Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201052
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F., G.. V. Č.. X, zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka so sídlom v Bratislave,
Štefánikova 7, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne zo dňa 24. apríla 2013, sp.zn. XXX XXX
XXXX 0, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. apríla 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX 0 z r u š u j
e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 749,78 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX 0 priznala navrhovateľke
predčasný starobný dôchodok v sume 5.049,- Sk mesačne od 04.01.2006 podľa § 67, ods. 1 Zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) v znení zák. č. 43/2004 Z. z. a čl. 46, ods. 2
nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Súčasne rozhodla o zvýšení tohto dôchodku od 01.07.2007 (5.685,-
Sk), od 01.07.2008 (5.970,- Sk) a od 01.01.2009 v sume 198,20 €.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nárok na uplatnenú dávku vznikol len s prihliadnutím na doby
poistenia, získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 10.059 dní. Podľa § 46
ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia bolo
potrebné určiť teoretickú výšku dôchodku, ktorá bola určená v súlade s článkom 47 ods. 1 písm. g/

nariadenia, t.j. dávka sa vypočítala na základe priemerných príspevkov, keďže výška dávky sa podľa
§ 67 ods. 1 písm. c/ ZSP počíta na základe priemerného osobného mzdového bodu, a to výlučne na
základe vymeriavacích základov dosiahnutých poistencom počas obdobia poistenia dosiahnutého podľa
predpisov SR v kalendárnych rokoch 1993 až 2005. Predčasný starobný dôchodok bol preto priznaný v
sume, zodpovedajúcej obdobiu poistenia získaného podľa právnych predpisov SR, t.j. za 4.539 dní.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Domáhala sa jeho zrušenia
a vrátenia veci odporkyne na ďalšie konanie.

Namietala predovšetkým rozpor uvedeného rozhodnutia odporkyne so závermi Najvyššieho súdu SR,

vyslovenými v zrušujúcom rozsudku zo dňa 30.01.2013, č.k. 9So 173/2011-124. Vytýkala odporkyni, žehoci je právnym názorom správneho súdu viazaná, z odôvodnenia nemožno vyvodiť, prečo pri výpočte
dôchodku použila pravidlo podľa článku 47, ods. 1, písm. g/ nariadenia a z akých dôvodov nepoužila
iné pravidlo. Skutočnosť, že pri výpočte dávky vychádzala iba z doby poistenia, získaného na území

SR, je v príkrom rozpore s právnymi názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd totiž konštatoval, že
dobu poistenia, získanú do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky,
nemožno považovať na účely článku 46 nariadenia len za dobu odpracovanú v cudzine. S takými
občanmi nemožno zaobchádzať inak, ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo
na území SR. Takýto postup by podľa názoru Najvyššieho súdu bol v rozpore s článkom 12 a 39 ods.

1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Nestotožnila sa s postupom odporkyne, ktorá osobný mzdový bod, ktorý
je len jedným z ukazovateľov pri výpočte starobného dôchodku, stotožnila s priemerným príspevkom
v zmysle článku 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Keďže sa osobný mzdový bod
vypočítazpriemernéhozárobku,nemožnoosobnýmzdovýbodpovažovaťzapriemernýpríspevok,ktorý
inštiút zákon o sociálnom poistení nepozná. Zastávala názor, že aplikácia uvedeného pravidla v prípade
navrhovateľky vôbec neprichádza do úvahy.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že výška predčasného starobného dôchodku sa podľa §
67 ods. 1 písm. c/ ZSP počíta na základe priemerného osobného mzdového bodu, teda na základe
priemerného príspevku. Na výpočet teoretickej výšky predčasného starobného dôchodku je preto
aplikovateľné pravidlo v zmysle čl. 47, ods. 1, písm. g/ nariadenia. Pri výpočte teoretickej výšky
dávky potom možno určiť priemerný osobný mzdový bod výlučne na základe vymeriavacích základov,

dosiahnutých počas obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa právnych predpisov SR, u
navrhovateľky v rokoch 1993 až 2005. Použitie iného pravidla, než určeného v článku 47 ods. 1 písm.
g/ nariadenia, v prípade navrhovateľky preto neprichádza do úvahy.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné podmienky pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľky (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný opodstatnene.

Krajský súd rozsudkom z 29.07.2011 č.k. 6Sd 34/2007-101 potvrdil rozhodnutia 1, 2 a 4 odporkyne zo
dňa 05.06.2008 a zmenové rozhodnutie zo dňa 13. júla 2009 a 13. októbra 2009, všetky sp. zn. 505 818
1930 0, ktorými odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 ods. 2 ZSP a podľa článku 46 ods. 2 nariadenia Rady

(EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne
zárobkovo činné osoby a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie“),
priznala navrhovateľke od 04.01.2006 predčasný starobný dôchodok.

Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30.01.2013 uvedené
rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení považoval za správny postup odporkyne,
keď na účely zistenia teoretickej výšky dôchodku podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 dobu
zamestnania navrhovateľky pred 01.01.1993 považovala za dobu poistenia, získanú v Českej republike.
Navrhovateľke bol v Českej republike od 18.12.2008 priznaný starobný dôchodok, pričom doba

dôchodkového poistenia od 01.09.1965 do 31.07.1993, v rozsahu 10.059 dní, bola zhodnotená Českou
správou sociálního zabezpečení pri priznaní uvedenej dávky. Vzhľadom na to, že navrhovateľka získala
nárok na predčasný starobný dôchodok len po zohľadnení doby dôchodkového poistenia, získanej pred
01.01.1993 v Českej republike, bolo potrebné uplatniť článok 45 v spojení s článkom 46 nariadenia.
Rozhodnutie však bolo potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov, keď z neho nevyplýva, ktoré z

pravidiel podľa článku 47 nariadenia použila pri výpočte teoretickej výšky dôchodku, a prečo prípadne
neprichádza do úvahy použitie iného tam uvedeného pravidla.

Za opodstatnenú považoval odvolací súd námietku navrhovateľky o tom, že všetky doby poistenia
navrhovateľka získala v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádzalo na území Slovenskej republiky.V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že poistenie, získané za existencie spoločného štátu na
území Českej republiky do 31.12.1992 nemožno považovať na účely článku 46 nariadenia len za dobu
odpracovanú v cudzine. Českú a Slovenskú federatívnu republiku charakterizoval jednotný systém

dôchodkového zabezpečenia, z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti
spoločného štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Navrhovateľke, ako
bývalej občianske ČSFR, a teraz občianke Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu okolnosť, že
došlo k rozdeleniu ČSFR, ktorej právnym nástupcom je Slovenská republika. S občanmi, ktorí získali
dôchodkové poistenie do 31.12.1992 na území ČR, nie je možno zaobchádzať inak, ako s občanmi,

ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12. 1992 sídlo na území SR. Takýto
rozdielny prístup by podľa názoru odvolacie súdu bol v rozpore s článkom 12 ods.1 Ústavy SR. Na tom
nič nemení okolnosť, že zatiaľ zo žiadne právneho predpisu nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a
vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorú by mala nárok v SR.

Podľa § 68 ods. 1 ZSP suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za
každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia
dôchodkového veku.

Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) rozhodnutie
musíbyťvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,musívychádzaťzospoľahlivozisteného

skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 cit. zák. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie.

Ako správne namietala navrhovateľka, hoci odporkyňa bola viazaná právnym názorom odvolacie súdu, z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť, prečo odporkyňa pri výpočte teoretickej výšky
dôchodku použila ako pravidlo priemerný príspevok v zmysle článku 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia a z
akých dôvodov podľa jej názoru neprichádza do úvahy použitie niektorého iného pravidla, uvedeného v

článku 47 ods. 1 písm. a/ až d/ nariadenia, na ktoré poukazoval odvolací súd.

Podľa názoru súdu na účely čl. 46 treba dobu poistenia, získanú pred 1.1.1993, považovať u
navrhovateľky za dobu poistenia, získanú podľa predpisov SR. Inak by došlo k ústavne neprípustnej
diskriminácii navrhovateľky, žijúcej a vykonávajúcej prácu po celú dobu dôchodkového poistenia
na území SR. Nerovnosť občanov, založená výlučne na špecifickej okolnosti, majúcej základ v

rozdelení štátu, treba za takúto neprípustnú diskrimináciu považovať ( porovnaj napr. nález ÚS ČR
zo dňa 31. 1 2012, sp. zn. Pl. ÚS 5/12). Ako už bolo uvedené vyššie, ČSFR bola charakterizovaná
jednotným systémom sociálneho zabezpečenia, bez akéhokoľvek významu, kde sa nachádzalo sídlo
zamestnávateľa, resp. aké bolo miesto výkonu práce. Zmyslom medzinárodnej zmluvy, uzavretej medzi
SR a ČR, nemôže byť krátenie dôchodkových nárokov vlastných občanov.

Pokiaľ by odporkyňa v prípade navrhovateľky, ktorá podľa článku 20 k 01.01.1993 pracovala u
zamestnávateľa so sídlom v ČR, vychádzala z pravidla bydliska v zmysle článku 46 ods. 2 písm. b/
nariadenia, celú dobu dôchodkového poistenia navrhovateľky by bolo možné považovať na účely článku
46 za dobu poistenia, získanú podľa našich právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Úlohou odporkyne bude preto pri výpočte uplatnenej dávky postupovať a aplikovať príslušné
ustanovenia nariadenia, zmluvy a ZSP tak, aby nedošlo k diskriminácii navrhovateľky v porovnaní s
inými občanmi SR, ktorí k 01.01.1993 taktiež pracovali na území SR a ich zamestnávateľ mal sídlo na

území SR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 749,78 €.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 130,17
€; za 4 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie návrhu, vyjadrenia, účasť na jednom

pojednávaní) a vo výške 1 (65,09 €) za účasť pri vyhlásení rozsudku, plus 5x režijný paušál 7,81 €, spolu
624,82 € plus 20 % DPH (124,96 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v jeho zrušujúcom výroku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./