Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200726
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XXX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2013/V 1297-Ge zo dňa 22.04.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2013/V 1297-Ge zo dňa 22.04.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2013/V 1297-Ge zo dňa 22.04.2014 rozhodol v zmysle

ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov o podaní označenom ako „Návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 270/2013-RAČ do katastra nehnuteľností“ urobenom písomne a
podanom Okresnému úradu Rožňava Katastrálnemu odboru osobne dňa 14.08.2013, ktorého prílohou
sú jedno vyhotovenie úradne osvedčenej kópie listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“,
jedno vyhotovenie listiny označenej ako „Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností č. XXXXXXX“ a dve vyhotovenia listiny označenej ako „Zmluva o zriadení záložného

práva č. 270/2013-RAČ“, uzavretá medzi účastníkmi práv k nehnuteľnostiam: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XXX, zastúpeného
splnomocnenom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO 42 180 139, Povraznícka 18, 811
05 Bratislava, tak že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 14.08.2013 bol doručený návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností vo forme Zmluvy o zriadení záložného práva č. 270/2013-RAČ. Predmetom
Záložnej zmluvy boli:

- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. U., obec
Z. U., okres R., na výlučný podiel záložcu o veľkosti X/X: parcely registra C parcelné číslo XXXX/XX

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra C parcelné číslo XXXX/XX záhrady o
výmere XXX m2, stavba súpisné č. XXX na parcele číslo XXXX/XX rodinný dom.- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec
W., okres G., na výlučný podiel záložcu o veľkosti X/X: parcely registra C parcelné číslo XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec
P., okres G., na spoluvlastnícky podiel záložcu o veľkosti X/X: parcely registra E parcelné číslo XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec
P., okres G., na spoluvlastnícky podiel záložcu o veľkosti X/XX: parcely registra E, parcelné číslo XXX/

X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec
P., okres G., na spoluvlastnícky podiel záložcu o veľkosti X/XX: parcely registra E, parcelné číslo XXX/
X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere XX m2.

Citoval ustanovenie § 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 a 2 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom

znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a uviedol, že je zrejmé, že časť listiny označenej ako „Dohoda
o splnomocnení“, ktorá obsahuje údaje o zabezpečovanom záväzku vzniknutom uzavretím zmluvy o
úvere, rozsah oprávnení a povinností splnomocniteľa a rozsah oprávnení a povinností splnomocnenca
je vyhotovená vo forme predtlače. To má za následok nemožnosť ovplyvňovania a ovplyvnenia týchto
častí predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom

chránených záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Zo znenia ustanovenia bodu 3. piatej
vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy
plne v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že
osoba splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Odporca dospel
k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo je absolútne neplatným

právnym úkonom. Dôvodom je absentovanie jednej z podstatných náležitosti právneho úkonu, a to
slobody vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu. Odporca posúdil vôľu ako neslobodnú,
prejav vôle urobený pri urobení právneho úkonu, ktorým bolo udelené plnomocenstvo ako neurobený
slobodne, a teda právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo ako nevychádzajúci z podmienok
uzatváraniaprávnerelevantnejvôlesplnomocniteľa.Podmienkyzaktorýchboloplnomocenstvoudelené

splnomocniteľom v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, a to dňa 20.08.2012
determinujú rušivým a násilným spôsobom mechanizmus vzniku a prejavu vôle a v konečnom
dôsledku obmedzujú splnomocniteľa pri výbere primeraných možností vyplývajúcich a ovplyvňujúcich
mechanizmus slobodného utvárania vôle a jej slobodného prejavu navonok. Odporca ďalej citoval §
39 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že výška istiny poskytnutej úverovému dlžníkovi v sume

XXX Eur dohodnutá v zmluve o úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
znenia ustanovenia § 39, a to z dôvodu, že právny úkon uzavretím, ktorého bolo zriadené záložné právo
je zjavne nevýhodný pre úverového dlžníka a záložcu Y. G.. Celková výška zabezpečovanej pohľadávky
spolu s príslušenstvom ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva a hodnota predmetu zmluvy

o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva je väčšia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej zákonným príslušenstvom
ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu, a to dohody o splnomocnení a absolútna neplatnosť právneho
úkonu, a to zmluvy o zriadení záložného práva, predstavujú zákonom definované dôvody, na ktoré je

odporca povinný prihliadať z úradnej povinnosti a po naplnení skutkovej podstaty ktorých je povinný
v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad k predmetným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamieta.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 29.05.2014, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie

vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, §39 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a
vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná

vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne

a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj

samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny
orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne

existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre

platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu
mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže
ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú
platnosť zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami

poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že
by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento

typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku
z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred
Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné
dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa

21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo
výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie
je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004,
sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý

deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným
plnením povinnosti.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 05.09.2014 navrhovateľ, odporca, ani účastník, neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.09.2014 oznámil
navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho
neprítomnosti. Odporca ani účastník konania, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd v súlade s § 250g

ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume XXX eur
a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a

ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň
dohodouosplnomocnenízodňa20.08.2012splnomocnilProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy oúvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Y. G. ako splnomocniteľom dňa 20.08.2012 a L.
T., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 20.08.2012.

Dňa 02.08.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 270/2013-RAČ medzi

navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z

hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom Y. G. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je

platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny

úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná

aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na

vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného

práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.