Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200486
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: MACH TRADE, spol. s r.o., so
sídlom Niklová ul., 926 01 Sereď, IČO: 31 347 011, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Attila
Nagy, s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, adresa pre doručovanie: Grösslingová 10, 811
09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie
odpadového hospodárstva, so sídlom Karloveská 2, 842 22 Bratislava, o návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur ktoré spočívajú v
zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 238,50 Eur ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, k
rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 03.07.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia číslo 43 960 014 14/3943-16902/Leg zo dňa 10.06.2014,
ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra č.
4396200214/2220-5979/Raf zo dňa 22.4.2014, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi

pokutu vo výške 2.850,- Eur za porušenie ustanovení zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch.

V žalobe žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu po uplynutí
subjektívnej lehoty na uloženie pokuty vyplývajúcej z ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o odpadoch. Podľa
jeho názoru začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty je viazaný na okamih keď sa
správny orgán dozvedel o porušení povinností zo strany žalobcu t.j. okamihom kedy je preukázateľná
existencia vedomosti o porušení zákonnej povinnosti a to aj v prípade ak by išlo len o podozrenie o
tomtoporušení.Žalobcatvrdí,žeužlenpodozrenieoporušenízákonnýchustanovenízakladávedomosť

správneho orgánu a teda aj začatie plynutia subjektívnej lehoty. V posudzovanom prípade je teda
rozhodujúcou skutočnosťou pre začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty okamih predloženia
dokladov potrebných na vykonávanie tejto kontroly zo strany prvostupňového správneho orgánu resp.
najneskôr okamih vyhotovenia protokolu o kontrole č. 89. V protokole o kontrole č. 89 zo dňa 11.12.2012
boli nedostatky zistené u žalobcu výslovne uvedené, z čoho je zrejmé, že prvostupňový správny orgán
mal už v tomto okamihu vedomosť o údajnom porušení zákona o odpadoch zo strany žalobcu. Napriek
tomu že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, považuje postupžalovaného za nezákonný a nesprávny, pretože podľa jeho názoru žalovaný mal rozhodnúť o zastavení
správneho konania z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal žalobca
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa 22.7.2014 uviedol,žežalovanýpovažovalpostupprvostupňového
správneho orgánu za nezákonný a preto toto rozhodnutie zrušil, avšak z hľadiska jeho postupu (postupu
žalovaného) žalovaný uvádza, že nebol v danom prípade dôvod na zastavenie konania, pretože žalobca
zastáva nesprávny právny názor v súvislosti s určením začatia plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty
podľa § 79 ods. 1 zákona o odpadoch. Podľa názoru žalovaného nie je možné určovať lehoty tak ako to

uvádza žalobca „ že jednoročná subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť v auguste - v septembri
2012“ t. j. okamihom predloženia dokladov, pretože nejde o konkrétne určenie začiatku lehoty a určenie
okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty týmto spôsobom by vnášalo právnu neistotu v počítaní
lehôt. Vzhľadom k tomu že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie
a vrátil mu vec na nové prejednanie, navrhuje, aby krajský súd vydal uznesenie ktorým konanie zastaví,
pretože žaloba smeruje proti rozhodnutiu ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát
životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva
vykonal v dňoch 29.10.2011 a 11.12.2012 u žalovaného kontrolu dodržiavania ustanovení
zák.č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva. Po ukončení kontroly

vyhotovil prvostupňový správny orgán protokol č. 89, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 12.3.2013 a
následne prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty žalovanému v celkovej výške 2.850,-
Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.3.2014 odvolanie.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zrušil rozhodnutím č. 4396001414/3943-16902/Leg zo

dňa 10.06.2014 prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové
prejednanie,pričomskonštatoval,ževdanejvecijenevyhnuté,abyprvostupňovýsprávnyorgánvykonal
došetrenie skutkového stavu vo veci objasnenia spôsobu prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie
odpadov vo vzťahu k prevádzkovému poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý bol
schválený príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, preskúmal dokumentácie a

jednoznačne uviedol v čom spočívalo zistené porušenie vo veci nevedenia prevádzkového denníka
a opätovne preskúmal či celkové množstvo odpadov uvedené v evidenčnom liste zariadenia na
zhodnocovanie odpadov je aj množstvo odpadov ktoré boli zhodnotené v zariadení odvolateľa.

Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p.,
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho

zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickýchosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj

rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 79 ods. 1 zák.č.223/2001 Z.z.

(1) Konanie o uložení pokuty právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom možno začať do
jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení
povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Zhľadiskaprieskumnejčinnostisúdukrajskýsúddospelkzáveru,žepreposúdeniedôvodnostinámietky

žalobcu je rozhodujúci právny výklad ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.
Zákonodarca v uvedenej právnej norme ustanovuje lehotu, v ktorej úrad môže začať konanie o uložení
pokuty ako zákonnú podmienku tak, že úrad môže začať konanie o uložení pokuty do jedného roka
odo dňa keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do 3 rokov odo dňa keď toto porušenie
nastalo.Zuvedenejprávnejnormytedavyplýva,žezákonodarcaustanovilsubjektívnulehotuprezačatie

správneho konania úradu o uložení pokuty do jedného roka keď sa dozvedel o porušení zákona a
objektívnu lehotu do troch rokov keď toto porušenie nastalo ako zákonný predpoklad pre uloženie pokuty
v súlade so zákonom. Z uvedenej právnej normy vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie
plynutia lehoty bez zreteľa na to či už subjektívnej alebo objektívnej je skutočnosť, že úrad sa dozvedel
o porušení zákona, pričom zákonodarca bližšie neustanovuje ktorú skutočnosť treba považovať za

nositeľa vedomosti o porušení zákona. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade prvá objektívna
možnosť kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení povinností žalobcu za ktoré mu
bola uložená sankcia bol deň vyhotovenia protokolu č. 89, v ktorom prvostupňový správny orgán
konštatuje porušenie zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch zo strany žalobcu. Protokol bol vypracovaný
prvostupňovým správnym orgánom dňa 11.12.2012.

Podľa názoru krajského súdu dňom 12.12.2012 začala plynúť jednoročná subjektívna lehota v rámci
ktorej bol úrad povinný začať správne konanie vo veci.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie oznámením
zo dňa 29.1.2014 t.j. začal konať až po uplynutí ročnej subjektívnej lehoty a z tohto dôvodu sankcia
uložená žalobcovi bola uložená v rozpore s ust. § 79 ods. 1 zák.č.223/2001 Z.z..

Tvrdenie žalovaného, že rozhodujúcou skutočnosťou na začatie plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty
je deň 12.3.2013 t.j. deň kedy bol protokol prerokovaný so žalobcom je nesprávne, pretože vedomosť
žalovaného o porušení zákona č.223/2001 Z.z. bola zo strany žalovaného zistená dňom vyhotovenia
protokolu z kontroly č. 89 t. j. v danom smere nie je rozhodujúce kedy bol protokol prejednaný so
žalobcom, keďže správny orgán vedel o porušení povinnosti žalobcu súvisiacich s nakladaním s

odpadom už skôr, čo konštatuje v samotnom protokole.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd vychádzajúc z právneho názoru žalobcu napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 308,50 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnompoplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony: prevzatie a príprava obhajoby
111,21 Eur, podanie žaloby 111,21 Eur a 2x režijný paušál 8,04 Eur t.j. 16,08 Eur, celkovo spolu 238,50
Eur. Krajský súd nepriznal žalobcovi trovy konania spočívajúce v uplatnenej DPH, pretože žalobca

nepredložil súdu doklad o tom, že je platcom DPH.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.