Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513206505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi:
K. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XX, D., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou A.
N., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. augusta 2014, č.k. 14C 322/2013-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia 50,50 eur na tom skutkovom základe, že odporca cestoval v Bratislave dňa 11.03.2011
v dopravnom prostriedku navrhovateľa (električke) na linke MHD č. 4, pričom sa na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom, a žalovanú sumu nezaplatil ani na výzvu navrhovateľa. Svoje
rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 8 ods. 5 a 6 zák. č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach,
PrepravnýmporiadkommestskejhromadnejdopravyvBratislave,aust.§760,§100ods.1,a§108Obč.
zák., keď prihliadol na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporcu, dôvodiac, že v danom
prípade si navrhovateľ uplatnil nárok z prepravy až po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Vyhodnotil,

že právo z prepravy, uplatňované v tomto konaní, bolo možné uplatniť prvý raz dňa 14.03.2011, teda
v prvý pracovný deň nasledujúci po tom, čo odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa
bez cestovného lístka, a keďže návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu až dňa
05.03.2013, bol podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa ust. § 108 Obč. zák., a preto
nebolo možné, s poukazom na dôvodnú námietku premlčania opatrovníčky odporcu, navrhovateľovi
právo priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle ust. § 16 ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) d) a f), ods. 7 zákona o doprave na dráhach a čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným
lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák.. Poukázal na to, že Občianskyzákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričom uvedená doba sa
použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom
ustanovená premlčacia doba. Mal za to, že nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu

dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101 Obč. zák.,
a teda pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
premlčaná. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co
67/2011 a sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu
navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti
jeho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)

v ust. § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a
obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo
rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje
špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky, týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto ust. § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej

prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu
zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné

práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť
na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a

riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného

lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák.. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola v danom prípade uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane

cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania
zmluvy upravené v zákone č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a v Prepravnom poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s.. Cestujúcemu zároveň

vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý
je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole, a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku
mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či zatakto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán predstavujú obsah
zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.

Podľa ust. § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

V prejednávanej veci cestoval odporca električkou dňa 11.03.2011 na linke MHD č. 4 bez platného
cestovného lístka, a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na

zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom
revízora vyzvaný priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienokzodňa11.03.2011.Jednoročnápremlčaciadobavzmysleust.§108Občianskehozákonníka
teda začala plynúť dňa 12.03.2011 (teda nie ako uviedol súd prvého stupňa až dňa 14.03.2011, čo
však na právne posúdenie veci nemá vplyv) a uplynula dňom 12.03.2012. Navrhovateľ podal návrh

na súd prvého stupňa dňa 05.03.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporcu sa premlčania
dovolala, nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).
Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle
čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia
tarifných a prepravných podmienok, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcom mať zakúpený lístok,

t. j. dňom 11.03.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa ustanovenia § 108 Obč. zák.,
z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu
podľa prezenčnej pečiatky až dňa 05.03.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že úhrada za
nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur nepatrí medzi práva z prepravy, a v jednoročnej

lehote sa nepremlčuje, nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú pokutu
resp. sankciu nie je možné posudzovať samostatne. Čo sa týka poukazovania navrhovateľa na pre neho
priaznivé rozhodnutia, vydané inými senátmi Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd konštatuje, že
právnym názorom iných senátov nie je pri rozhodovaní viazaný.

Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi ich

náhradu nepriznal, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny.
Nakoľko navrhovateľ ohľadom výroku o trovách konania ničím neargumentoval, obmedzí sa odvolací
súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak súd prvého stupňa
o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec
posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku navrhovateľa, a preto rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich

priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.