Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO:
35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: P. X., Q..
XX.X.XXXX, W. U. Q. F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 965,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 371,78 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 965,78 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca
so žalovanou uzavreli zmluvu č. U., zmluvu č. G. a zmluvu č. G., ktorých neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 5 ks SIM kariet,

ktoré umožňovali žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM kartám boli
priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX G.
XXXXXXXXXX. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón zn.
Nokia C5 za dohodnutú cenu 9 €, Sony Ericsson Xperia X8 vo výške 59 €, Sony Xperia U za dohodnutú
cenu 1 € a mobilný telefón Orange San Francisco za dohodnutú cenu 1 € .

Žalobca v odôvodnení žaloby uvádza, že v dôsledku rešpektovania rozsudku KS v Prešove 6Co

91/2011, ktorým boli ustanovenia zmluvy o povinnosti účastníka zmluvy (spotrebiteľa) zaplatiť v
prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
sa týmto návrhom domáha „...nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za
odpredaný mobilný telefón...“.

Časť uplatneného nároku - suma 596 € - tak predstavuje výšku škody určenú ako „...rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len

„výsledná suma“), t.j. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že
získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušilsvoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.“

Podľa žalobcu „Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi
prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú
povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje

splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom
privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde
k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná
pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného
záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy
(konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto súdnym

rozhodnutím.“

Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že žalovaná si bola v zmysle v Dodatku vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že

sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, podľa žalobcu vznikli mu ďalšie škody zo

zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd, odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie, boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.

Žalobca svoj nárok uplatnený v rozsahu 371,78 € s prísl. odôvodnil tým, že žalovaná riadne a včas
nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 371,78 € vyfakturovaných v období 2013/02 - 2013/04.

Žalobca ďalej poukázal na to, že pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 oznámil žalovanej sumu

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie;
vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, pričom žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala
žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými

podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 28.6.2013.

V časti V., žaloby žalobca zhrnul uplatnené nároky a pripustil úvahu súdu, akú časť škody, po využití
práva súdu výšku škody znížiť (pre prípad okolností hodných osobitného zreteľa), žalobcovi prizná.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom:
zmluva o pripojení čl. 5-6, dodatok k zmluve o pripojení čl. 7-10, dodatok k zmluve o pripojení čl. 13-17,
dodatok k zmluve o pripojení čl. 20-23, zmluva o pripojení čl. 25, 26, dodatok k zmluve o pripojení čl.

27-31,pokus o pokonávkučl.34,opis faktúr čl.35-49, všeobecné podmienky poskytovaniaverejných
elektronických komunikačných služieb žalobcom čl. 52-54, vyjadrením vedľajšieho účastníka čl. 71-72
a zistil tento skutkový stav:

Podľa zmluvy o pripojení č. U. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi -

fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Predmetom zmluvy je účastnícky program: Volania do všetkých sietí +
a Vol.s.Večer a Víkend+. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve žalobca odpredal žalovanej mobilný
telefón zn. Nokia C5 za dohodnutú cenu 9 €. Podľa ďalšieho dodatku k zmluve č. U., žalobca poskytol
žalovanej SIM kartu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Predmetom dodatku bol účastnícky program
Maximum 2. Žalobca pri uzavretí dodatku odpredal žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia U za

dohodnutú cenu 1 €. K predmetnej zmluve U. žalobca uzatvoril so žalovanou aj tretí dodatok a k
Zmluve o pripojení pre predplatenú službu Prima alebo Orange Click, ktorej predmetom je telefónne
číslo XXXXXXXXXX. SIM karta pre účastnícky program s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX.
Žalobca poskytol žalovanej aj MT zariadenie typu Sony Ericsson Xperia X8 za dohodnutú cenu 59 €.

Podľa zmluvy o pripojení č. G. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy je účastnícky program: Majster paušál za 2 eurá.

Podľa zmluvy o pripojení č. G. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy je účastnícky program: Paušál 199 Sk. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve
žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón zn. Orange San Francisco II. za dohodnutú cenu 1 € .

Z pokusu o pokonávku vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu splatných faktúr za poskytované
služby za relevantné obdobie v celkovej výške 371,78 €. Zároveň žalovanú upozornil, že je povinná z
dôvodu porušenia zmluvných ustanovení, vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 596 €. Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby stanovil do 27.6.2013.

Podaním zo dňa 5.8.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovanej Združenie - Pomoc a
ochranaspotrebiteľa„POS“,ktorývosvojomvyjadrenípoukázal,ževpredmetnejveciibaodvaskutkovo
a právne samostatné nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné a druhým je nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty transformovanej na náhradu škody, pričom vedľajší účastník vstupuje do konania len v rozsahu,

v ktorom sú žalobcom porušované spotrebiteľské práva žalovanej a to pokiaľ ide o zmluvnú pokutu
transformovanú na náhradu škody. Poukázal na skutočnosť, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva
žalovanej sa telekomunikačné zariadenie dostalo po tom, ako žalovaná zaplatila dohodnutú kúpnu cenu,
ktorú určil žalobca. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a
žiadna iná povinnosť žalovanej voči žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadne

takáto povinnosť v zmluve upravená nie je. Navrhol preto žalobu v tejto časti zamietnuť.

Z článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len ,,Všeobecných podmienok“) vyplýva, že žalobca je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak účastník

nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5
uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca
zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa článku 11. bod 11.14 Všeobecných podmienok zmluvné strany sa dohodli , že žalobca má nárok

na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak je účastník právnická
alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(OZ)účinnéhovčaseuzavretiazmluvy(28.6.2011,12.3.2011,
23.10.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je v treťom odseku cit. ust. definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4, §52 OZ).

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Ustanovením §-u 53a OZ predpokladaný prípad (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky) je skutočnosťou, ktorú musí
konajúci súd zohľadniť.

Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V zmysle druhého odseku

cit. ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku
1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného vzťahu
je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko účastníci konania v dodatku k
zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za dohodnutú
kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a

kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. toho istého článku, spoločnosť Orange

Slovenskojeoprávnenáodstúpiťodzmluvy,akúčastníknezaplatilsplatnúcenuzaposkytnutúslužbuani
do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti
zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzkyvoči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi
konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Súdzdôrazňuje,žezrušeniezmluvyodstúpenímodnejjeupravenévčl.4,bod4.5tak,žeodstúpenímsa
zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Natomtomiestesúdpoukazujenaskutočnosť,žežalobcanepreukázalodstúpenieodzmluvyspôsobom
uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach.

Žalobca však svoj nárok plynúci z porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom škody,
ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT a v „ďalších škodách“ plynúcich zo zvýhodnených cien
služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-karty a
vyhradenej kapacity prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu
prevádzky, pričom tieto „ďalšie škody“ si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.

K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov
Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za
neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom

spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto
porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-
právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil
inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním

(porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné,
či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch
upravená jednotne.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť

(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol.

Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník
nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení §443 OZ je len ustanovené, z čoho
sa vychádza pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu

v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej
súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako
rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku,
pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo

uvedením veci do pôvodného stavu.

Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený
v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje

vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci
by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku.

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou zmluvnými
stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej určenia
(dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy

podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko účastníci
konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej z toho
istého dôvodu.

Aj keď z obsahu viacerých rozsudkov, ktorými boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté
obdobné nároky žalobcu plynie záver, že cena je výsledkom obchodnej politiky dodávateľa a že bola
stanovená s úmyslom „prilákať“ zákazníka a získať tak väčší podiel na trhu - na základe vlastných
poznatkov vo veci konajúci súd uvádza, že v mnohých prípadoch pri uzavretí dodatkov k zmluvám o
pripojení nemožno vylúčiť úmysel spotrebiteľa „vylákať“ od dodávateľa aparát - mobilný telefón za cenu

podstatne nižšiu, než je jeho skutočná trhová hodnota s cieľom obohatiť seba samého.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o

tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci
samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2005)

Súd poučil účastníkov o tom, že v zmysle ust. § 115a, OSP, na prejednanie veci samej nie je potrebné

nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednávanie veci vzdali a
upozornil ich na to, že podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch - ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný

spor - s výnimkou vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

V procesnom poučení vo forme uznesenia súd zároveň poučil účastníkov, že podľa ust. § 120 ods.
1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiťalebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaná nenavrhla vykonať dôkazy - a
konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa
odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou.

Žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha (§
79 ods. 2 OSP ). Ak ide o peňažné
plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná
suma, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od

ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch uvedených v ustanovení § 153 ods.
2 OSP.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo
možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v návrhu na začatie
konania.

Nie je odoprením spravodlivosti a porušením práva na spravodlivý proces, ak súd zamietne žalobu preto,

že uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve. Súdy nie sú podľa konštantnej judikatúry povinné, ani
oprávnené poučovať účastníka o tom, aký hmotnoprávny nárok by mohol vo veci uplatniť. (Rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 8. januára 2008, sp. zn. 22 Cdo 2793/2006)

Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu vyhovel

s poukazom na:

V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo
strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej
zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na základe uzatvorenej
zmluvy žalobca dodal žalovanej služby, ktorý je povinná za poskytnuté služby zaplatiť.

Súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 371,78 €, nakoľko ide o
povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa

§ 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania
s plnením, t.j. ku dňu 28.6.2013 bola 0,5% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z
omeškania k uvedenému dňu bola 8,5% p.a..

Žalovaná bola teda zaviazaná na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 371,78 €, spolu s 8,5% úrokom z
omeškania ročne odo dňa 28.6.2013 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo

väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.