Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Cb/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110208917
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2110208917.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar.

XX.XX.XXXX, V. M. XX, V., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, advokát, Hlavná 11, Trnava proti odporcom:
1./ A.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, P. č. XXX/X, G. F., 2./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, V., o zaplatenie
8.758,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu vo výške
8.758,20 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2009
do zaplatenia, zo sumy 1.327, 76 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 727,76 eur od 21.11.2009
do zaplatenia, zo sumy 63,88 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2010

do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2010
do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
za zaplatený súdny poplatok vo výške 525 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.308,75
eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 03.05.2010, doručeným súdu dňa 03.05.2010 domáhal, aby

súd uložil odporom I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť 8.758,20 eur spolu s príslušenstvom titulom
neuhradenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A
ZAŤKO, s.r.o. a nahradiť trovy konania. Podaním zo dňa 02.07.2013 navrhol navrhovateľ, aby súd
pripustil zmenu petitu. Súd uznesením č.k. 15Cb/87/2010-446 zo dňa 16.07.2013 pripustil zmenu návrhu
v súlade s návrhom navrhovateľa a to tak, že odporcovia v I a II. rade sú povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne navrhovateľovi sumu vo výške 8.758,20 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9 % zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.327, 76 eur od 21.10.2009 do

zaplatenia , zo sumy 727,76 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 63,88 eur od 21.12.2009 do
zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2010 do
zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd vo veci vydal dňa 20.05.2010 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 38Rob/32/2010-50,
ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia včas

odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedli,
že nie sú si vedomí, že by navrhovateľovi dlhovali žalovanú čiastku a tvrdenia navrhovateľa sú účelové,
bezpredmetné a nezakladajúce sa na pravde.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov K. P., E. X., H. Z., Y. F. a H.
V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa
06.06.2008, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010, s čestnými prehláseniami K. P.,

E. X. a H. V., s výdavkovými dokladmi v súdnom spise na č.l. 150 až 214, s účtovnými závierkami za
roky 2006-2008, s obsahom spisu sp. zn. 25K/1/2011, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a
zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že z obsahu výpovede svedkyne Z. je zrejmé, akým

spôsobom sa vyjadrila k meritu veci, teda že o žiadnych skutočnostiach, ktoré by zakladali zodpovednosť
navrhovateľa za nejakú eventuálnu škodu nemala vedomosť. Podnikateľ H. V. podniká v rámci
živnostenského podnikania, to znamená, že nemá povinnosť uchovávať účtovníctvo za nejaké časové
obdobie. Ak by H. V. aj potvrdil, že existujú výdavkové doklady, tak ako to uviedol vo svojom čestnom
prehlásení, táto skutočnosť nezakladá zodpovednosť navrhovateľa za odporcami tvrdenú škodu. Tieto
výdavkové doklady v prípade potvrdenia ich existencie sa nemuseli vzťahovať na navrhovateľa, ale

aj na iných konateľov, resp. iných zamestnancov spoločnosti. Z pohľadu konateľa nie je technicky
možné, aby kontroloval účtovníctvo spoločnosti, s ktorou obchoduje. Nie je možné, aby konateľ
spoločnosti kontroloval iného obchodníka, živnostníka alebo konateľa, či si pokladničné bloky, faktúry
alebo iné daňové doklady reálne vložil do svojho účtovníctva. Akceptovanie tohto názoru a postupu
by znamenalo, že každý konateľ by musel pri každom daňovom doklade žiadať o nahliadnutie do

účtovníctva spoločnosti, ktorej tento dodala, vyhotoviť si kópiu príslušnej časti účtovníctva, tak aby mal
doklad, že príslušný daňový doklad bol riadne účtovne zaevidovaný.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu a žiada, aby súd
zaviazal odporcov v I. a II. rade na zaplatenie sumy 8.758,20 € s príslušenstvom tak, ako je špecifikovaná

v žalobnom petite a to na základe uzavretej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 6.6.2008.
Ohľadom škody, ktorú mal spôsobiť odporcom navrhovateľ uviedol, že ide o vykonštruované skutočnosti.
V prípade, ak došlo k takémuto konaniu, tak zo strany spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO
s.r.o. malo dôjsť k podaniu trestného oznámenia. Ak sú k tomuto podaniu priložené aj účtenky, tak by sa
tam mal nachádzať podpis zodpovedných pracovníkov spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO

s.r.o. a z tohto by vyplývalo, že všetky účtenky by boliriadne evidované a zadokumentované v dokladoch
spoločnosti. V prípade, ak bola spoločnosti v období od 9.1.2006 do 21.4.2008 spôsobená škoda, tak
v tom čase boli konateľom spoločnosti aj odporcovia. Každoročne sa vykonávala inventúra hmotného
aj nehmotného majetku. Navrhovateľ uviedol, že osobne nepozná H. V. a predpokladá, že nebol
uzavretý žiaden obchodný vzťah, pretože nákupy spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o.

sa vykonávali v hotovosti a ako doklad o tom, že tovar bol dodaný a za tovar bolo zaplatené svedčalo
to, že vo všetkých výdavkových pokladničných dokladoch bol podpis účtovníčky alebo ekonómky, ktorá
preukazuje svojim podpisom prevzatie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Objednávky zo strany
spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. sa nerealizovali v písomnej podobe, boli v ústnej
alebo telefonickej podobe. Tovar, ktorý bol dodaný spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o.

sa nemohol stratiť, pretože je zaevidovaný v účtovníctve, a teda je buď na sklade, alebo bol predaný. V
prípade nákupu tohto tovaru boli odvedené ja dane za dodaný, kúpený tovar. V uvedenom období boli zo
stany daňového úradu a inšpektorátu práve vykonávané pravidelné kontroly, pričom ak by v spoločnosti
boli nejaké nedostatky, tieto by boli zistené. Pani L., matka odporcu v I. rade pracovala od
roku 1996 ako pomocná ekonómka v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a v tomto

prípade, ak by vznikli fiktívne obchodné vzťahy, tak by to pani L. zistila a upozornila by spoločnosť na
existenciu takýchto skutočností. V čase prevodu obchodného podielu spoločnosti na odporcov v I. a II.
rade mala spoločnosť mesačný zisk vo výške 635.061,- Sk, ročný výnos asi okolo 2.000.0000,- Sk. V
súvahe ziskov a strát je v kolónkach pohľadávky voči oprávnenej osobe a ostatné pohľadávky za rok
2006-2008 evidovaných 0,- Sk, pričom pokiaľ by za uvedené obdobie vznikla škoda malo sa to evidovať

v súvahe ziskov a strát. Zo spoločenskej zmluvy spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o.
vyplýva, že od 18.12.2003 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti odporca v II. rade a pán L., ktorí
mali oprávnenie konať v spoločnosti tak, že v mene spoločnosti konali vždy dvaja konatelia a teda nie
je pravdivé tvrdenie odporcov, že každý z konateľov mohol v uvedenom období konať samostatne. Z
uvedenéhovyplýva,žedisponovaťsúčtami spoločnostivbankenemohollenjedenzkonateľov,alevždy

len dvaja konatelia. Navrhovateľ uviedol, že tovar mohol ktokoľvek zo zamestnancov prevziať a zaplatiť,
pričom jeho náplňou práce bolo úplne niečo iné, ako preberanie tovaru. Podpísané výdavkové doklady
potvrdzujú iba tú skutočnosť, že spoločnosť uvedené peniaze vydala a na základe výpovede ekonomiky
je zrejmé, že tieto výdavky a doklady boli ním podpísané na konci mesiaca. Doklady podpísal na základepredložených dôkazov, ktoré na konci mesiaca dostal a to je to čo odporcovia predložili. Odporcovia
si uplatňujú všetku škodu vrátane DPH. V rámci podvojného účtovníctva nemôže nastať stav, kedy by
reálny stav zásob nesedel s evidenciou týchto zásob. Každoročne sa vykonávala inventúra, vrátane

daňovej kontroly, pri ktorej neboli zistené za obdobie 2006 až 2008 žiadne finančné ani materiálne škody
ani žiadne rozpory, ktoré by následne vyplývali z účtovnej závierky. Účtovníčka P. vydávala peniaze
aj iným konateľom v rámci zabezpečenia chodu prevádzky, spolu s odporcom II robili tú istú činnosť
a nečakali na to či sú zásobovači cez deň prítomní a či sa vrátia. Bolo úplne bežnou záležitosťou, že
spolu s odporcom II podpisovali výdavkové doklady od pána V., pričom súdu predložil iba tie, ktoré boli

podpísané iba ním. Účtovníčka potvrdila, že tieto doklady boli nielen od H. V. ale aj od iných dodávateľov.
Stav zásob pri jeho odchode bol približne 1.700.000 Sk a odporcovia si uplatňujú škodu vo výške cca
83.000 eur. V prípade sčítania týchto dvoch hodnôt by vznikla suma 4,2 milióna korún, ktorú účtovníctvo
nemôže pustiť. Odporcovia I a II žiadajú viac ako bol reálne vykázané v účtovníctve, vrátane DPH.
Odporcovia predložili doplnok čestného prehlásenia pani P., pričom z faktúr vystavených svedkyňou P.,
predložených súdu vyplýva, že vystavila faktúry za rok 2006, z ktorých je zrejmé, že to čo uvádza v

čestnom prehlásení nie je pravdou, z týchto faktúr vyplýva, že boli vystavené výdavkové bloky o vydaní
jednotlivých súm za jednotlivý tovar a tieto sumy boli vyplatené H. V.. Odporcovia opierajú svoj nárok
na náhradu škody o Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mali postúpiť sebe ako fyzickým osobám z
právnickej osoby. Z tejto zmluvy je zrejmé, že je datovaná dňom 12.7.2010, pričom čestné prehlásenie
pána V. bolo vystavené až v roku 2011. Pri porovnaní čestného prehlásenia a Zmluvy o postúpení

pohľadávok je zrejmé, že v oboch dokumentoch sú totožné odstavce a tieto doklady teda museli byť
vyhotovené súbežne. Podľa tvrdení odporcov sa mal obohatiť o peniaze z celého mechanizmu pri
preberaní tovaru, vydaní peňazí, pričom pri vedení podvojného účtovníctva vyplýva, že tovar musí ísť
na sklad, robí sa inventúra, vyhotovuje sa súvaha, výkazov ziskov a strát a to i mesačná, takže tovar sa
nemôže stratiť, ak je raz zaregistrovaný musí byť až do samého konca vedený. Navrhovateľ poukázal na

skutočnosť, že spoločnosť AUTOSLUŽBY A+A, s.r.o. podpísala podľa predložených dokladov Zmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 12.7.2010, v tom čase už uvedená spoločnosť bola v konkurze. Následne
dňa 23.9.2010 bol súdom vydaný platobný rozkaz v prospech navrhovateľa, uvedená spoločnosť bola
zaviazaná zaplatiť dlžnú sumu. Voči platobnému rozkazu nebol podaný odpor, následne dňa 28.12.2010
bol vydaný exekučný príkaz voči ktorému neboli podané žiadne námietky pričom odporcovia v tom čase,

keďže už mala existovať Zmluva o postúpení pohľadávky, teda museli mať vedomosť o pohľadávke
voči nemu.

Právny zástupca odporcov I a II v konaní uviedol, že odporcovia považujú návrh za dôvodný, čo sa
týka zaplatenia istiny 8.758,20 eur, avšak zo strany odporcov došlo k vzneseniu započítacej pohľadávky

vo vzťahu k navrhovateľovi, a to vo výške žalovanej istiny, keď táto pohľadávka predstavuje uplatnený
nárok vo vzťahu k navrhovateľovi a to titulom náhrady škody, ktorú navrhovateľ ako konateľ spoločnosti
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. spôsobil tejto spoločnosti v období od 9.1.2006 do 21.4.2008
a svojho nároku sa domáhajú v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Táto
pohľadávka vznikla spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. avšak bola Zmluvou o postúpení

pohľadávok postúpená dňa 12.7.2010. K započítaniu predmetnej pohľadávky došlo až podaním zo
dňa 7.6.2011. Ohľadne uplatnenej výšky škody prebiehali medzi účastníkmi konania rokovania s tým,
že sa pokúšali odporcovia riešiť túto záležitosť mimosúdne a z uvedeného dôvodu teda nedošlo k
podaniu trestného oznámenia, či už zo strany spoločnosti alebo odporcov. Z čestného prehlásenia H.
V. vyplýva, že nedodával spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a v období od 9.1.2006

do 21.4.2008 tovar, tento dodával len do roku 2005 a následne už nebol s obchodnou spoločnosťou v
žiadnom obchodnom vzťahu. Odporcovia majú aktívnu legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku vo
vzťahu k navrhovateľovi, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, kde zo strany spoločnosti
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. bola postúpená pohľadávka, ktorá vznikla titulom náhrady škody
v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako ďalej právny zástupca odporcov

uviedol, tovar nebol dodaný od pána V., teda netvrdí žiadne iné skutočnosti ohľadom dodania tovaru.
Výdavkový doklad na sumu 4.992,-Sk bol vystavený dňa 9.7.2007, z čoho vzniká rozporuplnosť napr. či
sa jedná o totožný diel, ktorý mal byť dodaný zo strany pána V., rovnako nesedí s predloženým dokladom
na strane navrhovateľa, číslo pod ktorým je doklad fakturovaný spoločnosti STAS - Stavby a sanácie,
spol.sr.o.,(faktúrač.XXXXXXXX)sčíslomnadokladezelektronickejregistračnejpokladneresp.číslom

písomne uvedeným na predmetnej kópii pri tomto doklade, keď štandardne ako vyplýva z dokladov
predložených zo strany navrhovateľa sa číslo fakturovanej položky na vystavenej faktúre a doklade
z elektronickej registračnej pokladne zhodovala. Právny zástupca odporcov v konaní ďalej uviedol,
že je zrejmé, že na základe predložených účteniek navrhovateľ vybral resp. mu boli zo spoločnostiAUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. vyplatené finančné prostriedky, ekvivalentné fiktívnym účtenkám
subjektu H. V. - MT. Je zrejmé, že v rozhodnom období nekonal ani s odbornou starostlivosťou
a nekonal ani v dobrej viere. Navrhovateľ je zodpovedný v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2

Obchodného zákonníka. Podpornými dôkazmi je svedecká výpoveď pani P., ktorá výslovne uviedla
a z uvedeného čestného prehlásenia vyplýva, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy
z pokladne spoločnosti navrhovateľovi. Taktiež výpoveď pani Z. do značnej miery rozporuje tvrdenie
navrhovateľa, že bolo všetko v poriadku čo sa týka účtovných dokladov, keď výslovne uviedla, že bola
zo strany odporcu II upozornená po jej nástupe do spoločnosti, že nesedia tovarové zásoby s účtovnými

podkladmi a vie uviesť súdu tú skutočnosť, že sa to účtovne upravovalo ako chyba predchádzajúceho
účtovného obdobia. Predmet započítania zo strany odporcov v tomto konaní je spôsobilý k započítaniu
voči pohľadávke uplatňovanej zo strany navrhovateľa v tomto konaní, a to v celom rozsahu nároku
uplatňovaného v tomto konaní. Došlo k postupu v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, kedy pri výkone svojej pôsobnosti došlo k uprednostneniu vlastných záujmov navrhovateľa
a to i napriek k tomu, že to bolo v rozpore so záujmami spoločníkmi, resp. spoločnosti.

Odporca I v konaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny 8.758,20 eur s
príslušenstvom tak, ako to bolo uplatnené súhlasí v celom rozsahu a tiež, že je ochotný žalovanú istinu
navrhovateľovi zaplatiť. Odporca I ďalej dodal, že s odporcom II mali snahu splácať splátky, ako boli
dohodnuté, tieto aj splácali, avšak nezvládali splácať v takej výške ako boli dohodnuté, na uhradenie

splátok v lehote splatnosti nemali dostatok finančných prostriedkov. O realizácii fiktívnych obchodov s H.
V. sa dozvedeli po zmene ekonómky, keď bola uzavretá zmluva s H. Z.. Prvým náznakom nezrovnalostí
bolo ukončenie zmluvného vzťahu s H. V., ku ktorému došlo v tom istom čase, ako k ukončeniu účasti
navrhovateľa v spoločnosti.

Odporca II v konaní uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu a je ochotný zaplatiť
žalovanú istinu s príslušenstvom, avšak trvá na započítaný pohľadávky voči navrhovateľovi. Ďalej dodal,
že bol konateľom a spoločníkom v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. od vzniku tejto
spoločnosti. O tom, že navrhovateľ spôsobil spoločnosti. AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. škodu
sadozvedelatoniekedyvobdobíjún-júl2010,keďsipreberalaúčtovníctvonováekonómkaH.Z.abolo

zistené, že spoločnosť AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. uzatvorila obchodné vzťahy s H. V. v roku
2006 vo výške 1.300.000 Sk a v roku 2007 vo výške 1.300.000 Sk. Na uvedenom bolo podozrivé to, že
by spoločnosť AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. realizovala takýto objem obchodov v rokoch 2006
a 2007. Zo strany H. Z. boli predložené doklady, výdavkové pokladničné doklady na základe ktorých
bolo zistené, že na sklade sa tento tovar nenachádza. Na konkrétnych výdavkových pokladničných

dokladoch sa nachádzalo katalógové číslo tovaru ohľadom ktorého bola realizovaná kúpnopredajná
zmluva a pod týmto číslom bol tovar zaevidovaný aj v skladových zásobách a v prípade, ak tento
tovar bol predaný, tak toto číslo sa nachádzalo aj na faktúre, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej
zmluvy. Následne bolo overené u podnikateľa H. V., či tovar, ktorý je evidovaný pod týmto katalógovým
číslom aj dodal spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a tento uviedol, že takýto tovar nebol

dodaný, čo následne potvrdil v čestnom prehlásení. O tom, že navrhovateľ spôsobil spoločnosti škodu
sa spoločnosť dozvedela na základe vyjadrenia E. X. a vyjadrenia P., ktoré uviedli, že navrhovateľovi
vydalinazákladepredloženiavýdavkovýchpokladničnýchdokladovfinančnéprostriedky.OdporcaIItiež
uviedol, že na predložených výdavkových pokladničných dokladoch sa nachádzajú všetky náležitosti,
ktoré majú byť uvedené na tomto výdavkovom pokladničnom doklade. To či sa v sklade nachádzal tovar

resp. či sú vystavené faktúry, ktoré sa týkali ďalšieho predaja tovaru, ktorý bol dodaný od H. V. v období
od 09.01.2006 do 21.04.2008 overovala za spoločnosť K. P., účtovníčka spoločnosti AUTOSLUŽBY
REHÁK A ZAŤKO s.r.o., ktorá bola zodpovedná za to, že tovar, ohľadom ktorého bol vydaný výdavkový
pokladničný doklad a bol zaevidovaný pod určitým katalógovým číslom, bol zaevidovaný aj na sklade
pod týmto číslom, resp. ak bol predaný, tak bola vystavená faktúra, kde bolo toto číslo uvedené. Podľa

vyjadrenia odporcu II, navrhovateľ poškodil spoločnosť tým, že bola ukrátená práca a K. P. musela
dať tieto účtenky do zákazky, vyfakturovať, jednoducho to zaúčtovala a spoločnosť bola ukrátená o
všetky tieto účtenky. Odporca II ďalej uviedol, že ohľadom skladových zásob sa robila inventúra raz
ročne, s tým, že výsledok týchto inventúr je zhodný s účtovnými závierkami, pričom iné doklady ohľadom
vykonaných inventúr nemá k dispozícii nakoľko 95 % účtovníctva riešil navrhovateľ. Odporca nevedel

uviesť, či boli za uvedené obdobie inventarizačné rozdiely v podobe manka alebo schodku. Zároveň
dodal, že po odchode navrhovateľa zo spoločnosti nebola vykonaná inventúra, nakoľko nebol dôvod
robiť inventúru v polovici účtovného obdobia. Odporca II uviedol, že osobne oslovil pána V. ohľadomčestného prehlásenia, pričom pri podpise bol prítomný spolu so štyrmi účtovníčkami a notárom, ktorý
čestné prehlásenie overil.

Z výsluchu svedkyne, K. P., súd zistil, že od roku 1996 do roku 2009 bola pracovníčkou v spoločnosti
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a to v pozícií fakturantky a mzdovej účtovníčky, rovnako
robila materiálovú evidenciu tovaru na sklade v tejto spoločnosti. V prípade neprítomnosti túto činnosť
vykonávala pani X.. Pri evidencii tovaru postupovala nasledovne, niekto, kto mal na starosti nákup,
doniesol účtenku z pokladne, resp. faktúru, s tým, že na základe tejto účtenky bol prijatý tovar na

sklad. Skutočnosť, že tovar, ktorý je uvedený na účtenke resp. faktúre je oprávnená prijať na sklad
jej oznámil skladník, pán F., ktorý konkrétny materiál preberal na sklad a aj ho nakupoval. Následne
skladníkovi vystavila príjemku, na ktorej bol názov tovaru ku ktorému sa priradilo katalógové číslo,
ktoré bolo evidované v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a taktiež jednotková cena
tovaru a skladník si na túto príjemku vytvoril svoju skladovú kartu. Keď doniesol skladník účtenku, tak
túto mu zároveň vyplatila. Ako svedkyňa ďalej uviedla, zároveň bola aj pokladníčka. Potom čo vydala

peniaze z pokladne nevydávala potvrdenie o tom, že finančnú hotovosť odovzdala. Výdaj finančnej
hotovosti evidovala v zošite. K predmetnej účtenke vystavila aj výdavkový doklad, ktorý bol presne v tej
výške, v akej bola vystavená účtenka a tento výdavkový doklad sa následne dával na podpis konateľom
spoločnosti. Čo sa týka výdavkových listov, tieto sa dávali na podpis konateľom na konci mesiaca s
tým, že už bol dodaný tovar zaplatený. Svedkyňa ďalej dodala, že účtenku o nákupe tovaru jej doniesol

skladník a na základe takto donesenej účtenky vybrala peniaze a odniesla ich skladníkovi. V spoločnosti
si nepamätá na také problémy, že by sa zaplatil tovar zo strany spoločnosti a tento by nebol dodaný.
Prax bola taká, že skladník doniesol účtenku o zaplatení tovar, ktorý bol dodaný spoločnosti a na
základe takto donesenej účtenky vyplatila peniaze. Ohľadom preverenia stavu tovaru aj toho či sedia
tovarové zásoby so zaplatenými cenami svedkyňa uviedla, že sa robila inventúra, pri ktorej sa zisťovalo,

či exituje manko a teda či sedia zásoby tovaru zo zaplatenými kúpnymi cenami. Tovarové zásoby
preveroval skladník a taktiež bola vytvorená inventárna komisia, na preverenie zásob. Kontrolovala len
stav pokladne a teda preverovala či výdavkové pokladničné doklady a príjmové pokladničné doklady
tak, ako boli vystavené osobou, sú v súlade s finančným stavom v pokladni. Nikdy nepreverovala,
či tieto výdavkové pokladničné doklady zodpovedajú aj tovarovým zásobám na sklade. Svedkyňa k

ňou podpísanému čestnému prehláseniu uviedla, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v závere a to, že
nepreberala na sklad ani do inej evidencie tovar uvádzaný na pokladničných blokoch H. V., pretože mala
účtenkyodH.V.,tietopreberalaanáslednehotovosťnazákladetýchtoúčteniekvyplatilanavrhovateľovi.
Účtenku od H. V. doniesol navrhovateľ a jemu následne vyplatila aj vyplývajúcu hotovosť. Takýmto
spôsobom vyplácala finančné prostriedky navrhovateľovi aj v prípade, keď doniesol účtenku napr. od

spoločnosti Reling, Kolos, Pullman, pričom išlo o stálych dodávateľov. Nemá vedomosť o tom, že by sa
dodávatelia sťažovali, že by nebola za dodaný tovar zaplatená kúpna cena. Ohľadom podpisu čestného
prehlásenia bol za ňou odporca II. Uvedené čestné prehlásenie bolo už vyplnené tak, ako sa nachádza v
spise. Osobne sa s pánom V. nepoznala, videla ho len raz. Ak je na výdavkovom liste v kolónke schválil
podpis, tak to schválil konateľ spoločnosti, ktorým schválili na konci mesiaca tieto výdavkové listy. Od

pána H. V.- H., boli predkladané len účtenky z registračnej pokladne iné daňové doklady predkladané
neboli.

Zo svedeckej výpovede, E. X., súd zistil, že pracovala spoločnosti od roku 2006 do roku 2009 na pozícií
účtovníčky, pričom mala na starosti vystavovanie faktúr, úhradu faktúr, banku atď. V tej istej pozícií

pracovala aj K. P., pričom ona robila mzdy a ešte mala na starosti skladové hospodárstvo. K. P. mala
na starosti výdaj a príjem tovaru, ktorý sa objednával. Tovar fyzicky preberal pán F., ale evidenciu
tohto tovaru spoločnosti mala na starosti K. P. a v prípade choroby ju zastupovala. Skladník vystavoval
príjemku o fyzickom prevzatí tovaru a následne túto príjemku odovzdal do učtárne. Na tejto príjemke
bolo uvedené množstvo, názov, cena tovaru. Táto príjemka sa zaevidovala do účtovníctva spoločnosti.

K vydaniu finančnej hotovosti došlo vždy po tom, čo skladník priniesol príjemku o prevzatí tovaru na
sklad.Bezvystaveniatejtopríjemkysafinančnáhotovosťzpokladnenevyplatila.Výdavkovýlistvystavila
potom čo jej bola predložená účtenka z registračnej pokladne. Fyzicky nepreverovala či bol dodaný aj
tovar, to bola zodpovednosť skladníka. Nikdy počas svojej práce v spoločnosti nezažila to, že by sa
zaplatilo za tovar, ktorý by tejto spoločnosti nebol dodaný. Pri svojej pracovnej činnosti neprichádzala ku

kontaktu s tovarom, vydávala iba finančné prostriedky. Bolo obvyklé, že finančné prostriedky v hotovosti
vydávala navrhovateľovi, ako aj iným konateľom spoločnosti. Svedkyňa vo svojej výpovedi zároveň
uviedla, že si nespomína, či vydávala navrhovateľovi finančné prostriedky na základe dokladu od H. V.,
avšak pripustila, že to tak mohlo byť. Ak bol skladník poverený konateľmi spoločnosti, tak odovzdalafinančné prostriedky aj skladníkovi. Potom čo skladník predložil účtenku z registračnej pokladne mu
vyplatila peniaze. Ak sa na výdavkovom liste v kolónke schválil nachádza podpis, tak bol schválený
konateľom. Spolu s výdavkovým listom sa predložila aj účtenka a taktiež by sa tam mala nachádzať aj

pripojená príjemka o dodaní tovaru v spoločnosti, keď predmetnú príjemku vystavoval skladník.

Zo svedeckej výpovede H. Z. súd zistil, že je zamestnancom firmy H., ktorá realizovala pre spoločnosť
AUTOSLUŽBY A + A s.r.o. účtovnícke práce a to od roku 2010. Do roku 2010 pre túto spoločnosť
nevykonávala žiadne účtovnícke práce. V rámci účtovníckych prác sa zisťoval stav zásob u odporcu.

Účtovnícke práce sa robili za prvé kalendárne obdobie roku 2010. Čo sa týka zistenia tovarových zásob
na sklade, vychádzala len z podkladov predložených spoločnosťou, na základe účtovných dokladov a
to príjemok a výdajok. V čase keď preberala účtovníctvo konatelia tejto spoločnosti uviedli, že nesedia
tovarové zásoby s účtovnými podkladmi, že majú viac tovaru na sklade ako výdajok. Účtovne sa to
upravovalo ako chyba predchádzajúceho účtovného obdobia. V čase, keď odovzdávala konateľom
spoločnosti účtovníctvo neuviedla týmto žiadne skutočnosti, ktoré by jej nesedeli. O žiadnych takýchto

skutočnostiach nevedela.

Z výpovede svedka Y. F. vyplýva, že v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. mal
postavenie skladníka a zároveň uskutočňoval nákup tovaru, zásobovanie. Na evidenciu tovaru mal
k dispozícii skladové karty, najskôr tovar nakúpil, následne doniesol blok alebo faktúru, na základe

ktorého prebral tovar a zaevidoval ho na skladovú kartu. Tovar preberal osobne na sklad. Na to, aby
mu účtovníčka vyplatila finančnú hotovosť z pokladne predkladal pokladničný doklad, faktúru a dodací
list. Na základe uvedeného mu účtovníčka vydala peniaze, prípadne vopred informoval, čo to bude
stáť, aby nemusel chodiť dvakrát. Svedok ďalej uviedol, že sa nestalo, že by zaplatený tovar nebol
spoločnosti dodaný. Ohľadom preverovania tovaru a či sedia tovarové zásoby s vystavenými dokladmi

sa každoročne robila inventúra. Svedok ďalej uviedol, že bol zodpovedný za stav zásob na sklade,
pričom niektorý z konateľov to musel podpísať a prekontrolovať. Tovar preberal na sklad niekto iný len
v prípade jeho neprítomnosti.

Zo svedeckej výpovede H. V. vyplýva, že ohľadom čestného prehlásenia, ktoré vystavil, ho oslovil

odporca II, pričom nevie uviesť, kedy to bolo. So spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO
s.r.o. bol v obchodnom vzťahu od roku 1997 do roku 2004, pričom tovar bol dodávaný do spoločnosti
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. zamestnancami. Obsah čestného prehlásenia bol vypracovaný
učtárňou podľa stavu, ktorý bol v pokladni pod vedením zástupkyne G.. To, že sa v účtovníctve
spoločnosti nenachádzajú daňové doklady uvedené v čestnom prehlásení vyplýva zo skutočnosti, že

v tom čase už neobchodoval so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a to od roku
2005. Čo sa týka blokov vystavených z registračnej pokladne, tieto boli vystavované zamestnancami,
pričom registračné pokladne sa menia. Bloky uvádzané v konaní neboli u neho vystavované, pričom je
zbytočné rozoberať v akej štruktúre to bolo na bločku uvedené, fakt je ten že tie bločky neboli u neho
vystavované, ak by boli tak by boli archivované. V čestnom prehlásení je jasne uvedené, že od roku 2005

so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. neobchodoval a žiadne bločky nevystavoval.
Takým neobvyklým spôsobom sa neobchodovalo. Neobvyklý je v tom, že v jeden deň boli vystavované
aj tri bločky a tiež neobvyklá je aj suma napr. že bola vyplatená suma 150.000 Sk v hotovosti. V rokoch
1997 až 2004 sa za tovar hradilo na základe faktúr a nie priamou platbou. V období od 09.01.2006 do
21.04.2008 neboli od spoločnosti prijaté žiadne finančné prostriedky.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava výsledkov
doterajšieho dokazovania a písomného vyjadrenia zo dňa 01.10.2013, zároveň uviedol, že čo sa týka
výpovede svedka pána V., skutočnosť, či eviduje vo svojom účtovníctve pokladničné doklady alebo nie,
nie je pre tento prípad rozhodnou. To je otázka na H. V. a spôsob jeho vedenia účtovníctva. Navrhovateľ

ani žiadna iná fyzická, právnická osoba nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že jej obchodný
partner neeviduje určité daňové doklady. Kontrola evidencie daňových dokladov zo strany obchodných
partnerov je fakticky nemožná a bola by aj v príkrom rozpore s trhovým mechanizmom ako takým.
Svedkyňa X. ako aj svedkyňa P., o ktorých obsahy čestných prehlásení odporcovia opreli svoju procesnú
obranu,tietotvrdeniaobsiahnutévosvojichčestných vyhláseniachvpriebehuvykonanéhodokazovania

popreli. Rovnako aj svedkyňa H. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie o skutočnostiach, ktoré by jej v
rámci odovzdávaného účtovníctva nesedeli, resp. boli podozrivé.Právny zástupca odporcov v záverečnej reči uviedol, že navrhovateľ vedome a úmyselne použil fiktívne
doklady od subjektu H. V. - H. za tým účelom, aby mu boli vyplatené zo strany spoločnosti peňažné
prostriedky. To, že tieto doklady sú fiktívne, potvrdil svedok V.. To, že na základe týchto fiktívnych

dokladov boli vyplatené sumy čo do výšky uvedené vo vyjadrení odporcov zo dňa 13.06.2011, potvrdila
svedkyňa P.. To, že v účtovníctve spoločnosti nebolo všetko v poriadku a robili sa tam opravy v
rozhodnom období, potvrdila svedkyňa Z. a je pravdou, že v účtovníctve malo byť všetko v poriadku,
ale až v momente, keď táto svedkyňa toto účtovníctvo odovzdávala, to zn. až po vykonaní spomínaných
opráv, ktoré sa počas jej výkonu činnosti pre spoločnosť realizovali. Je tu teda protiprávne konanie, je tu

aj škoda, ktorá je reálne vyčíslená a ktorá vznikla z toho dôvodu, že navrhovateľ peniaze zo spoločnosti
čerpal, avšak v konečnom dôsledku neboli použité v prospech spoločnosti, a teda neboli spotrebované
v záujme spoločnosti a v súvislosti s predmetom podnikania tejto spoločnosti. Rovnako je preukázaná
aj príčinnú súvislosť medzi predložením fiktívnych dokladov a výberom skutočnej hotovosti z pokladne
spoločnosti. V zmysle zásady objektívnej zodpovednosti sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by
vybratéfinančné prostriedky,ktorémubolivyplatenézostranyspoločnosti,použilvrámcipodnikateľskej

činnosti. Sám navrhovateľ v priebehu pojednávania nesporoval ako predloženie dokladov od pána V. ani
podpísanie výdavkových listov, na základe ktorých mu bola vyplatená hotovosť spoločnosti, nepodarilo
sa mu však preukázať, že tieto finančné prostriedky boli použité zákonným spôsobom. Z uvedeného
máme za to, objektívna zodpovednosť navrhovateľa v tomto konaní je daná a je v závislosti od svojho
konania v rozhodnom období zodpovedný za spôsobenú škodu spoločnosti.

Z doložených listín súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 06.06.2008 Zmluvu o prevode
obchodnéhopodieluvspoločnostiAUTOSLUŽBYREHÁKAZAŤKO,s.r.o.nazákladektorejnavrhovateľ
ako prevádzajúci previedol celý svoj obchodný podiel vo výške 67.000 Sk a to tak, že na odporcu v II.
rade previedol obchodný podiel vo výške 34.000 Sk a na odporcu v I. rade obchodný podiel vo výške

33.000 Sk. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 2.000.000 Sk, ktorú sa zaviazali odporcovia v
I. a II. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne v splátkach vo výške 40.000 Sk mesačne. S tým, že splátky
sa zaviazali uhradiť v prospech predávajúceho vždy do 20. dňa v danom mesiaci až do zaplatenia.

Zo Zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 06.06.2008 vyplýva, že valné zhromaždenie

odsúhlasilo odstúpenie navrhovateľa z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti a tiež, že udelilo súhlas
s prevodom obchodného podielu navrhovateľa ako spoločníka obchodnej spoločnosti na odporcov v I.
a II. rade.

Z vyjadrenia odporcov v I. a II. rade zo dňa 07.06.2011 vyplýva, že navrhovateľ ešte v čase,

keď pôsobil ako jeden z konateľov spoločnosti porušil povinnosti uložené mu ustanovením § 135a
Obchodného zákonníka, keď v období do 09.01.2006-21.04.2008 ako konateľ spoločnosti uzatvoril
fiktívne záväzkovo- právne vzťahy H. V.- H., s miestom podnikania F. XX, J.. Navrhovateľ, ako konateľ,
schválil výdavkové listy spoločnosti, vystavené za účelom vyplatenia finančnej hotovosti pre dodávateľa
tovaru H. V., vybral zo spoločnosti finančné prostriedky za účelom nákupu tovaru v hotovosti, avšak

tento tovar nebol spoločnosti nikdy dodaný, nakoľko H. V. ako živnostník vykonávajúci živnostenské
oprávnenie v rozsahu živností zapísaných v Živnostenskom registri nevstúpil do záväzkového vzťahu so
spoločnosťou v období od 09.01.2006-21.04.2008 t.j. v čase, keď navrhovateľ ako konateľ spoločnosti
schválil výdavkové listy - pokladničné doklady a na ich základe vybral zo spoločnosti finančnú hotovosť a
vyhotovil fiktívne doklady z elektronickej registračnej pokladne, v ktorých ako dodávateľ tovaru vystupuje

H. V.. Z daných dokladov vyplýva, že ide o jednoznačne falošné doklady vystavené navrhovateľom. V
zmysle daného H. V. nevznikla povinnosť voči spoločnosti na dodanie tovaru, rovnako tiež neprevzal od
spoločnosti resp. od navrhovateľa, ako vtedajšieho konateľa žiadne finančné prostriedky, na základe
ktorých by bol povinný voči spoločnosti na akékoľvek plnenie- dodanie tovaru. Navrhovateľ získal
zo spoločnosti protiprávnym konaním finančnú hotovosť pre svoj osobný prospech a tieto finančné

prostriedky do spoločnosti nikdy nevrátil. Skutočnosť, že navrhovateľ vystavil fiktívne výdavkové listy,
za účelom získania finančnej hotovosti zo spoločnosti pre svoj osobný prospech a do účtovníctva
spoločnosti založil fiktívne doklady z elektronickej registračnej pokladne H. V., ktoré mali preukázať
existenciu záväzkového vzťahu medzi spoločnosťou a H. V.. H. V. neeviduje vo svojom účtovníctve
žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou. Ako

z vyjadrenia ďalej vyplýva, odporcovia v I. a II. rade predkladajú súdu dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú, že sa navrhovateľ sa dopustil protiprávneho konania, keď ako konateľ schválil za spoločnosť
výdavkové listy a tiež vystavil fiktívne doklady z elektronickej registračnej pokladne, ktoré mali preukázať
opodstatnenosť výberov finančnej hotovosti zo spoločnosti v súlade s výdavkovými listami (č.l. 150až 214 súdneho spisu). Z daného jednoznačne vyplýva záver, že navrhovateľ získal neoprávnene
zo spoločnosti finančné prostriedky, čím vážne poškodil záujmy spoločnosti následkom čoho vznikla
spoločnosti škoda resp. pohľadávka vo výške 76.274,27 eur (2.297.899 Sk). Nakoľko odporca I.

a ani odporca II. túto škodu spoločnosti svojim konaním nespôsobili, nakoľko títo žiadne fiktívne
doklady nevystavili ani nevybrali zo spoločnosti finančné prostriedky pre svoj osobný prospech, jediným
zodpovedným za vznik tejto škody voči spoločnosti je navrhovateľ, nakoľko tento naplnil všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Úprava náhrady škody spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti za spôsobenú škodu, pri ktorej sa neskúma zavinenie konajúcej osoby. Dňa 12.07.2010

spoločnosť postúpila pohľadávku odporcovi I a II. Týmto odporca I a odporca II nadobudli pohľadávku
vo výške 76.115,32 eur (2.293.050 Sk) voči navrhovateľovi. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že odporca I
a II si započítavajú túto svoju pohľadávku, ktorú majú voči navrhovateľovi vo výške 8.758,20 eur voči
pohľadávke navrhovateľa, ktorú uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Z vyjadrení navrhovateľa zo dňa 20.07.2011 a zo dňa 07.08.2012 vyplýva, že v čase od 01.01.2006

do 06.06.2008 mala spoločnosť ročný obrat okolo 20 miliónov Sk a za uvedené obdobie teda okolo
50 miliónov Sk. Objem dodaného tovaru prostredníctvom H. V.-H. bol približne 3 %. Navrhovateľ
uviedol, že podpísal uvedené výdavkové doklady, ako aj 95 % všetkých dokladov spoločnosti. Nakoľko
spoločnosť s H. V.- H. obchodovala od roku 1996 a všetky účtenky z registračnej pokladne boli identické,
nevznikol dôvod sa tým bližšie zaoberať. Navrhovateľ ohľadom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 12.07.2010 vyslovil názor, že táto nebola podpísaná v uvedený deň a bola vyhotovená dodatočne,
pričom uvedená zmluva sa nenachádza ani v Zbierke listín spoločnosti a je zrejmé, že je datovaná
s ohľadom na rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. To, že
odporcovia túto zmluvu nemali k dispozícii je zrejmé aj z toho, že sa bezdôvodne nezúčastňovali
pojednávaní. Uvedené tvrdenia podporuje aj skutočnosť, že dňa 23.09.2010 bol vydaný platobný

rozkaz č.k. 37Rob/94/2010-24 týkajúci sa predmetnej Zmluvy o predaji obchodného podielu, na ktorý
odporcovia napriek tomu, že údajne mali Zmluvu o postúpení pohľadávky nereagovali a odpor nepodali.
Z vyjadrenia tiež vyplýva, že tovar nakupovali zásobovači J. X., Y. F., vedúci dielne A.D. a taktiež obaja
konatelia t.j. navrhovateľ a odporca II, pričom 100 % nákupov sa realizovalo nákupom v hotovosti.
Každý z oprávnených pracovníkov si zobral z pokladne peniaze v hotovosti a po dodaní tovaru,

pokladníčke a zároveň fakturantke odovzdal doklady z registračnej pokladne dodávateľa. Následne
buď fakturantka P. alebo ekonómka A.. X. vystavila výdavkový doklad, na ktorom bolo uvedené číslo
výdavkového dokladu. Na účtovnom doklade sa spároval výdavkový doklad, účtenka z registračnej
pokladne, katalógové číslo, nákupná a predajná cena tovaru a číslo príjmového dokladu, pod ktorým bol
prijatý do účtovnej evidencie. Na základe tohto dokladu v podvojnom účtovníctve vykonala ekonómka

zúčtovanieaodvedenieDPH.Navrhovateľďalejuviedol,žepopredloženípríjmovýchdokladovnásledne
schválil aj výdavkové doklady, pričom počas jeho pôsobenia neboli zo strany Daňového úradu vznesené
k účtovníctvu žiadne pripomienky. Samotný odporca II. potvrdil, že na výdavkových pokladničných
dokladoch založených v spise sa nachádzajú všetky náležitosti, ktoré majú byť uvedené na tomto
výdavkovom pokladničnom doklade. Účtovné doklady predložené odporcami nepreukazujú porušenie

povinností navrhovateľa ako konateľa. V čase, kedy malo prísť k porušeniu povinností navrhovateľom,
teda v rokoch 2006, 2007 a 2008 bola v platnosti Spoločenská zmluva platná od 26.11.2003, podľa ktorej
spoločnosť zastupujú konatelia, tak že za spoločnosť konajú minimálne dvaja konatelia spoločne.

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.12.2012 vyplýva, že podľa odporcov navrhovateľ vybral zo

spoločnosti finančné prostriedky za účelom nákupu tovaru v hotovosti, avšak tento tovar nebol nikdy
spoločnosti dodaný, pričom finančné prostriedky za tovar, ktorý nebol dodaný odporcovia vyčísli na
2.293.050 Sk. Účtovníctvo však jednoznačne preukazuje, že tovar spoločnosti dodaný bol, čo potvrdzujú
údaje zo Súvahy ziskov a strát, kde zásoby na sklade boli 1.988.000 Sk, pričom nedodaný tovar mal
byť vo výške 2.293.050 Sk a teda zásoby na sklade by museli byť vyčíslené k 31.12.2008 na minimálnu

hodnotu 4.281.050 Sk, skutkový stav podľa súvahy však bol 1.717.000 Sk. To teda dokazuje, že zásoby
na sklade sa oproti roku 2006o uvedenú sumu nezvýšili a ku koncu roka 2008 dokonca ešte oproti roku
2006 poklesli. Tovar teda do spoločnosti dodaný bol a bol odpredaný konečnému spotrebiteľovi. Súvaha
zároveň nevykazuje v spoločnosti ani žiadne chýbajúce peniaze v kolónke pohľadávky voči oprávnenej
osobe sa vykazuje 0,-Sk a v kolónke ostatne pohľadávky sa tiež vykazuje 0,-Sk.

Z čestného prehlásenia vystaveného H. V.- H., F. XX, J. dňa 21.06.2011 vyplýva, že tento ako živnostník
od roku 2005 nevstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s.r.o.
v období od 09.01.2006- 21.04.2008 a po roku 2005 mu nevznikla povinnosť voči spoločnosti na dodanietovaru v rozsahu živnostenského oprávnenia, tiež neprevzal od spoločnosti resp. od navrhovateľa
ako vtedajšieho konateľa spoločnosti žiadne finančné prostriedky, na základe ktorých by bol povinný
voči spoločnosti na akékoľvek plnenie, s tým, že so spoločnosťou mal obchodný vzťah v rokoch

1997-2004. Z vyhlásenia ďalej vyplýva, že neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne doklady, ktoré by
preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou po roku 2005. Taktiež nevystavil v
čestnom prehlásení uvedené doklady (č.l. 127-136) z elektronickej registračnej pokladne pre spoločnosť
ako odberateľa, taktiež vo svojom účtovníctve neeviduje inú dokumentáciu, ktorá by vznikla medzi
spoločnosťou ako odberateľom a ním ako dodávateľom tovaru.

Z doložených listín súd ďalej zistil, že odporca I a odporca II ako postupníci uzavreli so spoločnosťou
AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o. , Priemyselná 1/A, Trnava ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky
na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči svojmu dlžníkovi- navrhovateľovi, ktorá vznikla
v dôsledku protiprávneho konania dlžníka- navrhovateľa. Uvedená pohľadávka bola postúpená
bezodplatne.

Z čestného prehlásenia K. P. zo dňa 01.06.2011 vyplýva, že pracovala od roku 1996 v spoločnosti
Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s r.o., ako účtovníčka s agendou zodpovedajúcou danej pracovnej
pozícii. Z prehlásenia ďalej vyplýva, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne
spoločnosti vtedajšiemu konateľovi- navrhovateľovi a evidovala pokladničné bloky H. V.- H. a to podľa

prehľadu uvedeného v tomto čestnom prehlásení (č.l. 244-245). V závere prehlásenia zároveň vyhlásila,
ženeprebralanaskladanidoinejevidencietovaruvádzanýnapokladničnýchblokochH.V.-H.,vzmysle
ktorých boli vystavené výdavkové listy spoločnosti.

Z čestného prehlásenia E. X. zo dňa 31.05.2011 vyplýva, že pracovala od roku 2006 v spoločnosti

Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s r.o., ako účtovníčka s agendou zodpovedajúcou danej pracovnej
pozícii. Z prehlásenia ďalej vyplýva, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne
spoločnosti vtedajšiemu konateľovi- navrhovateľovi a evidovala pokladničné bloky H. V.- H. a to podľa
prehľadu uvedeného v tomto čestnom prehlásení (č.l. 247-248). V závere prehlásenia zároveň vyhlásila,
ženeprebralanaskladanidoinejevidencietovaruvádzanýnapokladničnýchblokochH.V.-H.,vzmysle

ktorých boli vystavené výdavkové listy spoločnosti.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 23.03.2007 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 38.480,-Sk za nákup tovaru a to 1 ks zadného nárazníka, zaevidovaného pod č.
XXXX/XXXXXXXXX a skrine rezervy, zaevidovanej pod č. XXXX/XXXXXXXXX.

Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dňa 27.03.2007 vyplýva, že na základe tejto bol odberateľovi
Česká poisťovňa Slovensko, akciová spoločnosť fakturovaný tovar a to nárazník zadaný, kód položky
XXXX za cenu 17.563,-Sk bez DPH a držiak úplný, kód položky XXXX za cenu 14.773,10 Sk.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 09.07.2007 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 4.195,-Sk za nákup tovaru a to 1 ks výmenníku, zaevidovaného pod č. XXXX/
XXXXXXXXX.

Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dňa 11.07.2007 vyplýva, že na základe tejto bol odberateľovi R.-

R. a R., spol. R. r.o. fakturovaný tovar a to okrem iného aj výmenník Z., kód položky XXXXXXXXX za
cenu 4.195,-Sk bez DPH.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 14.11.2007 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 17.563,-Sk za nákup tovaru a to 1 ks kúrenia, zaevidovaného pod č. XXXX/

XXXXXXXXX.

Z faktúry č. XXXXXXXXX vyhotovenej dňa 14.11.2007 vyplýva, že na základe tejto bol odberateľovi
R.- R. a R., R.. R. K..S.. fakturovaný tovar a to okrem iného aj kúrenie, kód položky XXXXXXXXX za
cenu 17.563,-Sk bez DPH.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 27.10.2006 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 12.138,-Sk za nákup tovaru, pričom tento mal byť následne dodaný odberateľovi
spoločnosti C..Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 21.11.2006 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 52.241,-Sk za nákup tovaru, pričom tento mal byť následne dodaný odberateľovi

spoločnosti C..

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 06.11.2006 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 1779,-Sk za nákup tovaru, pričom tento mal byť následne dodaný spoločnosti L..

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 19.12.2006 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 8537,-Sk za nákup tovaru, pričom tento mal byť dodaný spoločnosti C..

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 20.12.2006 vyplýva výdaj pokladničnej
hotovosti vo výške 43.159,-Sk za nákup tovaru, pričom tento mal byť dodaný p. F..

Predmetom konania v predmetnej veci je uplatnený nárok navrhovateľa titulom neuhradenia ceny za
prevod obchodného podielu na odporcov I a II v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o..

Podľa ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri
výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie
spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po
dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľaustanovenia§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Štatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú pri výkone svojej pôsobnosti. Právna úprava

zodpovednosti štatutárnych orgánov je k úprave náhrady škody podľa ustanovenia § 373 Obchodného
zákonníka vo vzťahu lex specialis, lex generalis. Citované ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka príkladmo uvádza konanie konateľa, kedy je povinný spoločnosti nahradiť škodu. Obchodný
zákonník teda len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť
konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré

sú uvedené v spomínanom ustanovení. Štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti
ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojim nesprávnym postupom
spôsobil spoločnosti škodu. Súčasne musí byť splnená podmienka, že konanie štatutárneho orgánu
nebolo v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Základným predpokladom pre uplatnenie takéhotonároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je
porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho spoločnosti
vznikla škoda. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a jeho protiprávnosti. Porušením právnej povinnosti

má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne
konalaatým,akokonaťmala,abysplnilapovinnostijejuložené.Vznikškody,ajporušeniezáväzkualebo
inej právnej povinnosti konateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Skutočná škoda
je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej
udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je

existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny
a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za
vzniknutú škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Nejde však o zodpovednosť za
akékoľvek konanie a postup štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti
vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou vznikla spoločnosti škoda.

Na to, aby sa dosiahol právny dôsledok započítania a to zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom
započítania musí byť presne určený rozsah a identifikovaná pohľadávka zo strany odporcov, ktorá sa
má s pohľadávkou navrhovateľa vzájomne kryť. Jednostranné započítanie je možné vykonať tiež v
priebehu súdneho konania tak ako to urobili odporcovia I a II, kedy svoju pohľadávku uplatnili formou

jednostranného zápočtu ako procesnú obranu proti podanému návrhu. Takouto procesnou obranou sa
však súd zaoberá len vtedy, ak dospeje k záveru, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom je dôvodná
a následne posúdi, či procesná obrana odporcov je relevantná, či je pohľadávka, ktorá sa má započítať
existujúca, a teda či skutočne mohlo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok a tým aj k zániku
pohľadávky navrhovateľa.

Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály ako aj na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný opodstatnene nakoľko medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a
ZAŤKO, s.r.o. na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal previesť celý svoj obchodný podiel na odporcov

I a II a títo sa zaviazali za prevod obchodného podielu zaplatiť 66.387,84 (2.000.000,-Sk) v splátkach
vo výške 1.327,76 eur (40.000,-Sk) mesačne. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil avšak
odporcovia I a II si svoju zmluvnú povinnosť- uhradiť odplatu za prevod obchodného podielu nesplnili,
pričom medzi účastníkmi konania nebola sporná ani existencia ani výška pohľadávky navrhovateľa voči
odporcom a títo v konaní uznali, že majú voči navrhovateľovi pohľadávku v uvedenej výške a tiež to, že

splátky riadne nesplácali, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov. Nakoľko si odporcovia I a
II svoju povinnosť zaplatiť dojednanú cenu nesplnili a neuhradili v celej výške v súlade so Zmluvou o
prevode obchodného podielu, vznikla navrhovateľovi pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

Vzhľadom na uvádzané preto súd ďalej posudzoval obranu odporcov ako obranu zániku pohľadávky

započítaním vzájomnej pohľadávky a či odporcom I a II vznikla nejaká pohľadávka voči navrhovateľovi
spôsobilá na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa a to titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť
spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO spol. s r.o. a to vystavením fiktívnych dokladov a výberom
finančných prostriedkov zo spoločnosti pre svoj osobný prospech.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ v čase od 07.12.2005 do
10.06.2008 pôsobil vo funkcii konateľa spoločnosti a bol súčasne spoločníkom spoločnosti. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku
zodpovednosti navrhovateľa za škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka, pretože nemožno mať
za to, že tvrdeným porušením povinnosti navrhovateľom pri výkone svojej pôsobnosti došlo k vzniku

škody, čo spôsobuje absenciu jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. V
konaní nebolo preukázané, že spoločnosti vznikla škoda vo výške 76.276,27 eur, ktorú odporcovia
vyčíslili vychádzajúc z doložených výdavkových pokladničných dokladov, ktoré by mali preukazovať
neopodstatnenosť výberov finančnej hotovosti zo spoločnosti a teda, že by došlo k zmenšeniu
majetkového stavu spoločnosti. Z výpovede navrhovateľa, ako aj odporcu II v konaní bolo zistené, že

sa v spoločnosti každoročne vykonávala inventúra na zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov.
Odporcovia nevedeli uviesť ani preukázať inými listinnými dokladmi ako účtovnými závierkami, aký bol
ichvýsledokzadanéobdobie.OdporcaIIvšakpotvrdil,žeichvýsledokjezhodnýsúčtovnýmizávierkami
za príslušné obdobie. Súd z účtovných závierok za roky 2006, 2007 a 2008 predložených súdu nezistil,že by spoločnosti vznikla škoda vo výške 76.276,27 eur. Pokiaľ by teda mala vzniknúť spoločnosti škoda
v uvedenej výške a to tak, že si navrhovateľ ponechal finančné prostriedky z pokladne, ktoré si vybral
na základe predložených výdavkových listov, pričom pokladničné doklady k nim priložené mal sfalšovať

a následne na základe takýchto dokladov bol uvedený tovar zaúčtovaný do evidencie spoločnosti, tak
uvedené by sa podľa názoru súdu muselo v účtovných závierkach odraziť v podobe manka, kedy
skutočný stav majetku je nižší ako účtovný stav. Z odporcami predložených výdavkových dokladov súd
zistil, že výška škody, ktorá takto mala spoločnosti vzniknúť predstavuje sumu 76.276,27 eur, pričom
v roku 2006 mala takto vzniknúť škoda vo výške 38.612,33 eur (1.163.235 Sk), v roku 2007 vo výške

34.737,64 eur (1.046.506 Sk) a v roku 2008 vo výške 2.926,31 eur (88.158 Sk), avšak z predložených
Výkazov a strát za obdobie rokov 2006, 2007 a 2008 (kolónka ostatné náklady na hospodársku činnosť,
účet 548) súd nezistil manká a škody v uvedenej výške, pričom z výkazu ziskov a strát k 31.12.2006
súd zistil, že ostatné náklady na hospodársku činnosť predstavovali 3.186,62 eur (96.000 Sk), z výkazu
ziskov a strát k 31.12.2007 súd zistil, že ostatné náklady na hospodársku činnosť predstavovali 829,85
eur (25.000,-Sk) a z výkazu ziskov a strát k 31.12.2008 súd zistil, že ostatné náklady na hospodársku

činnosť predstavovali 18.288,72 eur (550.966,-Sk).

Vznik škody spoločnosti v uvedenej výške bol zároveň spochybnený navrhovateľom predloženými
faktúrami, z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý údajne nemal byť spoločnosti dodaný a ohľadom ktorého
mali byť vyhotovené fiktívne doklady, bol riadne zaevidovaný a tento bol následne poskytnutý a

vyfakturovaný konečnému spotrebiteľovi, ktorý je na faktúrach uvádzaný ako objednávateľ zákazky.
Konkrétne z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX zo dňa 23.03.2007 vyplýva výdaj
pokladničnej hotovosti vo výške 1.277,30 eur (38.480,-Sk) za nákup tovaru a to 1 ks zadného nárazníka,
zaevidovaného pod č. XXXX/XXXXXXXXX a skrine rezervy, zaevidovanej pod č. XXXX/XXXXXXXXX,
pričom tento bol následne dodaný a fakturovaný odberateľovi Česká poisťovňa Slovensko, akciová

spoločnosť a to faktúrou č. XXXXXXXX. Rovnako z výdavkového pokladničného dokladu č. V XXXXXXX
zo dňa 09.07.2007 vyplýva výdaj pokladničnej hotovosti vo výške 139,25 eur (4.195,-Sk) za nákup
tovaru a to 1 ks výmenníku, zaevidovaného pod č. XXXX/XXXXXXXXX, ktorý bol následne dodaný a
fakturovaný odberateľovi R.- R. a R., R.. R..K..S.. a to faktúrou č. XXXXXXXX. Tiež z výdavkového
pokladničnéhodokladuč.VXXXXXXX zodňa14.11.2007vyplýva výdajpokladničnejhotovostivovýške

582,98 eur (17.563,-Sk) za nákup tovaru a to 1 ks kúrenia, zaevidovaného pod č. XXXX/XXXXXXXXX,
ktorý bol následne dodaný a fakturovaný odberateľovi R.- R. a R., R.. R. .K..S.. a to faktúrou č.
XXXXXXXXX.

Odporcovia vo svojich výpovediach zároveň uviedli, že o škode spôsobenej navrhovateľom sa dozvedeli

až v roku 2010 keď si účtovníctvo prevzala nová ekonómka H... Z.. Súd však ani z výpovede tejto
svedkyne nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by spoločnosti mala byť spôsobená škoda. Z jej
výpovede vyplýva, že nesedeli tovarové zásoby s účtovnými podkladmi a že na sklade bolo viac tovaru
ako výdajok, čo sa následne upravovalo ako chyba predchádzajúceho účtovného obdobia. Z uvedeného
je teda zrejmé, že spoločnosť mala reálne viac tovaru na sklade (prebytok) ako bolo účtovne evidované,

pričom,akbysanavrhovateľdopustilodporcamitvrdenéhokonaniaavystavilbyfiktívnedoklady(pričom
tovar na základe nich nikdy nemal byť dodaný) stav tovaru na sklade by bol presne opačný- stav zásob
by bol nižší ako stav evidovaný.

Z dokazovania je ďalej zrejmé, že odporcovia I a II nepreukázali ani splnenie ďalšieho predpokladu na

vznik zodpovednosti navrhovateľa ako konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, pretože nepreukázali
porušenie konkrétnej povinnosti navrhovateľa. Podľa odporcov I a II takýmto protiprávnym úkonom zo
strany navrhovateľa malo byť vyhotovenie fiktívnych dokladov z registračnej pokladne, v ktorých ako
dodávateľ tovaru vystupuje H. V. a na základe ktorých mu mala byť z pokladne následne poskytnutá
finančná hotovosť, ktorú mal navrhovateľ použiť pre svoj osobný prospech, pričom takéto konanie

navrhovateľa je podľa odporcov preukázané čestnými vyhláseniami K.. P. a E.. X., z ktorých vyplýva,
že vydali výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne spoločnosti vtedajšiemu konateľovi-
navrhovateľovi a evidovali pokladničné bloky H. V.- H. a to podľa prehľadu uvedeného v ich čestných
prehláseniach. V závere prehlásení zároveň vyhlásili, že neprebrali na sklad ani do inej evidencie
tovar uvádzaný na pokladničných blokoch H. V.- H., v zmysle ktorých boli vystavené výdavkové listy

spoločnosti. Výdaj finančných prostriedkov menované potvrdili aj svedeckými výpoveďami. Uvedeným
teda bol preukázaný výdaj finančnej hotovosti navrhovateľovi, avšak nebolo preukázané protiprávne
konanie navrhovateľa, falšovanie dokladov, ani použitie týchto prostriedkov pre svoj osobný prospech.
Z výpovedí svedkýň vyplynulo, že bolo bežnou praxou, že sa uvedeným spôsobom vydávali finančnéprostriedky z pokladne aj iným konateľom spoločnosti (tiež skladníkom) a aj voči iným dodávateľom.
Zo svedeckej výpovede svedkyne K.. P. zároveň vyplynulo, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v
závere čestného prehlásenia a to, že nepreberala na sklad a ani do inej evidencie tovaru uvedený

na pokladničných blokoch, z čoho je teda zrejmé, že uskutočňovala evidenciu tovaru uvádzaného
na pokladničných blokoch H. V.. H. na sklad. Protiprávne konanie navrhovateľa je podľa odporcov
taktiež preukázané predloženým listinným dôkazom- čestným prehlásením a svedeckou výpoveďou
H. V., z ktorej vyplýva, že bloky vystavené z registračnej pokladne uvádzané v konaní neboli u
neho vystavené, pričom od roku 2005 so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o.

neobchodoval a za obdobie rokov 2006 až 2008 neprijal od spoločnosti žiadne finančné prostriedky.
Súd však ani týmito vykonanými dôkazmi nemal za preukázané protiprávne konanie navrhovateľa a
v tejto súvislosti opätovne poukazuje už na vyššie uvedené a to navrhovateľom predložené faktúry
ohľadomniektorýchvýdavkovýchpokladničnýchdokladovvydanýchnazákladedokladovzelektronickej
registračnej pokladne H. V., z ktorých vyplýva, že tovar v nich uvedený bol poskytnutý a vyfakturovaný
konkrétnym objednávateľom a teda nie je jednoznačne preukázané, že uvedené pokladničné doklady

sú fiktívne a že navrhovateľ finančné prostriedky, ktoré mu boli vydané z pokladne spoločnosti použil pre
svoju osobnú potrebu, pričom ak by to tak bolo, uvedený tovar by nemohol byť poskytnutý konkrétnym
odberateľom a ani fakturovaný.

Súd na záver k tvrdeniu odporcov I a II, že o existencii pohľadávky titulom náhrady škody spôsobenej

protiprávnym konaním navrhovateľa sa dozvedeli až v roku 2010 považuje za potrebné uviesť, že
zistenie a samotná existencia pohľadávky spoločnosti v uvedenom období je spochybnená tým, že táto
nebola účtovne evidovaná v účtovníctve spoločnosti AUTOSLUŽBY A + A s.r.o. (z účtovnej závierky za
rok 2010 pohľadávka v takejto výške nevyplýva) a tiež tým, že pokiaľ by spoločnosť mala pohľadávku vo
výške 76.276,27 eur a túto by následne bezodplatne postúpila na odporcov I a II Zmluvou o postúpení

pohľadávky datovanou 12.07.2010 teda pred začatím konkurzného konania, túto by správca musel
vyhodnotiť ako odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, pričom ako vyplýva zo spisu
sp. zn. 25K/1/2011 správca zo žiadnej zo svojich správ napriek tomu, že sa zameral aj na zisťovanie
hodnoty majetku dlžníka o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku odporovateľných právnych
úkonov existenciu takéhoto majetku resp. existenciu takejto zmluvy neuviedol.

Súd konštatuje, že odporcami I a II vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali tak vznik
škody, ako ani porušenie povinnosti navrhovateľa pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa obchodnej
spoločnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti navrhovateľa, ako aj vznik škody, tak následne

nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním navrhovateľa a vzniknutou škodou.

S poukazom na uvedené súd teda nemal preukázané, že by odporcom I a II vznikla pohľadávka
spôsobilá na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na vyššie uvádzané, sud návrhu navrhovateľa v časti
uplatnenej istiny vyhovel a tuto mu priznal ako dôvodnú.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcov
I a II nedošlo k úhrade celej dlžnej sumy v lehote splatnosti, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok

požadovaťpopriplneníistinyajúrokyzomeškaniaapretomusúdpriznalúrokzomeškaniavovýške9%
zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.327, 76 eur od 21.10.2009 do zaplatenia,
zo sumy 727,76 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 63,88 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo
sumy 1.327,76 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo
sumy 1.327,76 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2010 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 525 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.308,75 eur, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších

predpisov a pozostávajú z nasledovného:

· prevzatie a príprava zastupovania....................................................................253,94 eur
· účasť na pojednávaní dňa 19.02.2013..............................................................253,94 eur· účasť na pojednávaní dňa 04.09.2013..............................................................253,94 eur
· účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013..............................................................253,94 eur
· písomné podanie na súd - zhrnutie dokazovania.............................................253,94 eur

· náhrada výdavkov za 5 úkonov právnej služby v roku 2013 ...........................39,05 eur

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom
podaní zo dňa 27.11.2013. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal navrhovateľovi odmenu a režijný paušál
za právny úkon- účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013, nakoľko si uplatnil tento právny úkon dvakrát

(bod 5. a bod 7. podania). Zároveň
súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov a režijný paušál za vyúčtovaný úkon právnej služby a to
návrh na zmenu petitu zo dňa 15.02.2013, pretože sa nejednalo o písomné vyjadrenie vo veci samej
na výzvu súdu, ale o návrh, ktorým navrhovateľ navrhol zmenu petitu týkajúcu sa výšky požadovaného
úroku z omeškania, pričom tento nárok si navrhovateľ mohol uplatniť už v samotnom návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 03.05.2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí

byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.