Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309215603
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1309215603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: KUEHNE
+ NAGEL, s. r. o., Pestovateľská 9, 821 04 Bratislava, IČO: 31 339 603, zast. JUDr. Soňou Vlhovou,
advokátkou, Nám. M. Benku 5, 814 99 Bratislava, proti odporcovi: TECTA Logistic, s. r. o., J. Hagaru
4, 831 05 Bratislava, IČO: 35 840 218, zast. JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., advokátom, Šafárikovo
nám. 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 2.500,- Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/59/2010-221 zo dňa 22. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/59/2010-221 zo dňa 22. 07.

2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu
odporcu vo výške 261,26 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.605,39 Eur (z čoho trovy
právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 1.455,39 Eur) k rukám právneho zástupcu odporcu v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy
2.500,-Eursúrokomzomeškaniavovýške9,75%ročneod15.08.2009aždozaplateniaanáhradytrov

konania. Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe objednávky spoločnosti Samsung
Electronics Europe Logistics B.V. na prepravu elektroniky z obce Gáň, Slovensko, do mesta Sofia,
Bulharsko, navrhovateľ obstaral predmetnú prepravu u odporcu. Predmetná preprava je zaevidovaná
pod číslom EV č. 7213-8-10-011 s nakládkou dňa 30. 09. 2008. Odporca si na prepravu objednal
ďalšieho dopravcu, a to spoločnosť HUTERA, spol. s r. o. Počas realizácie prepravy touto spoločnosťou
došlo dňa 01. 10. 2008 ku krádeži vozidla vrátane tovaru. Celkovo bolo ukradnutých 748 kusov
spotrebnej elektroniky v celkovej hodnote 67.910,- Eur. Na základe vzniknutej škody si spoločnosť

SamsungElecktronicsEuropeLogisticsB.V.uplatnilaunavrhovateľanáhraduškody.Navrhovateľvyzval
odporcu na riešenie poistnej udalosti podľa Dohovoru CMR a zároveň nahlásil škodovú udalosť aj
svojej poisťovni AON Jauch & Hubener, ktorá po spracovaní expertízy škodu vyčíslila podľa dohovoru
CMR na sumu 64.257,08 Eur. Túto sumu zníženú o 2.500,- Eur z titulu spoluúčasti navrhovateľa pri
poistnom plnení uvedená poisťovňa AON uhradila na účet navrhovateľa. Navrhovateľ túto sumu spolu
so zvyšnou čiastkou vo výške 2.500,- Eur, ktorú poisťovňa neuhradila pre spoluúčasť navrhovateľa,
uhradil spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. U odporcu si navrhovateľ uplatnil nároknanáhraduškodyfaktúrouč.196138zodňa14.08.2009vovýške2.500,-Eur.Odporcaškoduneuhradil
aj keď v súlade s ust. § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá ako dopravca za škodu na
zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi.

Súd vo veci vydal rozsudok č. k. 23Cb/59/2010-127 zo dňa 08. 06. 2011, ktorým návrh navrhovateľa na
začatie konania zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania. Súd tento rozsudok odôvodnil tým, že
odporca nemôže byť zodpovedný za náhradu škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, pretože
bolo preukázané, že ku škode došlo okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, keď odcudzením tovaru
tretími osobami nastala prekážka nezávisle od vôle odporcu ako prepravcu, pričom nemožno rozumne

predpokladať, že by odporca takúto prekážku, teda krádež a jej následky odvrátil alebo prekonal, alebo
v čase uzavretia zmluvy o preprave predvídal.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/377/2011-159 zo dňa 31.
10. 2012 rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/59/2010-127 zo dňa 08. 06. 2011 zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v predmetnom uznesení konštatoval, že
ide o spor medzi podnikateľmi, ktorých vzťah má súd prvého stupňa posudzovať podľa Obchodného

zákonníka, pričom nakoľko Dohovor CMR obsahuje komplexnú úpravu zodpovednosti dopravcu za
škodu na zásielke, súd má na posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi
za stratu zásielky predovšetkým použiť článok 17 ods. 1 a 2 Dohovoru o CMR a v súlade s ich obsahom
posúdiť vznik nároku na náhradu škody a existenciu liberačných dôvodov, pretože trestný čin krádeže
zásielky sám o sebe nie je liberačným dôvodom. Odvolací súd ďalej uviedol, že je potrebné skúmať, či

odporca mohol tomuto skutku zabrániť, resp. či mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorá sa od
neho očakáva, tento skutok odvrátiť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a tiež výsluchom konateľky
odporcu Evy Žurekovej na pojednávaní dňa 08. 04. 2013, ktorá uviedla, že spornej krádeži nemohli
zabrániť, nakoľko pri tejto preprave postupovali štandardným postupom tak, ako pri ďalších prepravách.

Podľa tvrdení konateľky odporcu išlo o organizovanú skupinu, ktorá sa na takýto tovar špecializovala.
Odporca po krádeži spolupracoval aj s políciou, s ktorou po fingovanej preprave prichytili zlodejov.
Konateľka odporcu uviedla, že spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistic B V. naložila náves s
inou ŠPZ, akú odporca uviedol, a to aj napriek ochranným opatreniam.

Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci:

SpoločnosťSamsungElectronicsEuropeLogisticsB.V.siunavrhovateľaobjednalaprepravuelektroniky
z obce Gáň, Slovensko, do mesta Sofia, Bulharsko, a navrhovateľ obstaral predmetnú prepravu u
odporcu. Predmetná preprava bola evidovaná pod č. EV č. 7213-8-10-011 s nakládkou dňa 30. 09. 2008.
Odporca si na prepravu objednal ďalšieho dopravcu, a to spoločnosť Alex Trans, pričom táto spoločnosť
poverila dopravou ďalšiu spoločnosť HUTERA, spol. s r. o. Počas realizácie prepravy došlo dňa 01. 10.

2008 ku krádeži vozidla vrátane tovaru. Celkovo bolo ukradnutých 748 kusov spotrebnej elektroniky v
celkovej hodnote 67.910,- Eur. Na základe vzniknutej škody si spoločnosť Samsung Elecktronics Europe
Logistics B.V. uplatnila u navrhovateľa náhradu škody. Navrhovateľ nahlásil škodovú udalosť svojej
poisťovni AON Jauch & Hubener, ktorá škodu vyčíslila podľa dohovoru CMR na sumu 64.257,08 Eur.
U odporcu si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody voči odporcovi faktúrou č. 196138 zo dňa

14. 08. 2009 vo výške 2.500,- Eur, vypočítanú ako výšku jeho spoluúčasti na uvedenej krádeži tovaru.
Spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a. s. uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu č. 5160012942,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti so špedičnou činnosťou
okrem vykonávania dopravy; zasielateľstvo. Odporca poistnú udalosť dňa 15. 08. 2008 oznámil svojej
poisťovni GENERALI. V konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 1T/109/09 proti obž.

L. G. a spol. boli súdené osoby, ktoré svojou trestnou činnosťou predmetnú škodu spôsobili úmyselným
konaním.

Súd mal za to, že na tento spor sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka s odvolaním sa
na ust. § 1, § 261 ods. 1 a § 373 a nasl. a § 610 Obchodného zákonníka. Opísaný skutkový stavmal súd nepochybne preukázaný jednak vykonanými listinnými dôkazmi a jednak zhodnými tvrdeniami
účastníkov konania, ktoré si podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. súd osvojil a považoval ich za nepochybné.
Otázkou, ktorú musel súd v konaní riešiť, bolo, či za škodu, ktorá vznikla pri realizácii predmetnej

zmluvy o preprave, zodpovedá odporca ako dopravca. Navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie
konaniadomáhalnáhradyškodyvočiodporcovivsume2.500,-Eur,predstavujúcejvyčíslenúspoluúčasť
navrhovateľa na škode, ku ktorej došlo odcudzením tovaru - predmetu prepravy, ktorý navrhovateľ
prepravoval vlastníkovi tovaru spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. s tým, že na
prepravu tohto tovaru navrhovateľ uzavrel zmluvu o preprave s odporcom. Na základe uvedeného bol

preto navrhovateľ povinný v konaní bez pochybnosti preukázať všetky štyri zložky náhrady škody, a to
vznik škody, výšku škody, zavinenie škodcu a príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus medzi vznikom
škody a zavinením škodcu).

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odcitoval ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, §
272 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 375, § 376, § 378, § 379 veta prvá, § 610, § 617 ods. 2, § 619 veta
prvá, druhá, § 621, § 622 ods. 1, § 624 ods. 1, 2 a § 629 Obchodného zákonníka, ako aj čl. 1 ods. 1,

čl. 3, čl. 23 ods. 1, 2 a 3, čl. 27 ods. 1, čl. 29 ods. 1 a 2 dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v
medzinárodnejcestnejnákladnejdoprave/CMR/.Podľanázorusúdunavrhovateľpreukázalvznikškody,
a to okrem iného aj uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. ČVS:KRP-206/OVK-BA-2008
o začatí trestného stíhania zo dňa 17. 12. 2008, uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.
ČVS:KRP-206/OVK-BA-2008 o začatí trestného stíhania zo dňa 12. 03. 2009 a obžalobou Krajskej

prokuratúry Bratislava č. 1 Kv 143/08-116 zo dňa 17. 07. 2009. Z uvedených listinných dôkazov mal
súd preukázané, že prepravovaný tovar odcudzili, a teda škodu vlastníkovi tovaru spôsobili úmyselným
konaním tretie osoby, ktoré sa na samotnej preprave žiadnym spôsobom nepodieľali. Nakoľko odporca
preukázal, že ku škode došlo okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť, keď prepravovaný tovar
odcudzili, a tým škodu spôsobili osoby, ktoré sa nezúčastňovali prepravy tovaru, odporca ako prepravca

nemôže byť podľa ust. § 622 ods. 1 a § 373 Obchodného zákonníka a najmä čl. 29 dohovoru č. 11/1975
Zb. za túto škodu zodpovedný. Tým je podľa názoru súdu naplnené ust. § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka, teda že odcudzením tovaru uvedenými osobami nastala prekážka nezávisle od vôle odporcu
ako prepravcu, pričom nemožno rozumne predpokladať, že by odporca takúto prekážku a jej následky
(teda krádež tovaru) odvrátil alebo prekonal, alebo v čase uzavretia zmluvy o preprave predvídal. Na

základe uvedeného pritom nie je dôležité, či odporca predmetnú prepravu realizoval sám, alebo ňou
poveril ďalšieho dopravcu a ak áno, ktorý to bol (či už spoločnosť Alex Trans alebo Hutera), pretože
takáto skutočnosť nemá vplyv na vyvinenie sa odporcu zo zodpovednosti za uvedenú škodu.

Keďže škodu spôsobili krádežou prepravovaného tovaru tretie osoby, ktorých odporca nepoveril
prepravovaním tovaru, ako to vyplýva z obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava č. 1 Kv 143/08-116 zo

dňa 17. 07. 2009, súd prvého stupňa mal za to, že nie je u odporcu naplnený jeden zo znakov nároku
na náhradu škody, a to zavinenie za vznik škody, čím je zároveň nenaplnený aj ďalší znak nároku na
náhradu škody, a to príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi zavinením odporcu a vznikom škody,
takže súd nepovažoval odporcu za zodpovedného za škodu, ktorú si navrhovateľ voči nemu žalobným
návrhom uplatnil.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal,
že by zaplatil sumu 2.500,- Eur vlastníkovi odcudzeného tovaru, t. j. spoločnosti Samsung Electronics
Europe Logistics B.V. Podľa názoru súdu týmto navrhovateľ nepreukázal ďalší z pojmových znakov
nároku na náhradu škody, a to výšku škody. Avšak takéto neunesenie dôkazného bremena v uvedenej
časti preukázania výšky škody súd nepovažoval za taký nedostatok žalobného návrhu, ktorého

preukázanie zo strany navrhovateľa by mohlo privodiť zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej, nakoľko
by toto nemalo vplyv na neexistenciu zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu.

Odporca mal uzavretú so spoločnosťou GENERALI poisťovňa Slovensko, a. s. poistnú zmluvu č.
5160012942 o poistení zodpovednosti za škodu odporcu, vzniknutú v súvislosti so špedičnou činnosťou
okrem vykonávania dopravy, čo mal súd preukázané zo znenia predmetnej poistnej zmluvy. Na základe

uvedeného, ak by bol odporca zodpovedný za vznik uplatňovanej škody, takáto poistná zmluva by sa
na uvedenú škodu nevzťahovala, nakoľko ku škode došlo pri vykonávaní dopravy. Túto skutočnosťvšak súd nepovažoval za nedostatok obrany odporcu, nakoľko sama táto skutočnosť nemala vplyv na
neexistenciu zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu.

Súd prvého stupňa v konaní s odvolaním sa na konštatovanie neexistencie zodpovednosti odporcu

za uplatnenú škodu neriešil ďalšie otázky vzniknuté počas konania (duplicita žalobného návrhu,
nakoľko škoda bola uplatnená v prebiehajúcom trestnom konaní a tiež v tomto konaní; skutočnosť, že
odporca signalizoval, že je nakladané iné motorové vozidlo ako malo byť; navrhovateľom požadované
úroky z omeškania), nakoľko by vyriešenie týchto otázok predĺžilo súdne konanie, avšak by nemalo
na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, pretože by nemohlo zvrátiť rozhodnutie súdu o neexistencii

zodpovednosti odporcu za vznik škody.

Vzhľadom na zistenú skutočnosť, že odporca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla krádežou
predmetného prepravovaného tovaru dňa 01. 10. 2008, keďže nezanedbal žiadnu zo svojich povinností
dopravcu,akoajnato,ženavrhovateľvopätovnomkonanípredsúdomprvéhostupňanepredložilžiadny
dôkaz, ktorým by súdom zistený a preukázaný skutkový stav zvrátil, súd prvého stupňa opätovne dospel
k záveru, že zodpovednosť navrhovateľa ako dopravcu z Dohovoru o CMR, ani jeho zodpovednosť

podľa Obchodného zákonníka (ust. § 622 ods. 1 a §§ 373 - 375 Obchodného zákonníka) nie je daná a
z toho dôvodu návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
účastníkovi - odporcovi priznal voči neúspešnému účastníkovi - navrhovateľovi náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 150,- Eur

a z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 11 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava, odpor proti platobnému rozkazu, písomné podania zo dňa 04. 08. 2010, 02. 11.
2010, 02. 05. 2013 a 22. 05. 2013, účasť na pojednávaní dňa 14. 02. 2011, 16. 03. 2011 a 16. 05. 2011
08. 04. 2013 a 01. 07. 2013) v celkovej výške 1.455,96 Eur (odmena advokáta po 101,25 Eur/úkon
právnej služby, režijný paušál 4 x 7,21 Eur, 3 x 7,41 Eur a 4 x 7,81 Eur, 2 x náhrada za cestu zo sídla

právneho zástupcu na Okresný súdu Bratislava III a spať v sume 16,77 Eur a náhrada za 20 % DPH).

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd
po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil,
anavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazmenilanávrhunavrhovateľavplnomrozsahu
vyhovel. Navrhovateľ poukázal na dôvody zrušenia predošlého rozsudku súdu prvého stupňa vydaného

v predmetnej veci a vrátenia veci na tento súd odvolacím súdom, ktoré sú uvedené v jeho uznesení
sp. zn. 1Cob/377/2011. S týmito dôvodmi sa navrhovateľ stotožnil, pričom mal za to, že odporca do
dnešného dňa nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ho viny zbavili. Bol toho názoru, že v prípade, keby
bol odporca poistený pre takéto prípady v plnom rozsahu, resp. keby bol odporca vykonal prepravu sám
alebo poveril takého dopravcu, ktorý má riadne poistenie, celú škodu by uhradila poisťovňa a k tejto

žalobe by nemuselo dôjsť.

Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa po zrušení jeho rozsudku odvolacím súdom veľmi
neštandardným spôsobom vykonával ďalšie dokazovanie, keď pojednávanie vo veci niekoľkokrát odročil
za účelom predloženia listinných dôkazov odporcom, ktorý však opätovne prehlásil, že žiadne dôkazy
nemá a taktiež až na vyzvanie súdu navrhol vypočuť konateľku odporcu. Súd zbytočným odročovaním

pojednávania vo veci konanie bezdôvodne predlžoval a zároveň konal aj v rozpore s § 6 O.s.p.
Navrhovateľ mal za to, že odporca v súlade s platnými predpismi v plnom rozsahu zodpovedá za
spôsobenú škodu, pričom sa počas konania žiadnym spôsobom nevyvinil a nepredložil žiadny liberačný
dôkaz. Tiež poukázal na svoje podanie zo dňa 13. 05. 2013, v ktorom navrhovateľ uviedol dôvody, pre
ktoré je podľa jeho názoru odporca zodpovedný za vzniknutú škodu a vyvrátil aj tvrdenie konateľky

odporcu, že vynaložili odbornú starostlivosť v celej veci. Zároveň navrhovateľ trval na všetkých svojich
vyjadreniach vo veci a odvolaní zo dňa 30. 06. 2011. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa absolútne
nevzal do úvahy právny názor Krajského súdu v Bratislave, a ani vyjadrenia navrhovateľa, preto žiadal
odvolací súd, aby opätovne prehodnotil predmetnú vec tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a
zároveň prizná navrhovateľovi náhradu trov konania.Navrhovateľ tiež namietal, že súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, akým
je písomné podanie zo dňa 02. 05. 2013 (jedna veta, že doklady nemá, čo už potvrdil aj na pojednávaní)
a písomné podanie zo dňa 22. 05. 2013 (navrhovateľ nevie, čo týmto podaním bolo súdu oznámené),

keď vec vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu mohla byť skončená na pojednávaní už
dňa 08. 04. 2013.

K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 26. 08. 2013 písomne vyjadril odporca, ktorý sa plne stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,
že argumentácia obsiahnutá v odvolaní navrhovateľa je obdobná ako argumentácia, ktorú právna

zástupkyňa navrhovateľa použila v odvolaní zo dňa 30. 06. 2011 proti prvotnému rozsudku vydanému
súdom prvého stupňa vo veci dňa 08. 06. 2011. Odporca bol toho názoru, že súd prvého stupňa sa
riadne a v plnom rozsahu vysporiadal so skutočnosťami, ktoré mu vytýkal odvolací súd v rozhodnutí č.
k. 1Cob/377/2011-159 zo dňa 31. 10. 2012, a ktoré boli dôvodom zrušenia prvotného rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Odporca si zároveň uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za
2 úkony právnej služby á 101,25 Eur v celkovej výške 261,74 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu k
odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z
neho i správne právne závery. Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom jeho záverov o tom, že zodpovednosť odporcu ako dopravcu
z Dohovoru o CMR v predmetnej veci nie je daná, ktoré považuje odvolací súd za vecne správne a
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza

nasledovné.

Nesporne v danej veci ide o spor medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a preto je potrebné
posudzovať ich právny vzťah podľa Obchodného zákonníka. Z ust. § 756 Obchodného zákonníka
vyplýva, že jeho ustanovenia sa použijú vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, a ktorá bola zverejnená v zbierke zákonov, neobsahuje odchylnú úpravu. Podľa čl. 1 Dohovoru

o CMR (dohovor č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR))
satentovzťahujenakaždúzmluvuoprepravezásielokzaodplatucestnýmvozidlom,akmiestoprevzatia
zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z
ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé
bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Dohovor o CMR obsahuje komplexnú úpravu zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke, pričom
nakoľko sa má na vzťah navrhovateľa a odporcu použiť Dohovor o CMR, je tiež potrebné, aby aj
predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na stratenej zásielke, a prípadné liberačné dôvody
boli posudzované v súlade s jednotlivými ustanoveniami, najmä článkom 17 Dohovoru o CMR. Napriek
tomu, že v Dohovore o CMR je konštruovaná zodpovednosť dopravcu ako zodpovednosť objektívna

(článok 17 ods. 1), dopravcovi sú dané určité možnosti, aby sa tejto zodpovednosti zbavil (článok 17 ods.
2 Dohovoru o CMR). Takým liberačným dôvodom je aj skutočnosť, že škoda na zásielke, resp. strata
zásielky bola zavinená okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť, a ktorých následky odstrániť nie je
v jeho moci podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru o CMR. Tento liberačný dôvod dopravcu zo zodpovednosti
pritom nemusí mať len charakter prírodných javov, ale môže spočívať aj v ľudskom konaní (krádež), ako

tomu bolo aj v predmetnej veci.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci (najmä uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave
č. ČVS:KRP-206/OVK-BA-2008 o začatí trestného stíhania zo dňa 17. 12. 2008, uznesením Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave č. ČVS:KRP-206/OVK-BA-2008 o začatí trestného stíhania zo dňa 12. 03.2009 a obžalobou Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. 1Kv 143/08-116 zo dňa 17. 07. 2009) bolo
preukázané, že k strate tovaru - predmetu prepravy, ktorý navrhovateľ prepravoval vlastníkovi tovaru
- spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. s tým, že navrhovateľ svoj záväzok plnil

pomocou ďalšieho dopravcu - odporcu, s ktorým na prepravu tovaru uzavrel zmluvu o preprave, došlo v
dôsledku konania (krádeže) tretích osôb, ktoré sa na samotnej preprave žiadnym spôsobom nepodieľali,
a ktoré predmet prepravy odcudzili. Nakoľko išlo o úmyselné a organizované konanie tretích osôb, ktoré
vykazuje znaky trestného činu (krádeže), odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za to, že
nemožno rozumne predpokladať, že by odporca takúto okolnosť a jej následky (teda krádež tovaru)

mohol odvrátiť alebo prekonať, alebo ju v čase uzavretia zmluvy o preprave predvídať. S poukazom na
obsah článku 17 ods. 2 Dohovoru o CMR pritom odvolací súd považoval vyjadrenie konateľky odporcu,
že pri predmetnej preprave postupovali štandardným postupom tak ako pri ďalších prepravách, a že
spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistic B V. naložila náves s inou ŠPZ, akú odporca uviedol,
a to aj napriek ochranným opatreniam, za dostačujúce na to, aby za daných okolností a pri absencii
dôkazov, ktorými by navrhovateľ preukazoval zavinenie odporcu, resp. jeho pracovníkov ako príčinu

vzniku škody na zásielke v zmysle článku 29 Dohovoru o CMR, mohol byť uvedený liberačný dôvod (t. j.
odcudzenie tovaru tretími osobami) objektívne uznaný za právne relevantný, čo odporcu ako dopravcu
v danom prípade zbavuje zodpovednosti podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru o CMR.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zodpovednosť
odporcu ako dopravcu z Dohovoru o CMR v predmetnej veci nie je daná, a preto rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. A to vrátane jeho výroku o náhrade trov konania, v ktorom súd správne
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania (aj za
navrhovateľom namietnuté úkony), ktoré mu vznikli uplatňovaním základného práva účastníka konania
na právne zastúpenie pri účelnom bránení svojho práva v konaní.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby - vyjadrenia zo dňa 03. 08. 2011 a zo dňa 26. 08.
2013 k odvolaniam navrhovateľa proti rozsudku č. k. 23Cb/59/2010-127 zrušenému odvolacím súdom

a rozsudku č. k. 23Cb/59/2010-221 podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len
„vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky, resp. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky účinnej od 01.
07. 2013 po 101,25 Eur, z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,41 Eur a 1 x 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
+ 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t. j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 261,26 Eur, ktorú
náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.