Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207479
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212207479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: S. G., J..
XX.XX.XXXX, G. Z. H. XX, U. A., zastúpenej JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou, Radničná 4, Nové
Zámky, proti odporcovi: O.. V.. Y. G., K.., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. H. XX, U. A., o návrhu na určenie
vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 28.02.2013, č.k. 28P/76/2012-205, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- uložil s účinnosťou od 13.4.2012 odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne

sumou XXX euro, a to vždy do vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky,

- zročné výživné vo výške za obdobie od 13.4.2012 do 28.2.2013 vo výške XXX euro uložil odporcovi
uhradiť navrhovateľke do 30.6.2013,

- vo zvyšku návrh zamietol,

- určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

-

Rozhodnutie právne odôvodnil § 43 ods.2, § 62 ods.1,2,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine, keď po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti uplatneného návrhu. Súd prvého
stupňa mal preukázané, že navrhovateľka študuje na vysokej škole, čím nepochybne dochádza k

pretrvávaniu stavu, kedy rodičia sú povinní v zmysle zákona prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré
nie je schopné samo uspokojovať svoje potreby. Konštatoval, ž plnenie vyživovacej povinnosti voči
deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí nepochybne i štúdium. Odporca sa nemôže zbaviť svojej vyživovacej
povinnosti poukazovaním na svoju finančnú situáciu a možnosti navrhovateľky. Pri určení výšky
výživného zohľadnil príjem odporcu a jeho výdavky berúc do úvahy, že samotný odporca navrhol
výživné vo výške XXX euro mesačne. V rozhodnutí ďalej uviedol, že od odporcu nemožno žiadať,

aby dosahoval príjem vo výške, ktorou by uspokojil všetky nároky svojich potomkov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodiča, platí to však aj opačne, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovnirodičov aj výdavky detí. Z dokazovania vyplynulo, že odporca je vysokoškolský pedagóg, vedec, nízke
odmeny v školstve ako aj v oblasti vedy, sú všeobecne známym javov v našej spoločnosti a bolo by
nespravodlivé požadovať od neho vyššie príjmy, napr. brigádnou činnosťou popri jeho pedagogickej a

vedeckej činnosti. Súd prvého stupňa sa nestotožnil so zjednodušujúcim postojom právneho zástupcu
navrhovateľky nebrať do úvahy splátky hypotekárneho úveru hradeného odporcom s tým, že záhrady,
ktoré odporca s manželkou vlastnia je potrebné predať, resp. je potrebné predĺžiť splatnosť úveru.
Ku kúpe nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky pristúpili
obidvaja rodičia, obidvaja sa zaviazali k úveru, pričom tento úver spláca len odporca, túto skutočnosť

nespochybnila ani svedkyňa (manželka odporcu). Odporca bez súčinnosti manželky nemôže urobiť
žiadny krok, ani záhrady predať ani dosiahnuť zmenu podmienok poskytnutia úveru t.j. predĺženie
splatnosti. Jedine čo by mohol urobiť je prestať uhrádzať úverové splátky, čo by prinieslo pre rodinu
maximálne negatívny efekt ( nakoľko by to zrejme znamenalo uplatnenie záložného práva na rodinný
dom v U. A.).

Súd prvého stupňa v rozhodnutí nespochybnil istý príjem odporcu zo služobných ciest do U., avšak bral

v úvahu jeho nevyhnutné výdavky na živobytie ( minimálne stravu a náklady na bývanie) a plnenie
vyživovacej povinnosti k ďalším deťom. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa bral do úvahy aj správanie
navrhovateľky, ktorá ako dcéra je povinná ctiť a rešpektovať si svojich rodičov, čo zrejme jej správanie
nespĺňa ( samotná navrhovateľka v konaní uviedla, že má s otcom zlý vzťah). V rozhodnutí ďalej
zohľadnil aj skutočnosť, že rozhodnutie študovať v zahraničí navrhovateľka nekonzultovala s odporcom

( v tom zmysle, či je v jeho finančných možnostiach na tento pobyt prispievať) a naviac zvýšené výdavky
v zahraničí sú kompenzované z prideleného grantu. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke má aj jej
matka a pokiaľ si ju bude plniť v takej výške ako odporca ( pokiaľ nie, môže sa navrhovateľka domáhať
plnenia tejto povinnosti na súde), budú základné potreby navrhovateľky zabezpečené pri zohľadnení
prídavku na dieťa a jej príjmov z brigádnej činnosti.

Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov ( vyžiadanie si od zamestnávateľa odporcu potvrdenie o výške
cestovných náhrad minimálne od r. 2009, vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom
či navrhovateľka bola, resp. je evidovaná ako zamestnanec a s akým vymeriavacím základom,
vykonanie dopytu na Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave,
či navrhovateľka bolo poskytnuté štipendium a ak áno, v akej výšky a kým jej bolo poskytnuté a

zdokladovanie výdavkov navrhovateľky) tieto súd prvého stupňa považoval za nadbytočne. Odporca
nepopieral, že sú mu vyplácané cestovné náhrady, tieto sú ale primárne určené na stravu a ubytovanie
počas služobnej cesty. Na skutočnosti, že odporca dokáže pri extrémnom šetrení časť ( možno aj
väčšiu časť) týchto finančných prostriedkov uložiť, ešte nemožno založiť jeho možnosti a takto ušetrené
finančné prostriedky považovať za jeho pravidelný príjem. Odporca má právo sa riadne stravovať

počas služobnej cesty. Dôkaz zistenia príjmov navrhovateľky nevykonal poukazujúc na to, že väčšinu
rozhodujúceho obdobia trávila navrhovateľka v zahraničí, takže sotva mohla mať príjmy z doučovania
na území Slovenska. Rovnako súd nepovažuje za rozhodujúce preukázanie výdavkov navrhovateľky v
Španielsku, nakoľko navrhovateľka by mala výdavky aj keby študovala na Slovensku, naviac značná
časť týchto výdavkov je hradená z poskytnutého grantu.

Zročné výživné súd prvého stupňa vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a
výživným určeným v tomto rozhodnutí za obdobie od 13.4.2012 do 28.2.2013 (10 mesiacov + alikvótna
časť za mesiaca apríl t.j. 18 dní = X.XXX,- eur ( 10xXXX,-eur =XXXX,- eur+ alikvótna časť XX,- eur).
Voči dlžnému výživnému súd prvého stupňa započítal plnenia odporcu vo výške XXX euro a ustálil
výšku zročného výživného na sumu XXX euro. Čiastku XXX euro uhradenú v januári nezapočítal,

nakoľko ju navrhovateľka nedostala. Zročné výživné uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 30.6.2013
( § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ) berúc do úvahy príjem odporcu, jeho výdavky, pravidelné mesačné splátky
úverov a ďalšie vyživovacie povinnosti.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p..

Proti zamietajúcemu výroku a výroku o zročnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľka žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenila jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, alternatívne aby ho podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a
vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného nebral
do úvahy tvrdenia a skutočnosti ňou uvádzané v priebehu konania a vychádzal len z tvrdení odporcu.

Uviedla, že odporca má vyššie príjmy ako deklaruje a voči svojej rodine sa správa nezodpovedne. Jej
matka hypotéku na nehnuteľnosť nechcela a súhlasila s ňou až po dlhom nátlaku. Odporca nielen na jej
výživu, ale i na výživu jej matky a troch detí od januára 2011 ničím neprispieval. O finančných otázkach
nikdy jej rodičia nerozhodovali spoločne, odporca svoje príjmy vždy zatajoval a v týchto otázkach konal
svojvoľne ( napr. spôsob vybratia finančných prostriedkov zo stavebného sporenia ). Navrhovateľka

poukázala na to, že odporca má dostatok finančných prostriedkov, pravidelne chodieva na služobné
cesty do Švajčiarska , kde dostáva cestovné náhrady, má možnosť si založiť účet v zahraničí a peniaze
obdržané titulom cestovných náhrad naň ukladať. Ak odporca minul všetky cestovné náhrady na svoje
účely mala za to, že jeho pomery sú nadpriemerné a na jeho životnej úrovni má právo sa podieľať i
ona. Odporca má prostriedky na štúdium všetkých svojich detí , avšak jeho priority sú iné. Pokiaľ ide o
v rozhodnutí súdu citované ust. § 43 ods.2 Zákona o rodine poukázala na správanie sa odporcu jednak

k jej matke a i k ostatným súrodencom a uviedla, že zo strany otca nikdy nezažila žiadnu podporu,
len neustále osočovanie, trestanie, psychické týranie a kontrolu. Z predloženej mailovej komunikácie s
odporcom vyplýva, že odporca si ju neváži a nerešpektuje a v súvislosti s jej vzdelávaním v zahraničí
si ju nebol ochotný ani vypočuť.

Pokiaľ ide o výšku určeného výživného túto považovala za nedostatočnú poukazujúc na to, že výživné

od odporcu spolu s rodinnými prídavkami nedosahuje ani sumu životného minima pre dospelú osobu.
Za nespravodlivé mala i prihliadanie na možný príjem z brigádnej činnosti, keďže sa jedná o neistý
príjem,ktorýaninemusídosiahnuť.Kdruhémusemestrujejnebolnaviacpriradenýžiadengrantavšetky
jej výdavky zabezpečuje matka. Pokiaľ ide o sumu XXX euro započítanú voči dlžnému výživnému, s
týmto započítaním nikdy nesúhlasila. Jej matka z účtu odporcu v máji 2012 ( kedy jej odporca umožnil

disponovať s týmto účtom ) použila len sumu X.XXX euro, a to výhradne na potreby detí.

Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4,5 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi prispievať s účinnosťou

od 13.4.2012 ( od podania návrhu ) na jej výživu sumou XXX euro mesačne. Predmetom odvolacieho
konania je výrok, v ktorom bol nad určený prísudok ( výživné vo výške XXX euro mesačne ) zamietnutý
návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi s účinnosťou od 13.4.2012 prispievať na výživu
navrhovateľky výživným v sume XXX euro mesačne a výrok o výške a podmienkach splatnosti zročného
výživného za obdobie od 13.4.2012 do 28.2.2013 v sume XXX eur.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa
rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti
s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov
na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný
stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie

a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je
zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových

pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne

závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu na určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu a správne z
výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že plnoletá navrhovateľka s prihliadnutím na absolvovanie

vzdelávania je i naďalej osobou výživou odkázanou na oboch svojich rodičov ( § 62 ods.1 Zákona o
rodine ).Pokiaľ ide o výšku súdom prvého stupňa určenej výšky výživného, ktorú napadla odvolaním
navrhovateľka, aj podľa názoru odvolacieho súdu táto zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie
výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná
ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa súvisiacim s absolvovaním vzdelávania súvisiaceho s

prípravou na budúce povolanie ( je študentkou Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave
s tým, že od septembra 2012 začala v rámci vzdelávania študovať v Š. ), tak aj v konaní zisteným
majetkovým pomerom na strane odporcu.

V nadväznosti na námietky navrhovateľky týkajúce sa súčasných finančných pomerov odporcu
uvádzaných jednak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní je treba konštatovať,

že medzi zákonné povinnosti rodiča nepochybne patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa
v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné
potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a
na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie
smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané

výživou. V prejednávanom prípade, kedy je z vykonaného dokazovaniazrejmé, že odporca ako vysokoškolský pedagóg dosahuje príjem z pracovného pomeru vo výške X.XXX
euro mesačne netto, z ktorého uhrádza splátky hypotekárneho úveru použitého na zaobstaranie a
stavbu nehnuteľnosti i naďalej patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( s matkou

navrhovateľky, s ktorou doposiaľ nie sú rozvedení ) a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcéram
Monike a Kataríne, nie je schopný k rukám navrhovateľky titulom výživného uhrádzať výživné vo
výške vyššej, než určenej súdom prvého stupňa v tomto rozhodnutí . Pokiaľ ide o námietky týkajúce
sa spoločného hospodárenia rodičov navrhovateľky, na tieto nie je možné prihliadať, keďže tieto nie
sú podstatné pre posúdenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhu na určenie

vyživovacej povinnosti odporcu . Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľky o tom, že výška
určeného výživného spoločne s dávkou rodinného prídavku nedosahuje ani výšku životného minima pre
plnoletú osobu z dôvodu, že povinnosť spolupodieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa odkázaného
výživou majú obaja rodičia čo znamená, že vyživovaciu povinnosť má voči navrhovateľke i jej matka.

Podstatnou právnou otázkou majúcou význam pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i rozhodovanie
odvolacieho súdu bolo posúdenie, či je z odporcovi zamestnávateľom vyplácaných cestovných náhrad

( prináležiacich mu podľa osobitného zákona pri absolvovaní pracovnej cesty ) možno vyvodzovať čistý
príjem povinného rodiča za účelom určenia jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvého stupňa o tom, že príjmy z cestovných náhrad nie je možné v čistom príjme
odporcu zohľadňovať poukazujúc pritom na osobitný účel takto vyplácaných dávok zamestnávateľom
( určených na zabezpečenie potrieb zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu ), ako i na to, že za

mzdu nie je možné považovať peňažné plnenie ( alebo plnenie peňažnej hodnoty ) vrátane cestovných
náhrad poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného zákona ( §
118 ods.2 Zákonníka práce ).

Vo vzťahu k námietkam odvolateľky o tom, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal
výlučne z tvrdení odporcu ( obsahovo posúdené ako námietky o nesprávnych skutkových záverov

prvostupňového súdu ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia
dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis

a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Okolnosti namietané navrhovateľkou
v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.

Za neodôvodnené mal i námietky navrhovateľky týkajúce sa odpočítania sumy XXX euro z výšky súdom
prvého stupňa správne určeného zročného výživného za obdobie od 13.4.2012 do 28.2.2013 ( v

celkovej výške X.XXX euro ) poukazujúc na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne
vyplynulo, že uvedenú sumu odporca poukázal matke navrhovateľky za účelom pokrytia nákladov
navrhovateľky v júni 2012 , ktorá ich následne poukázala na účet navrhovateľky ( výsluchy svedkyne
V.. V. G. vykonané súdom prvého stupňa).

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ),

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151
ods.1 O.s.p., keďže v odvolacom konaní si plne úspešný odporca právo na náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.