Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1383899193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1383899193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci navrhovateľky: R. K.E., D. C. D., Š.O.
Č.. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Francisciho č.
1, proti odporcovi: S. J., D. J. X, XXXX U., Švajčiarsko, zastúpený JUDr. Marianom Mikáčim, advokátom
v Bratislave, Záhradnícka č. 15, za účasti vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľky: E. K., D. C. D.,
Š. Č.. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Francisciho
č. 1, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k navrhovateľke, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 23. februára 2012 č.k. 11C

108/1983-900 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Navrhovateľke a vedľajšej účastníčke na strane navrhovateľky náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že odporca S. J., R. A. X.X.XXXX, je otcom
navrhovateľky R. K., W. K., R. A. X.XX.XXXX U. K. E. K.E., W. K., R. A. XX.XX.XXXX. Odporcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky od X.X.XXXX do 31.12.1983 sumou 100 CHF mesačne,
od 1.1.1984 do 31.12.1986 sumou 31CHF mesačne, od 1.1.1987 do 31.12.1993 sumou 200 CHF

mesačne a od 1.1.1994 do 30.6.1998 sumou 100 CHF mesačne, nedoplatok na výživnom za obdobie
od 2.6.1980 do 30.6.1998 v čiastke 17.886 CHF uložil odporcovi splácať v mesačných splátkach po
400 CHF mesačne, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do zaplatenia, pod
stratou výhody splátok. O trovách prvostupňového konania rozhodol

- 2 -

tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %, rovnako mu
uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 625,28 eur na účet Okresného súdu Bratislava III, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Už v minulosti rozsudkom č.k. 11C/108/1983-279 zo dňa 7.2.1991 súd určil odporcu za otca vtedy
maloletej navrhovateľky, ktorú zveril do výchovy a starostlivosti matky a zaviazal odporcu prispievať na
jej výživu počnúc 2.6.1980 do 31.1.1984 sumou 100 CHF (švajčiarskych frankov), za dobu od 1.2.1984
do 28.2.1986 výživné neurčil, počnúc do 31.8.1987 zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 100
CHF a počnúc 1.9.1987 sumou 200 CHF mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od do 7.2.1991
vo výške 14.441 CHF odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 CHF, spolu s bežným
výživným. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 200 Kčs a náhradutrov štátu vo výške 1.397,50 Kčs. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca sa v kritickej dobe pre
splodenie maloletej intímne stýkal s jej matkou a v konaní neboli zistené také závažné okolnosti, ktoré
by otcovstvo odporcu vylučovali, ani také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka maloletej

sa v kritickú dobu pre splodenie intímne stýkala s inými mužmi. Svedok Juraj Kazimír, brat žalovaného,
potvrdil že odporca žil s matkou maloletej. Výpoveď odporcu, že sa s matkou maloletej stýkal iba do
začiatku januára 1979, súd považoval za nevierohodnú, nepravdivú a účelovú. Odporca bol poučený, že
ak sa odmietne podrobiť krvnej skúške, môže byť rozhodnuté v jeho neprospech. Odporca sa odmietol
podrobiť krvnej skúške, napriek tomu, že mu bolo umožnené odobrať krv znalcovi vo Švajčiarsku a kládol

si podmienky, že vyšetrovanie krvi musí urobiť iba znalec v cudzine, kam sa musí dostaviť aj maloletá
a jej matka. Súd aj napriek tomu, že v konaní nebol vykonaný dôkaz krvnou skúškou dospel k záveru,
že odporca je otcom maloletej navrhovateľky.

Po vyhlásení tohto skoršieho rozsudku a podaní odvolania znalec MUDr. Vladimír Porubský v
posudku zo dňa 07.04.1992 konštatoval, že je nutné vylúčiť odporcu ako prirodzeného otca maloletej
navrhovateľky.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 09.09.1992 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nezistil dostatočne
skutkový stav. Závažnou okolnosťou bol záver znaleckého posudku MUDr. Vladimíra Porubského, ktorý
súdprvéhostupňadalvyhotoviťažpovyhlásenírozsudkuapodaníodvolaniaapodľaktoréhojeodporcu
nutné vylúčiť ako prirodzeného otca. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto nariadiť kontrolné

znalecké dokazovanie.

Ďalším rozsudkom č.k. 11C/108/1989- 427 zo dňa 24.10.1995 súd prvého stupňa opätovne určil, že
odporca je otcom maloletej navrhovateľky, ktorú zveril do výchovy a opatery matke a odporcu zaviazal
platiť výživné počnúc dňom 2.06.1980 do 31.01.1984 sumou 100 CHF mesačne. Za dobu od 01.02.1984
do 28.02.1986 výživné neurčil. Počnúc dňom 01.03.1986 do 31.08.1987 odporca zaviazal platiť výživné

sumou 100 CHF mesačne

- 3 - 5Co 245/2012-943

a od 01.09.1987, 200 CHF mesačne. Nedoplatok na výživnom vo výške 25.680 CHF odporcu zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 100 CHF, pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným. Súd
ďalej rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 200 Sk a odporcu zaviazal zaplatiť náhradu

trov štátu vo výške 4.089,80 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a po
dôkladnomhodnotenívšetkýchdôkazov,ajvzhľadomnaskutočnosť,žesaodporcasaodmietolpodrobiť
kontrolnej krvnej skúške, vykonané dôkazy svedčia jednoznačne o odporcovi ako o otcovi maloletej
navrhovateľky.

Rozhodnutím zo dňa 30.5.2001 Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zo dňa 24.10.1995 zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nevykonal kontrolné
znalecké dokazovanie, ktorým by bolo možné odobriť výsledok krvnej skúšky znalca MUDr. Porubského,
podľa ktorého treba odporcu vylúčiť ako otca navrhovateľky. Odporcovi svedčiacu domnienku (súložil
s matkou navrhovateľky, čo bolo v konaní preukázané) možno vyvrátiť, ak závažné okolnosti jeho
otcovstvo vylučujú, avšak úsudok o vyvrátiteľnosti tejto domnienky nemožno založiť iba na jednej

vylučujúcej skúške skupinových systémov červených krviniek, ale tento odborný záver, aby bol
vierohodný, musí byť overený ďalšou kontrolnou skúškou, takýto dôkaz však vykonaný nebol.

Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa bolo v konaní nariadené dokazovanie znalcom z odboru
genetika, odvetvie analýza DNA. Doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc., v závere znaleckého posudku zo
dňa 27.01.2011 konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky

nemožno vylúčiť otcovstvo označovaného otca voči vyšetrenému dieťaťu a pravdepodobnosť jeho
otcovstva má takú vyčíslenú hodnotu, že otcovstvo uvedeného muža voči testovanému dieťaťu treba
pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické
účely stotožniť s istotou. Znalec pred súdom vypovedal a spresnil, že ak uplynie dlhá doba medzi
odberom vzorky a spracovaním, môže byť DNA degradovaná a nedá sa dostatočne analyzovať, ale

výsledok nemôže byť iný. Výsledkom by mohlo byť že sa nič nedá určiť, ale nie, že by bol iný výsledok.
Znalec potvrdil, že biologický materiál bol odobratý navrhovateľke a vedľajšej účastníčke, ktoré boli
osobne prítomné a ktorým odber robil on. Podkladom pre vypracovanie posudku boli biologické vzorky,výterybuniekústnejsliznice,odobraténavrhovateľke,vedľajšejúčastníčkeabiologickýmateriálodporcu
bol odobratý znalcom vo Švajčiarsku, ktorý ho zaslal na spracovanie. Použitá metóda sa zakladá na
analýze kyseliny deoxyribonukleovej, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky.

Odporca namietal pravdivosť znaleckého posudku, podľa neho neexistuje žiadny relevantný dôkaz,
že boli odobraté genetické vzorky, ide iba o deklaráciu matky. Ďalej namietal, že v úvode odberu
genetického materiálu sa uvádza meno Nina Cordeiro a v zápise sa hovorí o Nine Marčekovej. Vypočutý
znalec potvrdil, že genetický materiál odobral osobne aj navrhovateľke aj vedľajšej účastníčke, preto
súd prvého stupňa uzavrel, že nie je dôvodná námietka odporcu, že zo znaleckého posudku nie je

- 4 -

jednoznačnepreukázanátotožnosťvedľajšejúčastníčky.AjuvedeniemenanavrhovateľkyNinaCordeiro
je vysvetliteľné skutočnosťou, že v čase nariadenia znaleckého dokazovania dňa 29.10.2004 bola
navrhovateľka vydatá, neskôr sa rozviedla a vrátila sa k rodnému priezvisku Marčeková.

Súd prvého stupňa zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom Milana Markecha, nakoľko
tento v konaní už bol vypočutý a následne počas konania sa nevyskytli žiadne nové skutkové okolnosti,

pre ktoré by mal byť tento svedok opätovne vypočutý.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca súložil
s matkou dieťaťa v rozhodnom čase. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia. Súd sa
odôvodnením tejto skutočnosti obšírnejšie nezaoberal, nakoľko aj krajský súd vo svojom rozhodnutí
túto skutočnosť považoval za preukázanú. V konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by

otcovstvo odporcu k navrhovateľke vylučovali. Naopak, predovšetkým znaleckým posudkom bolo
preukázané, že odporca je biologickým otcom navrhovateľky. Pri súčasných vedeckých poznatkoch je
skúška analýzou DNA spôsobilým dôkazom na vyvrátenie domnienky otcovstva, alebo na potvrdenie
otcovstva, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Keďže záver znaleckého posudku bol jednoznačný
a znalec pokladal otcovstvo odporcu voči navrhovateľke za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou

pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, súd určil odporcu za otca navrhovateľky.

Neprihliadal pritom na námietky odporcu, ktorý nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, avšak
vykonanie kontrolného znaleckého posudku nenavrhoval. V danom prípade súd nemal pochybnosti o
správnosti záverov znaleckého dokazovania. Znalec vo výpovedi vysvetlil, že skutočnosť, že genetický
materiál nebol odobratý súčasne, nemá vplyv na závery dokazovania a potvrdil aj to, že genetický

materiál odoberal osobne aj navrhovateľke, aj vedľajšej účastníčke, napriek tomu, že v znaleckom
posudku nie je odtlačok palca ruky navrhovateľky, čo nie je zákonnou povinnosťou.

Pretože návrh na začatie konania bol podaný dňa 2.6.1983, Nina Marčeková sa narodila dňa
7.11.1979, súd určil výživné spätne, od 2.6.1980, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval
skutočnosť, že odporca v čase narodenia navrhovateľky emigroval z Československej socialistickej

republiky do Švajčiarska a je možné prisvedčiť vedľajšej účastníčke, že konanie o určenie otcovstva
bolo spojené so značnými prekážkami, pričom zo začiatku sa matka domnievala, že sa situácia vyrieši
inak a návrh nebude nutné podávať. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal súd zo skutočností,
ktoré v konaní tvrdil sám odporca, keďže počas celého konania inú výšku príjmu nezdokladoval. Súd
výživné určoval vo švajčiarskych frankoch, nakoľko to neodporuje okolnostiam prípadu, odporca žije vo

Švajčiarsku, tam poberá príjem, má účet v banke.

Súd určil výživné od 2.6.1980 do 31.12.1983 sumou 100 CHF. Vychádzal z tvrdenia odporcu, že jeho
príjem od doby čo emigroval, v čase, keď bol v záchytnom

- 5 - 5Co 245/2012-944

tábore vo Švajčiarsku, bol 1.500 CHF, neskôr 1.800 CHF. Od roku 1981, kedy mu bol udelený azyl do

roku 1984 mal podľa jeho vyjadrenia príjem 2.500 až 3.000 CHF. Za obdobie od 1.1.1984 do 31.12.1986,
kedy bol odporca vo výkone trestu súd určil výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
podľa ktorého je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrované neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Suma

minimálneho výživného predstavuje čiastku 31 CHF mesačne, preto súd určil od 1.1.1984 do 31.12.1986výživné vo výške 31 CHF mesačne. Pri určovaní výživného za obdobie od 1.1.1987 do 31.12.1993 súd
vychádzal z tvrdenia odporcu, že v období od roku 1987 bol jeho príjem 4.700 CHF a to až do roku
1991, kedy mal autonehodu. Odporca tvrdil aj to, že dva roky po autonehode dostával plný príjem, preto

súd obdobie príjmu nad 4.000 CHF ohraničil dátumom konca roku 1993 a za toto obdobie určil výživné
v sume 200 CHF. Za obdobie od 1.1.1994 do 30.6.1998, kedy navrhovateľka ukončila stredoškolské
vzdelanie a už nepokračovala v štúdiu na vysokej škole, súd prihliadol na skutočnosť, že odporca bol
po autonehode, bol operovaný a v roku 1996 uznaný za invalidného. Za toto obdobie súd určil výživné
v sume 100 CHF mesačne.

Celkovo výživné predstavuje čiastku 17.886 CHF. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
17.886 CHF, pričom v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi dlžné výživné splácať
v mesačných splátkach vo výške 400 CHF vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 151 ods. 7 O.s.p.,
pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,

o náhrade trov konania vzniknutých štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietal, že v rámci
znaleckého dokazovania skúškou DNA biologický materiál bol odobratý navrhovateľke a jej matke,
ktoré podľa tvrdenia znalca boli osobne prítomné. Tieto skutočnosti ale spochybňuje zápis o odbere
biologického materiálu zo dňa 21. 10. 2008, v ktorom je zdokumentovaná prítomnosti len vedľajšej

účastníčky, a to jej podpisom a odtlačkom prsta, prítomnosť navrhovateľky zdokladovaná nie je. Táto je
nahradená len prehlásením vedľajšej účastníčky, že skúmaný materiál bol jej ako aj jej dieťaťu odobratý.
Toto by bolo možné akceptovať len keby sa jednalo o skúmanie biologického materiálu maloletého
dieťaťa, navrhovateľka však v čase odberu bola plnoletá, podľa odporcu mala mať samostatný záznam o
odbere genetického materiálu. Odporca teda namietal správnosť a pravdivosť znaleckého posudku, keď

neexistuje žiaden relevantný dôkaz, že genetické vzorky boli skutočne odobraté navrhovateľke. Súd pri
rozhodovaní o veci teda vychádzal z dôkazu, ktorý javí vážne nedostatky a formálne vady. Nie je tak
možné na základe takéhoto spochybniteľné dôkazu vychádzať

- 6 -

pri rozhodovaní o tak závažnej skutočnosti, ako je určenie otcovstva. Rozsudok súdu prvého stupňa

preto vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok aj nesprávne
právne posúdenie veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písmeno h/ O.s.p.
Odporca namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci
v časti určenia výživného a výšky splátok zročného výživného, k týmto skutočnostiam nebolo
vykonané riadne dokazovanie. Ďalej odporca namietal odňatie možnosti konať pred súdom pre

nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje odpovede na všetky relevantné
otázky a námietky, neobsahuje riadne vysporiadanie sa s vykonanými dôkazmi od začatia konania do
vyhlásenia napadnutého rozsudku. Poukázal na viaceré rozpory vyplývajúce z vykonaných dôkazov,
napríklad vylúčenie odporcu ako otca krvnou skúškou, preukázanie pohlavného styku medzi odporcom
a vedľajšou účastníčkou, námietka týkajúceho sa svedka Milana Markecha ako možného otca

navrhovateľky a podobne. Napadnutý rozsudok rovnako neobsahuje odôvodnenie výšky splátok
zročného výživného, ako aj nedostatočné odôvodnenie určenie výšky výživného za celé obdobie, po
ktoré bolo výživné určené. Taktiež odporca rozporoval záver súdu prvého stupňa, že nenavrhoval
kontrolné znalecké dokazovanie. Toto odporca navrhol a súd kontrolné znalecké dokazovanie, kde by pri
odbere vzoriek boli všetci zúčastnení, nevykonal. Rovnako súd neskúmal aktuálne zárobkové možnosti

odporcu pre určenie výšky splátok zročného výživného. Túto povinnosť predložiť takéto dôkazy síce
odporcovi uložil, súd však na ich predloženie nevyčkal a rozhodol bez ich predloženia. Odporca preto
navrhol odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. a
vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka ani vedľajšia účastníčka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. adospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu odporcu nie je
možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým
otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období, a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

- 7 - 5Co 245/2012-945

Skutkovým základom domnienky je vykonanie súlože medzi mužom a matkou dieťaťa v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Za súlož
treba pokladať len spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, nie akýkoľvek intímny styk (v takom
prípade nenastúpi predmetná hypotéza). Uplatneniu domnienky však nebráni tvrdenie, že súlož nebola
dokončená. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto skutočnosť, zaťažuje navrhovateľa

(aj v prípade, ak navrhovateľom je muž). Odporcu zaťažuje povinnosť poukázať na dôkazy (svedecké
výpovede, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie) preukazujúce, že k súloži nedošlo (napr. dlhodobá
neprítomnosť, zdravotný stav neumožňujúci pohlavný styk). Súd je však povinný vykonať aj dôkazy,
ktoré účastníci nenavrhli. V prípade, ak sa súlož nepreukáže (chýba skutkový základ domnienky, v
zmysle jej konštrukcie preto otcovstvo nemožno určiť), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Preukázaním

súlože v konaní začína pôsobiť domnienka otcovstva a môže nastúpiť vyvracanie domnienky. Z hľadiska
zásady hospodárnosti konania má súd predovšetkým ustáliť predmetnú skutočnosť (vykonanie súlože),
k vykonávaniu znaleckého dokazovania má v zásade pristupovať až následne.

Skutočnosť, že odporca sa v kritickej dobe pre splodenie navrhovateľky, teda v období január až
marec 1979, s matkou navrhovateľky intímne stýkal, vyplýva z výpovede svedka Juraja Kazimíra, brata

odporcu, ktorý potvrdil, že odporca s vedľajšou účastníčkou žili v jeho byte od jesene do leta, pričom
z ostatných vykonaných dôkazov vyplynulo, že išlo o obdobie od decembra 1978 do marca - apríla
1979. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi i matka navrhovateľky, rovnako svedkyňa Emília
Khanisová. Nakoniec aj z listov odporcu adresovaných vedľajšej účastníčke vyplýva, že tento si bol
vedomý svojho otcovstva voči navrhovateľke, nie je tak pravdivé jeho tvrdenie, že v listoch sa k svojmu

otcovstvu nikdy nevyjadroval. Čo sa týka odporcom označovaného možného otca navrhovateľky Milana
Markecha, s týmto sa navrhovateľka zoznámila až vo vyššom štádiu tehotenstva, čo potvrdila svedkyňa
Jarmila Susková ako aj sám svedok Milan Markech.

Preukázaním súlože v konaní začína pôsobiť domnienka otcovstva a môže nastúpiť vyvracanie
domnienky. Tu bolo dôkazné bremeno na strane odporcu, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol.

V konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by otcovstvo odporcu k navrhovateľke vylučovali.
Naopak, predovšetkým znaleckým posudkom bolo preukázané, že odporca je biologickým otcom
navrhovateľky.

Zo zápisu o odbere biologického materiálu pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky
(analýzaDNA)zodňa21.10.2008vyplýva,žetohtoodberusazúčastnilatakVieraMarčekovánarodená

19. 12. 1956, identifikovaná číslom občianskeho preukazu a rodným číslom, ako aj navrhovateľka Nina
Marčeková, narodená 7. 11. 1979, rovnako identifikovaná číslom občianskeho preukazu a rodným
číslom. Podpisom vedľajšej účastníčky ako matky dieťaťa bolo potvrdené, že biologický materiál
bol odobratý matke a dieťaťu, pričom na zápise sa nachádza aj odtlačok palca pravej ruky matky
navrhovateľky. Odber bol vykonaný v prítomnosti podpísaného

- 8 -

súdneho znalca, ktorý rovnako podpisom potvrdil, že totožnosť osôb bola overená uvedeným spôsobom.
Zápis o odbere materiálu je vyplnený úplne a presne, neabsentuje v ňom žiadna náležitosť podľa
predtlače, nakoniec skutočnosti spochybňované odporcom vyvrátil aj znalec pri osobnej výpovedi pred
súdom prvého stupňa. Niet teda žiadneho dôvodu považovať správnosť a pravdivosť znaleckého

posudku za spochybnenú, keď neexistuje žiaden relevantný dôkaz, že genetické vzorky neboli skutočneodobraté navrhovateľke. Súd pri rozhodovaní o veci teda nevychádzal z dôkazu, ktorý javil vážne
nedostatky a formálne vady, čo vylúčilo nakoniec aj potrebu kontrolného znaleckého dokazovania.

Čo sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu a z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho

posúdenia veci v časti určenia výživného a výšky splátok zročného výživného, resp. odňatia možnosti
konať pred súdom pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje odpovede
na všetky relevantné otázky a námietky odporcu, treba poukázať na procesnú aktivitu odporcu, ktorý sa
v konaní obmedzil len na vyjadrenia ohľadom nedostatočného preukázania okolností v súvislosti s jeho
otcovstvom k navrhovateľke, resp. na tvrdenia ohľadom skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu

o výške vyživovacej povinnosti bez toho, aby tieto tvrdenia podložil dôkazmi. Odporca bol opakovane
mnoho krát súdom prvého stupňa vyzývaný na predloženie relevantných podkladov o prehľade svojich
zárobkových aktivít, avšak bezvýsledne, a to až do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu.

Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom
má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je
korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej

skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie.

Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú
v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k
uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov
v kontradiktórnom spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu

dostatočného materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada
prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom
sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie skutkového
materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena
tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich

skutočnostiach.

Dôkaznébremenoohľadnerozhodujúcichskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktorýzexistencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

- 9 - 5Co 245/2012-946

Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa pri určení výživného a jeho výšky v danom prípade mohol
vychádzať len z tvrdení odporcu, či už pred slovenským alebo švajčiarskym súdom. Vzhľadom ku
skutočnosti že celá suma výživného predstavuje výživné zročné, teda splatné dávno v minulosti,
je rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti vecne správny a dostatočne odôvodnený. Čo sa
týka samotnej výšky výživného, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že výživným sa rozumie

uspokojovanie životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie
životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj tak po stránke fyzickej, ako i duševnej. Náklady na hradenie
potrieb dieťaťa teda predstavujú úhradu za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, úhradu nákladov
za stravu, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené s prípadnou liečbou dieťaťa, náklady
spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie dieťaťa, náklady spojené s trávením voľného času

dieťaťa, jeho záľubami a podobne.

V súdenej veci z príjmových možností povinného odporcu (pri zisťovaní rozsahu ktorých súd prvého
stupňa nepochybil) aj s poukazom na existenciu ďalších vyživovacích povinností vyplýva, že rozsah
hradených odôvodnených potrieb navrhovateľky nedovoľuje ich podstatné rozšírenie, nedovoľuje teda
pokrytie potrieb presahujúcich len obvyklý základný rozsah potrebný pre život kultúrneho človeka.

Odvolaciemu súd potom neostalo, než rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
§ 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka resp. vedľajšia účastníčka na strane
navrhovateľky náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo preto možné

im náhradu trov priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.