Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2011

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7P/142/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810207672
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2011:8810207672.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletých, mal. Š. Y., O.. XX.XX.XXXX R. U.. U. Y., O.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast.
kol. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou za účasti matky: L. Y.,
O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. O. Z., F. G. XXX/XX, zast. Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné,
Mierová 4, Humenné a otca: Š. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. O. Z., F. G. XXX/XX, prechodne bytom X.
O. Z., D. XXX, zast. JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom, AK Prešov, Jarková 63 zverenie detí do
striedavej osobnej starostlivosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zverenie maloletého Š., O.. XX.XX.XXXX R. U. U., O.. XX.XX.XXXX Y. do striedavej

starostlivosti z a m i e t a .

Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 8P/36/10-35 zo dňa 26.02.2010
a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do
19:00 hod. a každý párny víkend a to nasledovne - v piatok od 17:00 hod. do 21:00 hod., v sobotu od
10:00 hod. do 21:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a.

Matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť v mieste bydliska, kde býva a odovzdať deti a otec je
povinný na tom istom mieste maloleté deti v stanovený čas odovzdať.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa pôvodne podaným návrhom domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zveril maloleté deti
a to Š. R. U. Y. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného na maloletého Š.

sumou 70 Eur mesačne a na maloletého U. sumou 50 Eur mesačne. Styk matky s maloletými deťmi
žiadal upraviť ako neobmedzený. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k.: 8P/36/10 zo dňa 26.02.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k.:
7CoP/15/10 zo dňa 10.06.2010 boli maloleté deti Š. R. U. Y. zverení do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého Š. sumou 165 Eur mesačne a na maloletého
U. sumou 120 Eur mesačne počnúc dňom 01.02.2010. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený ako
neobmedzený. Matka maloletých detí neposkytuje priemernú osobnú starostlivosť, zodpovednosť za

výchovu, starostlivosť ponecháva na svojej matke. Maloleté deti manipuluje a negatívne ovplyvňuje
voči jeho osobe hlavne staršieho syna navádza voči nemu a bráni mu v stretávaní sa od 06.08.2010.Na telefonáty matka nereaguje a otec tým nemá vedomosť o psychickom a fyzickom vývine detí.
Domnieva sa, že matka detí nie je psychicky spôsobilá poskytovať maloletým deťom primeranú osobnú
starostlivosť, má obavu o jej duševné zdravie a obavu, ako aj zdravie a život maloletých detí. Tieto

informácie má na základe informácii od iných ľudí. Má vedomosť o tom, že matka dlhodobo užíva lieky.
Od 22.07.2010 je práceneschopná. Bezdôvodne voči nemu podáva ako aj voči iným trestné oznámenia.
Má záujem, aby maloleté deti boli vychovávané v kľudnom a pokojnom prostredí. Neskôr na pojednávaní
otec zmenil svoj návrh a to tak, že žiadal, aby maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti oboch
rodičov.

Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Žiadala, aby ho súd zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov,
kolíznej opatrovníčky, znaleckým dokazovaním, písomnými správami, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8
P 36/10, sp.zn. 8 P 174/10, sp. zn. 3 C 44/11 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 8P/36/10 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn.: 7CoP/15/10 zo dňa 10.06.2010 súd zveril maloleté deti U., O.. XX.XX.XXXX R. Š.,

O.. XX.XX.XXXX Y. do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého U.
mesačne v sume 120 Eur a na maloletého Š. mesačne v sume 165 Eur počnúc dňom 01.02.2010. Styk
otca s maloletými deťmi bol upravený ako neobmedzený.

Predbežnýmopatrenímtunajšiehosúdusp.zn.:8P/174/10zodňa07.09.2010súdzamietolnávrhotcana
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti

otca.

Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že návrh na zmenu osobnej starostlivosti, ktorý neskôr
pozmenil na striedavú starostlivosť podal z dôvodu, že matka mu dlhodobo bránila v stretávaní sa so
synmi aj napriek tomu, že to mal upravené rozsudkom. Poukázal na situáciu v ich rodine, kedy od
27.08.2010 po telefonickom kontakte matke zobral si obé deti do svojej starostlivosti, ktoré mal až do

02.09.2010, kedy si opätovne vyzdvihla matka po začatí školského roka. Otec potvrdil, že následne
po tomto incidente styk s deťmi prebiehal bez problémov. Poukazoval aj na to, že matka ho nechcela
informovaťozdravotnomstavemaloletýchdetí.Vprípade,žesúdnezverídetidostriedavejstarostlivosti,
žiadal, aby mu súd upravil širší styk s deťmi a to aj počas celých víkendov.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že potvrdzuje bola istý čas práceneschopná z dôvodu psychickej

situácie v rodine. Na otca podávala aj trestné oznámenia vo veci týrania, ktoré nie sú právoplatne
skončené. Vzhľadom na situáciu v rodine navštívila aj psychológa, s ktorým sa pokúšala riešiť túto
situáciu. Nesúhlasil s návrhom otca na striedavú starostlivosť, ani stým, aby deti prespávali u otca, a
to predovšetkým prvý polrok po vyhlásení rozsudku.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.: 3C/44/11 súd zistil, že vo veci na návh L. Y. bol podaný dňa

11.02.2011návrhnarozvodmanželstvarodičovmaloletéhoŠ.R.U.Y..Totokonaniekdnešnémudňunie
je právoplatne skončené. Konanie je prerušené do právoplatného skončenia vo veci striedavej osobnej
starostlivosti.

Z lekárskej správy MUDr. Dagmar Breznoščákovej zo dňa 03.09.2010 súd ohľadne zdravotného stavu
matky zistil, že menovaná je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti od júla roku 2010, je nastavená

na anciolitickú liečbu, pričom táto liečba sa neprejavuje vedľajšími sedujúcimi či utlmujúcimi efektami,
prípadne ťažkosťami. Pacientka nie je liečená pre duševnú poruchu v zmysle vážnej duševnej choroby.
Ideoťažkostiúzkostnéhocharakteru,ktorésúsekundárneavjednoznačnomsúvisesrodinnouzáťažou.
V závere lekár uviedol, že nevidí dôvod, pre ktoré by pacientka sa nedokázala postarať o maloleté deti.
V závere doporučila psychiatrické psychologické vyšetrenie pre oboch rodičov maloletých detí.Zo správy Mesta Vranov nad Topľou zo dňa 20.09.2010 súd zistil, že rodina Y. býva v 1-izbovom byte
na F. G.. Obaja rodičia sú zamestnaní. Matka sa v deťoch vidí a je šťastná, že má dve krásne a zdravé
deti. Manželia podľa vyjadrenia matky prežívajú krízu asi 4 roky. Manžel požíval alkoholické nápoje a

napadal ju. Od januára 2010 otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti a býval u rodičov.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou v marci 2010 boli maloleté deti zverené do výchovy
matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Otec uviedol, že o rodinu sa vždy staral, príležitostne si
dal víno. Tvrdý alkohol nekonzumuje. Manželka má psychické problémy, lieči sa na psychiatrii. Z pomsty,
že podal návrh na zverenie detí do jeho výchovy ho obvinila z trestného činu.

Zo správy zamestnávateľa otca spoločnosti ITES VRANOV, s.r.o., vyplýva, že otec zabezpečuje rozvod
tovaru po Slovensku s tým, že v mieste bydliska trávi 6-7 pracovných dní. Charakter jeho pracovnej
náplneneumožňujetráveniepracovnéhočasutrvalevmiestebydliska.Vtomtozmysleúpravapracovnej
doby nie je možná.

Zo správy ošetrujúceho lekára maloletých detí zo dňa 03.11.2010 vyplýva, že starostlivosť detí zo
strany matky je príkladná. Na ošetrenie dochádza matka, občas stará matka. Otec na ošetrenie s deťmi

nechodí.

Zo správy Základnej školy Sídlisko Lúčna, Vranov nad Topľou zo dňa 09.11.2010 súd zistil, že maloletý
Š. navštevuje základnú školu. So záujmom sleduje výklad učiva, je chápavý, rád sa učí, je šikovný,
povinnostiam sa nevyhýba. Na vyučovanie chodí vždy včas a riadne pripravený. O výsledky syna v škole
javí pravidelne záujem matka, ktorá sa aktívne podieľa aj na príprave žiaka na vyučovanie. Záujem otca

o dieťa bol intenzívnejší na začiatku školského roka.

Z dôvodu rozdielnych predstáv ohľadne starostlivosti o maloletých detí, kedy otec trval na striedavej
starostlivosti, na návrh otca súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, kde znalec v znaleckom posudku uviedol tieto
skutočnosti:

Najviac emocionálne cítených reakcií oboch maloletých detí bolo zistené k matke, ako aj k sebe
navzájom. K matke u oboch maloletých detí prevažuje pozitívne emocionálne ladenie, dokážu o nej
kriticky vyjadrovať. Obe deti bolestne vnímajú aj jej mnohé kritické výhrady voči ním. Obaja potrebujú
jej lásku a aj ju od nej dostávajú, ale tiež krik a občas bitku. Ich citové pripútanie matky je veľmi silné. U
maloletého U. a to vzhľadom aj na jeho vek. Možno predpokladať, že toto puto jej aj preto tak silné, lebo

ich životná a emocionálna istota bola v poslednom období často narúšaná konfliktami medzi rodičmi
a následným rozrušením a zhoršeným psychickým stavom matky. Otca otca vyvolal strach zo strany
aj matky, preto sa k nej viac pripútali a otca vnímali ako zdroj konfliktov a ohrozenia, preto ho radšej
vytesňujú a ani jeden ho nezahŕňa do pojmu rodinu (nenakreslí ho ani po priamej výzve). Je nad ich sily
rozhodovať sa medzi mamou a otcom. Túžia však po bezproblémovom vzťahu s ním, čo sa prejavuje

v osobnom stretnutí s ním za prítomnosti znalkyne, ktorá bezproblémovosť zaručuje. Matka reálnejšie
dokáže vnímať potreby detí, ako ich citové rozpoloženie, pretože cíti, že všetci potrebujú uspokojenie
a stabilitu. Deti potrebujú čas, aby prijali neprítomnosť otca a otec im nepomáha tým, že sa domáha
striedavej starostlivosti, čím by ich oddelil od matky. Otec tak jemne necíti a bagatelizuje reálne dôsledky
jeho odchodu z rodiny a ichkonfliktov na psychicky, emocionálny stav detí. Preto chce spravodlivosť,

starostlivosť o deti rozdelenú na polovicu bez dohľadu na dopad tohto riešenia v súčasnosti na deti.

Vzťah rodičov medzi sebou navzájom je obojstranne hostilný, veľmi rýchlo ich stretnutie prerastá
do emočne extrémnych. Ich názory a postoje si aprióry tak odlišné, že nie sú ochotní ani schopní
komunikovať a vytvoriť dohodu o spoločnej výchove maloletých detí. V súčasnosti nie sú schopní mať v
popredí záujmy detí. V popredí majú nepriateľský a vzájomný boj. Obe maloleté deti sa nevysporiadali

s odchodom otca, pretože jednak nedostali potrebné a primerané vysvetlenie a podporu od svojich
rodičov jednak neuplynul jednak dostatočný čas od odchodu otca, jednak ich vek a s nim súvisiaca
psychická najmä citová zrelosť im ešte neumožňuje chápať takéto súvislosti. Za svoj život mali možnosť
zažiť veľa neistoty a nepokoja práve v prostredí tých, ktorí ich mali chrániť - svojich rodičov. Vzhľadom
na túto situáciu na hostilný vzťah rodičov, ktorý pri stretnutí prerastá do afektívnej hádky, vzájomných

podozrení a obviňovania bez ohľadu na prítomnosť detí, ktoré sú z týchto prejavov nenávisti rodičovzmätené a vydesené, súdny znalec nepovažuje striedavú starostlivosť v súčasnej dobe za vhodnú. Za
záchranou duševného zdravia všetkých členov rodiny nie je v súčasnosti najdôležitejšia otázka forma
styku otca s deťmi, ale otázka čo urobiť pre ukončenie nenávistného boja medzi rodičmi a ako dosiahnuť

stabilizáciu rodinného prostredia. Vzhľadom na uvedené znalec považuje za najvhodnejšie zveriť do
osobnej starostlivosti matky, ku ktorej majú zosilnené silné citové puto, ktorej prítomnosti potrebujú
na získanie dôvery, stability a rovnováhy a ktorá im dokáže lepšie zabezpečovať ich potreby. K tomu
by mohol a mal prispieť aj otec a to predovšetkým zastavením spochybňovania duševného zdravia a
výchovnej spôsobilosti matky pred deťmi. V takomto prípade by sa styk detí s otcom mohol kvantitatívne

rozširovať a kvalitatívne prehlbovať, lebo otec by sa synom sa mohol stať identifikačným vzorom, ktorý s
narastajúcim vekom budú stále viac potrebovať. Matka v takomto prípade môže akceptovať, že synovia
majú právo poznať svojho otca a stretávať sa s ním. Preto by bolo užitočné urýchliť tento proces
psychoterapiou u oboch rodičov. V prvom polroku absolvovania terapie by mohol byť styk otca s deťmi
kratší a to raz za týždeň, aby deti mohli spať u matky a aby sa im upravil spánok. Neskôr by sa styk
mohol upraviť aj na dva víkendy, mesiace. Pokiaľ by nepriateľstvo medzi rodičmi odznelo a rodičia

by dokázali komunikovať mohla by prísť do úvahy aj striedavá starostlivosť. Avšak matka nedokáže
akceptovať potrebu detí stretávať sa s otcom bude nevyhnutná zmena výchovného prostredia. Otec
nemá také osobnostné črty, ktoré by ho znehodnocovali ako otca, respektíve, ktoré by znižovali jeho
rodičovské spôsobilosti, ale súčasne nepriateľsky respektíve neempatický postoj nielen k matke detí,
ale celej situácii mu znemožňuje byť efektívnym a pomáhajúcim otcom pre svoje deti. Vzhľadom na to,

že je nadpriemerne inteligentný a má silnú motiváciu byť dobrým otcom predpokladá, že edukácia a
krátkodobá psychoterapia by mala stačiť na to, aby dosiahol pochopenie celej situácie. Averzia rodičov
sazväčšovalaaprerástladonenávistnéhovzťahu,ktorýmzneumožňujeakúkoľvekdohoduočomkoľvek.
Obe deti sa nachádzajú uprostred boja rodičov tých, ktorí im mali zabezpečovať pokojný a bezpečný
domov, preto sú zmätené a vystrašené. Až ukončenie súdnych procesov a postupné zvládnutie traum

zo strát môže obnoviť rovnováhu, ktorú potrebujú pre zdravý vývin oboch detí.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku otec navrhol matke úpravu styku a to v takomto rozsahu:
Každý týždeň vždy v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny víkend od piatka 17:00
hod. do nedele 15:00 hod. a počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka do soboty a
každý párny rok od nedele do utorka. Počas letných prázdnin každý rok prvé dva júlové a prvé dva

augustové týždne a počas vianočných prázdnin každý párny rok od 26.12. do 01.01. a každý nepárny
rok od 24.12. do 25.12.

Matka k navrhovanej úprave styku uviedla, že súhlasí aby otec sa stretával s deťmi a to nie len raz za
víkend, ako navrhuje znalkyňa, avšak aj utorok a štvrtok z dôvodu, že sa blížia prázdniny a aby otec
mohol byť s deťmi.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že v súlade so závermi znaleckého posudku žiada, aby bol tento návrh na
striedavú starostlivosť zamietnutý a úprava styku bola upravená podľa návrhu matky a keď poukázala
výhradynato,žemaloletýŠtefansapotrebujepripravovaťnavyučovanieabudemaťstykajpočasškoly.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne

a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak

o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie predovšetkým na výsluch rodičov a závery znaleckého posudku
súdnávrhotcanastriedavústarostlivosťzamietol.Dôvodomprezamietnutiestriedavejstarostlivostibola
predovšetkým skutočnosť zistená znalcom a to vzájomný hostilný vzťah medzi rodičmi, ich nenávistný

vzťah, vzájomné stretnutia prerastajúce o afektívnej hádke. Znalec okrem toho poukázal na to, že
vzhľadom na konfliktnú situáciu v rodine deti potrebujú isté prostredie, ktoré im na teraz môže poskytnúť
len matka, pri ktorej cítia stabilitu a dôveru, v ktorom sa stabilizujú a získajú dôveru k obom rodičom.
Pre prípadné rozhodnutie o striedavej starostlivosti rodičia budú musieť do budúcna preukázať, že
vedia spolu vychádzať, komunikovať a tým oddeliť svoje nezhody od vzťahu k maloletým deťom. Toto

rozhodnutie vo veci nie je konečné a kedykoľvek dôjde k zmene situácie, ktorýkoľvek s rodičov môže
podať návrh na zmenu tohto rozhodnutie.

Zároveň súd presne upravil styk otca maloletých detí, nakoľko úprava, ktorá doteraz bola upravená ako
neobmedzená nie je vhodná medzi rodičmi, nakoľko títo preukázali, že nevedia spolu sa dohodnúť na
úprave styku, predovšetkým pre svoj hostilný vzťah voči sebe navzájom, kedy zabúdajú na potreby detí.

Aj v zmysle záverov znaleckého posudku súd upravil styk s deťmi každý párny víkend od piatka do
nedele a nad rámec toho aj každý utorok a štvrtok, vzhľadom na skutočnosť, že blížia sa prázdniny deti,
nebudú mať školu a je vhodné, aby sa s otcom stretávali a je v záujme toho, aby sa upevňoval vzťah
otca s deťmi a aby títo nadobudli k nemu dôveru, ktorá by bola predpokladom na to, aby do budúcna
mohol byť tento styk rozširovaný. V prevyšujúcej časti návrhu na úpravu styku súd zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bol podaný znalecký posudok, za ktorého činnosť nebola
vyúčtovaná odmena a aj z dôvodu, že otec nezložil zálohu na znalecké dokazovanie súd rozhodol tak,
že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.