Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200076
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: O. D., R.

XX.XX.XXXX, T. D. D. T. T., Š. N. O., R. D., D. P. A., toho času umiestnený v Ú. N. U. N. P., D. XX, XXX
XX I., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, ul. Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce,
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015 v zmysle §
88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalejlen„zákonopobytecudzincov“)zaistilnavrhovateľadňom12.01.2015o12:30hod.naúčelvýkonu
trestu vyhostenia a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, teda na
čas pre výkon trestu vyhostenia na 110 dní do 01.04.2015. Lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti
rozhodnutia o zaistení, rozhodnutie je vykonateľné doručením. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte
cudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC
Sečovce“) v čase o 14:30 hod. dňa 12.01.2015.

V predmetnom rozhodnutí odporca uviedol, že dňa 09.09.2014 v čase o 19:40 hod. bol účastník konania
kontrolovaný hliadkou Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné na ulici K. v H., kde počas kontroly

nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Príslušným informačným systémom v MV
SR bolo zistené, že na územie SR ma zakázaný vstup do 11.06.2019 rozhodnutím o administratívnom
vyhostení z územia SR, vydaným Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-
HCP-BA6-3-092/2014-AV zo dňa 30.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014. Dňa
10.09.2014 bolo Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej len „OCP PZ
Michalovce“) vznesené obvinenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona, pre ktorý bol dňa 12.09.2014 trestným rozkazom Okresného súdu Humenné

sp. zn. OT/68/2014 odsúdený na trest odňatia v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní
dvoch rokov a zároveň podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona mu bol uložený trest vyhostenia na tri roky.

Po spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia, za prítomnosti tlmočníka, bolo vydané rozhodnutie o zaistení
účastníka konania č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte
cudzincov a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Sečovce. Dňa 22.09.2014 podal navrhovateľ žiadosťo udelenie azylu na území SR. Nakoľko vo veci žiadosti o udelenie azylu účastníka konania nebolo
rozhodnuté v lehote do 60 dní, správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4 odsek 11 písmeno
a/ rozkazu RÚHCP-V-PZ č. 24/2014 a vydal príkaz na prepustenie účastníka konania, nakoľko odpadol

účel zaistenia.

Dňa 20.11.2014 bol účastník konania predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu
vyhostenia a za prítomnosti tlmočníka sa vyjadril v Zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7-
ZVC-57-025/2014 zo dňa 22.11.2014. Toho istého dňa bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka
konania podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014

a bol umiestnený v ÚPZC Sečovce na čas potrebný na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu na 60
dní - do 18.01.2015.

Dňa 12.01.2015 bola správnemu orgánu prostredníctvom faxovej komunikácie doručená informácia, že
účastníkovi konania bolo toho istého dňa vyhlásené rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-274-17/
PO-Ž-2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm.
i/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Tým odpadol účel zaistenia účastníka konania a preto bol spracovaný

príkaz na prepustenie účastníka konania. Po prepustení bol predvedený hliadkou OCP PZ Michalovce
v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia, ktorý mu bol uložený dňa 12.09.2014 a ktorého výkon bol
pozastavený z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu účastníkom konania. Za prítomnosti tlmočníka
sa vyjadril v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-004/2015.

Odporca v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal podmienkami ustanovenia § 89 zákona o pobyte

cudzincov a zistil, že účastník konania nemá na území SR žiadne rodinné väzby, nemá dostatočné
finančné prostriedky, rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a tak dospel k záveru,
že vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery nie je možné mu uložiť peňažnú záruku.
Ďalšou skutočnosťou bol fakt, že sa účastník konania dopustil trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, keďže nerešpektoval uložený zákaz vstupu na územie SR.

Efektívnosť a účelnosť zaistenia považoval odporca za jednoznačne preukázanú vzhľadom na situáciu
účastníka konania po uložení trestu vyhostenia s tým, že v ÚPZC Sečovce má zabezpečenú zdravotnú
starostlivosť, ako aj naplnenie životných potrieb na primeranej úrovni, pričom je obmedzená jeho
protiprávna činnosť, ktorej sa v minulosti dopustil.

Po čiastočnej citácii ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca uviedol, že pri dĺžke

zaistenia účastníka konania vychádzal zo skutočností, že doteraz bol zaistený na dobu 70 dní a zo
stanoviska ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov O. Ľ.
W. zo dňa 04.12.2014 č. PPZ-HCP-ME-2014/012778-005, v obdobných prípadoch je na vybavenie
náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov O. potrebná doba zaistenia až 6 mesiacov
a z toho dôvodu správny orgán pristúpil ku dobe zaistenia na 110 dní, nakoľko je potrebná na

overovanie totožností štátneho príslušníka tretej krajiny, zaslanie žiadosti o vystavenie náhradného
cestovnéhodokladunapríslušnýzastupiteľskýúrad,prostredníctvomKonzulárnehoodboruMinisterstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia.

Na záver správny orgán poukázal tiež na povinnosť správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/
zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel

zaistenia.

Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
splnomocneného zástupcu a žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu o zaistení, s nariadením bezodkladného
prepustenia navrhovateľa zo zaistenia s tým, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa považoval napadnuté rozhodnutie
odporcu za nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O. s. p.. Uviedol niekoľko
odvolacích dôvodov:

i/ Nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia - z dôvodu, že sa odporca riadil neúčinným právnym predpisom
a zaistil navrhovateľa bez vykonateľného rozhodnutia.

Poukázal na to, že odporca vo výroku rozhodnutia uviedol, že „lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti
rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením.“ Táto citácia je v rozpore s platným
ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny

je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie
odporcu za nezákonné, nakoľko určil počiatok plynutia lehoty zaistenia cudzinca podľa neúčinného
predpisu.Vzhľadomnaustanovenie§25ods.5a§51ods.1Správnehoporiadkuvzmyslenesprávneho
výroku napadnutého rozhodnutia je odporca pozbavený osobnej slobody bez existencie vykonateľného
rozhodnutia, ktoré nebolo do toho dňa v súlade so zákonom doručené jeho právnemu zástupcovi. Z
toho dôvodu pokiaľ odporca uvádza, že v zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov účastníka

konania dňom 12.01.2015 v čase o 14:30 hod. umiestnil v ÚPZC Sečovce, tento výrok je nesprávny,
nakoľko odporca nemohol navrhovateľa pozbaviť osobnej slobody, pretože v čase vydania rozhodnutia
neexistovalo podľa výroku tohto rozhodnutia vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by tak
odporca mohol urobiť.

ii/ K dĺžke lehoty zaistenia

V opravnom prostriedku sa namieta, že pri dĺžke lehoty zaistenia navrhovateľa policajný útvar vychádzal
zo skutočností, že doteraz bol účastník konania v predmetnej veci zaistený na dobu 70 dní a zo
stanovisko ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov O. W.. S
týmito závermi odporcu nesúhlasil poukazom na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.

a) Dĺžka lehoty štátneho príslušníka tretej krajiny

Navrhovateľ namietal, že odporca pri určovaní dĺžky lehoty zaistenia opomenul skutočnosť, že
rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014 bol navrhovateľ podľa §
88a ods. 1 písm. b/ zaistený na 60 dní, kedy naďalej bol štátnym príslušníkom tretej krajiny v zmysle §
88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, čo neovplyvnila ani jeho žiadosť o azyl. Namietal, že celková dĺžka
lehoty zaistenia dosahuje 240 dní, čo je v rozpore s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko

lehota zaistenia navrhovateľa nebola nikdy predĺžená z dôvodu, že dostatočne nespolupracuje alebo z
dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v príslušnej lehote. V tomto smere
odcitoval prvé dve vety § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.

b) Žiadateľ o azyl a dĺžka zaistenia

Odvolateľ namietal, že dĺžka lehoty zaistenia je určená správnym orgánom v rozpore so zákonom aj z

dôvodu, že navrhovateľ je naďalej žiadateľom o azyl, pretože jeho azylové konanie nebolo právoplatne
ukončené. S poukazom na § 88a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov by záver odporcu, že navrhovateľa
nie je možné považovať za žiadateľa o azyl na základe neprávoplatného rozhodnutia v azylovom konaní,
odporoval zmyslu a účelu poskytnutia medzinárodnej ochrany. Maximálna možná dĺžka lehoty zaistenia
navrhovateľa ako žiadateľa o azyl bola rozhodnutím odporcu prekročená.

iii/ Záver - navrhovateľ zhrnul všetky uvedené dôvody.

V doplnení opravného prostriedku zo dňa 26.01.2015, doručenom krajskému súdu dňa 29.01.2015,
v zákonnej lehote, doplnil navrhovateľ opravný prostriedok zo dňa 14.01.2015 o ďalšie skutočnosti.
S poukazom na § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“),
na § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sža/9/2014 zo dňa 09.04.2014, v zmysle ktorého v čase vypracovania znaleckého posudku zo dňa
07.07.2013 bol u navrhovateľa zistený nadmerný škodlivý konzum alkoholu a navrhovateľ v minulosti
trpel príznakmi adaptačnej, neskôr posttraumatickej stresovej poruchy pri emočne nestabilnej poruche
osobnosti, namietal, že odporca o tomto rozhodnutí mal vedomosť, nakoľko na toto rozhodnutie bolo
odkazované v konaní o preskúmaní rozhodnutia odporcu sp. zn. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zodňa 12.09.2014. Odporcovi boli všetky podania navrhovateľa doručené na vyjadrenie a tak nepochybne
nadobudol vedomosť o tom, že u navrhovateľa je vysoká miera pravdepodobnosti, že s nim musí byť
konané ako so zraniteľnou osobou v dôsledku jeho psychických problémov. Namietal, že skutočnosť,

že navrhovateľ pri spisovaní zápisnice neuviedol, že by mal akékoľvek zdravotné problémy, nemôže
zbavovať správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci - skúmať, či je potrebné považovať
navrhovateľa za zraniteľnú osobu, pretože správny orgán preukázateľne o zdravotných problémoch
navrhovateľa vedel z predchádzajúcich konaní. Práve psychické problémy navrhovateľa ho mohli viesť k
tomu, že sa o nich pri spisovaní zápisnice nezmienil. K tomu tiež namietal, že vzhľadom na to, že správny

orgán neumožnil právnemu zástupcovi využiť právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, nemohol
právny zástupca ani zdôrazniť túto závažnú skutočnosť, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V
dôsledku toho odporca nebral pri zaistení a stanovení dĺžky lehoty zaistenia do úvahy § 88 ods. 9 zákona
o pobyte cudzincov a vzhľadom na tieto skutočnosti považoval rozhodnutie odporcu za nezákonné.

Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 20.01.2015 sa vyjadril ku všetkým
uvedeným námietkam navrhovateľa s tým, že nesúhlasí s námietkami a odmieta tvrdenia právneho

zástupcu navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení zotrval na predchádzajúcich dôvodoch svojho rozhodnutia,
ktoré podrobnejšie vysvetlil.

K námietkamuvedenýmpod i/ - nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, odporca poukázal na ustanovenie
§ 51 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj § 25 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „ak účastník
konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jeho zástupcovi, ale aj jemu.

Účastníkovi konania dal správny orgán možnosť vyjadriť sa a bol osobne prítomný pri úkone vydania
rozhodnutia o jeho zaistení a po pretlmočení bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania. Odporca
nepostupoval podľa neúčinného predpisu, pričom v uvedenom odseku výrokovej časti nepoukázal na
znenie ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ale v predchádzajúcom odseku výroku
napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo zaslané právnemu zástupcovi účastníka hneď

v deň vydania prostredníctvom mailovej komunikácie, po pretlmočení rozhodnutia účastníkovi konania,
ktorý odmietol napadnuté rozhodnutie podpísať.

Knámietkamuvedenýmvoddielyii/-kdĺžkelehotyzaisteniavbodea)-dĺžkalehotyzaisteniauštátneho
príslušníka tretej krajiny, odporca poukázal na to, že neopomenul skutočnosť, že účastník konania bol
rozhodnutím správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zaistený na dobu 60 dní, ale podľa

§ 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľ o udelenie azylu a preto doba zaistenia podľa
tohto ustanovenia sa nezarátava do doby zaistenia spoločne k dobe zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzinca, ale započítavajú sa osobitne.

K bodu b) - žiadateľ o azyl a dĺžka zaistenia, odporca uviedol, že podanie rozkladu proti rozhodnutiu
Migračného úradu o zastavení konania nemá odkladný účinok, čiže s účastníkom konania je potrebné

viesť ďalšie úkony. Zdôraznil, že doba zaistenia podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov,sanezarátavadodobyzaisteniaspoločnekdobezaisteniapodľa§88ods.4zákonaopobyte
cudzincov, ale započítavajú sa osobitne.

Napokon k odvolaniu v oddiely iii/ - záver, zastáva odporca názor, že pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia sa riadil účinnými právnymi predpismi, rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi účastníka

konania zaslané v deň vydania prostredníctvom mailovej komunikácie, o čom svedčí potvrdenie,
priložené k napadnutému rozhodnutiu v spisovom materiáli a k dĺžke zaistenia sa vyjadril v
predchádzajúcich odsekoch.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovení § 250l a nasl. O. s. p.. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 02.02.2015 v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p.. Dospel k záveru, že opravný prostriedok
splnomocneného zástupcu navrhovateľa nie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke.Pri rozhodovaní krajský súd prihliadol na jednotlivé odvolacie dôvody, súc viazaný dispozičnou zásadou
v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., § 250l O. s. p..

Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka

tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že

štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad
nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to
aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie
presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú
osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ bol zaistený rozhodnutím odporcu z
12.09.2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné zo dňa 12.09.2014 sp. zn. OT/68/2014 bol navrhovateľovi uložený trest
vyhostenia na tri roky. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Sp/50/2014 zo dňa 15.10.2014 a následne potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Sža/45/2014 zo dňa 05.12.2014 (predtým už rozhodoval Najvyšší súdu SR rozsudkom sp. zn.
1Sža/9/2014 zo dňa 09.04.2014). Nakoľko vo veci žiadosti o udelenie azylu účastníka konania zo dňa
22.09.2014 nebolo rozhodnuté v lehote do 60 dní, správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4
odsek 11 písm. a/ rozkazu RÚHCP PZ č. 54/2013 v znení rozkazu RÚHCP PZ č. 24/2014 a vydal príkaz
na prepustenie účastníka konania, nakoľko odpadol účel zaistenia, ktorým bol výkon trestu vyhostenia,

vzhľadom na podanú žiadosť o azyl. Dňa 20.11.2014 bol navrhovateľ opätovne zaistený rozhodnutím
odporcu sp. zn. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým bol navrhovateľ podľa §
88a ods. 1 písm. b/ zaistený na 60 dní - do 18.01.2015. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sp/58/2014 zo dňa 10.12.2014. V čase rozhodovania krajského
súdu v predmetnej veci o odvolaní navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte nerozhodol.

V preskúmavanej veci k jednotlivým odvolacím dôvodom krajský súd uvádza nasledovné:

K bodu i/ - nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia - navrhovateľ namietal vo výroku rozhodnutia uvedené,
že „lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné
doručením.“ V tomto smere je potrebné súhlasiť s tým, že sa jedná o citáciu z predchádzajúceho znenia
plynutia lehoty a zaistenia podľa už neúčinného predpisu. Sám odvolateľ však poukazuje na platné

znenie ustanovenia § 88 ods. 4, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení. Napriek tomu ďalej odvolateľ poukázal na § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ako
aj § 51 ods. 1 Správneho poriadku s námietkou, že napadnuté rozhodnutie nebolo do dňa podania
opravného prostriedku v súlade so zákonom doručené právnemu zástupcovi.

Odporca vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na ustanovenia § 51 ods. 1 Správneho poriadku a §

25 ods. 5 Správneho poriadku len s tým, že ak má účastník konania osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nie len zástupcovi, ale aj jemu, zároveň s tvrdením, že mailovou komunikáciou
bolo v deň vydania rozhodnutia toto doručené aj zástupcovi navrhovateľa.

K týmto odvolacím námietkam, ako aj k vyjadreniu odporcu, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť
niekoľko skutočností. Esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia o zaistení je okrem údajov o osobe

zaisteného uvedenie účelu zaistenia (v danom prípade podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona
o pobyte cudzincov), stanovenie začiatku plynutia lehoty zaistenia a stanovenie dňa, ktorým dôjde kuskončenia zaistenia. V danom prípade vo výroku rozhodnutia odporca stanovil začiatok plynutia lehoty
zaistenia dňom 12.01.2015 (ktorým bol zároveň navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce), a to od
12:30 hod. a stanovil tiež deň, ktorým dôjde k skončeniu zaistenia - do 01.04.2015.

Vo výroku rozsudku odporca nadbytočne uvádzal spôsob začatia plynutia lehoty a vykonateľnosti
rozhodnutia, navyše, ako to namietal zástupca navrhovateľa, podľa neúčinného zákona. Krajský súd
už v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na nadbytočnosť citácie zákona o pobyte cudzincov
o spôsobe začatia plynutia lehoty rozhodnutia o zaistení a o vykonateľnosti tohto rozhodnutia vo
výroku rozhodnutia. Túto skutočnosť krajský súd považuje za formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv

na účelnosť a zákonnosť zaistenia v zmysle platného zákona. Ako to už bolo uvedené a uvádza
to i zástupca navrhovateľa v opravnom prostriedku, v zmysle platného ustanovenia § 88 ods. 4
zákona o pobyte cudzincov je „štátny príslušník tretej krajiny zaistený dňom vydania rozhodnutia o
zaistení.“ Je nepochybné, že v predmetnom prípade rozhodnutie bolo vydané dňa 12.01.2015, ktorým
v zmysle výroku rozhodnutia odporcu bol navrhovateľ zaistený na účel výkonu trestu vyhostenia
na čas nevyhnutne potrebný. V tomto smere preto neobstojí ani odvolacia námietka, že v čase

podania opravného prostriedku rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa. Z
návratky vyplýva, že rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 16.01.2015
a napriek tomu opravný prostriedok bol odporcovi doručený dňa 15.01.2015 a preto považuje krajský
súd za pravdivé, že rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa doručené emailovou
poštou a následne písomnou formou. Čakanie na doručovanie rozhodnutia zástupcovi navrhovateľa by

znamenalo zmarenie samotného zaistenia a možnosti zaistenia účastníka konania.

K odvolacej námietke pod ii/ - dĺžka lehoty zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny (bod a), respektíve
žiadateľa o azyl (písm. b)) krajský súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol v priebehu minulého roka
niekoľkokrát zaistený, prepustený zo zaistenia po skončení účelu zaistenia a opätovne zaistený pre iný
účel zaistenia. Z dôvodu, pre ktorý je navrhovateľ zaistený v predmetnej veci, bol zaistený rozhodnutím

č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014, a to z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b/ zákona
o pobyte cudzincov, v ktorom doba zaistenia bola stanovená na 180 dní. V dôsledku podania žiadosti
o azyl bol navrhovateľ z tohto zaistenia prepustený a znova zaistený rozhodnutím odporcu č. PPZ-
HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým bol zaistený na čas potrebný na rozhodnutie
o jeho žiadosti o udelenie o azyl do 18.01.2015. Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia odporcu,

aj z administratívneho spisu odporcu, dňa 15.12.2014 bolo navrhovateľovi vyhlásené rozhodnutie
Migračného úradu ČAS:MU-274-17/PO-Ž-2014, ktorým bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa
§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. V súvislosti s tým považuje krajský súd za nedôvodnú odvolaciu
námietku, že navrhovateľ je naďalej žiadateľom o azyl, pretože jeho azylové konanie nebolo ešte
právoplatne skončené. Krajský súd poukazuje na to, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o azyle žiadateľ je

do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území SR, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

Odporca preto v tomto smere postupoval správne, keď vzhľadom na vydané rozhodnutie Migračného
úradu preskúmaval účel zaistenia a po skončení dôvodnosti účelu zaistenia navrhovateľa ako žiadateľa
o azyl, opätovne rozhodol o zaistení navrhovateľa pre pokračovanie výkonu trestu vyhostenia, pre ktorý

bol prvýkrát zaistený 12.09.2014.

Na základe uvedených skutočností v predmetnom prípade, vzhľadom na účel zaistenia z dôvodu §
88 ods. 1 písm. b/ zákona o azyle, po zohľadnení doby predchádzajúceho zaistenia z tohto dôvodu
v rozmedzí 70 dní (na predmetný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 88a ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov, ale § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v plnom znení).

Krajský súd k tomu udáva, že sa stotožňuje s názorom odporcu, že stanovená doba zaistenia, so
zohľadnením predchádzajúcej doby zaistenia, nepresahuje stanovenú zákonnú lehotu na zaistenie.
Pre krajský súd je nepreskúmateľná námietka navrhovateľa, že celková dĺžka lehoty jeho zaistenia
dosahuje 240 dní, keďže to nezodpovedá jednotlivým dobám zaistenia a navrhovateľ túto lehotu bližšie
nešpecifikoval.K odvolacej námietke, že dĺžka zaistenia navrhovateľa nikdy nebola predlžená z dôvodu, že navrhovateľ
dostatočne nespolupracuje alebo že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v
lehote, krajský súd navyše uvádza, že v napadnutom rozhodnutí odporca sa zaoberal aj týmito

skutočnosťami, keď poukázal na stanovisko ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺžky návratovej procedúry
štátnych príslušníkov O. Ľ. A. W. zo dňa 04.12.2014, ktorá tvorí obsah spisového materiálu s tým,
že na vybavenie náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov O. je potrebná doba
zaistenia až 6 mesiacov, a to na overovanie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, zaslanie
žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom

Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
a samotný proces výkonu vyhostenia. Z administratívneho spisu odporcu jednoznačne vyplýva, že
odporca podnikol potrebné kroky k realizácii trestu vyhostenia, no svedčí to tiež o ťažkostiach najmä
s komunikáciou so zastupiteľským úradom O.. Vzhľadom na tieto skutočnosti je dôvodné trvanie
zaistenia v zákonnej lehote podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktorá nebola prekročená
v posudzovanom prípade ani pri zohľadnení predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa pre rovnaký

zákonný dôvod.

Napokon k odvolacej námietke v doplnení opravného prostriedku, že v osobe navrhovateľa sa jedná o
zraniteľnú osobu podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sža/9/2014 zo dňa 09.04.2014, krajský súd uvádza, že o takejto odvolacej námietke už
krajský súd rozhodoval rozsudkom zo dňa 15.10.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014, ktorým potvrdil rozhodnutie

odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014. Uvedený rozsudok krajského súdu bol
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.12.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014, v ktorom i Najvyšší
súd SR zaujal názor, že keď navrhovateľ v posudzovanom správnom konaní neuviedol, ani nenaznačil,
že má nejaké zdravotné problémy, nebolo možné mu vyčítať, že sa nezaoberal otázkou jeho postavenia
ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Je nemysliteľné, aby správny orgán sám

domýšľal a zaoberal sa dohadmi, prečo navrhovateľ takéto námietky neuplatnil. Takúto námietku mal
možnosť uplatniť i splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý bol upovedomený o termíne vypočutia
navrhovateľa pred rozhodnutím o jeho zaistení, a to už aj v predchádzajúcich konaniach. Je potrebné
tiež zdôrazniť, že v prípade navrhovateľa sa jednalo o deviatu žiadosť o udelenie azylu a jedná sa o
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území SR napriek tomu, že bol

minulého roku jednak administratívne vyhostený, ale tiež právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin marenia výkonu úradného rozhodnutia s uložením trestu vyhostenia na tri roky. Z toho pohľadu
považoval krajský súd, s prihliadnutím na článok 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, zaistenie za zákonné,
keďže ho považoval za efektívne a účelné. Pochybenie, na ktoré poukázal navrhovateľ v opravnom
prostriedku a ktorým sa zaoberal krajský súd v tomto rozhodnutí, považoval krajský súd za formálne

pochybenie, ktoré nemôže mať vplyv na zákonnosť zaistenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ani s
prihliadnutím na znenie článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskýsúdzdôrazňuje,žeštátymajúnepopierateľnésuverénneprávokontrolovaťvstupcudzincovaich
pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov zadržať potenciálnych
migrantov, zlúčiteľne s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Pokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie,

je takýto vstup nepovolený v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje
na územie štátu vstúpiť, pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré nemá, môže byť považované
za realizované preto, aby sa „zabránilo nepovolenému vstupu na územie štátu“.

Z predmetného rozhodnutia odporcu o zaistení, ako aj z predchádzajúcich rozhodnutí o zaisteniach
navrhovateľa v priebehu predchádzajúceho roku z rôznych dôvodov, jednoznačne vyplýva, že odporca

si plnil povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm.
d/ zákona o pobyte cudzincov.

Z uvedených dôvodov teda krajský súd považuje za nedôvodné všetky uvedené odvolacie námietky,
zhrnuté v bode iii/ - záver a rozhodnutie odporcu považuje za vecne a právne správne a zákonné.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocneného

zástupcu navrhovateľa za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v
podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia,sktorýmsavplnomrozsahustotožňuje.Krajskýsúdnámietkamnavrhovateľa
a jeho splnomocneného zástupcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-
ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní, nemajú
preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V

odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.