Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203007
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312203007.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: R. W., H. C. Š. R. Č.. XX, H., zast.
AK JUDr. Peter Kubík, spol. s r. o., Panenská ul. č. 6, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa,
a. s., Tomášikova ul. č. 48, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa č.
24, Piešťany, o 5.839,71 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

III z 29. októbra 2014, č. k. 7C/64/2012-165, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni k rukám Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Kubík, spol. s r. o.,
trovy odvolacieho konania 393,46 eur, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.839,71 eur
s prísl. a povinnosť, počnúc dňom 1. 4. 2014, vyplácať žalobkyni sumu 157,83 eur mesačne, splatnú

vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca, až do dožitia žalobkyne, pričom vyplácanie plnenia sa skončí
mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije. Napokon súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť nahradiť
žalobkyni, k rukám jej právneho zástupcu, trovy konania 350,- eur a trovy právneho zastúpenia 2.395,44
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej a jej

pracovný pomer u žalovanej sa skončil odchodom do dôchodku. Dňa 28. 8. 1995 uzavreli účastníci
konania Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej
sporiteľne, a. s.“ Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala vyplácať žalobkyni doživotne sumu 4.755,- Sk
(157,83 eur) mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca, až do dožitia žalobkyne, počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom žalobkyňa začala poberať starobný dôchodok. Žalovaná
listom z 26. 10. 2009 v zmysle § 582 Obč. zák. vypovedala Zmluvu o poskytovaní
plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ s tým, že po

uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty, plynúcej od doručenia výpovede, platnosť a účinnosť
zmluvy sa skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t. j. dňom 31. 3. 2010. Žalovaná
poskytovala žalobkyni plnenie v zmysle vyššie uvedenej zmluvy do 1. 4. 2010. Okresný súd Bratislava
III rozsudkom zo 16. 2. 2011, č. k. 7C/146/09-105, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.736,13
eur s prísl., z titulu plnenia v zmysle vyššie spomenutej zmluvy, za obdobie apríl 2010 až február
2011. Tento rozsudok potvrdil odvolací súd rozsudkom z 23. 8. 2011, č. k. 11Co/101/2011-143 a

nadobudol právoplatnosť dňa 17. 10. 2011. V prejednávanej veci sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala
plnenia v zmysle predmetnej zmluvy za obdobie od marca 2011 do marca 2014 vo výške 5.839,71
eur (157,83 eur x 37 mesiacov = 5.839,71 eur). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodilzáver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa, ako predbežnú otázku, riešil (ne)platnosť výpovede
zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“
Táto zmluva podľa súdu prvého stupňa nie je zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, a preto ju žalovaná

nemohla vypovedať v zmysle § 582 Obč. zák. Trvanie Zmluvy o dôchodku je ohraničené právnou
skutočnosťou, ktorou je smrť fyzickej osoby. Vymedzenie doby trvania zmluvného vzťahu k udalosti, o
ktorej je isté, že v budúcnosti nastane (smrť poberateľa dôchodku), však nezakladá zmluvný vzťah na
dobu neurčitú, keďže je z neho zrejmé, že je určený začiatok trvania tohto zmluvného vzťahu, ako aj
jeho koniec (ohraničený smrťou), pričom zrejmé nie je len to, kedy k nemu dôjde. Zmluva o dôchodku

bola teda uzavretá na doživotne určenú dobu neurčitého trvania. Keďže v zmysle § 582 Obč. zák.
možno vypovedať iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, akou predmetná zmluva, ako zmluva o
dôchodku nebola, je výpoveď zo zmluvy neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na to, sú zmluvné
stranynaďalejviazanéZmluvouodôchodku.Súdprvéhostupňanepovažovalzaopodstatnenúnámietku
žalovanej, že predmetný záväzok zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 a nasl. Obč. zák.,
v súvislosti s § 27 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol,

že predmetnú Zmluvu o dôchodku, žalovaná neuzavrela za nápadne nevýhodných podmienok, pričom
táto zmluva žalovanú nezaväzovala na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by plnenie
vzmyslepredmetnejZmluvyodôchodkubolovrozporesozákonom,ažebytedaišloonemožnéplnenie
v zmysle § 575 Obč. zák. Súd prvého stupňa nepovažoval za opodstatnenú ani obranu žalovanej, že

Zmluva o dôchodku je neplatná pre rozpor medzi jej článkami II. a III. Podľa súdu prvého stupňa sú čl. I.,
II., a III. Zmluvy o dôchodku dostatočne určité a zrozumiteľné. S poukazom na tieto závery, súd prvého
stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.839,71 eur, z titulu dôchodku
poskytovaného na základe Zmluvy o dôchodku, za obdobie od marca 2011 do marca 2014. Súčasne súd
prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť platiť žalobkyni dôchodok vo výške 157,83 eur mesačne od

1. 4. 2014, keď vychádzal z toho, že plnenie zo Zmluvy o dôchodku je opakujúcim sa plnením, ktorého
jedna splátka bola splatná ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku. O povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Súčasne navrhla, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku,
odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu na posúdenie otázky, či sa na právne vzťahy
založené zmluvou o dôchodku podľa § 842 Obč. zák. vzťahuje zák. č. 483/2001 Z. z. Uviedla, že
predmetná Zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, a preto ju mohla vypovedať v

zmysle § 582 Obč. zák. Je podľa žalovanej právne neprípustný záver súdu prvého stupňa, že predmetná
zmluva bola uzavretá na „presne určenú dobu, ktorej trvanie je neurčité.“ Ďalej vytkla súdu prvého
stupňa, že hoci je bankou, súd prvého stupňa na vec neaplikoval § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, §
27 ods. 8 a § 116 zák. č. 483/2001 Z. z. Súd prvého stupňa sa takto nevysporiadal s tým, že § 119 ods.
3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. banke zakazuje pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie

je v rozpore s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa neobmedzuje iba na bankové činnosti, ale na všetky
činnosti banky, ktoré sa dostali do rozporu so zákonom č. 483/2001 Z. z. Záväzok na plnenie zo Zmluvy
o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ zanikol podľa
§ 575 ods. 1 Obč. zák., pretože plnenie z tejto zmluvy sa stalo nemožným, vzhľadom na § 27 ods. 8,
§ 116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. Odvolanie, čo do výroku o náhrade

trov právneho zastúpenia, žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná, keďže
v časti plnenia za 12 mesiacov vzala žalobu späť, a teda z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania v tejto časti. Ďalej žalovaná vytkla súdu prvého stupňa, že pri výpočte trov právneho zastúpenia
postupoval tak, ako keby išlo o spojenie dvoch vecí. V skutočnosti totiž ide o jednu vec, v ktorej sa
žalovaná domáhala mesačne sa opakujúceho plnenia za obdobie od 1. 3. 2011 až do dožitia.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie, čo do výroku
vo veci samej, nie je dôvodné.

Ústavný súd SR nálezom z 25. 4. 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012-33 v obdobnej právnej veci zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 26. 9. 2011, č. k. 6Co/49/2011-170, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V tomto náleze ústavný súd zaujal stanovisko, že možnosť vypovedania Zmluvy o dôchodku neobstojí,
pretože by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy Zmluvy o dôchodku pripustiť, abyistota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe, bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek
zmluvný vzťah ukončiť. Preto je podľa ústavného súdu v takýchto prípadoch vylúčené tento zmluvný typ
ukončiť výpoveďoupodľa§582ods.1Obč.zák.Súčasneústavnýsúd uviedolito,žedojednaniezmluvy

o dôchodku „na doživotne“ je nepochybne treba považovať z hľadiska povahy tohto dojednania za
dojednanie zmluvy na dobu určitú. Pritom ústavný súd v uvedenom náleze nevyslovil žiadnu pochybnosť
o platnosti zmlúv o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.,
ktoré Slovenská sporiteľňa, a. s., uzatvárala so svojimi zamestnancami (išlo o obsahovo zhodné zmluvy,
a preto závery ústavného súdu možno vztiahnuť i na prejednávanú vec).

Najvyšší súd SR v obdobnej veci v odôvodnení rozsudku z 31. 3. 2014 sp. zn. 3Cdo/253/2013 uviedol:
„Vychádzajúc z obsahu zmluvy o dôchodku (čl. III. zmluvy „plnenie vo výške sumy podľa čl. II. (3.515,-
Sk) bude povinný vyplácať mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca, až do dožitia príjemcu na jeho
účet...počnúc mesiacom, nesledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo
plný invalidný dôchodok“...) dovolací súd dospel k záveru, že peňažné plnenie, vyplývajúce zo Zmluvy

o dôchodku, má povahu pravidelného opakujúceho sa plnenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.), ktoré plnenie
bolo dohodnuté „doživotne“ a v nezmenenej výške po dobu trvania zmluvy, k splatnosti ktorého sa
nevyžaduje ďalšia právna skutočnosť, vzhľadom na vymedzenie doby trvania tohto plnenia (renty),
preto podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia, pre priznanie opakujúceho sa plnenia zo zmluvy o
dôchodku (doživotnej renty), sú v danom prípade splnené. Názor odvolacieho súdu, že pre priznanie

v budúcnosti splatných mesačných splátok sa vyžaduje splnenie ďalšej právnej skutočnosti, ktorou je
„dožitie“ žalobkyne, preto nemožno považovať za správny.“

Odvolací súd vychádzal z uvedených právnych názorov Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,
prezentovaných v obdobných veciach, v ktorých predmetom konania bolo, zhodne ako v prejednávanej

veci, plnenie na základe Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu
Slovenskej sporiteľne, a. s.“ Odvolací súd nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal a mohol od
týchto právnych názorov odchýliť. Pritom ani Ústavný súd SR, a ani Najvyšší súd SR, vo vyššie
konkretizovaných rozhodnutiach nekonštatovali správnosť názoru žalovanej, že by predmetné zmluvy
o dôchodkoch uzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok (§ 27 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok, ako vecne
správny.

Žalobkyňa sa svojou žalobou proti žalovanej, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej

2.051,79 eur s prísl., z titulu splatného plnenia na základe Zmluvy o dôchodku, za obdobie od marca
2011 do marca 2012 a povinnosti platiť jej mesačne sumu 157,83 eur, od 1. 4. 2012 do dožitia. Následne
podaním z 21. 3. 2013 (č. l. 65) žalobkyňa zmenila (rozšírila) petit žaloby tak, že sa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 5.839,71 eur, z titulu splatného plnenia na základe Zmluvy o dôchodku za
obdobie od marca 2011 do marca 2013. Ide teda o 25 mesiacov, takže požadované splatné plnenie za

toto obdobie v skutočnosti predstavovalo sumu 3.945,75 eur a nie sumu 5.839,71 eur. Súčasne žalovaná
v tomto podaní uviedla, že požaduje uložiť žalovanej povinnosť platiť jej dôchodok vo výške 157,83 eur,
počnúc dňom 1. 4. 2013. Súd prvého stupňa uznesením z 24. 4. 2013, č. k. 7C/64/2012-101, pripustil
zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne z 21. 3. 2013. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní
dňa 12. 2. 2014 upozornil súd prvého stupňa, že žalobkyňa uplatňuje sumu 5.839,71 eur, ako plnenie za

obdobie od marca 2011 do marca 2013, čo je plnenie za 25 mesiacov, ale suma 5.839,71 eur zodpovedá
plneniu za 37 mesiacov. Na to žalobkyňa reagovala podaním z 2. 7. 2014 (č. l. 140), v ktorom uviedla, že
suma 5.839,71 eur predstavuje plnenie za obdobie od marca 2011 do marca 2014, t. j. za 37 mesiacov
a uviedla, že dôchodok vo výške 157,83 eur požaduje od 1. 4. 2014.

Z toho je zrejmé, že žalobkyňa žalobu nevzala späť v časti plnenia za obdobie od 1. 4. 2012 do
1. 4. 2013, ako sa mylne domnieva žalovaná. Žalobkyňa v skutočnosti v priebehu konania reagovala
na postupné zvyšovanie splatného plnenia, ku ktorému dochádzalo postupom času. Inými slovami,
jednotlivé splátky dôchodku za obdobie od 1. 4. 2012 do 1. 4. 2013, sa plynutím času stali splatnými,
a preto žalobkyňa logicky sumu zodpovedajúcu dôchodku za toto obdobie uplatnila v rámci splatného

dôchodku. To isté sa týka dôchodku za obdobie od 1. 4. 2013 do 1. 4. 2014. Reálne teda k žiadnemu
späťvzatiu žaloby nedošlo.Dôvodnániejeaniodvolacianámietkažalovanej,týkajúcasanesprávnehopostupusúduprvéhostupňa,
pri výpočte trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa,
ktorý vychádzal z toho, že tarifná odmena právneho zástupcu žalobkyne sa ohľadom sumy 5.839,71 eur

vypočíta podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., zatiaľ čo v prípade mesačného dôchodku 157,83 eur
ide o plnenie na neurčitý čas, takže tarifnou hodnotou veci je v zmysle § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. päťnásobok ročného plnenia. Keďže ide o spojenie dvoch vecí, súd prvého stupňa následne správne
postupoval v zmysle §13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

V obdobných veciach existuje viacero rozhodnutí, či už Ústavného súdu SR (II. ÚS 26/2012-33),
alebo Najvyššieho súdu SR (3Cdo/253/2013). Nie je preto žiadny dôvod na to, aby odvolací súd pripustil
proti svojmu rozhodnutiu dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. a priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho

zastúpenia žalobkyne v odvolacom konaní. Jej právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 320,89 eur (200,85 eur = tarifná odmena zo sumy 5.839,71
eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.; 157,83 x 12 x 5 = 9.469,80 eur = 5 násobok ročného
plnenia v zmysle § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., z čoho tarifná odmena predstavuje 253,94 eur; 1/
3 zo sumy 200,85 eur = 66,95 eur; 253,94 + 66,95 = 320,89 eur). Po pripočítaní rež. paušálu 8,39 eur

a po zvýšení odmeny o 20 % DPH, advokátska odmena predstavuje sumu 393,46 eur (20 % z 320,89
eur = 64,18; 320,89 + 64,18 = 385,07 + 8,39 = 393,46 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.