Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200634
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200634.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: B.. B.M. V.,

Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X, XXX XX A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8
- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 v konaní
o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.04.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 v zmysle ustanovení §
70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 29.01.2014.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho

poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 29.01.2014, v zmysle ktorého navrhovateľka
s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie
navrhovateľkinho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa
29.01.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o

tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidnou.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 16.04.2014 navrhovateľka požiadala o opätovné
preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.04.2014, pričom argumentovala
lekárskymisprávami.Namietala,žeposudkovýlekárpriposudzovaníjejzdravotnéhostavubraldoúvahy
len stav po operácii krčnej chrbtice s tým, že následky operácie majú len mierny reziduálny funkčný
postih - XV/E/4a-10-20%. V posudku nie je uvedené, že mimo operovanej krčnej platničky má postihnuté
aj susediace krčné stavce, čo je potvrdené opakovanými neurologickými vyšetreniami, vrátane vyšetrení
magnetickou rezonanciou. V zápisnici sa uvádza, že poškodenie ľavého (no ide o poškodenie pravého

kolena), v dôsledku poškodenia menisku a opakovanou operáciou nie je poškodenie také závažné, aby
vplývalo na celkové zdravotné postihnutie.

Ďalej navrhovateľka namietala, že roky trpí bolesťami krížovej chrbtice s vyžarovaním bolesti
do dolných končatín, predovšetkým pravej, čo potvrdzujú opakované vyšetrenia na neurologickej,ortopedickej a FRO ambulancii, z ktorých vyplýva poškodenie aj stavcov a platničiek v oblasti
driekovej chrbtice. Kontrolným neurologickým vyšetrením dňa 02.04.2014 mala doporučené kontrolné
vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Navrhovateľka namietala, že posudkový lekár pri posudzovaní jej

zdravotného stavu dňa 29.01.2014, vychádzajúc z jej subjektívnych ťažkostí a doložených odborných
nálezov (opakované neurologické vyšetrenia, neurochirurgický nález, rehabilitačné a ortopedické), bral
do úvahy len jej zdravotný stav po operácii krčnej chrbtice a v zápisnici uviedol, že „ostatné ochorenia
svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu“, s tým nemôže súhlasiť a preto podala toto
odvolanie, nakoľko vzhľadom na celkový zdravotný stav nie je schopná v plnom rozsahu vykonávať

prácu ani administratívneho charakteru, tobôž nie fyzickú. Žiadala preto o opakované prehodnotenie
zdravotného stavu s posúdením postihnutia krčnej, driekovej chrbtice a pravého kolena. Považovala za
vhodné, keby na prejednaní jej odvolania bol prizvaný odborný lekár - neurológ, ale nie posudkový lekár
- neurológ pobočky. Zároveň uviedla, že pri prejednaní v komisii dňa 29.01.2014 bola pod značným
psychickým tlakom, v dôsledku čoho podpísala zápisnicu s tým, že nemá námietky a že všetkému
porozumela, čo nie je pravda.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 13.06.2014 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených
v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky a
zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice a následne

dňa 29.05.2014 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého
pracoviska v Košiciach. Posudkoví lekári vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení
odporkynezhodneuviedli,ženavrhovateľkainvalidnouvzmysle§71ods.1zákonaosociálnompoistení
nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

V prípade osoby navrhovateľky posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 20 %.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľky a výsluchu splnomocneného

zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového, ako aj administratívneho spisu
odporkyne a s novou lekárskou správou posudkového lekára zo dňa 24.03.2015 dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere
zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny
záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredie,vysunutépracoviskovKošiciachdňa08.12.2014,ktorýposudzovaljejzdravotnýstavpopodaní
opravného prostriedku, a to vypracovaním lekárskej správy a posudku dňa 29.05.2014.

Navrhovateľkanapojednávaní,nariadenomnadeň14.10.2014uviedla,žepodľajejnázorujejzdravotný
stav nebol správne posúdený a správne zaradený podľa tabuľky lekárom ani prvého, ani druhého

stupňa. Keby jej zdravotný stav bol posúdený podľa písmena b/, už by to zakladalo čiastočnú invaliditu.
Nezohľadniljejsubjektívneťažkosti,ktoréajprirozhovoroch skolegamiaošetrujúcimilekármizakladajú
mieru poklesu a neodzrkadlilo sa to ani v konaní na druhom stupni, keď lekár žartovne povedal, že tých
20 % sa mu nepozdáva, ale že je s tým veľa administratívnych problémov, keby to prerábal. Na prvom
stupni v Rožňave mala pocit, ktorý bol aj potvrdený, a to námietkami na jej osobu, že si to vymyslela.

Je jeden rok po operácii a ani liečba nebola efektívna, pretože má ďalej bolesti napriek nízkemu prahu
bolesti, má oslabené ruky a nevie navariť ani obed. V čase práceneschopnosti minulého roku prišiel
anonym, že si to vymýšľa a tak bola aj posudzovaná.

K námietke o tom, že v komisii dňa 29.01.2014 bola pod psychickým tlakom, uviedla, že to bolo z
dôvodu, že jej lekár povedal, že sú na ňu anonymy a telefonáty ho navádzali, aby rozhodol tak, akorozhodol. Uviedla, že aj po liečení má bedrové ťažkosti a predložila súdu lekársku správu z 01.10.2014
z neurologickej ambulancie, v ktorej nie sú uvedené nové skutočnosti a svedčí o zhoršujúcom sa
zdravotnom stave v porovnaní s lekárskymi správami, ktoré boli predložené posudkovým lekárom.

Poukázala na to, že jej zdravotný stav by mal byť posudzovaný aj na základe subjektívnych bolestí
a nebola dostatočne zohľadnená funkčná miera slabosti jej rúk, pretože v práci síce nedvíha ťažké
predmety, ale pracuje s myšou a po práci má úplne stŕpnuté ruky. Jej zdravotný stav mal byť posúdený
podľa kapitoly XV, oddiel E, bod 4b, a nie 4a, a to z dôvodu, že sa u nej jedná o ťažko recidivujúce
prejavy a má v zlom stave svaly. Ani po liečení sa nevedela poriadne hýbať, pričom tieto problémy má už

nejakých 10 rokov, ale lieči sa sama alternatívnou medicínou. Prehlásila, že netrvá na návrhu uvedenom
v opravnom prostriedku na prizvanie odborného lekára neurológa na pojednávanie.

Na základe novodoloženej lekárskej správy z neurologickej ambulancie zo dňa 01.10.2014 doplnil
predchádzajúci posudok posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia v Košiciach F.. P. A. za
prítomnosti lekárky z odboru neurológie v posudku zo dňa 08.12.2014.

Na pojednávaní krajského súdu dňa 21.01.2015 navrhovateľka po prečítaní lekárskeho nálezu s

posudkom zo dňa 08.12.2014, ktorý bol vypracovaný posudkovým lekárom F.. P. A. spolu s odbornou
lekárkou z odboru neurológie F.. F.. O., namietala závery tohto posudku z dôvodu, že sa u nej jedná
o recidivujúce prejavy podľa 4b a iné pacientky s týmto nálezom majú rozpätie 35 až 45%. Žiadala,
aby F.. A. bol vylúčený, pretože je voči nej zaujatý. Navrhovala, aby jej zdravotný stav posúdil iný
lekár na inej pobočky, okrem Rožňavy, pretože posudkový lekár prišiel z Rožňavy na pobočku a tu ju

posudzoval a sám povedal, že dostal na ňu písomnú sťažnosť. Namietala osobu F.. A., vzhľadom na
svoj zdravotný stav, keď stále chodí na infúzie a masáže. Navrhla, aby ju posudzovali lekári mimo Košíc
a bola ochotná dôjsť na príslušné pobočky na vyšetrenie. Uviedla, že je zamestnankyňou Sociálnej
poisťovne v Košiciach od roku 1996 priamo na oddelení lekárskej posudkovej činnosti. Tieto problémy
má od svojej 40-tky a nebola by žiadala o dôchodok, ale jej kolegovia z tohto oddelenia po zhodnotení

jej zdravotných správ boli toho názoru, že pri hlavnom ochorení a po operácii krčnej chrbtice a ďalších
problémoch aj s driekovou chrbticou jej prináleží invalidný dôchodok, prípadne aj s navýšením za toto
ďalšie ochorenie. F.. A. robí na tom istom odbore, ale na odvolacom, teda na vyššom stupni.

Na základe námietok navrhovateľky Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dňa 13.02.2015 rozhodnutím
č. 24803-2/2015-BA rozhodol o tejto námietke zaujatosti tak, že jej vyhovel s tým, že uvedený posudkový

lekár sociálneho poistenia je vylúčený z konania a posúdením zdravotného stavu bola poverená
posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, F.. A. V..

Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove
F.. A. V. za prítomnosti odborného lekára z odboru neurológie F.. V. H. vypracovala dňa 24.03.2015
lekársku správu s posudkom. V tejto správe prihliadla na navrhovateľkou udávané subjektívne ťažkosti,

a to pretrvávanie bolesti v oboch rukách, ako aj na bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do pravej
dolnej končatiny a po vyšetrení odborným lekárom neurológom bol zdravotný stav zhodnotený tak, že za
rozhodujúce zdravotné postihnutie bol označený stav po operácii krčnej chrbtice s miernym reziduálnym
funkčným výsledkom - kapitola XV, oddiel E, položka 4a (10-20%). Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 20 %.

V celkovom posudku posudková lekárka uviedla, že navrhovateľka bola dňa 17.10.2013 operovaná na
neurochirurgickej klinike, kde bola vykonaná mikroskopická disektómia s čiastočnou náhradou umelou
medzistavcovou platničkou. V pooperačnom období došlo k zlepšeniu neurologického nálezu, ktorý
pretrvávallensmiernymreziduálnymfunkčnýmnálezom.Priposúdenízdravotnéhostavunavrhovateľka
predložila najnovšie odborné neurologické vyšetrenie a rehabilitačné vyšetrenie a bola vyšetrená

odborníkom pre neurológiu a posudkovou lekárkou. Bolo zistené, že zdravotný stav od operačného
riešenia sa zlepšil, nie je prítomný zánikový syndróm, pretrvala mierna porucha dynamiky v krčnom
úseku chrbtice a mierna hypestéza v pravom lýtku, čo zodpovedá jednému reziduálnemu funkčnému
nálezu.Anivoblastidriekovejčastichrbticeneboltohočasudokumentovanýkoreňovýsyndróm,funkčné
vyšetrenie bolo v norme, vrátane funkčného vyšetrenia oboch kolien. Posudková lekárka zhodne sodborníkom pre neurológiu dospeli k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
20%.

Napokon na pojednávaní dňa 29.04.2015 po prečítaní lekárskej správy s posudkom zo dňa 24.03.2015

navrhovateľka trvala na tom, že sa nemá dobre, zaradenie do mierneho reziduálneho stavu nie je
správne podľa písmena a), pretože od posledného pojednávania bola na vyšetrení po infúziách. Trvala
na tom, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré nepovažuje za právne.

Splnomocnený zástupca odporkyne mal za to, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posúdili náležite
zdravotný stav navrhovateľky s tým, že podľa lekárskych nálezov správne zaradili navrhovateľku
podľa prílohy č. 4 do kategórie, pri ktorej dali navrhovateľke maximum, čo nezodpovedá invalidite.

Navrhovateľke sa teda nepodarilo spochybniť rozhodnutie odporkyne a preto žiadal, aby krajský súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich
zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný

dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2
zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie
§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade
dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Podľa obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého
pracoviska v Prešove zo dňa 24.03.2015, rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade

navrhovateľky je stav po operácii krčnej chrbtice s miernym reziduálnym funkčným výsledkom - kapitola
XV,oddielE,položka4,písmenoa/prílohyč.4zákonaosociálnompoistenísmieroupoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou konštatoval aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne

Košice zo dňa 29.01.2014, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí
zo dňa 07.04.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 29.01.2014 bol teda potvrdený lekárskym posudkom zo dňa
24.03.2015, ktorým bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený
jej zdravotný stav a boli zohľadnené i navrhovateľkou novodoložené lekárske nálezy.

Oba odborné lekárske posudky zo dňa 29.01.2014 a 24.03.2015 v prípade navrhovateľky zhodne
skonštatovali stav po operácii krčnej chrbtice pre degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek
s miernym reziduálnym funkčným nálezom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky,
odôvodňujúce 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové

okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia
navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárov neboli zistené žiadne rozpory a o ich
odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli v žiadnom
smere spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľkou uvádzané

subjektívneťažkostibolizohľadnenépripodaníposudkuposudkovoulekárkouzaprítomnostiodborného
lekára z odboru neurológia dňa 24.03.2015, ktorí v konfrontácii s objektívnymi lekárskymi nálezmi
dospeli k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.

Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných
posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola

invalidnou.

Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Krajský súd k tomu dodáva, že posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno a/ umožňuje priznať mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť len v rozpätí 10-20%, a z tohto rozpätia v prípade navrhovateľky bolo uznaných 20%,
teda na hornej hranici tohto rozpätia, ktoré samotné už zo zákona neumožňuje priznanie invalidného
dôchodku. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto
nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1
citovaného zákona.Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi
(najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z dôvodu, že sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

invalidný dôchodok mal súd za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne,
zákonne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd záverom dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného
stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať
o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolacísúdsohľadomnauvedenéskutočnostidospeljednoznačnekzáveru,žeuznanámierapoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na
uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 považoval za
vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.

Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.