Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210251
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112210251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobkyne Veronica Rockwell, rod.
Bajmóciová, nar. 18.1.1948, bytom 334 Saybrook Road, ORANGE CT 064 77, USA, zastúpenej JUDr.
Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Peter Bajmóczi,
nar. 24.8.1943, bytom Postupimská 6, Košice, zastúpenému JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperativa
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2013, č.k. 17C/74/2012-152

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému na účet jeho právneho
zástupcu trovy konania vo výške 4.358,57 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa 18.4.2012
domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 149.186,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne

od 1.5.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodňovala tým, že v trestnom konaní
vedenomnaOkresnomsúdeKošiceIbolžalovanýprávoplatneuznanývinnýmztrestnéhočinuublíženia
na zdraví, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 18.4.2008 spôsobil dopravnú nehodu, pričom v osobnom
motorovom vozidle bola aj žalobkyňa, ktorá pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to podľa uznesenia
o vznesení obvinenia zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu siedmeho rebra vľavo, pohmoždenie chrbta,
prítomnosť vzduchu v ľavej hrudnej dutine s predpokladanou práceneschopnosťou a liečbou šesť
týždňov. Pre účely trestného konania bol vo veci ustanovený znalec MUDr. Zoltán Sidor, ktorý vypracoval

znalecký posudok č. 46/2008 dňa 16.7.2008. V tomto znaleckom posudku vyčíslil bolestné v počte
280 bodov pri náhrade 402,92 Sk za jeden bod, ktorú poisťovňa žalovaného aj v skutočnosti vyplatila
žalobkyni, o čom svedčí likvidácia poistnej udalosti č. 9513192002 z 5.12.2008. Doplnkom k znaleckému
posudku vypracovaného znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom, PhD. bolo vyčíslené bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Týmto znaleckým posudkom č. 27/2011 znalec vyčíslil sťaženie
spoločenského uplatnenia na 485 bodov a v zmysle tohto posudku poisťovňa KOOPERATIVA, a.
s. uhradila žalobkyni doplatok v sume 11.188,95 eur, t. j. 485 bodov x 15,38 eur pri 50%-nom

navýšení bodového ustálenia vykonaného znalcom, o čom je ako dôkaz doklad označený ako poistnáudalosť 9518098824 zo dňa 4.11.2011. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené znalecké dokazovanie v celom
rozsahu,nezohľadnilosubjektívnepocitystálepretrvávajúcejbolestivostiutrpenýchzranení,spôsobilosť
v bežnom živote jej obmedzenia nad rámec, ako to ustanovil znalec v znaleckom posudku č. 27/2011.

Pretrvávajú u nej subjektívne pocity bolesti, štípania, pálenia v miestach zranení a to aj v kľudovom
stave, čo jej spôsobuje pocit čerstvej rany. Po dopravnej nehode vnímaná citlivosť v miestach nervových
ukončení nebola v dodatku znaleckého posudku č. 27/2011 náležite ohodnotená. Pred dopravnou
nehodou bola žalobkyňa vo svojom okolí známa ako energická osoba. V súčasnosti u nej pretrvávajú
opuchy, má podstatne zhoršenú ohybnosť, niektoré úkony nemôže vonkoncom vykonávať tak, ako ich

robila v minulosti a preto následky dopravnej nehody ju obmedzujú v rodinnom, intímnom živote, v
starostlivosti o domácnosť, v hraní sa s vnúčatami, v cvičení, zúčastňovania sa spoločenských akcií
a pod.. Pri dopravnej nehode boli poznačené všetky časti jej tela, t. j. krk, lopatka, čelo, hlava, ktoré
jej každodenne spôsobujú subjektívne ťažkosti. Vizuálne dopady dopravnej nehody u nej spôsobili
aj psychickú traumu v dôsledku ktorej osivela, čo doposiaľ nebolo ohodnotené a preto vyčíslenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom v znaleckom posudku

č. 27/2011 považovala za nedostatočné a žiadala primerané 20-násobné plnenie v zmysle bodového
hodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Sidorom z 13.4.2011. Navrhovala pribratie znalca z plastickej
chirurgie, keďže má aj vizuálne následky a to zohyzdenie na tvári.

Následne žalobkyňa uviedla, že vyčíslila uplatnený nárok vo výške 20-násobku poistného plnenia na
základe voľnej úvahy. Mminimálne vo výške 6.000,- eur je nárok preukázaný na základe bodového

vyčíslenia znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 2/2012 z 10.12.2012 s tým, že
zdôraznila, že uplatnený nárok sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50%, ale
taktiež zahŕňa aj bolestné a jeho zvýšenie, nakoľko z tohto znaleckého posudku sa dozvedela aj o
rozdiele v bodovom hodnotení bolestného.

Žalovaný a vedľajší účastník žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť pričom žalovaný namietal svoju

pasívnu legitimáciu a bol toho názoru, že žalovaná mala byť Kooperativa poisťovňa a.s.. Poukazovali
na na absenciu relevantných dôkazov a tak na nepreukázanie uplatneného nároku. Vzniesli námietku
premlčania s poukazom na ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. a § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

Na základe zisteného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia v zmysle § 420 ods. 1 OZ,

§ 427 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z.,
§ 3 ods. 1 a 2 prvá veta cit. zák., § 3 ods. 4 cit. zák., § 4 ods. 1 a 2 cit., zák., § 4 ods. 4 cit. zák., §
5 ods. 1 a 2 cit. zák., § 5 ods. 5 cit. zák., § 8 ods. 1 a 2 cit. zák., § 8 ods. 4 cit. zák., § 9 ods. 1,3,5
až 8 cit. zák., § 10 ods. 1,4,5,7 cit. zák., § 100 ods. 1 OZ, § 106 ods. 1 a 2 OZ dospel súd prvého
stupňa k záveru, že žalobkyni bola v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.4.2008 spôsobená škoda na

zdraví. Nehodu zapríčinil žalovaný ako vodič a prevádzateľ motorového vozidla EVČ: KE437BK. Na
predmetné motorové vozidlo bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa mohla uplatniť nárok
na náhradu škody voči žalovanému ako vodičovi - vinníkovi nehody (§ 420 ods. 1 OZ), voči žalovanému
ako prevádzateľovi vozidla (§ 427 ods. 1 OZ) alebo voči vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi

(§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.), či voči všetkým zároveň, ale voľba je výlučne na poškodenej. Z
uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa označila na strane žalovaného vodiča - vinníka nehody, ktorý
je tak podľa konštatovania súdu prvého stupňa pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Ďalej súd prvého stupňa posudzoval vznesenú námietku premlčania a uviedol, že podľa § 106 ods. 1
OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. Skonštatoval, že v dôsledku nehody bola žalobkyňa liečená do 1.7.2008. Podľa §
8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví. Podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o.
č. 2/2012 z 10.12.2012 prvý krát bolo možné hodnotiť bolestné 3.7.2008 a sťaženie spoločenského

uplatnenia bolo možné po prvýkrát stanoviť v roku 2009. V konaní nebolo preukázané, aby po skončeníliečenia bol vykonaný u žalobkyne v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa
pôvodne nepredpokladal, s ktorým by bol spojený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť (§ 3 ods. 4 zák.
č. 437/2004 Z.z.), ani aby vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení

následkov nepredpokladal a ktorý by zakladal ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 4 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.). Podotkol, že sama žalobkyňa vypovedala, že všetky
komplikácie a obmedzenia sa u nej prejavujú od prvého dňa, čelo ju bolí stále rovnako a asi po roku
sa zhoršili bolesti v hrudnej kosti, kolene, lopatke, krku, aj pocity strachu sa zhoršili. Neabsolvovala, ale
už ďalšiu hospitalizáciu, ústavnú liečbu ani rehabilitáciu a nenavštívila psychiatra. Pneumotorax vpravo

a dvojnásobná zlomenina členku dolnej končatiny sa v zdravotnej dokumentácii od samého počiatku
neuvádzali, a žalobkyňa nepreukázala, že by vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou. Vzhľadom na uvedené mal tak súd prvého stupňa za preukázané, že dvojročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné uplynula najneskôr dňa 3.7.2010 a na uplatnenie
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jeho zvýšenia uplynula najneskôr o rok neskôr,
t.j. 3.7.2011 a keďže žaloba bola na súd prvého stupňa podaná dňa 18.4.2012, stalo sa tak po uplynutí

premlčacej doby. Pre úplnosť dodal, že vedľajší účastník žalobkyni uhradil plnenie podľa bodového
hodnotenia uvedeného v znaleckých posudkoch, ktoré mu žalobkyňa včas predložila, a to v zákonom
maximálne prípustnej výške (§ 5 ods. 1 a 5 zák. č. 437/2004 Z.z.).

Keďže žalovaný a vedľajší účastník sa úspešne dovolali premlčania, súd prvého stupňa na ňu musel
prihliadnuť a nemohol žalobkyni premlčané právo priznať a preto žalobu zamietol.

Keďže mal súd prvého stupňa za dostatočne zistené a preukázané rozhodujúce skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci, nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to výsluch MUDr. Burdu, MUDr. Sidora,
príp. MUDr. Kmeťovej, ani znalecké dokazovanie o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
ktorých vykonanie navrhovala žalobkyňa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) a zaviazal žalobkyňu, ktorá nemala v tomto konaní úspech, zaplatiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 4.358,57 eur, v zmysle ich vyčíslenia a
špecifikácie s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 205
ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu odvolania aj podľa §
205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Uplatnené odvolacie dôvody odôvodňovala tým, že kým dňa 19.7.2012 v
Nórskuneutrpelaúrazčlenkavdôsledkuzlejfunkciekolena(akodôsledoknesprávnejliečby),pociťovala

zdravotné problémy, ktoré síce dávala do súvisu s poistnou udalosťou, ale nemala odborné vyjadrenie
lekára na príčinu takto subjektívne vnímaných ťažkostí. Po uvádzanom úrazovom deji zistila, že na
jej výslednom zdravotnom stave sa môže významnou mierou podieľať aj zdravotnícka neodbornosť, v
dôsledku ktorej buď bola nesprávne liečená, resp. zdravotne závadný stav nebol vôbec diagnostikovaný
a v dôsledku toho nebol ani liečený. Podotkla, že už v priebehu r.2012 z dôvodu subjektívnych

ťažkostí bola presvedčená o existencii iného, než hodnoteného zdravotného následku a preto hľadala
znalcov za účelom revízie znaleckého posudku a jeho dodatku a tiež lekárskej správy - bodového
hodnotenia. Preto požiadala lekárov špecialistov na prehodnotenie jej zdravotného stavu z pohľadu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia pri súčasnom porovnaní so znaleckým posudkom a
jehododatkomvypracovanýmznalcomMUDr.ZoltánomSidorom.Bezvypracovanianovéhoznaleckého

posudku preto nemohla pristúpiť ani k mimosúdnemu uplatneniu plnenia vedľajším účastníkom, keďže
nepoznalainúškodu,lentakú,akábolazdôvodujednotlivýchhodnotenýchpoložiekpodľaplatnejúpravy
vyčíslená. To sa až stalo vypracovaním znaleckého posudku LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o.,
ktorý obsahoval nové položky hodnotenia bolestného a spôsob hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia s tým, že nedostatky tohto znaleckého posudku vzhľadom na námietky žalovaného, ako aj

vedľajšiehoúčastníkamienilaodstrániťprocesnevkonanívýsluchomMUDr.RastislavaBurdu,hlavného
konzultanta a zodpovedného za výkon znaleckej činnosti, čo súd odmietol vykonať, pričom formálnaneúplnosť tohto znaleckého posudku spočívajúca v pochybnostiach o podkladoch, na základe ktorých
bol tento posudok vypracovaný, je podľa nej stále vysvetliteľným nedostatkom, ktorý môže odstrániť
navrhnutý znalec. Podotkla, že za účelom vypracovania tohto znaleckého posudku sa musela dostaviť

do Košíc z miesta svojho bydliska v USA. Aj keď súd prvého stupňa jej návrhu na vykonanie dôkazu
výsluchom MUDr. Burdu a MUDr. Sidora nevyhovel, zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného
LEGEARTISznaleckouorganizáciou,s.r.o.jealezrejmé,žedoterajšímpostupomvypracovanálekárska
správa a bodové ohodnotenie pre účely vyčíslenia bolestného neobsahovala položku 86b - pneumotorax
vpravo, a taktiež obsahuje novú položku 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach

okrem poranenia hlavy a to len preto, že bola podrobená psychiatrickému vyšetreniu u znalkyne MUDr.
Ivici Mitríkovej Kmečovej. Znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok č. 2/2012 predložený v konaní sú
zapísaní v zozname znalcov vedeného na Ministerstve spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a ním
sama žalobkyňa poskytla podklady, resp. dala súhlas k vyžiadaniu dokladov. Zdôraznila, že námietka
vedľajšieho účastníka spočívajúca v premlčaní uplatneného nároku titulom uplatnenia parciálnych
nárokov je nesprávna, nakoľko do doby vypracovania tohto znaleckého posudku v rozsahu nových

položiek sa dozvedela o nových hodnotiteľných diagnózach a od uvedeného dňa jej preto plynie
premlčacia lehota nová. Bez tohto znaleckého posudku preto nemala vedomosť o škode a preto bola
toho názoru, že jej nárok sa nepremlčuje. Poukazovala na Zborník rozhodnutí Z IV str. 632 a to, že
„Poškodenému môže zo škodlivej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného
stavu vzniknúť aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok z hľadiska

premlčania treba posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou
s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Nemožno paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na
vykonanie práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína vždy plynúť v prvý deň po
skončení pracovnej neschopnosti poškodeného. Pojem „dozvie sa o škode" (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje
nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale

aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť)
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde". Ďalej
bližšie ozrejmila prečo v konaní ako žalovaného označila vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú
nehodu spôsobil ako aj poisťovateľa na strane vedľajšieho účastníka. Na záver uviedla, že k takto v
žalobe uvádzanej sume 149.186,- eur nad rámec hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia v rozsahu 100.000,- eur je škoda jej spôsobená zásahom do osobnej integrity s poukazom na
ust. §11 OZ a § 13 OZ, ako aj čl. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa
11.7.2007. Uviedla, že v rámci náhrady škody spôsobenej na zdraví je daná odporcova zodpovednosť za
nemajetkovú ujmu, akou je bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom výška náhrady sa určí
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom

v zmysle týchto ustanovení má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovala, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil
potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.4.2015 o 9.00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. 221/II. posch. oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 8.4.2015.

Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobkyňa uvádza existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. c/ O.s.p. teda, že že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. a to, že doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.).Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník,
ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktoré boli
spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie uplatneného nároku z hľadiska relevantného
hmotného práva. Odvolací súd preto súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že aj keď žalobkyňa
navrhovala vypočuť MUDr. Burdu, MUDr. Sidora, prípadne MUDr. Kmeťovú a vykonať ďalšie znalecké
dokazovanie na hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa

vzhľadom na dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci postupoval
správne, ak ďalšie dokazovanie navrhnutými dôkazmi vo veci nevykonal. Aj odvolací súd podotýka,
že vzhľadom na dôvodnosť vznesenej námietky premlčania by vykonanie týchto dôkazov z hľadiska
hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj pre posúdenie uplatneného nároku nebolo účelné.

Odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa správne a dôsledne vyhodnotil podľa

zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, pri posudzovaní významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti
(dôležitosti, pravdivosti a vierohodnosti), pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné)
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli
vkonanínajavo.Uplatnenýnárokposúdilpodľasprávnyustanoveníprávnychpredpisov,ktoréajsprávne

vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových záverov)
vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o nedôvodnosti
žalobkyňou uplatneného nároku a to vzhľadom na dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania.V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.4.2008 spôsobená
škoda na zdraví, pričom nehodu zapríčinil žalovaný ako vodič a prevádzateľ motorového vozidla a na
predmetné motorové vozidlo bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla u vedľajšieho účastníka. Preto si mohla žalobkyňa uplatniť nárok na náhradu škodu
tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa voči žalovanému ako vodičovi - vinníkovi nehody (§ 420 ods. 1
OZ), voči žalovanému ako prevádzateľovi vozidla (§ 427 ods. 1 OZ) alebo voči vedľajšiemu účastníkovi
ako poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.), či voči všetkým zároveň. Žalobkyňa za žalovaného
označila vodiča - vinníka nehody a prevádzateľa vozidla a tým správne na strane žalovaného označila

pasívne legitimovaného účastníka vo veci.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ustanovený znalec MUDr. Zoltán Sidor vypracoval
znalecký posudok č. 46/2008 dňa 16.7.2008 v ktorom vyčíslil bolestné v počte 280 bodov pri náhrade
402,92 Sk za jeden bod, pričom náhradu bolestného poisťovňa žalovaného žalobkyni vyplatila, čo
žalobkyňa ani v podanom odvolaní nenamietala. Taktiež na základe doplnku k tomuto znaleckému
posudku v znaleckom posudku č. 27/2011 bolo vyčíslené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia na 485 bodov, v zmysle ktorého poisťovňa Kooperativa, a.s. uhradila doplatok v sume
11.188,95 eur, t.j. 485 bodov x 15,38 eur pri 50-násobnom navýšení bodového ustálenia vykonaného
znalcom. Žalobkyňa v priebehu konania dala vypracovať znalecký posudok na bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že podľa tohto znaleckého posudku LEGE
ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012 prvý krát bolo možné hodnotiť bolestné

3.7.2008 a sťaženie spoločenského uplatnenia v r. 2009, pričom v ústavnej starostlivosti bola žalobkyňa
od 18.4.2008 do 22.4.2008 a bolestné bolo stanovené na 460 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 690 bodov. Prílohu tohto posudku tvorila správa o psychiatrickom vyšetrení od MUDr.
Mitríkovej Kmečovej z 22.11.2012, o neurologickom vyšetrení od MUDr. Georgíny Takátsovej z
23.11.2012 a o spirometrickom vyšetrení z 22.11.2012.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala, aby po skončení liečenia bol u nej vykonaný v súvislosti s poškodením na zdraví
operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, s ktorým by bol spojený nárok na ďalšiu náhradu
za bolesť (§ 3 ods. 4 zák. č.437/2004 Z.z.), ani že by vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých
vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal a ktorý by zakladal ďalší nárok na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z:). Sama žalobkyňa
vypovedala, že všetky komplikácie a obmedzenia sa u nej prejavujú od prvého dňa, čelo ju bolí stále
rovnako, asi po roku sa zhoršili bolesti v hrudnej kosti, kolene, lopatke, krku aj pocity strachu sa
zhoršili, pričom neabsolvovala už ďalšiu hospitalizáciu, ústavnú liečbu, ani rehabilitáciu, a nenavštívila
psychiatra. Pneumotorax vpravo a dvojnásobná zlomenia členku dolnej končatiny sa v zdravotnej

dokumentácii od samého počiatku neuvádzali a preto aj odvolací súd zastáva ten názor, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala, aby tieto ochorenia vznikli neskôr v príčinnej súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou. Ani v podanom odvolaní žalobkyňa ničím nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti
o zdravotníckej neodbornosti, nesprávnom diagnostikovaní a nesprávnej liečbe ochorení, ktoré jej
vznikli v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným a taktiež ničím nepreukázala skutočnosť,

aby úraz členku spôsobený dňa 19.7.2012 v Nórsku bol spôsobený zlou funkciou kolena v dôsledku
nesprávnej liečby. Odvolací súd podotýka, že uvedená skutočnosť nevyplynula ani z ňou predloženého
znaleckého posudku vypracovaného LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. č. 2/2012, ani z doteraz
vykonaných výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd podotýka, že tieto skutočnosti sú len
ničím nepodloženými tvrdeniami žalobkyne.

K vznesenej námietke premlčania odvolací súd konštatuje, že v prípade bolestného začala plynúť
dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku (§ 106 ods. 1 OZ) až po ukončení liečebného
procesu, pričom v dôsledku nehody bola žalobkyňa liečená do 1.7.2008 a podľa znaleckého posudku
LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012 prvýkrát bolo možné hodnotiť bolestné
3.7.2008 a sťaženie spoločenského uplatnenia v r. 2009. Preto správne súd prvého stupňa dospel k

záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné uplynula najneskôrdňa 2.7.2010 a na uplatnenie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia
uplynula najneskôr o rok neskôr, t.j. 3.7.2011. Keďže žaloba bola súd prvého stupňa podaná dňa
18.4.2012, stalo sa tak rozhodne po uplynutí premlčacej doby. Treba podotknúť, že posúdenie otázky,

kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený závisí od vyjadrenia lekára, čo sa aj stalo v tomto prípade.
Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila navýšenie bodového ohodnotenia titulom ďalšieho bolesteného
a žiadala navýšenie aj sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku popísaných nepriaznivých
dôsledkovnajejďalšíosobnýživot,akoaj vprípadesťaženiaspoločenskéhouplatneniasdôsledkomna
jej psychický stav. Tieto skutočnosti vyplývali zo znaleckého posudku predloženého už v tomto konaní a

vypracovaného LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012, z ktorého ani podľa
názoru odvolacieho súdu jednoznačne nevyplýva, že všetky tieto ochorenia vznikli v príčinnej súvislosti
s pôvodnými úrazmi spôsobenými predmetnou dopravnou nehodou. Porovnaním znaleckých posudkov
vypracovaných znalcom MUDr. Sidorom titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
jednoznačne vyplýva, že pneumotorax vpravo a dvojnásobná zlomenia členku dolnej končatiny sa v
zdravotnej dokumentácii od samého počiatku neuvádzali a taktiež z doplnku k znaleckému posudku

vyplýva, že žalobkyňa nebola psychiatricky liečená, neužívala žiadne lieky, ani nepodstúpila žiadne
terapie a preto jednoznačne odvolací súd konštatuje, že ani tieto psychické následky nemohli byť v
príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že žiadnymi dôkazmi žalobkyňa
nepreukázala, aby utrpela ďalšiu škodu a prípadne, že by sa prejavil u nej ďalší následok, ktorý by bol v

príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ktorý by ako jediný mohol byť odškodnený. Aj odvolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník žalobkyni uhradil plnenie podľa bodového hodnotenia
uvedeného v znaleckých posudkoch, ktoré mu žalobkyňa predložila a to v zákonom maximálnej
prípustnej výške s odkazom na ust. § 5 ods. 1 a 5 zák. č. 437/2004 Z.z..

Odvolací súd tak dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenému nároku sú

správne a vychádzajú zo správnej aplikácie a interpretácie ustanovení hmotného práva vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania a na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza iba také námietky a skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku presvedčivo a náležite vysporiadal a ktoré neumožňujú prijať ani odvolaciemu
súdu iné rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. tak nemožno považovať za dôvodne podané. Odvolací súd zistil,
že nie je naplnený ani uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., ktorý vyplýva z
obsahu odvolania.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté
dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie,

môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať
nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri
ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

Podľa § 205a ods. 1, 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli účastníkmi uvedené počas konania na súde prvého stupňa alebo v ňom inak nevyšli najavo.
Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), malo by
sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť,
že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré

existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali
už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale
sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre
nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd
považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to,

aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy,
ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo
svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska jeho skutkových záverov z pohľadu
odvolacej námietky odvolateľky dospel k záveru, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza aj nové

skutočnosti, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené. Týmito novými skutočnostiam sú
uplatnenie náhrady škody titulom úhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 OZ a § 13 OZ a podľa čl.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007. K týmto nárokom žalobkyňa nové
dôkazy nepredložila ani ich inými dôkazmi v podanom odvolaní nepreukazovala. Túto novú skutočnosť
žalobkyňa mohla bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) a taktiež podľa § 153 ods. 1
O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti.

Treba dodať, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa stalo aj v tejto veci žalobkyni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva, keďže úspešný žalovaný a vedľajší účastník si ich náhradu nežiadali (§ 224 ods. 1 O.s.p.,
§ 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a neúspešná žalobkyňa nemá právo na ich náhradu.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlavo3:0(§3ods.9zák.č.757/2004

Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.