoma vozidlami. Uviedol, že neočakával, že by ho motorové vozidlo
žalovaného mohlo zraziť, pretože väčšinou je to tak, že keď vybehne z motorového vozidla (polície), tak
vozidlá, ktoré zastavujú obvykle aj zastavia. Uviedol, že väčšinu času potom ako vybehol zo služobného
motorového vozidla bol k vozidlu žalovaného obrátený predkom tela, teda tvárou. Tiež uviedol, že keby
nebol uskočil, tak by mohol mať vážnejšie zranenie, pretože by mu vozidlo žalovaného mohlo prejsť po

nohe. Auto totiž, keď pridávalo, tak balansovalo na snehu a on si spomínal, že ho "štrajchlo" do členku
práve v momente, keď pridávalo, teda keď na snehu balansovalo. Vyzeralo to tak, ako keby vozidlo
žalovaného hádzalo ako keby do boku. Nevedel sa vyjadriť, či vodič zastavovaného vozidla mal priamy
úmysel zraziť ho, alebo k nárazu do poškodeného došlo len náhodou, vo chvíli, keď vozidlo zrýchľovalo.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, či vodič zastavovaného vozidla mal možnosť vidieť, že ide o políciu. Mal

však reflexnú pásku aj označenie na veste.

Svedok, ktorému bola prečítaná jeho výpoveď z vyššie uvádzaného spisu ORPZ Dolný Kubín
č. ORP-118/OVK-DK-2012 nevedel vysvetliť, prečo vo svojej neskoršej výpovedi urobenej pred
vyšetrovateľom dňa 28.3.2012 uviedol, že vozidlo žalovaného najprv zastavilo (v prvej výpovedi zo dňa

18.2.2012 totiž svedok poškodený K. F. uviedol, že vozidlo sa pohybovalo plynule, bolo stále v pohybe
a postupne zrýchľovalo ale nezastalo).Svedok X.. K. D. na pojednávaní uviedol, že udalosť pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia kolegu F.
prebehla 17.2.2012 v obci Kraľovany v blízkosti obecného úradu, keď s kolegom F. vykonával služobný
zákrok, ktorý popísal už žalobca. V čase vykonania zákroku bola tma, avšak presný čas zákroku

si nepamätá. Na vozovke ale aj mimo nej bolo veľa snehu avšak nespomína si, či snežilo. Vozidlo
žalovaného, teda hľadané vozidlo s danou ŠPZ spozorovali v momente, keď sa nachádzalo v protismere
aprichádzalooprotimotorovémuvozidlupolíciepribližnevovzdialenosti10-15metrov.Obidvevozidlása
pohybovali a práve v tej chvíli on s kolegom F., ktorý riadil policajné motorové vozidlo vykonali manéver
na zastavenie vozidla žalovaného a to tak, že policajným vozidlom vošli do jazdnej dráhy zastavovaného

vozidla pod istým uhľom. Svedok D. hneď vybehol z motorového vozidla a bežal k prichádzajúcemu
vozidlu žalovaného. V tej chvíli sa zastavované vozidlo nachádzalo pred vozidlom polície vo vzdialenosti
približne 5-7 metrov a neustále sa pohybovalo. V momente, keď polícia vykonala manéver a vošla
do jazdnej dráhy zastavovaného motorového vozidla to sa správalo tak, že najprv ako keby spomalilo
ale postupne začalo zrýchľovať. V momente, keď sa vozidlo žalovaného nachádzalo možno na úrovni
služobného motorového vozidla polície vodič začal pridávať a práve v tej chvíli dochádzalo aj k istému

prešmykovaniu kolies a vozidlo dostávalo balans. On teda svedok D. sa k vozidlu priblížil tak, že prešiel
k jeho ľavej strane a búchal najprv po streche motorového vozidla a neskôr po zadnej časti v snahe ho
zastaviť.Súčasnekričalvýzvu"polícia,polícia,stojte".Možnoprávevmomente,keďvozidložalovaného,
ktoré obchádzalo policajné motorové vozidlo sa nachádzalo na úrovni policajného motorového vozidla
sa k vozidlu žalovaného priblížil už aj kolega F. a to po pravej strane zastavovaného vozidla. A vtedy

zastavovanévozidlodostávalobalans.Svedokpotomkorigovalsvojuvýpoveďauviedol,žezastavované
vozidlo žalovaného po obídení motorového vozidla polície, ako keby sa znova chcelo vrátiť do svojho
jazdného pruhu, ale už v tej chvíli sa k nemu z boku priblížil kolega F., čo sa svedkovi D. javilo tak,
ako keby zastavované vozidlo sa nasmerovalo na kolegu F.. Nevedel sa však vyjadriť, či išlo o cielený
manéver vodiča alebo správanie sa motorového vozidla, ktoré balansuje pri zrýchlení a prešmykovaní

na zľadovatelej vozovke. Svedok ale vyslovil dohad, že vozidlo vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia
v danom mieste bola široká mohlo pokračovať v smere jazdy, ako keby v protismere a nemuselo sa
zaraďovať do svojho jazdného pruhu. Príslušníci polície stále v tejto situácií používali výzvu "polícia,
polícia, stoj, bude použitá služobná zbraň". Následne použili jeden varovný výstrel do vzduchu a ten
použil svedok D.. Kolega F., predtým ako vyskočil z motorového vozidla zapol maják. Obaja boli oblečení

v civilnom oblečení ale mali kukly, na ľavej ruke nad lakťom mali reflexnú pásku s označením polícia, boli
oblečení v taktickej veste, ktorá má na hrudi na ľavej strane menší nápis polícia a potom veľký reflexný
nápis polícia na chrbte. Svedok uviedol, že v priebehu zákroku sa neotočil chrbtom k motorovému
vozidlu žalovaného a nespomínal si, či malo v čase zastavovania zavreté okná. Služobnú zbraň držal
v pravej ruke a ľavou rukou, na ktorej mal spomínanú reflexnú pásku búchal po motorovom vozidle ku

ktorému bol stále otočený tvárou. Búchal zrejmé po vrchnej časti čelného skla, následne po streche
motorového vozidla a následne po zadnej kapote. Svedok uviedol, že pri takýchto zákrokoch používajú
neoznačené služobné motorové vozidlá, aby nezmarili účel zákroku a nevarovali sledované osoby.
Bežne zastavujú motorové vozidla pri takýchto zákrokoch spôsobom, akým bolo zastavované motorové
vozidlo žalovaného. A nemajú k dispozícií žiadne terčíky ani iné pomôcky, ktoré používa napríklad na

zastavovanie motorových vozidiel dopravná polícia. Teda zastavenie motorových vozidiel nevykonávajú
spôsobom, akým predpisuje zákon o cestnej premávke. Spôsob výkonu takýchto služobných zákrokoch
je upravený v interných predpisoch prezídia policajného zboru. Svedok tiež uviedol, že sa nevie vyjadriť,
či vodič zastavovaného vozidla mal možnosť pri zákroku vidieť služobnú zbraň v ruke svedka. Aj tento
svedok potvrdil, že zastavované vozidlo počas zastavovania až do úteku nezastavilo, len zrýchlilo. Ani

jedno z vozidiel nemalo veľkú rýchlosť, keďže sa nachádzali v obci. Vyššiu rýchlosť neumožňoval ani
stav vozovky. Nezrovnalosť vo výpovedi pred vyšetrovateľom, ktorá výpoveď je pripojená vo vyššie
uvádzanom spise a totiž, keď dňa 28.3.2012 uviedol, že podozrivé vozidlo zastavilo svedok nevedel
presvedčivo vysvetliť na pojednávaní uviedol, že bol zrejme vyšetrovateľom nesprávne pochopený.
S určitosťou totiž na pojednávaní dňa 6.5.2014 tvrdil, že vozidlo žalovaného nezastavilo ale plynule

pokračovalo v jazde až na zrýchlenie, ktoré opísal.

Zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru Odboru kriminálnej polícia - oddelenia všeobecnej
kriminality v Dolnom Kubíne ČVS-ORP-118/OVK-DK-2012 súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa
policajného zboru zo dňa 18.2.2012 vyššie uvedenej spisovej značky bolo začaté trestné stíhanie pre

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 232 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. c/ trestného zákona pre
skutok, ktorý žalovaný spáchal dňa 17.2.2012 v obci Kraľovany a pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia
policajta K. F., avšak uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 29.3.2012 vyšetrovateľ policajného
zboru podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec žalovaného postúpil na prejednanie priestupkuobvodnému úradu v Dolnom Kubíne, lebo výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin,
ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že vyšetrovateľ
vyhodnotením dôkazu dospel k záveru, že konanie žalovaného nenaplnilo znaky prečinu útoku na

verejného činiteľa, nakoľko chýbala subjektívna stránka, ktorá vyžaduje úmyselné zavinenie a špecifická
pohnútka-cieľ,ktoroujeúmyselpôsobiťnavýkonprávomocíverejnéhočiniteľa.Vuznesenívyšetrovateľ
policajného zboru poukázal na skutočnosť, akým spôsobom je podľa § 63 Zákona o cestnej premávke č.
8/2009 v spojení s § 13 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej
premávke oprávnený policajt v rovnošate a profesionálny vojak s vonkajším označením polícia dávať

pokyny na zastavenie vozidla s tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený F. a
svedok D. nezastavovali predpísaným spôsobom podľa Vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. - § 13, avšak
nemožno im klásť za vinu, že nedodržali uvedené nariadenie, nakoľko vzhľadom na vykonávanú akciu,
do ktorej boli velení vyhodnotili situáciu tak, že služobný zákrok na zastavenie vozidla vykonali tak ako
uviedli vo svojich výpovediach, pričom už z povahy ich služobného zaradenia musia znášať možné riziká
služobných zákrokov.

Po tom, čo bola vec žalovaného postúpená Obvodnému úradu v Dolnom Kubíne, Obvodný úrad v
Dolnom Kubíne bez vypočutia žalovaného vydal dňa 16.7.2012 rozkaz pod číslom PK-2012/250 ktorým
žalovaného uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. b/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil dňa

17.2.2012 asi okolo 20-tej hodiny na miestnej komunikácií v obci Kraľovany tým, že počas vedenia
osobného motorového vozidla značky Škoda Fábia ev. č. D. XXX D. potom čo bol zastavovaný
príslušníkmi PPÚ OPP KR PZ Žilina v zložení K. F. a K. D. na ich pokyn, aby zastavil vozidlo,
nereagoval, zrýchlil a potom neúmyselne prednou časťou vozidla zachytil K. F. v oblasti ľavého lýtka a
pravého kolena, čím mu spôsobil zranenie a to edém na pravom lýtku vo veľkosti 5x3 cm bez potreby

práceneschopnosti. Teda mu z nedbanlivosti ublížil na zdraví. Za to mu bola uložená pokuta vo výške
20,- eur.

V spise sa nachádza aj upozornenie Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne zo dňa 13.2.2014 na
odstránenie porušenia ustanovení Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z ktorého vyplýva, že

prokurátor zistil, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok nebol doručený žalovanému, ktorý sa v
čase doručovania nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, kde bol rozkaz doručovaný, ale vykonával
trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, preto prokurátor
uložil doručiť rozkaz o uložení sankcie žalovanému do výkonu trestu odňatia slobody. Následne Okresný
úrad v Dolnom Kubíne Odbor všeobecnej vnútornej správy oznámil žalovanému listom z 19.2.2014,

ktorý žalovaný prevzal 24.2.2014, že správny orgán sa s upozornením okresného prokurátora stotožnil
a prokurátor nariadil doručiť rozkaz o uložení sankcie za priestupok žalovanému do Ústavu pre výkon
trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Avšak podľa § 20 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
nemožno priestupok prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že lehota k zániku zodpovednosti za priestupok uplynula dňa 17.2.2014. Spisový materiál bol

doručený z Okresnej prokuratúry Dolný Kubín na Okresný úrad v Dolnom Kubíne dňa 17.2.2014, teda
v deň uplynutia prekluzívnej lehoty, kedy už nebolo možné s prihliadnutím k zákonným lehotám rozkaz
o uložení sankcie za priestupok právoplatne doručiť. Z uvedeného dôvodu Okresný úrad Dolný Kubín
podľa § 66 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov vec odložil,
pretože zodpovednosť za priestupok zanikla.

Z uvedeného je teda zrejmé, že za skutok, ktorého sa žalovaný dopustil 17.2.2012 žalovaný nebol
uznaný za vinného ani v trestnom konaní a nebol uznaný za vinného ani zo spáchania priestupku,
pretože rozkaz o uznaní za vinného za priestupok mu platne nebol doručený počas dvojročnej
prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku.

V spise je pripojený záznam o evidovanom služobnom úraze, ktorý spísalo Krajské riaditeľstvo
policajného zboru v Žiline pod č. p. KRPZ-OPP2-21-003/2012 z ktorého vyplýva, že služobný úrad ustálil
zodpovednosť za úraz poškodeného F. a to tak, že nesie zodpovednosť v rozsahu 100% nakoľko nebolo
vyšetrením úrazu preukázané, že k poškodeniu zdravia policajta došlo jeho zavinením, poškodený

policajt neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri výkone štátnej služby.
Nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a nebolo preukázané, že by porušil svojim
zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochranyzdravia pri výkone služby a požiarnej ochrany v zmysle Zákona č. 73/1998 Z. z.. Ide o záznam o
evidovanom služobnom úraze zo dňa 17.7.2012.

Preto bola v zmysle tohto záznamu poškodenému priznaná náhrada za bolesť a tá vychádzala
z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bodoval zranenie
poškodeného podľa položky 160c prílohy Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a priznal odškodnenie v rozsahu 15-tich bodov. Posudok
skontroloval aj posudkový lekár Ministerstva vnútra SR K.. Q. D., čo vyplýva z jeho listu zo dňa 25.6.2012

adresovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru. Na základe tejto skutočnosti služobný úrad
- Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline dňa 24.7.2012 vydal rozhodnutie pod č. KRPZ-ZA-
VO2-683-019/2012 (č. l. 18-20), ktorým bola poškodenému K. F. podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 Zákona
č. 328/2002 Z. z. a § 173 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z. z. a § 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. priznaná náhrada
za bolesť vo výške 472,- eur. Z potvrdenia odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a
sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že dňa 14.8.2012 bola z účtu

tam uvedeného vyplatená poškodenému nadstrážmajstrovi K. F. náhrada za bolesť vo výške 472,- eur.
Listom zo dňa 4.9.2012 Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline vyzvalo žalovaného na zaplatenie
regresnej náhrady v zmysle ktorej výzvy žiadal žalovaného, aby podľa § 188 ods. 1 Zákona č. 73/1998
Z. z. s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka do 15 dní od doručenia tejto výzvy uhradil
škodu služobnému úradu, to znamená Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline v celkovej

výške 472,- eur na účet tam uvedený. Táto výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa
25.10.2012 a žalovaný na ňu reagoval listom došlým na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline
dňa 30.10.2012 tak, že žiadal aby sa služobný úrad obrátil so svojimi nárokmi a požiadavkami na
príslušnú poisťovňu v ktorej bolo konkrétne motorové vozidlo poistené, nakoľko škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla Škoda Fábia ev. č. D. XXX D., ktoré bolo povinne zmluvne poistené.

Názov poisťovne v ktorej malo byť vozidlo údajne poistené žalovaný neuviedol.

NárokyžalobcuvočižalovanémusúdposudzovalpodľapríslušnýchustanoveníZákonač.328/2002Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov podľa ustanovení Zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru a podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1-3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29
ods. 4 a § 20 ods. 1 písm. b/ sa poskytuje v rozsahu v akom služobný úrad alebo služobný orgán za

škodu zodpovedá náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 22 citovaného zákona náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorázovo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávislé od jeho
vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Skutočnosť, že poškodený K. F. pri policajnom zákroku dňa 17.2.2012 vykonávanom proti žalovanému

utrpel služobným úraz preukazuje mimo vyššie uvádzaných listín pripojených žalobcom aj ambulantný
záznam zo dňa 17.2.2012 spísaný o 21.27 hod na ortopedicko-traumatologickej klinike - úrazovej
ambulancie Univerzitnej nemocnice v Martine K.. K. K., službu konajúcim lekárom z ktorého vyplýva,
že u poškodeného bol zistený mierny edém na ľavom lýtku laterálne o veľkosti 5x3 cm toho času
bez hematómu, palpačne bola zistená u poškodeného mierna bolesť, hybnosť ľavého lýtka bola

konštatovaná ako plná. Doporučený bol šetriaci režim, lokálne antireumatika, kontrola podľa potreby.
Tento záznam je pripojený vo vyššie uvádzanom vyšetrovacom spise na č. l. 30.

Poškodený ako vyplynulo z dokazovania bol odškodnený v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, ktorý bol

skontrolovaný aj posudkovým lekárom MV SR a v ktorom bolo stanovené odškodnenie v rozsahu 15-
tich bodov.Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. sa pri určovaní výšky náhrady za bolesť vychádza z celkového
počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, pričom výška náhrady za bolesť sa
určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým

úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť pričom
výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie euro smerom nahor.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 3266-OL-2012, ktoré bolo publikované v Zbierke
zákonov v čiastke 37 pod č. 149/2012 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v období od 1.1.2012 do 31.12.2012 predstavovala 15,72 eur za jeden bod.
Táto suma po zaokrúhlení potom predstavovala sumu 236,- avšak podľa § 173 ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za
bolesť v dvojnásobnej výške. Z tohto dôvodu, teda poškodenému bola priznaná náhrada v dvojnásobnej
výške teda vo výške 472,- eur.

Podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z. z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva, alebo vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia

nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Zodpovednosť žalovaného je potom nutné posudzovať ako občianskoprávnu zodpovednosť vo vzťahu
k služobnému úradu v tomto prípade už voči žalobcovi, ktorá je upravená v ustanoveniach § 420 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavenením iného, má proti
nemu podiel.

Predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku výplaty

bolestného poškodenému príslušníkovi policajného zboru K. F. je teda porušenie právnej povinnosti,
ktorá bola žalovanému uložená vznik škody, v tomto prípade škody na zdraví ako protiprávneho
následku a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou ako protiprávnym následkom, ako
aj zavinenie, ktoré môže byť vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.

V momente vzniku škody na zdraví u poškodeného F. žalovaný riadil osobné motorové vozidlo Škoda
Fábiaev.č.D.XXXD., boltedavodičompredmetnéhomotorovéhovozidlaaleneboljehoprevádzateľom
v zmysle § 427 - 431 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto skutočnosť vôbec nevyplýva z evidenčnej
karty vozidla, ktorá bola pripojená dňa 18.2.2012 a je žurnalizovaná vo vyšetrovacom spise na č. l. 32.
Z tejto evidenčnej karty totiž vyplýva, že vlastníkom predmetného motorového vozidla boli Volkswagen

finančné služby s. r. o. so sídlom v Bratislave a držiteľom B. W. Z. I.. W.. V.. I. I. C. D.. Budúcim vlastníkom
mala byť Ľ. J., D. I., S. XX/XX.

Zodpovednosť žalovaného by teda mala byť preskúmavaná ako subjektívna zodpovednosť v zmysle
§ 420 Občianskeho zákonníka. Súd preto skúmal, či žalovaný mal povinnosti ako účastník cestnej

premávky v zmysle zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z.
z. či niektorú z uložených povinností porušil a ďalej skúmal, či žalovaný porušil aj to čo mu je vytýkané,
teda ustanovenie § 34 Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.Podľa § 34 Zákona č. 171/1993 Z. z. každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku
policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 - 33 a oprávnení podľa osobitných
predpisov.

V ustanoveniach § 17 - 33 Zákona o policajnom zbore sú upravené oprávnenia požadovať vysvetlenie,
oprávneniapožadovaťinformácie,oprávnenianapredvedenieosobynazákladedožiadania,oprávnenie
požadovať preukázanie totožnosti, oprávnenie na zaistenie osoby, oprávnenie použiť služobného psa
na pachové práce, oprávnenie na snímanie identifikačných znakov, oprávnenie zaistiť vec, oprávnenie

odňať zbraň v § 23 je upravené oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku,
ďalej v týchto ustanoveniach je zakotvené oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti civilnej leteckej
dopravy, oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb, oprávnenie zakázať sprístupňovanie,
poskytovania, zverejňovania osobných údajov určených osôb, oprávnenie pri zabezpečovaní kontroly
hraníc SR, oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste,
oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia, oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta, oprávnenie

otvoriť byt, oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov nezákonných finančných operácií, ligalizácie
príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, oprávnenie na používanie výbušnín a používanie
výbušných predmetov, oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí, oprávnenia pri
objasňovaní priestupku a oprávnenia pri zaisťovaní bezpečnosti plynulosti železničnej dopravy.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.

Žalovaný mal podľa § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. ako účastník

cestnej premávky povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom bol povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému
dopravno-technickému stavu cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Ako vodič mal podľa § 4 ods. 1 písm. c/ povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke.

V zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona ako vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo
stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočoval zo smeru svojej jazdy, nesmel ohroziť ani
obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmel ohroziť ani vodiča idúceho za ním ani iného účastníka
cestnej premávky, bol pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Ustanovenie § 63 citované zákona rieši oprávnenie na zastavovanie vozidiel, pričom v ods. 1 citovaného
ustanovenia § 63 vyplýva, že dávať pokyn na zastavenie vozidla je oprávnený policajt v rovnošate,
vojenský policajt v rovnošate a profesionálny vojak s vonkajším označením "polícia"; dávať pokyny na
zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra. Týmto predpisom je Vyhláška k zákonu o cestnej
premávke č. 9/2009 Z. z., ktorá zastavovanie vozidiel upravuje v ustanovení § 13.

Podľa § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky znamenie na zastavenie vozidla sa musí dávať včas, zreteľne a s
ohľadom na okolností cestnej premávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo, aby sa neohrozila
bezpečnosť cestnej premávky.

Podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky policajt v rovnošate dáva znamenie na zastavenie vozidla

zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom, alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej
farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môže dávať policajt v rovnošaty toto
znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu
STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť
zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa § 40 Zákona pokyn

na zastavenie vozidla možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom ako aj z vozidla
idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom z ktorého policajt v
rovnošate dáva pokyn na zastavenie vozidla sa zvláštne výstražné svetlo a zvláštne zvukové znamenie
použije vždy.Podľa § 13 ods. 4 citovanej vyhlášky ods. 2 platí aj pri zastavovaní vojenským policajtom v rovnošate,
profesionálnym vojakom s vonkajším označením polícia a inými oprávnenými príslušníkmi ozbrojených

síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov alebo príslušníkmi obecnej polície.

Vykonaným dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že príslušníci pohotovostného policajného útvaru
F. a D., ktorí zastavovali žalovaného dňa 17.2.2012 nevykonávali zastavovanie spôsobom, ktorý
predpokladá vyššie citované ustanovenie § 13 Vyhlášky č. 9/2009 Z. z.. Z popisu udalosti všetkých troch

aktérov, udalosti zo dňa 17.2.2012 vyplynulo, že udalosti, kedy neoznačené policajné motorové vozidlo
zablokovalo jazdnú dráhu žalovanému až po moment úniku žalovaného pred ktorým pri obchádzaní
policajného vozidla poranil ľavú dolnú končatinu poškodeného F. uplynul pomerne krátky čas. Je nutné
vychádzať totiž zo skutočnosti, že v momente, keď príslušníci policajného zboru zbadali pred sebou
idúce vozidlo žalovaného v protismere bolo od ich motorové vozidlo vzdialené možno 15 metrov, čo
vyplynulo z ich výpovedí, tak na pojednávaní ako aj pred vyšetrovateľom. Pritom z výpovedí všetkých

účastníkov vyplynulo, že vozidlo žalovaného nezastavilo, ale začalo obchádzať policajné motorové
vozidlo, ktoré mu skrížilo jazdnú dráhu a pri tomto obchádzaní v istom momente zrýchlilo. Bolo to práve v
čase, keď už obaja príslušníci pohotovostného policajného útvaru F. i D. vyskočili zo svojho motorového
vozidla a snažili sa zastaviť vozidlo žalovaného pokrikom "polícia, stoj" a búchaním na rôzne časti
kapoty,strechy,čelnéhosklamotorovéhovozidlažalovaného.Zpopisuudalostíaleničnenasvedčuje,že

žalovanýmuselbezpodmienečnevedieť,žejezastavovanýpríslušníkmipolície.Zvýpovedežalovaného
to totiž nevyplynulo, a to tak z výpovede pred súdom ako aj z výpovede pred vyšetrovateľom. Navyše súd
poznamenáva, že podľa opisu udalosti bola už tma, zasahujúci príslušníci policajného zboru boli otočení
k žalovanému vždy tvárou a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mohol byť osvetlený aj svetlami
policajného vozidla, ktoré obchádzal, je logické, že si nemusel všimnúť menší reflexný nápis polícia

na ľavej strane ich taktických viest, prípadne reflexnú pásku. Keďže jeho vozidlo nebolo zastavované
spôsobom, ktorý predpokladá zákon o cestnej premávke a jeho vykonávacia vyhláška nie je možné
dospieť k bezpečnému záveru, že v momente keď policajné motorové vozidlo obchádzal, vedel, že je
zastavovaný príslušníkmi policajného zboru a nie osobami s kriminálnymi úmyslami o ktorých sa zmienil
vo svojej výpovedi pred súdom.

Z týchto dôvodov nemožno vyvrátiť ani tvrdenia žalovaného, že mal strach a snažil sa z daného
miesta uniknúť, teda zrýchlil pričom jeho vozidlo začalo prešmykovať a práve v tomto momente podľa
výpovede poškodeného F., ktorý sa dostal do takmer jazdnej dráhy vozidla žalovaného štrajchlo vozidlo
žalovaného poškodeného F. do ľavej nohy.

Žalovaný však v každom prípade porušil svoju povinnosť vodiča, danú aj ustanovením § 4 ods. 1
písm. c/ a e/ Zákona č. 8/2009 Z. z. a totiž, že nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke a
nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom v tomto prípade osobám pohybujúcim sa na vozovke,
teda príslušníkom policajného zboru. Ako účastník cestnej premávky bol povinný správať sa tiež

disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky. Bol povinný prispôsobiť
svoje správanie aj stavu cesty a situácií v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam. V snahe neohroziť osoby pohybujúce sa na vozovke, ktoré sa priblížili k jeho motorovému
vozidlu mal žalovaný ako disciplinovaný účastník cestnej premávky a vodič radšej zastaviť, aj keď by
tak nekonal na pokyn polície, ktorý vôbec nemusel v prvej chvíli počuť. Keďže nebolo preukázané, že by

mal spustené okná svojho motorového vozidla. Žalovaný však v snahe uniknúť z daného miesta zvýšil
rýchlosť a pritom štrajchol do nohy svojim vozidlom poškodeného F., ktorý sa priblížil k jeho motorovému
vozidlu až tak, že mohol búchať po rôznych jeho častiach.

Na druhej strane je však súd toho presvedčenia, že aj poškodený K. F. zavinil vznik škody na zdraví,

pretože na zľadovatelej vozovke sa vrhol bezprostredne do jazdnej dráhy predmetnému motorovému
vozidlu žalovaného až tak, aby mohol búchať po ňom v oblasti prednej kapoty, z čoho vyplýva, že sa
muselkpredmetnémuvozidlunakloniťatýmsapodľapresvedčeniasúdusprávalažprílišľahkomyseľne,
nakoľko vozidlo žalovaného bolo neustále v pohybe, dokonca zrýchľovalo a vzhľadom na poveternostnú
situáciu poškodený F. vedieť mal a mohol, že idúce vozidlo na klzkej a zasneženej ceste môže sa dostať

do šmyku, prípadne, že on sa môže pošmyknúť a padnúť pod idúce motorové vozidlo.

Medzi základné povinnosti policajta totiž patrí v zmysle § 48 ods. 3 písm. n/ plniť aj povinnosti
vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom podľa presvedčenia súdu ktakýmto povinnostiam, ktoré sú uložené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi patrí aj
všeobecná prevenčná povinnosť upravená v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a

životnom prostredí.

Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy ak na vzniku škody sa
spolupodieľal úkon poškodeného, teda ak škoda spôsobená poškodenému nie je v plnom rozsahu
výsledkom konania škodcu a na jej vzniku sa čiastočne alebo úplne podieľalo aj konanie samotného

poškodeného. Zodpovednosť poškodeného je tak daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody, t. j. ak vznikla škoda úplne alebo čiastočne, tiež následkom konania poškodeného.
Takýmto konaním môže byť aj porušenie prevenčnej povinnosti poškodeného podľa § 415 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k rozsahu škody. Zavinenie poškodeného pri vzniku škody je buď dôvodom na
zníženie rozsahu náhrady škody alebo na vylúčenie zodpovednosti škodcu za škodu. Teda pri zavinení
škody poškodeným možno rozlišovať, či škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného alebo

tiež spoluzavinením poškodeného. Predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že konanie
poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka. V
rozsahu v akom sa poškodený svojim protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná
zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá.

V preskúmanom prípade súd dospel k presvedčeniu, že samotný poškodený K. F. škodu spoluzavinil
pretože podľa výsledkov vykonaného dokazovania sú dospel k presvedčeniu, že poškodený F. síce
v pracovnom zanietení pri vykonávaní služobného zákroku, po tom ako vyskočil zo služobného
motorového vozidla a blížil sa k motorovému vozidlu žalovaného mu vytvoril (približujúcemu sa
motorovému vozidlu žalovaného) náhlu prekážku. Svedčí o tom tá skutočnosť, že samotný poškodený

vypovedal, že ak by nebol uskočil mohol mať vážnejšie zranenia, pretože predmetné motorové vozidlo
mu mohlo prejsť po nohe. Navyše jeho výpoveď ale aj výpoveď svedka D. nasvedčujú, že pri
zrýchľovaní motorové vozidlo žalovaného bolo čiastočne neovládateľné, pretože balansovalo na snehu,
prešmykovalo a hádzalo ho ako keby do boku.

Preto súd dospel k presvedčeniu, že ľahkomyseľné správanie sa poškodeného F. v rámci ktorého sa
nesprával v súlade s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, sa podieľalo na vzniku jeho zranenia
v rovnakom rozsahu ako protiprávne konanie žalovaného.

V takom prípade súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný môže vo vzťahu k žalobcovi zodpovedať

za škodu spôsobenú poskytnutím úrazovej dávky poškodenému F. len v takom rozsahu v akom za
škodu zodpovedá. Ak je teda u žalovaného a u poškodeného spoluzavinenie na vzniknutej škode podľa
presvedčenia súdu v rovnakom rozsahu, tak potom podiel žalovaného na náhrade škody predstavuje
50%.

V takomto rozsahu je podľa presvedčenia súdu žalovaný povinný v zmysle § 440 Občianskeho
zákonníkaaustanovenia§114ods.5Zákonač.328/2002Z.z.nahradiťžalobcoviškodu,ktorážalobcovi
vznikla výplatou dávky úrazového zabezpečenia, kam patrí v zmysle § 20 ods. 1 písm. b/ citovaného
zákona aj náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

V zmysle § 188 ods. 1 Zákona č. 73/1998 služobný úrad, ktorý poškodenému uhradil škodu má nárok na
úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu a to
v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

Súd preto žalovaného zaviazal len k zaplateniu sumy 236,- eur, ktorá zodpovedá polovici vyplatenej

dávky úrazového zabezpečenia a vyjadruje podiel zodpovednosti žalovaného na vzniku škody na zdraví,
ktorá vznikla poškodenému F..

K predmetnej istine súd žalobcovi priznal i právo na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovanému bola výzva žalobcu
nazaplatenienáhradyškodydoručenádňa25.10.2012apodľatejtovýzvyjumalžalovanýzaplatiťdo15-
tich dní od doručenia výzvy. Týchto 15 dní uplynulo dňom 9.11.2012 a 10.11.2012 sa žalovaný s úhradou
dlhu vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Preto až od 10.11.2012 súd žalobcovi priznal nárokna úroky z omeškania vo výške ktorá je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu a vo zvyšku
uplatneného nároku na časť istiny a časť úrokov z omeškania, ktoré žalobca požadoval už od 9.11.2012

žalobu zamietol.

Keďže každý z účastníkov konania bol približne v rovnakej mierne úspešný i neúspešný, súd využil
ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada
trov konania, nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.