Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/659/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710205211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: L. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, P., zastúpeného JUDr. Alenou Polakovičovou, advokátkou so sídlom
Mýtna 15, Pezinok, proti odporkyni: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, zastúpenej JUDr. Evou
Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. septembra 2012, č.k. 9C 134/2010
- 88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia,
že účastníci sa nestali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, E. N. s.č. XXXX, postavenej
na pozemku P..Č.. XXXX, vedenej na G. Č.. XXXX, na základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XXXX zo dňa
18.11.2005. Zároveň sa domáhal určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej
na G. Č.. XXXX, obec P., k.ú. P. a to stavby, E. N. súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku p. č. XXXX
a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov.

V odôvodnení rozsudku vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že účastníci konania sa pred skončením
rozvodového konania ústne dohodli na spôsobe vyporiadania BSM. Dohodli sa, že predajú spoločný

byt a kúpnu cenu si rozdelia na polovicu, pričom navrhovateľ si z takto získaných peňazí zabezpečí
vlastné bývanie. Dňa 04.04.2005 uzavreli účastníci konania ako manželia kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj ich bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Kúpna cena bola stanovená na
sumu 1.670.000,-Sk. Navrhovateľ preto dňa 21.01.2005 uzavrel s realitnou kanceláriou Stabil real spol.
s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti, N., súpisné číslo XXXX s 2 nadzemnými podlažiami
v M. Y., postavenej na parcele XXXX, zapísanej na G. Č.. XXXX, kat. úz. P., obec P., okres P., ktorá
mu mala po rozvode manželstva slúžiť na bývanie. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 560.000,-

Sk. K podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 11.05.2005, teda ešte v čase trvania manželstva účastníkov
konania a preto v nej ako kupujúca bola uvedená i odporkyňa. Dňa 18.11.2005 Správa katastra povolila
vklad predmetnej zmluvy pod č. X. XXXX/XXXX a na list vlastníctva č. XXXX zapísala vlastnícke právo v
prospech účastníkov konania v podiele 1/1, teda ako bezpodielových spoluvlastníkov. Zmena osobného
stavu nebola uvedená ani v Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2005, v ktorom bolo vypustené
označenie katastra a v ktorom účastníci konania uviedli a svojím podpisom potvrdili svoj osobný stav: "
vydatá " a " ženatý ". Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 21C 54/04-32, zo dňa 13.06.2005,právoplatným dňa 11.07.2005 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Po rozvode manželstva
navrhovateľ niekoľkokrát žiadal odporkyňu, aby mu previedla darovaním svoj podiel na nehnuteľnosti,
avšak neúspešne.

Navrhovateľ dôvodil tým, že na základe podpísanej kúpnej zmluvy sa účastníci konania nestali
bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko ku vkladu vlastníckeho práva došlo až
po rozvode manželstva a jedine on mal od samého počiatku skutočný a vážny záujem nehnuteľnosť
vlastniť a využívať ju pre svoju potrebu a aj kúpnu cenu uhradil výlučne zo svojho účtu. Účasť odporkyne
v tomto zmluvnom vzťahu bola čisto formálna, nehnuteľnosť nikdy neužívala a ani nikdy nejavila záujem

ju vlastniť. Svoju bytovú situáciu si vyriešila tak, že išla bývať k mame, kde si zrekonštruovala dom. Jej
vôľa pri podpise kúpnej zmluvy nebola vážna a sľúbila, že bez problémov prevedie svoj podiel naspäť
na navrhovateľa. Navrhovateľ sa ale dostal do stavu právnej neistoty, nakoľko odporkyňa je zapísaná
ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, pričom môže kedykoľvek žiadať od navrhovateľa vyplatenie kúpnej
ceny za spoluvlastnícky podiel alebo inak so svojím podielom disponovať. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vidí navrhovateľ v tom, že bez rozhodnutia súdu zostane jeho právne postavenie

stále neisté.

Odporkyňa argumentovala tým, že navrhovateľ si v čase rozvodového konania chcel kúpiť chatu, avšak
stále boli manželia. Kúpna zmluva bola podpísaná štyri dni pred plánovaným rozvodom manželstva
a ona ho upozorňovala, že chatu si kupujú do BSM. Dohoda bola taká, že ona sa vzdá svojho
podielu za podmienky, že navrhovateľ vyplatí ich trom dcéram po 100.000,-Sk, čo teraz popiera. Ona

opustila spoločnú domácnosť, zabezpečila deťom bývanie a preto sa navrhovateľ mohol o deti postarať
aspoň finančne. V čase podpísania kúpnej zmluvy oboma manželmi neexistoval žiaden dôvod, ktorý
by spôsobil jej neplatnosť v zmysle § 39 a 37 Obč. zákonníka. Právny úkon, pri ktorom jedna
so zmluvných strán predstiera vážnosť vôle, nie je neplatný pre rozpor s § 39 a 37 Obč.zák. ale
neplatnosti takéhoto úkonu sa môže dotknutá strana dovolávať v súlade s § 49 a § 40 a Obč.zák,

pričom dovolať sa jej nemôže ten, kto ju sám spôsobil. Navrhovateľ pri podpise zmluvy akceptoval fakt,
že nehnuteľnosť nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva, napriek tomu zmluvu podpísal, čím
prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu. Následne celé roky situáciu neriešil a nemá ani naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá na požadovanom určení naliehavý právny

záujem. Práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra. Účastníci
konania zmluvu zo dňa 11.05.2005 podpísali ako manželia, ako manželia podali i návrh na vklad do
katastra nehnuteľností a zmenu svojho stavu neoznámili príslušnému katastru ani Dodatkom č.1 k
zmluve, kde opäť figurujú ako manželia, napriek tomu, že už boli právoplatne rozvedení. Z uvedeného
dôvodu, teda nie je možné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa, že na strane odporkyne neexistovala

vážna a slobodná vôľa stať sa vlastníčkou kupovanej nehnuteľnosti. Mal za preukázanú skutočnosť,
že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníkov konania, už boli títo právoplatne
rozvedení, ich BSM teda zaniklo a účastníci konania tak nemohli účinne nadobudnúť nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak nadobudli ju do vlastníctva podielového. Uviedol, že
na požadovanom určení nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko jeho postavenie

vlastníka by po eventuálnom vyhovení návrhu zostalo neisté a požadované určenie, by nijako neriešilo
existenciu podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V konaní bolo nespornou skutočnosťou,
že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli účastníci konania z finančných prostriedkov získaných z predaja
bytu patriaceho do BSM. Bol názoru, že je právne irelevantné ako sa ústne dohodli pred rozvodom
manželstva, nakoľko táto dohoda je neplatná, pričom je vylúčené, aby navrhovateľ na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 11.05.2005 nadobudol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko na jej
kúpu boli použité prostriedky patriace do BSM. Keďže po rozvode manželstva si účastníci konania
nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani mimosúdne, ani súdnou cestou, platí
zákonná domnienka, že podiely na spoločne získanom majetku sú rovnaké. S poukazom na uvedené
súd prvého stupňa nemohol vyhovieť návrhu v časti určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom

spornej nehnuteľnosti.Úspešnejodporkyni priznaltrovykonaniapozostávajúce ztrovprávnehozastúpenia,za3úkonyprávnej
služby vyčíslené v súlade s § 10 ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby 419,94 eur,
pri hodnote predmetu sporu 790.000,-Sk ( 26.223,19 eura), spolu 2.052,33 eur.

Proti tonuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s bývalou manželkou sa ešte pred
rozvodom manželstva dohodli, že po odpredaji spoločného bytu si za finančnú čiastku zodpovedajúcu
polovici jeho ceny kúpi chatu, ktorú bude využívať na bývanie s tým, že ak bude zmluva zavkladovaná
do rozvodu manželstva, bude vklad povolený na oboch manželov v rámci BSM. Zároveň sa dohodli
a odporkyňa s tým bez výhrad a bez určitých podmienok súhlasila, že po právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva svoj spoluvlastnícky podiel prevedie na jeho osobu darovacou zmluvou. Uviedol,
že nevie a doposiaľ nechápe, prečo tvrdila na súde, že by mal ich dcéram vyplatiť z hodnoty chaty
po 100.000 Sk. Takéto tvrdenie, resp. že by sa dohodli na takomto riešení, kategoricky odmietol ako
nepravdivé a výmysel zo strany odporkyne. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
tento dôkaz v prospech odporkyne a nevyhodnotil ho v kontexte s ich ústnou dohodou, ako je to vyššie
prezentované. Takisto uviedol, že všetci svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, zhodne uviedli, čo aj

súd prvého stupňa konštatuje v rozsudku, že odporkyňa sa nikdy o nehnuteľnosť nezaujímala, nikdy tam
nebola, nemala záujem nehnuteľnosť užívať a že nehnuteľnosť pre svoje potreby od začiatku užíva iba
navrhovateľ. Opätovne zdôraznil tú skutočnosť, že pred kúpou nehnuteľnosti - chaty, odporkyňa, vtedy
ešte jeho manželka, bez podmienok súhlasila, aby si kúpil na svoje bývanie chatu a zároveň tvrdila, že
po rozvodom konaní sa vzdá bez výhrad svojho spoluvlastníckeho podielu v jeho prospech, t.j. nič od

neho za prevod nebude požadovať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zmenil a návrhu vyhovel.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má predovšetkým preventívny charakter, jeho účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.)]. Právny záujem, ktorý
je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je
či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie).
Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,

čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda
posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné

konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým
so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak
navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým

alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti,
nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. V preskúmavanej
veci navrhovateľ odôvodňoval, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na ňom požadovanom
určení a to že odporkyňa ako zapísaná spoluvlastníčka k nehnuteľnosti môže od neho žiadať vyplatenie

kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel a aj iným spôsobom môže disponovať s vlastníckym podielom ku
chate. Naliehavý právny záujem na určení, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy nemohlo vzniknúť
ani bezpodielové spoluvlastníctvo vo vzťahu k odporkyni vidí navrhovateľ i v tom, že bez tohto
určenia súdom by bolo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti neisté, keď odporkyňa môže voči nemuuplatniť rôzne nároky z titulu zapísaného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Naliehavý právny
záujem na určení, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti spočíva v tom, že len týmto
rozhodnutím súdu navrhovateľ získal právnu istotu o svojom vlastníctve k chate - nehnuteľnosti, ktorú

od počiatku reálne kupoval len pre seba, na svoje bývanie. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa je
v katastri nehnuteľností vedená ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností a ako prvostupňový súd
správne uviedol, kúpnu zmluvu podpísali účastníci ako manželia, ako manželia podali aj návrh na vklad
do katastra nehnuteľností, ktorému zmenu osobného stavu neoznámili. Nakoľko ale v čase povolenia
vkladu ich BSM zo zákona zaniklo, stali sa nie bezpodielovými, ale podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností. Postavenie navrhovateľa ako spoluvlastníka by aj po eventuálnom vyhovení návrhu
zostaloneisté,nakoľkopožadovanéurčenie,bynijako neriešiloexistenciupodielovéhospoluvlastníctva
účastníkov konania. Za tejto situácie je podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver, že
navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O. s. p.) na určení,
že na základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XXXX z 18.11.2005, vklad povolený Správou katastra P. sa
účastníci L. L. a M. L. r. N. nestali bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na G. č. XXXX

obec P., k.ú. P., E. N. s.č. XXXX postavená na pozemku č. XXXX. Rozhodnutie s takýmto výrokom by
žiadnym spôsobom nemohlo vyvolať jeho vkladuschopnosť vo väzbe na zmenu právneho postavenia
navrhovateľa v zápise v katastri nehnuteľností.

Dohody, týkajúce sa nehnuteľností, uzavreté medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 Obč.
zákonníka, sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Súčasne zákon ustanovuje, že dohody manželov

ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť až vkladom
vlastníckeho práva a ďalších vecných práv do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú
až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho
zákona). To znamená, že pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu
dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a právny spôsob

nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
právnymdôvodomjehoprevodu, málenobligačnéúčinkyasamaprevodvlastníckehoprávanespôsobí.
Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do
katastranehnuteľností.Zuvedenéhopotomvyplýva,žepokiaľúčastnícikonaniauzavrelidňa11.05.2005
kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľností, týmto dňom nastali záväzkovo-právne účinky predaja vyvolané

kúpnou zmluvou, pričom vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až vkladom vlastníckeho práva do
katastranehnuteľností,tedadňa18.11.2005,kedysaúčastníciexlegestalipodielovýmispoluvlastníkmi
spornej nehnuteľnosti. Účastníci konania sú svojimi prejavmi vôle viazaní a ak by medzi nimi aj došlo k
akejkoľvek dohode týkajúcej sa nehnuteľnosti v ústnej forme, dôkazné bremeno preukázania jej obsahu
je na navrhovateľovi.

V konaní bolo nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli účastníci konania za trvania manželstva,
z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu patriaceho do BSM. Odvolací súd mal za to, že
ústna forma dohody ohľadom nadobudnutia prejednávaných nehnuteľností je právne irelevantná a
navyše navrhovateľom nepreukázaná, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá počas trvania BSM, na
kúpu predmetných nehnuteľností boli použité prostriedky patriace do BSM a na uvedenom nič nemení

ani to, že vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený až po rozvode manželstva, keď
jeho dôsledkom bola len zmena formy spoluvlastníctva z bezpodielového na podielové. Odvolací súd je
zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že je však vylúčené, aby navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a prvostupňový súd správne aj tejto časti petitu nevyhovel.
Navrhovateľmalmožnosťsasvojichvlastníckychprávdomáhaťvtrojročnejlehotepozánikumanželstva

v rámci vyporiadania BSM, v ktorej bol nečinný a ktorá mu tak márne uplynula. Ako odvolací súd
vyššie uviedol, zákon ustanovuje, že dohody manželov ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia
mať písomnú formu, navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal, a ani nevyvrátil tvrdenia prezentované
v rámci konania odporkyňou a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom
navrhovateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania; nakoľko si trovy konania v lehote 3 pracovných dní nevyčíslila, pričom jej iné trovy právneho

zastúpenia, v konaní nevznikli (ani zo spisu nevyplývajú), nebol odvolací súd viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov odporkyni v rozhodnutí vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 29. apríla
2015. Preto odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).