Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201674
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: U.. A. E., nar. XX.XX.XXXX,
E.B. XX, XXX XX Y., zastúpený advokátkou: Mgr. Nikoletou Oktavcovou, Nám. SNP č. 70/36, 960 01
Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-116/2011 zo dňa 10.8.2011 v spojení
s Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 168/2011 zo dňa 11.5.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-116/2011 zo dňa 10.8.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 168 zo dňa 11.5.2011, na základe ktorého bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1 písm. e)
zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len
zákon) prepustená zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že zvlášť hrubým
spôsobom porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jej ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo

uvedené, žalobkyňa dňa 22.3.2011 počas čerpania riadnej dovolenky v čase asi o 19.30 hod. viedla
na S. ul. vo Y. svoje motorové rozviedlo značky Škoda Fabia, ev. č. Y. XXX W., pričom sa dostatočne
nevenovala jeho vedeniu a pri dome číslo X narazila prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti
pri pravom okraji vozovky zaparkovaného vozidla značka Citroen Xsara Picaso, ev.č.: Y. XXX I., ktoré
tam zaparkovala A. A. z I. I., náraz vozidlo Citroen Xsara Picaso odhodil do pred ním stojaceho
zaparkovaného vozidla Land Rover Discovery, ev. č. Y. XXX/BC, pričom žalobkyňa z miesta zrážky
odišla i napriek dohode s A. A., že vec budú riešiť a následne žalobkyňa požila v mieste svojho bydliska

alkoholické nápoje (asi 0,5 l vína), počas šetrenia dopravnej nehody marila jej objasňovanie tým, že
nepravdivo vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že vozidlo v čase o 19.00 hod. zverila manželovi za
účelom opravy a že od tejto doby s manželom nebola. V dôsledku zrážky bola na vozidlách spôsobená
škoda vo výške cca 6.000 €. V podanom rozklade žalobkyňa predovšetkým namietala okolnosť, že
pre účely konania o prepustenie zo služobného pomeru boli využité výlučne dôkazy z priestupkového
konania, ktoré neboli podľa § 238 ods. 4 zákona vyhodnotené aj s prihliadnutím na výsledky ich
vykonania v priestupkovom, resp. disciplinárnom konaní. Podľa napadnutého rozhodnutia, zo strany

žalobkyne bol porušený zákon v zmysle jeho v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), g) h), § 192 ods. 1
písm. c), § 193 ods. 2, § 194 ods. 1, § 233 ods. 1, 2, v § 238 ods. 1 až 4, § 241 ods. 1, 3, § 243 ods.2, § 264. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nebola čestnou a disciplinovanou
príslušníčkou PZ, keď v čase čerpania riadnej dovolenky zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej sebe
aj inej osobe spôsobila materiálnu škodu a následne svojím konaním marila objektívne prešetrenie

dopravnej nehody, svojim odchodom z jej miesta a tým, že vo svojej výpovedi najskôr nepravdivo
uviedla, že motorové vozidlo v čase nehody neviedla. Dôkaznými prostriedkami boli výsledky šetrenia
nadriadeného a to kompletný priestupkový spis ODI OR PZ Zvolen č.p.: ORPZ-ZV-ODI1-DN-58/2011,
disciplinárny rozkaz riaditeľa OR PZ Zvolen číslo 1/2011 zo dňa 19. 4. 2011, stanovisko ZO OPZ v
SR č. 920 - 1 Zvolen k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Podľa názoru žalobkyne v

danom prípade žalovaný porušil § 238 ods. 4 zákona, pretože využil dôkazy z priestupkového, resp.
disciplinárneho konania, ktoré relevantne nevyhodnotil aj s prihliadnutím na výsledky priestupkového
konania,čímnebolpresneaúplnezistenýskutočnýstavveciajejprotiprávnekonanienebolodostatočne
preukázané, čo je v rozpore s § 233 ods. 1 a 2 zákona. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovení
§ 233 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1 až 4 zákona a uviedla, že dôvodom jej prepustenia bolo konanie
zhodné s konaním, pre ktoré je voči nej vedené priestupkové konanie. Uviedla, že v priestupkovom

konaní bola závažnosť porušenia služobných povinností a služobnej prísahy hodnotená miernejšie a
žalovaný sa dostatočným spôsobom nezaoberal závažnosťou uvedených porušení. Žalovaný sa opieral
o dôkazné prostriedky zabezpečené v rámci disciplinárneho konania, ktoré nie je k termínu podania
žaloby ukončené. Pre objektívne rozhodnutie v disciplinárnej veci bolo potrebné vypočuť svedka - A.
A. ako aj pribrať znalca z odboru dopravy, na základe čoho bolo konanie o priestupku prerušené.

Vyhodnotenie dôkazných prostriedkov, ktoré boli nariadené v disciplinárnom konaní je potrebné vykonať
aj v rámci konania o prepustení. V súčasnom období výsledky dokazovania v priestupkovom konaní
neposkytovali dostatok dôvodov pre záver prijatý žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru
žalobkyneneboltedanaplnenýdôvodjejprepusteniazoslužobnéhopomeru,pretožedôvodprepustenia
je nejasný a zmätočný, v rozpore s § 194 ods. 1 zákona. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého mala mariť objasňovanie dopravnej nehody tým, že
nepravdivo vypovedala a na inom mieste tým, že bezodkladne nezastavila vozidlo, z miesta dopravnej
nehody odišla a nezdržala sa požitia alkoholických nápojov, inde zas tým, že v čase čerpania riadnej
dovolenkyzaviniladopravnúnehodu.Žalobkyňavyčítalažalovanémunezákonnýpostuppredchádzajúci
vydaniu rozhodnutí. Podľa personálneho rozkazu, skutočnosťou zakladajúcou dôvod jej prepustenia

malo byť protiprávne konanie spočívajúce v tom, že zavinila dopravnú nehodu dňa 22. 3. 2011,
pričom doteraz nie je preukázané, či sa jednalo o dopravnú nehodu a kto ju zavinil, prípadne sa na
zavinení spolupodieľal. Záver žalovaného o zavinení dopravnej nehody preto považuje za predčasný
a nepodložený. Nezaoberaním sa verzie žalobkyne uvedenej v podanom rozklade o možnej príčine
vzniku škodovej udalosti došlo k porušeniu zásad upravených v § 233 ods. 1 a 2 zákona, pričom

žalovaný tým, že nezahrnul jej tvrdenia do odôvodnenia rozhodnutia, porušil § 241 ods. 3 zákona v jej
neprospech. Odvolací orgán takisto zrozumiteľne nevyložil dôvody správnosti postupu prvostupňového
orgánu. Ďalším dôvodom na jej prepustenie bola okolnosť, že žalobkyňa následne marila objektívne
prešetrenie dopravnej nehody tým, že prvotne uviedla nepravdivé okolnosti ako aj tým, že odišla z
miesta udalosti. Žalobkyňa v rozklade poukazovala na časový interval trvania stavu, ktorý trval v zmysle

doložených dokladov od 23. 40 hod. dňa 22. 3. 2011, kedy po prvýkrát vypovedala, do 00. 34 hod.
dňa 23. 3. 2011, kedy telefonicky kontaktovala nadriadeného, že výpoveď chce opraviť. Žalobkyňa
podrobne objasnila situáciu, za ktorej z miesta udalosti odišla vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho
konania zo dňa 14. 4. 2011. Na tvrdenie, že nešlo o dopravnú nehodu s povinnosťou vyčkať na príchod
polície nebolo prihliadané a žalovaný sa s ním nevysporiadal. Zo spisového materiálu jednoznačne

vyplývalo, že po udalosti bola v značnom šoku, čo potvrdila aj výpoveď A. A., pričom táto okolnosť
ostala bez povšimnutia. Citové pohnutie malo vplyv na jej konanie bezprostredne po udalosti ako odchod
z miesta, požitie alkoholu, prvotná výpoveď, hoci v bežnom živote takto nereaguje. Podľa žalobkyne
nemožno prihliadať na jej prvotnú výpoveď, pretože táto bola vykonaná v čase, keď jej stav vylučoval
zodpovedný prístup k veci. Podľa jej názoru sa nejednalo o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy

bez možnosti jej ponechania v služobnom pomere. Podľa žalobkyne sa v danom prípade jedná o
škodovú udalosť bez potreby volať políciu na základe dohody s poškodenou, pričom žalobkyňa mala
vedomosť o bydlisku poškodenej, nepožila alkohol pred jazdou ani v čase, kedy by to bolo na ujmu
zistenia, či počas jazdy požila alkohol. Podľa názoru žalobkyne v konaní neboli rešpektované práva
účastníka konania. Napriek okolnosti, že doložila plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie

v konaní o prepustenie zo služobného pomeru, žalovaný nerešpektoval predmetné zastúpenie, čím
jej bolo odňaté právo a možnosť klásť vypočúvaným, najmä svedkyni A. otázky a navrhovať dôkazy.
Žalovanývrámcipreskúmavaniaprvostupňovéhorozhodnutianeprihliadolnaopodstatnenosťpodaných
námietok, nezaujal k nim stanovisko, čím porušil § 241 zákona. Vychádzal len z jednostranného apovrchného vyhodnotenia výsledkov priestupkového konania, ktoré trvalo len 7 pracovných dní. Podľa
názoružalobkynevkonaníneboldostatočnenáležitezistenýskutkovýstav,čonemohlobyťdostatočným
podkladom pre zákonné rozhodnutie a správne posúdenie veci. Na základe uvedených dôvodov žiadala

žalobkyňa napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúci personálny rozkaz zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania.

Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,že úlohousúduvsprávnomsúdnictveniejenahradzovať
činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné

predpisy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že úlohou súdu je i preskúmavať
okolnosť, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Ďalej žalovaný
vo svojom vyjadrení poukázal na dodržanie ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p., ako i názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby

vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne
neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“,
pretože by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.

Dôvodom, pre ktorý bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru bola skutočnosť, že dňa
22.3.2011 počas čerpania riadnej dovolenky v čase asi o 19.30 hod. viedla na S. ul. vo Y. svoje motorové

rozviedloznačkyŠkodaFabia,ev.č.Y.XXXW.,pričomsadostatočnenevenovaljehovedeniuapridome
číslo X narazila prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti pri pravom okraji vozovky zaparkovaného
vozidla značka Citroen Xsara Picaso, ev.č.: Y. XXX I., ktoré tam zaparkovala A. A. z I. I., náraz vozidlo
Citroen Xsara Picaso odhodil do pred ním stojaceho zaparkovaného vozidla Land Rover Discovery, ev.
č. Y. XXX/BC, pričom žalobkyňa z miesta zrážky odišla i napriek dohode s A. A., že vec budú riešiť a

následne žalobkyňa požila v mieste svojho bydliska alkoholické nápoje (asi 0,5 l vína), počas šetrenia
dopravnej nehody marila jej objasňovanie tým, že nepravdivo vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že
vozidlo v čase o 19.00 hod. zverila manželovi za účelom opravy a že od tejto doby s manželom nebola.
V dôsledku zrážky bola na vozidlách spôsobená škoda vo výške cca 6.000 €.

Žalovaný poukázal na ustanovenie § 238 ods. 2 zákona a uviedol že v danej veci bolo nadriadeným

oprávnený má zistiť dôvod prepustenia a následne rozhodnúť o prepustení policajta podľa § 292
ods. 1 písm. e) zákona minister vnútra Slovenskej republiky ktorý v medziach zákona a v súlade s
povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobkyne a rozhodol v súlade
so zákonom. Protiprávne konanie bolo preukázané dôkazmi zhromaždenými a vyhodnotení mi v súlade
so zákonom. Žalovaný poukázal na článok I. písm. a) bod 11 rozkazu žalovaného číslo 6/1997 o úlohách

na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, s ktorým bola žalobkyňa
oboznámená ak, ktorým bolo všetkým policajtom uložené nemali objektívne prešetrenie dopravnej
nehody ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov prešetrujú
Cích nehodu, brzdením ho s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci zraneným osobám
a bod. (alebo bezdôvodným odmietnutím povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola oboznámená aj so všetkými internými predpismi
upravujúcimi zákaz viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, teda, že vedela a bola uzrozumená,
že ak sa u nej pri vedení motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu v dychu, prípadne krvi, bude zo
služobného pomeru príslušníka PZ prepustená z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
V tejto súvislosti poukázal na článok 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky

číslo 18/2008. Žalobkyňa bola teda oboznámená so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny
príslušníkov PZ upravujúcimi túto problematiku a vedela aké následky môže očakávať. Podľa názoru
žalovaného, žalobkyňa svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta
uvedené v § 48 ods. 3 písmeno a), g) a h) zákona a naplnila zákonné podmienky, ktoré vyžaduje
ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom,

že žalobkyňa nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo služby, keď v čase
čerpania riadnej dovolenky zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu
škodu. Následne svojim konaním marila jej objasňovanie, keď z miesta nehody odišla a tým, že najskôr
vo výpovedi nepravdivo uviedla, že neviedla motorové vozidlo v čase nehody. V danom prípade bolasplnená aj zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavaní služobnej disciplíny
všetkými príslušníkmi PZ a ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať

ich dôveru v PZ. Žalovaný dodržal zákonnú povinnosť uvedenú v § 225 ods. 2 písm. c) zákona tým,
že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru pred vydaním personálneho rozkazu bol
vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Popísaného konania sa žalobkyňa dopustila
dňa 22.3.201, návrh na jej prepustenie bol oprávnenému nadriadenému doručený dňa 6.5.2011 a
personálny rozkaz bol vydaný dňa 11.5.2011. Z uvedeného vyplýva, že zákonné lehoty boli dodržané.

Žalovaný s námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako i samotnej žalobe
nesúhlasí. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa
vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a dospel
k záveru, že žalobkyňa svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný vykonal dôsledné prešetrenie danej

veci, dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre
vydanie napadnutých rozhodnutí. Predmetom konania vedeného voči žalobcovi bolo v tomto prípade
rozhodovanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaným bolo v konaní nepochybne preukázané, že
žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia druhej zákonnej

podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými dokladmi. Dokazovanie vykonal v súlade s ustanovením § 238 ods. 1 a
2 zákona, pričom protiprávne konanie žalobkyne bolo preukázané. Dôvod prepustenia sa počas celého
konania nezmenil. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo

služobnéhopomeruniesúotázkyjejvinyalebonevinyalelenotázka,čisúsplnenézákonnépredpoklady
na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Žalovaný v konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní
služobného pomeru žalobkyne. V danom prípade boli dodržané aj procesné práva žalobkyne, ktorá bola
oboznámená s dôkazmi, ktorými bolo preukázané porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom
s tým, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a bol jej

poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k veci. Žalovaný vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov
jednotlivoivichvzájomnejsúvislostibezohľadunatočisvedčiavprospechalebovneprospechžalobcu,
spoľahlivo zistil a ustálil skutočný stav veci, pričom žalobcovi bolo protiprávne konanie dostatočne
preukázané. Žalovanému prislúcha právo hodnotenia dôkazov podľa svojej vlastnej úvahy. žalovaný
poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského

súdu v Bratislave podľa obdobných veciach v zmysle ktorých sa v konaní o prepustenie príslušníka
policajného zboru zo služobného pomeru prezumpcia neviny neuplatňuje. Skutkový stav bol zistený a
preukázaný šetrením žalovaného a to dôkazmi zabezpečenými podľa § 238 zákona z priestupkového
spisu, ktorými bola uvedená udalosť zadokumentovaná, vyjadreniami a zápisnicami k meritu veci,
záznamom poškodenej - A. A., úradným záznamom riaditeľa OPP OR PZ vo Zvolene, zápisnicou

npor. A. S., stanoviskom riaditeľa OPP OR PZ vo Zvolene, stanoviskom príslušného odborového
orgánu, záznamami o oboznámení žalobkyne s internými predpismi, hodnotením jej služobnej činnosti
a ďalším súvisiacim dôkazovým materiálom. Nadriadený žalobkyne ju oboznámil so začatím konania
o jej prepustení a určil jej lehotu na podanie vyjadrenia. V zápisnici o výsluchu účastníka konania vo
veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 5. 4. 2011 okrem iného uviedla, že trvá na všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa vyjadrila dňa 5. 4. 2011 a na podanom vysvetlení zo dňa 23. 3. 2011. V
prvotnom zázname o podaní vysvetlenia uviedla, že je majiteľkou vyššie popísaného vozidla, pričom k
dopravnej nehode sa nevie vyjadriť a uviedla, že dňa 22. 3. 2011 o asi 19. 00 hod. zverila toto vozidlo
manželovi, ktorý mal opraviť na vozidle ľavé predné svetlo a od tej doby s manželom nebola v kontakte.
Uviedla, že bola na návšteve, na ktorej vypila asi 0, 5 litra vína. K osobe, ku ktorej bola na návšteve

sa nevyjadrila. Následne dňa 23. 3. 2011 o 6. 53 hod. v zázname o podaní vysvetlenia svoju pôvodnú
výpoveď zmenila a uviedla, že viedla motorové vozidlo, pričom ju osvetlilo oproti idúce vozidlo, a preto
neskoro zbadala pri pravom okraji vozovky stojace zaparkované iné vozidlo, ktorému sa snažila vyhnúť,
čo sa jej nepodarilo a narazila do jeho zadnej časti. Po zrážke zostala chvíľu sedieť vo vozidle, na čo k
nej po chvíli pribehla nejaká žena, ktorá jej povedala, že je majiteľkou poškodeného vozidla do ktorého

narazila. Bola v šoku, preto jej povedala že „áno“ a následne odišla domov, kde vozidlo odparkovala.
Doma v šoku plakala, následne si zapla televízor a vypila necelú 0,7 litrovú fľašu vína a zaspala. Po
prebudení asi o 22. 40 hod. zistila, že má niekoľko neprijatých hovorov na mobilnom telefóne, preto
telefonovala svojmu nadriadenému a následne sa dostavila na ODI OR PZ vo Zvolene, kde sa podrobiladychovej skúška s pozitívnym výsledkom 0, 26 mg/l alkoholu v dychu a opakovanej dychovej skúške, pri
ktorej bolo namerané 0, 21 mg/l alkoholu v dychu. Žalobkyňa oznámila, že jej zvolený právny zástupca
je do 15. 4. 2011 na dovolenke a tento jej prípad oficiálne prevezme písomným plnomocenstvom dňa 18.

4. 2011 pričom žiadala, aby do tejto doby neboli vykonávané žiadne úkony. Právny zástupca žalobkyne
oznámil prevzatie zastúpenia dňa 19. 4. 2011. Nadriadený upovedomil žalobkyňou dňa 20. 4.2011, že
s ňou bude dňa 26. 4. 2011 vykonaný výsluch ako s účastníčkou konania a zároveň sa telefonicky
spojil s právnym zástupcom žalobkyne a upovedomil ho o uvedenom úkone, s ktorým súhlasil a potvrdil
svoju účasť. Dňa 26. 4. 2011 bol vykonaný predmetný výsluch, na ktorom žalobkyňa podrobne popísala

priebeh dopravnej nehody rovnako ako v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23. 4. 2011, kedy svoju
pôvodnú výpoveď priznala, že vozidlo viedla, spôsobila dopravnú nehodu s následným poškodením
vozidiel a odišla z miesta nehody a pod vplyvom šoku požila alkoholické nápoje. Žalovaný zabezpečil
dňa 26. 4. 2011 výsluch poškodenej osoby, A. A., ktorá uviedla, že dňa 22. 3. 2011 v čase asi o 19.
15 hod. počula veľký náraz vozidiel cez otvorené okno v kuchyni a keď sa šla pozrieť videla, že do jej
zaparkovaného vozidla narazilo červené vozidlo Škoda Fabia a pokúša sa viackrát smerom dopredu a

dozadu pohnúť z miesta, čo sa mu nedarilo. Len v pyžame vybehla k vozidlu, kde za volantom červeného
vozidla značky Škoda Fabia sedela žena vo veku asi 35 až 40 rokov. Vodičke povedala, že vozidlo, do
ktorého narazila je jej a nech svoje vozidlo odstaví, pretože bolo stále v chode a odparkuje na okraji
za účelom riešenia veci. Vodička povedala len “dobre“, na čo poškodená vybehla naspäť do bytu kde
si zobrala bundu a bežal naspäť na ulicu. Vodička sa na mieste už nenachádzala, z čoho bola riadne

zaskočená, a preto volala na číslo 112, z ktorého ju operátor prepojil na políciu kde nahlásila uvedenú
udalosť. Evidenčné číslo vozidla jej nadiktovala suseda. Žalobkyňa po zrážke bezodkladne nezastavila
vozidlo, z miesta dopravnej nehody odišla, následne sa nezdržala požitia alkoholu po nehode v čase,
keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požila alkohol. U žalobkyne bolo po
dopravnej nehode v čase asi o 23. 38 hod. zistené požitie alkoholických nápojov. Zo záverov odborného

vyjadrenia znalca vyplýva, že žalobkyňa alkoholické nápoje požívala až po dopravnej nehode. Ďalej
žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola v rámci disciplinárneho konania upraveného samostatne v
tretej časti zákona za predmetné protiprávne konanie disciplinárne riešená opakovanie. Personálna
pôsobnosť nadriadených a disciplinárna právomoc nadriadených sú dva samostatné na sebe nezávislé
inštitúty, ktoré sa navzájom vylučujú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 3, § 192 ods.

1písm.e)zákona,§52ods.1,§53ods.1zákona.PoukázalajnaustálenúsúdnujudikatúruNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru samotnú otázku existencie priestupku a individuálnej
zodpovednosti za priestupok nemožno stotožňovať s výsledkami služobného zisťovania o porušení
služobných povinnosti a služobnej prísahy. Žalovaný opakovane zdôraznil, že boli v konaní dodržané
procesné práva žalobkyne. K námietke žalobkyne ohľadom okolnosti, že nespôsobila dopravnú nehodu,

alelenškodovúudalosť,žalovanýpoukázalnaustanovenie§64ods.1a2zákonačíslo8/2009Z.z.,ktorý
definuje dopravnú nehodu, § 66 ods. 6 predmetného zákona upravujúci povinnosť účastníka škodovej
udalosti a § 66 ods. 1 predmetného zákona z ktorých vyplýva, že žalobkyňa porušila viaceré povinnosti
uloženétýmtozákonom.Podľajehonázorucitovástránka,vnútornépocityatraumaznásledkovnemôže
mať prednosť pred rozumným konaním. Podľa žalovaného, napadnuté rozhodnutie je v dostatočnom

rozsahu odôvodnené v zmysle úpravy § 241 ods. 3 zákona. Na základe uvedených dôvodov a s
poukazom na napadnuté rozhodnutia žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., pričom dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Termín a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené zákonom určeným

spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi.V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál
prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 22. 3. 2011 bol na základe oznámenia poškodenej,
A. A., spísaný záznam z dopravnej nehody, z obsahu ktorého vyplýva, že neznáma vodička osobného
motorového vozidla ev. č. Y. XXX T. červenej farby pri jazde S. vo Y. smerom od centra nevenovala
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a narazila pri pravom okraji vozovky do zaparkovaného vozidla

Citroen Xsara Picasso, ev. č. Y.-XXX I., ktoré zaparkovala poškodená. Náraz posunul jej auto do pred
ním stojaceho vozidla Land Rover Discovery ev. č. Y. XXX I.. Pri nehode nedošlo k zraneniu osôb,
alkohol u neznámej vodičky zisťovaný nebol, vodička s vozidlom z miesta nehody pred príchodom polície
ušla. Celková škoda bola odhadnutá na 6000 €. Zároveň bola spísaná zápisnica o obhliadke miesta
dopravnej nehody a vyhotovená fotodokumentácia z predmetného miesta. Dňa 22. 3. 2011 o 23. 40 hod.
sa na policajný útvar dostavila žalobkyňa, ktorá podala vysvetlenie k predmetnej dopravnej nehode. K

veci uviedla, že je majiteľkou vozidla Škoda Fabia ev č. Y. XXX T., pričom k dopravnej nehode sa nevie
vyjadriť a uviedla, že v predmetný deň asi o 19. 00 hod. zverila vozidlo manželovi za účelom opravy
ľavého predného svetla. Od toho času s ním nebola v kontakte. K veci ešte uviedla, že bola na návšteve,
na ktorej vypila asi 0, 5 l vína. K osobe, u ktorej bola na návšteve sa nechcela vyjadrovať. Po podaní
vysvetlenia vyhlásila, že súhlasí s výpoveďou nežiadala jej zmenu ani doplnenie a záznam vlastnoručne

podpísala. Dňa 23. 3. 2011 o 6. 53 hod. sa žalobkyňa opätovne dostavila na útvar policajného zboru
a zmenila svoju výpoveď tak, že potvrdila vedenie osobného motorového vozidla v deň 22. 3. 2011 po
19. 30 hod. Uviedla, že jazdila rýchlosťou asi 50 km/h pričom ju pri jazde osvetlilo oproti idúce vozidlo,
následkom čoho neskoro zbadala pri pravom okraji vozovky stojace zaparkované vozidlo a aj napriek
snahe sa jej nepodarilo vyhnúť nárazu a svojím vozidlom narazila do ľavej zadnej časti zaparkovaného

vozidla Citroen. Po zrážke chvíľu sedela vo svojom vozidle, na čo k nej pribehla iná žena ktorá jej
oznámila, že je majiteľkou vozidla, do ktorého narazila. Žalobkyňa v šoku poškodenej odpovedala „áno“
ale následne z miesta nehody odišla domov. Svoje vozidlo zaparkovala pred bydliskom na zvyčajnom
mieste. Doma v šoku plakala, zapla si televízor a vypila necelú 0,7 litrovú fľašu vína. Po prebudení asi o
22. 30 hod. skontrolovala svoj mobilný telefón na ktorom mala niekoľko neprijatých hovorov. Následne

zavolala riaditeľa odboru poriadkovej polície, ktorého telefonát bol medzi neprijatými hovormi. Na jeho
základe prišla na policajné oddelenie, kde sa podrobila dychovej skúške s pozitívnym výsledkom.
Žalobkyňa si uvedomila, že jej konanie bolo skratové, že z miesta nehody nemala odísť. Svoje počínanie
vysvetľovala šokom. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 22. 3. 2011 poškodená, A. A. popísala
priebeh nehody tak, ako to bolo zdokumentované v zázname z dopravnej nehody. Ako vyplýva zo

záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 29. 3. 2011, pri dokumentovaní nehody bol prítomný držiteľ
poškodeného vozidla Citroen, X. S., podľa ktorého na poškodenom vozidle vznikla pravdepodobne
totálna škoda vo výške asi 3000 €. Dňa 29. 3. 2011 podal vysvetlenie aj ďalší poškodený, D. B.,
vlastník vozidla Land Rover Discovery, ktorý na základe telefonického oznámenia susedov sa 22. 3.
2011 dostavil asi o 19. 50 hod. na miesto nehody a zistil poškodenie zadného nárazníka a svetiel na

svojom vozidle s predpokladanou škodou vo výške 1300 €. V spise sa nachádzajú zápisy o dychových
skúškach vykonaných u žalobkyne dňa 22. 3. 2011 v čase o 23. 38 a 23. 55 hod., na základe ktorých bolo
zistené požitie alkoholu žalobkyňou. V spise sa nachádza odborné vyjadrenie znalca, ktorého úlohou
bolo objektívne posúdenie hladiny alkoholu v krvi v čase nehody na základe priložených dychových
skúšok žalobkyne. Znalec pri svojom v odbornom vyjadrení vychádzal z tvrdení žalobkyne o čase

a množstve vypitého alkoholu. Z výsledkov dychových skúšok a informácií poskytnutých žalobkyňou
znalec dospel k záveru, že žalobkyňa pila alkohol po dopravnej nehode. Zároveň však konštatoval,
že jeho odborné vyjadrenie môže byť správne za predpokladu, že údaje, z ktorých znalec vychádzal
zodpovedali skutočnosti. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 4. 4. 2011 nadriadeným
informovaná o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, pričom bola zároveň vyzvaná

na predloženie vyjadrenia k veci. Dňa 5. 4. 2011 žalobkyňa oznámila nadriadenému, že sa necíti byť
vinná zo zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti tak, že jej ďalšie ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobkyňa žiadala dňa 5. 4.
2011 o vyhotovenie fotokópie celého priestupkového spisu. Žiadané fotokópie prevzala dňa 12. 4. 2011.
Listom doručeným nadriadenému dňa 12. 4. 2011 žalobkyňa oznámila, že si zvolila právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní, ktorý vec prevezme na základe plnomocenstva po návrate z dovolenky
dňa 18. 4. 2011 a žiadala, aby do tejto doby neboli vykonávané žiadne úkony. Dňa 19. 4. 2011 boloprvostupňovému orgánu doručené plnomocenstvo udelené žalobkyňou zvolenému advokátovi. Dňa 18.
4. 2011 bol návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru prerokovaný príslušným odborovým
orgánom. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 20. 4. 2011, v zmysle ktorého nadriadený

žalobkyne jej oznámil termín jej výsluchu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného
pomeru, pričom o tomto termíne telefonicky informoval aj jej zvoleného právneho zástupcu. Dňa 2.
5. 2011 predložila žalobkyňa vyjadrenie k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v ktorom
uviedla námietky v zhode s obsahom podanej žaloby. V rámci konania bol vypočutý aj A.. A.. O.
M., riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu vo Zvolene, ktorý dňa 22. 3. 2011 v čase asi o 19.

45 hod. prijal telefonát službukonajúceho policajta, ktorý mu oznámil spôsobenie dopravnej nehody
žalobkyňou, ktorá z miesta odišla. Keďže žalobkyňu osobne pozná, snažil sa ju telefonicky viackrát
kontaktovať. Žalobkyňa nechala mobil vyzváňať, avšak k hovoru nedošlo. V rámci konania vypovedala
aj poškodená, A. A., ktorá potvrdila svoju výpoveď v rámci priestupkového konania. Žalobkyňa k veci
vypovedala dňa 26. 4. 2011 bez prítomnosti svojho právneho zástupcu na prítomnosti ktorého netrvala.
Vo svojej výpovedí ohľadom popisu udalostí po dopravnej nehode uviedla, že po náraze pristúpila k

jej vozidlu žena, majiteľka poškodeného vozidla, do ktorého narazila, ktorá jej povedala, aby na ňu
počkala, že sa ide obliecť. Žalobkyňa jej odpovedala, že „dobre“ a že sa „následne dohodneme a
vypíšeme tlačivá“. Pretože vozidlo žalobkyne tvorilo prekážku v cestnej premávke a bola zlá viditeľnosť,
pričom sa s majiteľkou poškodeného vozidla dohodla, nevidela dôvod ponechať vozidlo na pôvodnom
mieste. Niekoľko minút čakala na majiteľku poškodeného vozidla a keď nechodila, tak odišla domov

s tým, že tlačivá pre poisťovňu vyplní neskôr. Žalobkyňa uviedla, že jej konanie keď odišla z miesta
nehody bolo skratové. Podľa jej odhadu sa na mieste zdržala asi 15 minút. V súvislosti s požitím
alkoholu uviedla, že tento pred dopravnou nehodou nepožila. Dňa 27. 4. 2011 bola spísaná zápisnica
o výsluchu službukonajúceho policajta, E.. A. S., ktorý popísal priebeh nehody a svoje úkony v rámci
prešetrovania nehody. Popísal vysvetlenie podané poškodenou A. A.. Z úradného záznamu zo dňa 22.

3. 2011 vyplýva, že v mieste bydliska žalobkyne v čase o 21. 50 hod., vykonávala motohliadka výjazd do
miesta bydliska žalobkyne, pričom nikto im dvere na byte žalobkyne napriek zvoneniu neotváral. V spise
sanachádzajúzáznamyoabsolvovaníškolenížalobkynezinternýchpredpisov:rozkazMVSRč.6/1997
- úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, rozkaz číslo 1/2002 o
úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s používaním

alkoholu alebo iných návykových látok, rozkaz číslo 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov
policajného zboru, nariadenie číslo 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru, nariadenie
číslo 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti, nariadenie číslo 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré
zakladajú dôvod prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru a ďalšie. V spise
sa nachádza aj prehľad o odmenách a trestoch žalobkyne. Ministrovi vnútra Slovenskej republiky bol

návrh na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru spolu s podkladmi pre
rozhodnutie predložený dňa 6. 5. 2011. Minister ako oprávnený nadriadený rozhodol o prepustení
žalobkyne zo služobného pomeru dňa 11. 5. 2011. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 16. 5. 2011. V
podanom rozklade žalobkyňa uvádzala námietky v zhode s námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný
vo svojom druhostupňovom rozhodnutí uviedol dôvody potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v zhode

s vyjadrením k podanej žalobe popísanom vyššie.

Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobkyňu prepustil zo služobného pomeru podľa § 192 ods.
1 písm. e) zákona z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané jej protiprávne konanie - zavinenie
dopravnej nehody, pri ktorej spôsobila sebe aj inej osobe materiálnu škodu. Následne svojim konaním
marila objektívne prešetrenie dopravnej nehody svojím odchodom z jej miesta a tým, že vo svojej

výpovedinajskôrnepravdivouviedla,žemotorovévozidlovčasenehodyneviedla.Neriadilasaprávnymi
predpismi, keď v čase mimo služby konala v príkrom rozpore so spoločenským postavením, úlohami a
poslaním policajného zboru napriek tomu, že bola oboznámená s internými predpismi, teda tým, že je
povinná nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej bola účastníčkou najmä odchodom z
miesta nehody pred príchodom policajta prešetrujúceho dopravnú nehodu, a teda neplnila úlohy uložené

jej zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť
policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržala ani služobnú disciplínu, čím zvlášť
hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona
a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú

prísahu, ktorá znie:"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) g) a h) zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť
Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa ust. § 192 zákona č. 93/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v
prípade, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55
rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,

d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v

služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,

g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho

trestného stíhania.

Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm.
a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo
zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na
inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej

službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre
prechodne nezaradených policajtov.

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do
dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty
dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu
pre chorobu alebo pre úraz.Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.

Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím
konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov
s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,

vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa

v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor
je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti,
boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre
Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo

svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu
možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej
ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému
zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods.

1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj
s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným
efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa §
47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z.
i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom

právnehodôvoduprepusteniapolicajtazoslužobnéhopomerupodľa§192ods.1písm.e).Žalobkyňasa
vriešenomprípadečestneazodpovednenezachovala,konalavhrubomrozporesoslužobnouprísahou.
Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobkyne ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy
bez možnosti ponechania v služobnom pomere.

V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dôvod na prepustenie

zo služobného pomeru oprávnený nadriadený zistil dňa 6.5.2011. Personálny rozkaz o prepustení zo
služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný dňa 11.5.2011, t.j. v zákonom určenej
lehote.

Z vykonaného dokazovania, predloženej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody bolo podľa
názoru súdu v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa v čase mimo

výkonu služby, osobne riadila svoje motorové vozidlo dňa 22.3.2011 na S. ul. vo Y., kde v čase
okolo 19.30 hod. narazila do iného stojaceho vozidla a spôsobila škodu na majetku sebe aj iným
osobám. Tým, že nezotrvala na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta vyšetrujúceho dopravnú
nehodu, respektíve nevykonala úkony uložené osobitným zákonom a z miesta nehody ušla, marila jejriadne vyšetrenie. Podľa názoru súdu, žalobkyňa marila vyšetrovanie aj rozpornými výpoveďami, ktoré
ospravedlnila stresovou situáciou. Riadne prešetrenie príčiny nehody marila aj tým, že po nej požila
alkoholické nápoje a ani následným znaleckým dokazovaním nebolo možné jednoznačne preukázať,

či žalobkyňa nepožila alkoholické nápoje aj pred nehodou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na záver
znalca, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že jeho zistenie nemusí byť správne, pretože nevychádzalo
z reálnych skutočností ale len z tvrdení žalobkyne a vykonaných dychových skúšok v čase cca po 4
hodinách od nehody.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke), účastník cestnej premávky je povinný
dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa ust. § 64 ods. 1 až 6 zákona o cestnej premávke v účinnom znení, dopravná nehoda je udalosť
v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

V danom prípade je zrejmé, že účastníci kolízie sa nedohodli na mieste o zavinení škodovej udalosti, a
preto sa predmetná udalosť stala v zmysle zákona nehodou.

Podľa ust. § 65 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a) bezodkladne zastaviť vozidlo,

b)zdržaťsapožitiaalkoholualeboinejnávykovejlátkyponehodevčase,keďbytobolonaujmuzistenia,
či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila predmetné ustanovenie zákona, keď po dopravnej
nehode požila alkohol, čo bolo následne na ujmu nepochybného zistenia, či nepožila alkohol aj pred
jazdou.

Podľa ust. § 66 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, upravujúceho povinnosti účastníka dopravnej
nehody a škodovej udalosti, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne
zúčastnila na dopravnej nehode.Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať

záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej

nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,

upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej
premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť
postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.

Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri

objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.

Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej
udalosti.

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému
účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené

na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo
inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky.Akúčastníkškodovejudalostispôsobilhmotnúškoduosobe,ktorániejeúčastníkomškodovej
udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Z citovaných ustanovení osobitného zákona vyplýva, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce

zo zákona aj v prípade, ak škoda nepresiahla zákonom určenú hranicu a ak by udalosť nebola
kvalifikovaná ako dopravná nehoda tým, že nepreukázala inému účastníkovi škodovej udalosti svoju
totožnosť, neposkytla údaje o poistení vozidla bez odkladne, požila po udalosti alkohol.

Svojim konaním v rozpore s povinnosťami vodiča upravenými príslušnými zákonmi ako i s prísahou
a rozkazmi Ministra vnútra SR (napr. č. 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny

príslušníkov policajného zboru s ktorými bola riadne oboznámená naplnila preto predpoklady na
prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Jej zotrvanie v služobnom
pomere by bolo zároveň na ujmu záujmom štátnej služby, pretože od príslušníkov policajného zboru
sa vyžaduje zvýšená morálna úroveň a zodpovedný prístup k plneniu povinností v súlade s obsahom
zloženého sľubu. Správanie sa žalobkyne v rozpore so základnými povinnosťami uloženými zákonom

a internými predpismi nemožno ospravedlniť psychickým skratom. Od každého príslušníka ozbrojenýchzložiek, a teda aj od príslušníkov policajného zboru sa dôvodne očakáva duševná stabilita a rovnováha,
profesionalita nielen pri plnení služobných povinností ale aj v čase osobného voľna. Žalobkyňa uvedené
požadované predpoklady osobnostných vlastností svojim konaním nepreukázala.

Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré
je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.
Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na
plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,
dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. V dôsledku uvedeného, nemožno očakávať zhovievavosť k

policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri
svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako
sa k tomu zaviazali.

Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobkyne. Žalobkyňa bola riadne
informovaná o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, k veci sa vyjadrila, druhý
krát aj po udelení plnej moci advokátovi. Návrhy na doplnenie dôkazov nepredložila. Súd z obsahu

spisu zistil, že žalovaný postupoval pri zisťovaní skutočného stavu v súlade s ust. § 237, § 238 zákona,
citovanými vyššie. Zákon predpokladá pri uplatňovaní procesných práv aktívny prístup účastníka
konania tým, že navrhne vykonanie ďalších dôkazov. Takýto aktívny prístup - návrh dôkazov na podporu
svojich tvrdení, žalobkyňa v konaní nerealizovala. Žalovaný podľa názoru súdu, vyhodnotil dôkazné
prostriedky zadovážené zákonným spôsobom podľa svojej voľnej úvahy logicky a presvedčivo. Je na

zvážení žalovaného, či intenzitu konania žalobkyne vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobných
povinností, pričom úlohou súdu je len posúdenie, či toto vyhodnotenie je v súlade a v medziach zákona.
Súd zároveň súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúceho z doterajšej judikatúry a ustálenej súdnej
praxe, že pre konanie o prepustení zo služobného pomeru je výsledok prípadného priestupkového alebo
disciplinárneho konania irelevantný.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní,
postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami
žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Žalobu súd zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal

ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.