Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223332
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114223332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: G. W., G.. J.Á.,

B.. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XXX, C.. L., proti odporcom: v 1./ rade: T. W., B.. X.X.XXXX, bytom
Č. XXX, C.. L., v 2./ rade: L. W., B.. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

určuje, že odporca v 1. rade T. W., B.. X.X.XXXX, trvale bytom Č. XXX, C.. L. n i e j e otcom T.. L.
W., B.. XX.X.XXXX, ktorý sa narodil matke, navrhovateľke G. W., G.. J., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom
Č.Q. XXX, C.. L.,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2014 domáhala určenia, že odporca v
1. rade nie je otcom odporcu v 2. rade. Návrh odôvodnila tým, že od rozvodu s odporcom v 1. rade
neuplynul rok a ona žije ako družka s iným mužom.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 24P/36/2013 (právoplatný 3.10.2013) vyplýva že manželstvo
navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo právoplatne rozvedené.
Z rodného listu odporcu v 2. rade L. W. vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sú zapísaní ako

jeho rodičia.

Navrhovateľka v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol
otcom dieťaťa L. W., B.. XX.X.XXXX, keďže s ním nežila v spoločnej domácnosti od júla roku 2012 a od
toho času sa s ním intímne nestýkala. Zároveň poukázala na to, že otcom dieťaťa je L. Š., s ktorým sa
zoznámila v októbri r. 2013 a od novembra r. 2013 s ním začala pohlavne stýkať, pričom v súčasnosti
s ním býva v spoločnej domácnosti

Odporca v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom potvrdil, že s navrhovateľkou nežijú v spoločnej
domácnosti asi od času, keď ich spoločná dcéra, ktorá sa narodila 22.4.2010 mala 2 roky a od toho času
sa s ňou intímne nestýkal, preto je vylúčené, aby bol otcom odporcu v 2. rade.

Svedok L. Š. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že s navrhovateľkou sa spoznal 10.10.2013 a
asi po mesiaci sa s ňou začal aj intímne stýkať. Potvrdil, že odporca v 2. rade je jeho synom, pričom

v prípade ak bude zapreté otcovstvo bývalého manžela navrhovateľky, je ochotný uznať otcovstvo k
dieťaťu a podieľať sa na jeho výžive a výchove.Podľa § 80 písm. a) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho).

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení), manžel má právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije
ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že

otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchu navrhovateľky, odporcu v 1. rade a svedka L. Š.U.
mal súd za preukázané, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2. rade,
keďže bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa s odporcom v 1. rade minimálne od júla
roku 2012, odkedy zároveň nevedú spoločnú domácnosť, intímne nestýkala, preto odporca v 1. rade
nemôže byť otcom maloletého odporcu v 2. rade, ktorý sa narodil až 26.7.2014, t.j. po dvoch rokoch

po tom, čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s odporcom v 1. rade. Skutočnosť
odkedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť zhodne vyplýva aj z pripojeného rozvodového spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 24P/36/2013, v rámci ktorého bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1.
rade právoplatne rozvedené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd určil, že odporca v 1.
rade nie je otcom odporcu v 2. rade, ktorý sa narodil navrhovateľke.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 151 ods. 1 O.s.p. si účastníci neuplatnili právo na náhradu trov
konania, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.