Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/447/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200267
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213200267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpený F. proti
odporkyni G., o zaplatenie 976,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. mája 2013, č.k. 5C/12/2013-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia 976,51 Eur s prísl. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. b), § 3
ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka. V
odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ predložil súdu listinu označenú ako „Žiadosť a
zmluva o poskytnutí pôžičky; číslo zmluvy XXXXXXXXX“. Zmluvu mal uzatvoriť jeho právny predchodca
V. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžníka a na základe tejto zmluvy mala byť odporkyni poskytnutá pôžička

25.000,- Sk. Podľa obsahu uvedenej listiny, charakteru zmluvných strán, výšky „pôžičky“ a podmienok
jej splatnosti by takáto zmluva bola jednoznačne zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť takáto zmluva uzatvorená v písomnej forme, inak
je neplatná. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že jeho právny predchodca zmluvu s
odporkyňou v písomnej forme uzatvoril, a preto nebolo preukázané jej platné uzatvorenie.
Navrhovateľ si preto nemôže uplatňovať žiadne nároky z neplatne uzatvorenej zmluvy. Predložená
listina je iba formulárom označeným tak, ako je uvedené vyššie, s uvedením údajov veriteľa, dlžníka,

výšky pôžičky, podmienkach jej splatnosti, no na tejto listine absentujú podpisy oboch zmluvných strán.
Pokiaľ aj právny predchodca navrhovateľa poukázal na základe neplatne uzatvorenej zmluvy nejaké
finančné prostriedky odporkyni, bola by mu povinná tieto vydať z titulu bezdôvodného obohatenia.
Do úvahy by ešte prichádzala povinnosť odporkyne vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z titulu
zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, ak by bolo možné považovať za platne uzatvorenú zmluvu
o pôžičke. Navrhovateľ však spoľahlivo a bez rozumných pochybností nepreukázal výšku finančných

prostriedkov, ktoré boli odporkyni poskytnuté. Vo vyššie uvedenej listine sa uvádza, že odporkyni mala
byť poskytnutá pôžička 25.000,- Sk (829,85 Eur), no navrhovateľ žiadal viac, než poskytol. Skutočnú
sumu poskytnutú právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni nebolo možné zistiť ani z ďalších
dôkazov.Akásumabolaodporkyniskutočneposkytnutá,nevyplývaanizprehľaduobratovpredloženého
navrhovateľom. V tomto sú uvedené splátky, akontácia, úhrady, pokuty a ďalšie položky, avšak vôbec sa
v ňom neuvádza výška sumy poskytnutej odporkyni. Okrem toho nie je zrejmé, či sa predložený prehľad
vôbec týka predloženej listiny „Žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky; Číslo zmluvy

XXXXXXXXX“, pretože na prehľade je uvedené iné číslo zmluvy. Dôkazom o výške bezdôvodnéhoobohatenia odporkyne, resp. o poskytnutí pôžičky nemôže byť ani dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, pretože je neurčitá, a tým neplatná. Z dohody nevyplýva, že by sa mala
týkať listiny označenej ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky; Číslo zmluvy XXXXXXXXX“, pretože

v dohode je uvedené úplne iné číslo zmluvy (odlišné aj od čísla zmluvy uvedeného v prehľade obratov),
na základe ktorej mal záväzok odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť. Nie je
v nej uvedené, z akej konkrétnej zmluvy mal záväzok odporkyne vzniknúť (vyjadrený právny dôvod
vzniku záväzku), keď zmluva nie je konkrétne slovne (zmluva o spotrebiteľskom úvere,
zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, zmluva o dielo a pod.) a ani dátumom označená. Dôkazné bremeno

zaťažovalo navrhovateľa a tento nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi
jeho právnym predchodcom a odporkyňou a spoľahlivo a bez pochybností
nepreukázal ani výšku sumy, ktorú mal odporkyni poskytnúť právny predchodca navrhovateľa. Nie je
povinnosťou súdu vykonávať dôkazy z vlastnej iniciatívy nad rámec dôkazných návrhov navrhovateľa.
Toto by prichádzalo do úvahy iba výnimočne, pričom aj vtedy by to bolo iba možnosťou súdu a nie
povinnosťou.Navrhovateľjepritomzastúpenýadvokátom,ktorýsimábyťvedomýdôkaznejpovinnostiaj

bez poučenia súdu (poučený však bol). Pokiaľ však navrhovateľ aj má vyššie uvedenú zmluvu opatrenú
podpismi tak veriteľa, ako aj dlžníka, pričom túto nepredložil len nedopatrením a predložil
iba vyhotovenie nepodpísané zmluvnými stranami, nič to nemení na závere súdu o neunesení
dôkazného bremena. Pokiaľ účastník označí dôkaz, tento má k dispozícii a nepredloží
ho, alebo ho nepredloží v takom stave, aby bolo možné ním preukázať relevantnú skutočnosť, nesie v

plnej miere zodpovednosť za výsledok konania, pretože súčasťou dôkaznej povinnosti je označenie a
predloženie relevantného dôkazu. Z uvedených dôvodov návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že v konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov neuplatnila.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Trval na tom, že medzi navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom a odporcom
došlo k platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške
25.000,-Sk,ktorúsazaviazalsplácať v24mesačnýchsplátkachpo1.402,-Sk,pričomodporca
neuhradil ani jednu splátku, čo vyplýva z predloženej platobnej histórie. Poukazoval na Žiadosť a zmluvu
o poskytnutí pôžičky, uzavretú dňa 30.10.2006 medzi odporcom a pôvodným veriteľom pohľadávky,

ktorá je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Mal za to, že svoj nárok preukázal dostatočným
spôsobom, keď naviac súd vyzval navrhovateľa „len“ na predloženie prehľadu vykonávaných splátok
zo strany odporcu. Dôvodil, že súd ďalej navrhovateľa nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy,
resp. poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi, prípadne, ak nemal preukázaný platne uzavretý
záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na predloženie podpísanej zmluvy

o pôžičke, preto sa navrhovateľ domnieval, že predložené dôkazy sú pre súd dostatočným spôsobom
na preukázanie výšky dlžnej sumy a na základe toho súhlasil s rozhodnutím veci v zmysle § 115a
O.s.p. Zastával názor, že v rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko navrhovateľ, resp. jeho
právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby odporcu finančné prostriedky,
pričom odporca si svoje povinnosti neplnil, neuhradil ani jednu splátku, v dôsledku čoho navrhovateľovi

poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a i napriek tomu, že navrhovateľ spolu s podaným odvolaním predložil odvolaciemu súdu
vo fotokópii žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky, podpísanú účastníkmi konania, resp. právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, ani táto skutočnosť nič nemení na neunesení dôkazného
bremena navrhovateľom v konaní. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil

dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na
doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné.V danej veci sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia 976,51 Eur (29.418,34 Sk), ktorá suma
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 976,51 Eur (29.418,34 Sk) s 9 % úrokom z omeškania
zo žalovanej sumy od 14.12.2010 do zaplatenia a zaplatenia súdneho poplatku. Svoj nárok uplatňoval

na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 30.10.2006, uzavretej medzi odporkyňou ako dlžníkom
a právnym predchodcom navrhovateľa V. ako veriteľom. K svojmu návrhu predložil žiadosť a zmluvu o
poskytnutie pôžičky zo dňa 30.10.2006 č. XXXXXXXXX vo fotokópii, ktorá nebola opatrená podpismi
účastníkov zmluvy. K svojmu návrhu priložil zároveň aj Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku č. XXXXXXX. V bode 2 Dohody - uznanie záväzku pod bodom 2.1 sa uvádza, že

osoby uvedené v bode 1.2a, alebo 1.3 tejto Dohody, uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom V., číslo zmluvy/číslo
zákazníka XXXXXX zo dňa neuvedeného. Číslo zmluvy, uvedené v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, je tak odlišné od žiadosti a zmluvy o poskytnutí pôžičky. V Dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v bode 2 je ďalej uvedené, že dlžná suma pozostáva
z istiny vo výške 976.51 Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 214,27 Eur a príslušenstva

pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo bude vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po
zaplatení istiny nákladov). Je však nepochybné, že odporkyni mala byť poskytnutá pôžička vo výške
829,85 Eur, pričom navrhovateľ žaloval titulom zaplatenia istiny sumu 976,51 Eur s tým, že takáto
žalovanásumapozostávazneuhradenejistinyúveru,t.j.rozdielumedziistinouúveruasúčtomvšetkých
mesačných platieb, započítaných na istinu. Odvolací súd tak súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že

navrhovateľ nepreukázal výšku finančných prostriedkov, ktoré boli odporkyni v skutočnosti poskytnuté.
Aj na prehľade obratov predložených navrhovateľom je uvedené iné číslo zmluvy a nevyplýva z neho
skutočne poskytnutá suma odporkyni.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa založil na tom závere, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti

účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné
bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho
následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti,
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1
prvej vety O.s.p. alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkovkonania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Predpokladom úspešnosti podaného návrhu navrhovateľom je preukázanie existencie zmluvy medzi

účastníkmi konania, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na
povinnosťtvrdenianavrhovateľanadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti,
ktoré navrhovateľa zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej
povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú,
navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom účastníka a je povinnosťou účastníka

preukázať svoje tvrdenia. Účastník túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby
z ním predložených listinných dôkazov súd sám realizoval výpočty jeho nárokov a špecifikoval jeho
pohľadávku . Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. l O.s.p.). Môže prisúdiť iba to, čoho sa účastníci domáhajú, nemôže

všaknikdy zaúčastníkakonaniašpecifikovaťjehonárokuplatnenývnávrhunazačatiekonania,nemôže
určovať, odkedy dokedy a z akej výšky pozostáva navrhovateľom uplatnený a vyčíslený úrok a úrok z
omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a pod.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že bremeno dôkazu navrhovateľ nesplnil, neoznačil a nepredložil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech

v tomto súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Správne bolo i rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151

ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnila, žiadne trovy jej nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .