Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Peter Pospech
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cbm/39/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1004115182
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1004115182.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom: JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu:
Slovenský filmový ústav, príspevková organizácia, zriadená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky,
Grösslinogová 32, 811 09 Bratislava, IČO: 89 14 44, zast.: JUDr. Milanom Švecom, advokátom,
Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: JAKUBISKO FILM, s.r.o., Nad údolím, 113 72
Praha 4, Česká republika, IČO: 47 548 819, zast.: Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská 13,
811 03 Bratislava v konaní o zaplatenie sumy 12.002,26,-EUR (361.580,-Sk) s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 5.149,30.-EUR a to na účet
právneho zástupcu žalovaného Mgr. Márii Karcolovej, č.ú. XXX XXXXXXX/XXXX, vedený vo K., W..S..,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave, s upresnením zo dňa 10.10.2007 a 17.10.2007 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 361.580,-Sk, ktorá predstavuje
poplatok za požičanie filmových kópii v celkovej sume 126.800,-Sk a zmluvnú pokutu za omeškanie
s vrátením požičaných filmových kópii od 01.01.2004 do 31.03.2004, v sume 234.780,-Sk s ročným
úrokom z omeškania vo výške 14,5% zo žalovanej sumy až do zaplatenia. Žaloba je odôvodnená
nasledovne. Žalobca v súlade s predmetom svojej činnosti a na základe vypožičaného poriadku požičal
žalovanému na základe jeho požiadavky zo dňa 14.03.2003 filmové kópie 12 filmov za účelom ich
premietania na retrospektívnej prehliadke tvorby O. O., ktorá sa mala konať na území Českej a
Slovenskej republiky pod názvom ´´O. F. O.". Požičané filmové kópie boli vyrobené Slovenskou filmovou
tvorbou Bratislava - Koliba, š.p. a sú v správe žalobcu. Žalobca požičal žalovanému dňa 04.03.2003
filmové kópie ,,Bubeník Červeného kríža", ´´Pehavý Max a strašidlá Portret" režiséra O. O., ´´Kristove
roky a zbehovia a pútnici" dňa 11.04.2003 kombinované kópie filmov ´´Tisícročná včela" I a II - 10 dielov,
´´Sedím na konári a je mi dobre" - 7 dielov, ´´Postav dom, zasaď strom" - 5 dielov, ´´Dovidenia v pekle
priatelia" - 4 diely a ´´Nevera po slovensky" - 9 dielov a 14.03.2003 - medzinárodné pasy - Vtáčkovia,
siroty a blázni - lo kotúčov, ktoré žalovaný prebral v sídle žalobcu. Tieto skutočnosti žalovaný v priebehu
dokazovania právne relevantným spôsobom nevyvrátil a ani nespochybnil. Kópie, ktoré boli požičané
žalovanému, boli vyrobené v období rokov 1967 - 1989.
Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom, ktorý akceptoval objednávku žalovaného, došlo k uzavretiu
nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému v súlade so svojou zriaďovacou listinou a Výpožičným poriadkom ako organizačným
predpisom služby, spojené so zapožičaním filmových kópii, vyrobených do roku 1990, ku ktorým
vykonávaprávavýrobcualebodistribučnépráva.Výkončinnostirovnakéhoaleboobdobnéhocharakteru
jednoznačné spĺňa kritéria definície poskytovania služby. Ďalej súd poukázal na skutočnosti, týkajúcesa súdnej právomoci v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2011. Pokiaľ ide o žalobcom vyúčtované
poplatky za požičanie filmových kópii žalovanému, súd považoval za dôvodnú ich výšku s ohľadom
na počet filmov, počet projekcii a Cenník platných služieb žalobcu. Z písomnej korešpondencie medzi
účastníkmi konania je preukázané, že žalovaný dosiaľ nevrátil žalobcovi premietané kópie. Preto je
tiež preukázaný právny dôvod a výška uplatnenej sankcie za nevrátenie filmových kópii v rozsahu
a lehotách podľa zmluvy a Výpožičného poriadku časť III, článok 1 bod 1,2. Za právne irelevantný
súd považoval ekonomický charakter prehliadky filmov pána O.. Žalovaný ničím nepreukázal, že sa
jedná o ekonomický, spoločný projekt, ani prísľub či záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným objednaný
materiál bezodplatne. Žalobcom uplatnenú výšku úrokov z omeškania súd považoval za dôvodnú s
poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd
dospel k záveru, že žaloba bola podaná na vecne a miestne príslušnom súde a že žalobou uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný. Preto žalobe vyhovel a rozsudkom pod č.k. 3Cbm 39/2004 zo dňa
31.10.2007 konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 361.580,-Sk ako poplatok
za požičanie filmových kópii a zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5% od 28.júla
2004 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
78.963,-Sk. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa
sa nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými aspektmi súvisiacich právnych vzťahov medzi
účastníkmi, najmä, že žalobca vôbec nebol oprávnený požičiavať dané kópie, kedy došlo k uzavretiu
zmluvy medzi účastníkmi, či prípadne, prečo sa stal Cenník platených služieb súčasťou zmluvy.
Rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd po vykonaní dokazovania
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie
žalovaného odmietnuť s poukazom na ust. 205 ods. 3 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky po
prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je
dôvodné. Námietku žalovaného, podľa ktorej súd nedostatočne skúmal oprávnenosť žalobcu zapožičať
predmetné filmové kópie podľa odvolacieho súdu nie je možné považovať za opodstatnené. Podľa
IV časti bod 1 Výpožičného poriadku žalobcu, upravujúceho postup pri výpožičnej činnosti, výpožičky
do zahraničia a služby zahraničným odberateľom upravujú osobitné zmluvy alebo dohody, ktoré
uzatvára Národný filmový archív ako organizačná zložka žalobcu. Podľa cenníka platených služieb a
sadzobníka poplatkov, ktorý je prílohou Výpožičného poriadku, pri službách, ktoré nie sú stanovené
vo Výpožičnom poriadku a v Cenníku sa cena určuje dohodou. Žalovaný je právnickou osobou
so sídlom v Českej republike. Súd prvého stupňa konštatoval existenciu zmluvy medzi účastníkmi
konania na základe listu žalobcu zo dňa 14.03.2003 bez toho, aby skúmal, či došlo k dohode o
jej obsahu v zmysle príslušných ustanovení Výpožičného poriadku žalobcu a Cenníka platených
služieb na základe ustanovení, ktorých konštatoval opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Keďže v
uvedenom smere nebolo vykonané dokazovanie ohľadom vzniku zmluvného záväzku, ktorého obsah
by zodpovedal podmienkam stanovenými organizačnými predpismi žalobcu, z ktorých súd vychádzal,
je podľa odvolacieho súdu predčasný záver o opodstatnenosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorej
časť predstavuje aj zmluvná pokuta, na existencii ktorej sa zmluvné strany musia písomne dohodnúť.
Vzhľadom na tieto okolnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 písm.
h) a ods. 2 O.s.p. zrušil svojim uznesením pod č.k. 3Obo 36/2008 05.03.2007 a vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
V novom konaní konajúci súd zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní voči žalovanému domáha
zaplatenia istiny 12.002,26.-EUR (361.580,-Sk) titulom nároku na zaplatenie poplatkov za vypožičanie
archívneho filmu alebo Betacam SP (vrátane manipulačného poplatku za vyskladnenie a z titulu
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá mala sankciovať omeškanie s vrátením v návrhu zo dňa
02.04.2004 špecifikovaných filmových kópii. Konajúci súd má však za to, že žalobcovi nevznikol voči
žalovanému ani jeden z uvedených nárokov na zaplatenie žalovanej istiny. Žalobca vznik žiadnym
právne relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobca prezentoval v tomto konaní svoje stanovisko, že
žalovaný mal písomnou objednávkou potvrdiť, že bol oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu a
malo dôjsť k dohode o cene za zapožičanie filmových kópii v súlade s cenníkom žalobcu a k dohode o
zmluvnej pokute. V liste zo dňa 14.03.2003, ktorý bol vyhotovený na hlavičkovom papieri žalovaného,
je uvedené, že sa oficiálne žiada o zapožičanie filmových kópii jedenástich filmov režiséra O. O.. Súdu
však v konaní nebol predložený originál tohto listu, ktorý by bol podpísaný štatutárnou zástupkyňou
žalovaného, pani B. O. - G.Á.. Predmetný list však neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by žalovaný
potvrdzoval, že bol oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu a zaviazal sa dodržiavať zásady apravidlá, ktoré sú v ňom uvedené. Tento list mal informačný charakter a jeho účelom bolo informovať
generálneho riaditeľa žalobcu o putovnej prehliadke ´´O. F. O.". Konajúci súd zistil, že tento list nie
je možné považovať za návrh zmluvy, na základe ktorého by akceptáciou zo strany žalobcu došlo k
uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi tohto konania. Ani samotný žalobca nemohol považovať tento list
zo dňa 14.03.2003 za oficiálnu objednávku zapožičania filmových kópii, nakoľko tento list neobsahoval
náležitosti, ktoré požadoval samotný žalobca, ktoré sú jednoznačne definované v čl. 5 Výpožičného
poriadku žalobcu, na ktorý sa žalobca v tomto konaní odvoláva. Preto ani list žalobcu, označený ako
´´Akceptácia objednávky" nie je možné považovať za akceptáciu skutočnej objednávky a teda prijatie
návrhu zmluvy. Žalobca uviedol, že v danom prípade malo dôjsť medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy
podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na platnosť takejto zmluvy je však potrebná písomná forma
a k platnému uzavretiu danej písomnej dohody však nikdy nedošlo. V predmetnom prípade sa malo
jednať o bezodplatné vypožičanie filmových kópii zo strany žalobcu čo jednoznačne vyplýva z písomnej
komunikácie žalobcu a žalovaného (list zo dňa 04.03.2003). Táto aktivita spadala do účelu a predmetu
činnosti žalobcu, ktorý bol v tom čase a aj v súčasnosti je príspevkovou organizáciou t.j. v zásade
nepodnikateľským subjektom, ktorý podľa § 22 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách
v znení neskorších predpisov mohol vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom súhlase
zriaďovateľa a žalobca nikdy žalovanému a ani súdu takýto súhlas nepredložil.
V zmysle Čl. I v danom čase platnej Zriaďovacej listiny žalobcu rozhodnutie MK SR č. MK - 1586/1999-1
zo dňa 20.07.1999, podľa ktorej žalobca sa zúčastňuje a spolupodieľa na uchovávaní, ochrane,
odbornom spracovaní, sprístupňovaní a zveľaďovaní národného kultúrneho dedičstva a vytváraní a
šírení nových hodnôt v oblasti filmového umenia, a kinematografickej kultúry Slovenskej republiky. V
predmetnom prípade teda žalobca a žalovaný neuzavreli žiadnu písomnú zmluvu podľa § 262 ods.
2 Obchodného zákonníka a ani žiadnu písomnú zmluvu, v ktorej by medzi zmluvnými stranami bola
dohodnutá zmluvná pokuta, jej výška a vznik nároku na jej zaplatenie. Z predložených dokladov z
vykonaného dokazovania ako i zo samotného účelu organizovania putovnej prehliadky ´´O. F. O." ako
časti národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade sa mohlo
jednať len o zmluvu o výpožičke podľa ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka t.j. ide o zmluvu, na
základe ktorej vypožičiavateľ bol oprávnený určitú vec bezplatne užívať. Tento charakter bezodplatnosti
je zrejmý aj z písomnej komunikácie žalobcu a žalovaného. Okolnosti či a akým spôsobom došlo k
prevzatiu dotknutých filmových kópii a kto ich má t.č. v držbe, nemá podľa názoru súdu vplyv na
posúdenie predmetu tohto sporu. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy a účastníci konania si tak ani
nedojednali zmluvnú pokutu písomne, čím nebola splnená základná podmienka platného dohodnutia
zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. OZ, ktorý sa ako lex generális aplikuje na občianskoprávne ako
aj obchodnoprávne vzťahy. Žalovaný nikdy v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka nepotvrdil
oboznámenie sa a ani neakceptoval zásady a podmienky Výpožičného poriadku žalobcu, ktoré je možné
považovať za všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Účastníci konania v žiadnej zmluve neurčili
jej časť odkazom na všeobecné (iné obchodné podmienky) žalobcu, ktoré mali byť stranám, ktoré
uzavierajú zmluvu známe a k návrhu priložené. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania konajúci súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal trovy konania na základe predloženej špecifikácie v celkovej sume 5.149,30.-EUR na účet
právnej zástupkyne žalovaného Mgr. Márie Karcolovej, č.ú. XXX XXX XXXX/XXXX, vedený vo K., W..S..
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 predstavujú čiastku v celkovej výške 4.429,32.-EUR s DPH a to za úkony právnej
služby poskytnuté žalovanému v rokoch 2004,2005,2007,2008 a 2011 v zmysle prílohy ´´Špecifikácie
trov právneho zastúpenia." Súčasťou trov konania žalovaného je i náhrada súdneho poplatku za podané
odvolanie v sume 719,98.-EUR, ktorý je povinný zaplatiť žalovanému žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní
od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolanísa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.