Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200625
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200625.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: B.. P.. Y.. C.. C. B. Y.., R. O.
X, XXX XX V., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný
inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.
KRPZ-P-38/BA-KDI21-2013 zo dňa 12.3.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie v časti žaloby o určenie, že žalobca nezavinil udalosť a že v jej dôsledku
nebol dokázaný vznik zreteľa hodnej škody z a s t a v u j e.

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 8.4.2013 sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-38/BA-KDI21-2013 zo dňa 12.3.2013, ktorým zamietol odvolanie
žalobcuapotvrdilrozhodnutieOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPZBratislava
V, Č.p.: ORP-P-734/BAV-OBCP-2012 zo dňa 23.1.2013. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol
žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo mu bola uložená
sankcia, a to pokuta vo výške 400 € a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 12 mesiacov. Uvedeného
priestupku sa mal dopustiť tým, že ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 66 ods.

2, písm. a), d), e), i) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o cestnej premávke), pretože dňa 14. 3. 2012 o 15,20 hod., viedol motorové vozidlo značka KIA
-Sportage, evidenčné číslo V.-XXX F. v Bratislave po účelovej komunikácii Tematínska ul. smerom na
miestnu komunikáciu Kutlíkova ul., pričom neprispôsobil svoje správanie dopravno-technickému stavu
cesty a situácii v cestnej premávke, následkom čoho narazil po pravej strane do zaparkovaného vozidla
zn. BMW, evidenčné číslo V.-XXX N., ktorého majiteľom je MD Consult s.r.o., Vlárska 50, Bratislava a
protiidúceho vozidla zn. Ford, evidenčné číslo V.-XXX F., ktoré viedol Z. L., narodený X. X. XXXX, bytom

F. X, V.. Dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia
vozidla a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorej spôsobil hmotnú škodu, ktorá nie je účastníkom
dopravnejnehodyohmotnejškode,ktorájejbolaspôsobenádopravnounehodouaneoznámiljejosobné
údaje.Podľa názoru žalobcu, sa jednalo o jednoduchých incident pri, ktorom nebola dokázaná zreteľa hodná
škoda, ktorý bol zapríčinený vodičom L., jazdiacom väčšou časťou svojho vozidla po nesprávnej
strane vozovky, správny orgán skutkový stav vykonštruoval podľa vymyslených tvrdení uvedeného

vodiča, " dojmov " vodiča G. na základe ktorých bol žalobca označený za vinného. Druhostupňový
orgán nenariadil ústne pojednávanie, na ktorom by si vypočul argumenty žalobcu a priklonil sa ku
konštatovaniu prvostupňového orgánu. Bol to vodič L., ktorý porušil pravidlá cestnej premávky, jazdil tak,
že bránil voľnému prechodu protiidúcich vozidiel, čo potvrdzuje oficiálny policajný náčrtok ako i zhoda
výpovedí účastníkov incidentu. Nespornou je skutočnosť, že žalobca požiadal uvedeného vodiča, aby

mu uvoľnil jazdnú dráhu, v ktorej sa svojím vozidlom nachádzal, čo tento urobil ale takým spôsobom,
že žalobca mohol prejsť len veľmi opatrne a pomaly. O vine žalobcu bolo rozhodnuté bez vypočutia
a preštudovania jeho písomných argumentov, ktoré na pojednávaní odovzdal, pričom správny orgán
nepoukázal na žiadne vecné dôkazy a nezaoberal sa náčrtkom policajta ale zopakoval vykonštruované
tvrdenia vodiča L.. Ako dôkazné prostriedky správny orgán uviedol len výpoveď vodiča L., svedka G.,
ktorý podľa vlastného vyjadrenia sedel v aute v takej pozícii, že nemohol vidieť ako sa vozidlá dotkli a či

vozidlo žalobcu do niečoho narazilo. Ďalším dôkazom bola foto dokumentácia, ktorej časť bola urobená
o niekoľko dní neskôr po uvedenom incidente, ktorá zobrazuje škrabance na jednotlivých autách,
ktoré mohli vzniknúť kedykoľvek pred incidentom ako i po danom incidente. Nikto nevykonal analýzu
škrabancov, či tieto mohli vzniknúť vzájomnou kolíziou daných vozidiel. Žalovaný nevykonal vo veci
pojednávanie, nebral do úvahy objektívne dôkazy obsiahnuté v odvolaní a ani sa s nimi nevysporiadal.

Podľa snímok, žiaden náraz neexistoval, boli zistené len škrabance, čo je značný rozdiel v tvrdení
vodiča L.. V druhostupňovom rozhodnutí nebolo uvedené, že okrem uvedeného vodiča aj žalobca si
prezrel poškodené časti, a keďže nebola na nich vidieť žiadna škoda, pokračoval vo svojej jazde po
uvoľneníjehočastivozovky.Ažpovzájomnejdohodezrejmesapoznajúcich,pánovL.aG.,tentoprivolal
políciu, ktorú informovali podľa dohodnutej verzie. O tom, že vodič L. pri svojej krátkej komunikácií so

žalobcom chcel volať políciu, vôbec nič nepovedal. Oba správne orgány len zopakovali zavádzajúce
tvrdenia osoby, ktorá celú udalosť zavinila. Podľa názoru žalobcu, správne orgány porušili § 3 ods. 5
zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok),
keď vôbec nezisťovali, kto zavinil nehodu, aj keď mali k dispozícii urobený prvotný náčrtok, nezisťovali,
či priamym stretom vozidiel vznikla nejaká škoda, nezaoberali sa tým, že ak škoda vznikla, či bol jej

vznik preukázaný vzájomným stretom vozidiel, nezisťovali, či domnelé poškodenie 3. vozidla nevzniklo
inou udalosťou. Na základe uvedených dôvodov a v zmysle úpravy petitu žaloby zo dňa 27. 4. 2013
žalobca žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň navrhol aby rozhodol, že
žalobcanezavinilpredmetnúudalosťanebolodokázané,žepripredmetnejudalostivzniklananiektorom
z vozidiel zreteľa hodná škoda.

Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,žetrvánasvojomrozhodnutívzmyslejehoodôvodnenia.
Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého
spisového materiálu prvostupňového orgánu z ktorého vyplýva, že žalobca porušil § 3 ods. 2 písm.
a), § 66 ods. 2, písm. a), d), e), i) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch. Podľa názoru žalovaného,

všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a v dostatočnej miere preukazujú spáchanie skutku.
Z priestupkových spisov vyplýva, že žalobca dňa 14. 3. 2012 o 15,20 hod., viedol motorové vozidlo
značka KIA-Sportage, evidenčné číslo V.-XXX F. v V. po účelovej komunikácii Tematínska ul. smerom na
miestnu komunikáciu Kutlíkova ul., pričom neprispôsobil svoje správanie dopravno - technickému stavu
cesty a situácii v cestnej premávke, následkom čoho narazil po pravej strane do zaparkovaného vozidla

zn. BMW, evidenčné číslo V.-XXX N., ktorého majiteľom je MD Consult s.r.o., Vlárska 50, Bratislava
a protiidúceho vozidla zn. Ford, evidenčné číslo V.-XXX F., ktoré viedol Z. L., narodený X. X. XXXX,
bytom F. X, V.. Dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do
príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä
premiestnenia vozidla a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorej spôsobil hmotnú škodu, ktorá nie

je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a
neoznámil jej osobné údaje. Žalovaný disponuje fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody ako aj
zápisnicou z obhliadky miesta dopravnej nehody z ktorých je preukázané, že v danom prípade sa jednalo
o obojsmernú komunikáciu v šírke 5,2 metra, kde v smere jazdy žalobcu sa nachádzali zaparkované
vozidlá. Príčinou dopravnej nehody bolo neprispôsobenie správania situácii v cestnej premávke, pretože

na úseku danej komunikácie boli na oboch stranách zaparkované vozidlá, pričom žalobca narazil do po
pravej strane zaparkovaného vozidla a súčasne do oproti jazdiaceho vozidla. Ako vyplýva z výpovedepoškodeného, po vzájomnom kontakte vozidiel vystúpil a pozrel si poškodené časti. Žalobca nemal
záujem nič riešiť a odišiel z miesta preč. Vzniknutú udalosť nahlásil polícii poškodený a situáciu potvrdil
aj svedok, ktorý videl kolíziu vozidiel. Správny orgán 1. stupňa si zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré

vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací
orgán nemá pochybnosť o dôvere vypočutého svedka, ktorého výpoveď je prejavom objektívnej reality
vo vedomí človeka na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti. Žalobca namietal, že sa nejedná
o dopravnú nehodu, pretože nedošlo k zreteľa hodnému poškodeniu. Vzhľadom na to, že si žalobca
nesplnil jednu z povinností účastníka škodovej udalosti vyplývajúcu z § 66 ods. 6 zákona o cestnej

premávke, udalosť je ex offo považovaná za dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 2 písm. a) citovaného
zákonaaúčastníkškodovejudalostisaexoffostalúčastníkomdopravnejnehody,ktorýbolpovinnýsplniť
si povinnosti vyplývajúce mu z § 66 ods. 2 citovaného zákona. Bol povinný ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi, zotrvať na mieste dopravenej nehody až do príchodu policajta, zdržať sa konania, ktoré
by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, bezodkladne upovedomiť
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou

nehodou a oznámiť jej svoje údaje prípadne zabezpečiť oznámenie údajov prostredníctvom policajného
zboru. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) s poukazom na písm. g) zákona o cestnej premávke, bez ohľadu na to,
či daná udalosť od samého počiatku je dopravnou nehodou alebo sa za dopravnú nehodu len považuje
od vodiča vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode vyžaduje aby si splnil povinnosť podľa § 66
ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný

žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom
pojednávaní.

V danom prípade súd v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. môže okrem postupu podľa §
250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého konanie zastaví, vydať rozhodnutie, ktorým žalobu zamietne (§250j

ods. 1 O.s.p.), alebo napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Nie je
v právomoci správneho súdu určiť, či žalobca dopravnú nehodu zavinil, resp. že v jej dôsledku nebol
dokázanývznikzreteľahodnejškody.Predmetnéskutočnostijevrozsahusvojejkompetencieoprávnený
riešiť správny orgán v priestupkovom konaní, pričom úlohou súdu je skúmanie, či jeho rozhodnutie a
postupjevsúladeshmotnoprávnymiaprocesnýmipredpismi.Súdskúmalpodmienkykonaniavrozsahu

uplatneného petitu žaloby podľa ust. § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že na konanie o určenie, že žalobca
nezavinil udalosť a že v jej dôsledku nebol dokázaný vznik zreteľa hodnej škody nemá právomoc, čo je
neodstraniteľnou prekážkou v tomto konaní, a preto konanie o tejto časti žaloby zastavil.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnickýchosôbakoajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako

aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i

zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.Podľa § 250i, ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu,
že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o
subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený
zákon.

V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobcu.

Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 14.3.2012X.X.XXXX bol spísaný záznam dopravnej
nehody vyhotovený na základe privolania hliadky PZ vodičom L., ktorá sa stala na účelovej komunikácii
v Bratislave na Tematínskej ulici smerom k miestnej komunikácii na Kutlíkovej ulici, na ktorej po oboch
stranách boli zaparkované vozidlá, pričom vtedy neznámy vodič (žalobca) narazil do zaparkovaného
osobnéhovozidlastojacehopopravejstraneasúčasnedooprotijazdiacehovozidlavodiča,ktorýprivolal

hliadku PZ, ktorý v čase nárazu s vozidlom ostal stáť na mieste v snahe umožniť bezpečný prejazd
protiidúceho vozidla značka KIA (typ SUV) tmavej farby, pričom na predmetný neznámy vodič následne
z miesta dopravnej nehody odišiel. Uvedeným incidentom bola spôsobená škoda na dvoch vozidlách
zn. Ford Focus a zn. BMW spolu v odhadnutej hodnote 2 500 €. Podľa opisu poškodenia vozidiel,
boli na vozidle Ford Focus poškodené ľavé dvere predné aj zadné, predný blatník a zadný blatník,

na vozidle BMW bola poškodená zadná časť vozidla - zadný nárazník vpravo. Okrem oznamovateľa
dopravnej nehody boli zistení ďalší účastníci, a to U. X., vlastník jedného z poškodených vozidiel (BMW)
a svedok, C. G.. Bola spísaná zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 14. 3. 2012
v čase od 15: 50 do 17: 05 hod., v rámci ktorej boli zadefinované poškodenia dotknutých vozidiel,
zistené parametre miesta dopravnej nehody, bolo zistené evidenčné číslo vozidla žalobcu, po ktorom

bolo vyhlásené pátranie. Bol vypracovaný náčrtok miesta dopravnej nehody, ktorý zodpovedal popisu
situácie vodiča L.. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody,
súčasťou ktorej je zobrazenie dopravnej situácie na dotknutej komunikácií dňa 14. 3. 2012, v rámci
ktorých sa nachádzajú aj zábery na poškodené časti vozidiel. Vo fotodokumentácii sa nachádzajú aj
snímky poškodených vozidiel vyhotovené dňa 30. 3. 2012.

Dňa 30. 3. 2012 bol vyhotovený záznam o podaní vysvetlenia, podľa ktorého žalobca potvrdil, že dňa
14. 3. 2012 v čase okolo 15: 20 hod. v Bratislave na Tematínskej ulici viedol svoje motorové vozidlo, v
ktorom sa nachádzal sám. Jazdil vedľa zaparkovaných vozidiel po pravej a ľavej strane a zablikal oproti
jazdiacemu vodičovi, aby mu umožnil bezpečný prejazd. Predmetný vodič najprv zastavil, potom sa však
pohol a pokračoval v jazde, následkom čoho došlo ku vzájomnému kontaktu. Obaja vodiči vystúpili z

vozidiel, pričom skonštatovali, že poškodenie je minimálne a nevznikla dopravná nehoda a nežiadali
vzájomné predloženie dokladov. Poškodenie iného vozidla nepredpokladal. K poškodeniu pravej časti
svojho vozidla uviedol, že sa mu to stalo v podzemných garážach. Podľa jeho názoru bol vinný vodič
druhého vozidla.

Dňa 6. apríla 2012 podal vysvetlenie k dopravnej nehode Z. L., v zmysle ktorého v uvedený čas jazdil

na osobnom vozidle Ford Focus po obojsmernej ceste, pričom pri prechádzaní uvedeným úsekom na
ktorom sa nachádzali zaparkované vozidlá z pravej aj ľavej strany si všimol, že asi 50 metrov pred
ním jazdilo vozidlo žalobcu. Poškodený jazdil čo najpomalšie a zašiel úplne vpravo k zaparkovanému
vozidlu, pričom oproti jazdiaci vodič šiel stále rovnako a nevšimol si, že by sa snažil spomaliť, na čo si
uvedomil, že s tým veľkým autom neprejde. V čase, keď so svojím vozidlom stál, oproti idúci vodič ľavým

predným rohom vozidla narazil do jeho ľavého predného blatníka, zaklopil pri kontakte aj vonkajšie ľavé
spätné zrkadlo a pokračoval v jazde na čo sa ich vozidlá zakliesnili. Domyslel si, že oproti idúci vodič má
naponáhlo a z jeho konania vydedukoval, že chce odísť preč, na čo poškodený svojím vozidlom cúvol
aby mohol otvoriť svoje dvere a vystúpiť. Následne pristúpil k vozidlu žalobcu zaklopal na okno dverí
vodiča, ktorý nemal záujem vystúpiť. Cez mierne spustené okienko mu vodič arogantným a zvýšeným

hlasom povedal aby uhol, že sa ponáhľa. Po tejto reakcii išiel pred jeho auto v snahe zabrániť mu, abyodišiel a aby vec vybavili. Žalobca nemal záujem udalosť riešiť a keď stál pred jeho autom a mal ruky
opretéojehokapotu,vtedysapoholsmeromnapoškodeného.Evidentnetamnechcelzostaťatakradšej
uhol na čo žalobca z miesta odišiel. Zapamätal si jeho evidenčné číslo a zavolal políciu. Na chodníku

sa pri ceste v tom čase nachádzal mladý muž, ktorý k nemu prišiel s tým, že celú udalosť videl a nechal
mu na seba telefonický kontakt. Na otázku poškodený uviedol, že si nevšimol, že by mu žalobca dával
nejaké znamenie, pričom znamenie trúbením mu dával sám, keď sa začal otierať o jeho vozidlo. Rozsah
poškodenia vozidla žalobcu nevedel popísať, pretože sa pozeral len na poškodenie svojho vozidla a
domnieval sa, že vodič vystúpi a vec vyriešia. Nevšimol si, že by si vodič predmetného vozidla niečo

zapisoval. Poškodený si okrem poškodenia svojho vozidla nevšimol, že by došlo k poškodeniu iného
vozidla ale prítomný svedok tvrdil, že žalobca poškodil aj po pravej strane stojace vozidlo BMW, čo zo
svojho pohľadu nevidel. Podľa jeho názoru udalosť zavinil žalobca, ktorý sa ponáhľal, pričom v čase
nárazu poškodený so svojím vozidlom stál a nemal sa kam uhnúť.

Dňa 12. apríla 2012 podal vysvetlenie druhý poškodený, držiteľ vozidla zn. BMW, ktorý uviedol, že
dňa 14. 3. 2012 v zaparkoval svoje vozidlo na Tematínskej ulici v nepoškodenom stave. V čase okolo

17:00 hod. sa v blízkosti jeho vozidla nachádzalo vozidlo polície načo sa následne dozvedel, že jeho
vozidlo poškodilo terénne vozidlo zn. KIA, čiernej farby, ktoré malo poškodiť aj iné vozidlo zn. v Ford
Focus, ktorého vodič udalosť oznámil polícii. Na jeho vozidle došlo k poškodeniu pravých zadných dverí,
pravého zadného blatníka a zadného nárazníka v pravej časti na strane vozidla nachádzajúcej sa na
ceste.

Podľa vysvetlenia svedka nehody, C. G., zo dňa 25. 3. 2012, v danom čase šiel na svojom vozidle
Citroen na neďaleko sa nachádzajúcu vysokú školu, kam šiel na prednášku. Pred ním jeho smerom
jazdilo vozidlo Ford Focus, šiel pomalou jazdou z dôvodu zaparkovania vozidiel po pravej aj ľavej strane.
V protismere od vysokej školy šlo vozidlo KIA terénneho typu, čiernej farby. Keďže obe vozidlá šli, pre
istotu svoje vozidlo odstavil pri pravom kraji cesty. Pred ním jazdiaci vodič s vozidlom v jednom momente

zastavil a snažil sa pomaly cúvať, aby umožnil prejazd oproti idúcemu vozidlu KIA. Vodič vozidla KIA
sa násilím tlačil suverénne dopredu a ako plynule šiel, pravou stranou svojho vozidla narazil do po jeho
pravej strane sa nachádzajúceho zaparkovaného vozidla BMW a keď už pred ním jazdiace vozidlo Ford
Focus stálo, vodič vozidla KIA narazil aj do neho. Všimol si, že vodič vozidla Ford Focus vystúpil a šiel
pred vozidlo KIA s úmyslom vodiča zastaviť. Ten však nemal záujem situáciu riešiť ani zastaviť a pomaly

sa plynulo tlačil dopredu. Uvedený vodič z vozidla nevystúpil a keby vodič vozidla Ford Focus neuhol
mohol ho aj zraziť. Z miesta odišiel. Svedok bol nemilo prekvapený z konania a správania vodiča zn.
KIA a preto vodičovi vozidla Ford Focus poskytol telefonický kontakt na seba s tým že celú situáciu videl
a v prípade potreby bude svedčiť.

Podaním zo dňa 22. 5. 2012 bol žalobca oboznámený o začatí konania v danej veci a bol predvolaný

na ústne prejednanie na deň 21. 6. 2012. V dôsledku ospravedlnení sa právneho zástupcu žalobcu sa
ústne prejednanie veci uskutočnilo až dňa 23. januára 2013. Žalobca sa k veci vyjadril v tom istom
zmysle ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 30. 3. 2012. Na otázku, či sa rozprával s vodičom vozidla Ford
Focus o zavinení uvedeného kontaktu, respektíve či si priznal niekto vinu žalobca uviedol, že vzhľadom
na to, že sa nič nestalo, žiadal len o uvoľnenie jazdnej dráhy, na čo pokračoval v jazde. Žalobca tvrdil, že

za účelom zistiť rozsah poškodenia obaja vystúpili z vozidiel pričom zistili, že k zreteľnému poškodeniu
nedošlo. Právny zástupca žalobcu nepredložil žiadnu otázku ani argument k veci.

Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o priestupku v odôvodnení ktorého správny orgán
popísal dôkazné prostriedky z ktorých vychádza jeho rozhodnutie. Správny orgán vyhodnotil dôkazné
prostriedky, na základe ktorých mal spoľahlivo preukázané zavinenie žalobcu.

Dňa 15. 2. 2013 žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom uviedol námietky
zhodujúce sa s obsahom žaloby.

Podľa ust. § 64 ods. 1 až 3 cestného zákona v účinnom znení, dopravná nehoda je udalosť v cestnej
premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktoreja) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa trestného zákona.

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla,
sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa ust. § 66 ods. 1 až 6 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa
priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej
premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť
postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.

Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri
objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej
udalosti.

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému

účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené
na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu
alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom
škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné

údaje.

Z dokazovania správneho orgánu vykonaného v čase po kolízii vozidiel žalobcu a poškodených, a
to v zmysle záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, súčasťou
ktorých je aj fotodokumentácia, v ktorej sa nachádzajú aj snímky zo dňa 14. 3. 2012, vyhotovené
bezprostredne po nahlásení udalosti poškodeným, p. L., vyplýva, že došlo k poškodeniu vozidiel Ford
Focus a BMW v súvislosti s kolíziou vozidla žalobcu zn. KIA dňa 14. 3. 2012 o 15:20 hod. riadeného

žalobcom po Tematínskej ulici v Bratislave, čím na predmetných vozidlách vznikla škoda, ktorá bola na
mieste odhadnutá vo výške 2500 €. Okolnosť, že došlo k stretu predmetných vozidiel v danom čase
a mieste vyplýva z vyjadrení všetkých účastníkov konania. Vznik škodovej udalosti je podľa názoru
dostatočne preukázaný zo zhodných výpovedí p. L. a svedka, p. G., ktoré sú popísané vyššie. Žalobca
nedokázal svojim tvrdením spochybniť vierohodnosť ich tvrdení. Nebolo preukázané, že by p. G. bol

príbuzným, príp. inou spriaznenou osobou s p. L.. Na mieste kolízie sa nachádzal náhodou, cestou
na prednášku a popis udalosti zodpovedal okolnostiam tvrdeným p. L.. Zo šetrenia policajnej hliadky
a vypočutia jeho majiteľa ďalej vyplynulo, že vozidlo BMW bolo pred zaparkovaním na Tematínskej ul.
nepoškodené a hliadkou bolo skonštatované jeho poškodenie dverí a nárazníkov na strane k ceste.
Kolíziouvozidielžalobcuap.L.došloajkpoškodeniuvozidlaFordFocus.P.L.anezaujatýsvedokkolízie

zhodne vypovedali, že žalobca sa ponáhľal a za účelom riešenia situácie ani nevyšiel z vozidla, možné
poškodenie vozidiel si nepreveril, nesplnil si teda povinnosti uložené zákonom účastníkom škodovej
udalosti, a to: bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej
udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie
náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti,

bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

V dôsledku toho, že žalobca si nesplnil žiadnu z uvedených povinností, škodovú udalosť je v zmysle ust.
§ 64 ods. 2, písm. a) zákona o cestnej premávke nutné považovať za dopravnú nehodu.

V danom prípade preto nie je podstatné, či udalosťou došlo k malej, značnej či veľkej škode. Bez ohľadu
na rozsah spôsobenej škody sa z dôvodu nesplnenia povinností uložených zákonom žalobcom, udalosť

posudzuje ako dopravná nehoda.

Povinnosti účastníka dopravnej nehody uložené zákonom vyplývajú z ust. § 66 ods. 2 zákona, podľa
ktorého (okrem iného), je účastník dopravnej nehody povinný: a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d)
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť
po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré

by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, i) bezodkladne upovedomiť
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou
nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí
prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať

pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Účastník cestnej premávky je ďalej povinnýa) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Tvrdenie žalobcu o tom, že k žiadnemu poškodeniu vozidiel a teda k žiadnej škodovej udalosti nedošlo
bolo podľa názoru súdu vyvrátené vyššie popísanými zhodnými výpoveďami svedka a poškodeného,
p. L., zo zistených technických stôp privolanej hliadky. Vykonštruované vyjadrenia žalobcu, o zaujatosti
svedka G., účelovosti konania p. L. nepodložené žiadnym dôkazným prostriedkom sa preto súdu javia
ako účelové. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že p. L. o priebehu nehody vypovedal až po tom, ako

bol vo veci vypočutý on, pretože tento o priebehu nehody (zhodne s neskoršou výpoveďou) informoval
privolanú hliadku PZ priamo na mieste nehody, keď bol ako svedok kolízie uvedený aj p. G..

Podľa názoru súdu, v konaní pred správnym orgánom bolo dostatočným spôsobom preukázané,
že žalobca sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, pričom neprispôsobil svoje správanie najmä
stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, porušil svoje povinnosti
účastníka dopravnej nehody v rozsahu uvedenom správnym orgánom v rozhodnutí zo dňa 23.1.2012.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) a g) a ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, účinného v čase spáchania
priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,
bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode
v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú
návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto

miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti
od jedného roku do piatich rokov.

Podľa ust. § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa
rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku

postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloží ochranné opatrenie,

e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať
zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný

orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.
Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené
objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

Orgány Policajného zboru objasňujú

a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46,b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti
majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a)

c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti

železničnejdopravyaďalšiepriestupkyprotiporiadkuvštátnejspráve,akbolispáchanénaúsekuštátnej
správy v pôsobnosti Policajného zboru,

ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm.
b) až e).

V danom prípade rozhodovali a konali vo veci príslušné orgány.

Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého

ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou druhostupňového správneho orgánu nariaďovať vo veci
pojednávanie, ak mal z obsahu spisu vykonané dokazovanie za dostatočné.

Podľa ust. § 51 zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v súlade s procesnými predpismi, pričom ak nepovažoval za

potrebné konanie doplniť rozhodol na základe obsahu spisu.

Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejprávnej
veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,

ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa §
32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností
(vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania

uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby
sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento
neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia (R 46/2009). Žalobca
počasústnehopojednávaniaanivrámciceléhokonaniapredsprávnymorgánomnenavrhovalvykonanie
žiadneho dôkazu, ktorý by spochybnil zistenia správneho orgánu.Podľa názoru súdu, v danom prípade z vykonaných dôkazov, ktoré sú popísané vyššie dospel správny
orgán k správnym skutkovým zisteniam a nemal dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti. Z dokazovania
teda vyplýva, že žalobca sa dopustil priestupkov, ktoré mu boli napadnutými rozhodnutiami kladené za

vinu.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd v prejednávanej veci považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z

prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom
rozhodnutia, zo spáchania akého dopravného priestupku bol žalobca uznaný vinným a na základe akej
správnej úvahy správny orgán dospel k výške uloženej sankcie.

Výška uloženej sankcie nebola predmetom odvolania žalobcu pred správnym orgánom ani podanej
žaloby, preto sa primeranosťou uloženej sankcie súd nezaoberal. Jej výška však bola určená v medziach

zákona.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil stav z ktorého
bolonepochybnezistené,žežalobcaSpáchalpriestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky
anesplnilsnypovinnosťktorájeúčastníkomcestnejpremávkyuloženázákonomtak,akotoskonštatoval
správny orgán.

V postupe a rozhodnutí správneho orgánu súd nezistil takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol

O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovii nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.