Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/502/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810204931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810204931.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: KUBAR s. r. o.,
naposledy so sídlom Bánovce nad Bebravou, Clementisova 1138/2, IČO: 44 242 484, t. č. vymazaný z
obchodného registra, o vymoženie 187 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. novembra 2014, č.k. 5Er/200/2010 - 22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške
47,99 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení
exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že

z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka súd prvého stupňa zistil,
že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/61/2011-24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.11.2012 súd zrušil bez likvidácie povinného a následne vymazal z Obchodného
registra Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a citovaného zákonného
ustanovenia exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený a následne vymazaný z
obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej

viesť exekúciu. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 5 a § 203 ods.
2 prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov.Dospelkzáveru,žetrovysúdnehoexekútorapredstavovali
spolu s hodnotou DPH sumu 47,99 Eur (39,99 Eur + 20 % DPH 8,00 Eur), na ktorých náhradu súd prvého
stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného
registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučnéhoporiadku,pretožebezprostrednýmdôvodomzastaveniaexekúciejeskutočnosť,žepovinný
zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a sp. zn. IV. ÚS 27/08.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že
poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, ktorý
zastával názor, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému stavu a k náležitému právnemuposúdeniu veci, keď zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Keďže
je napadnuté uznesenie rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, žiadal Okresný súd Bánovce nad
Bebravou, aby postupom podľa § 374 O.s.p. opätovne rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie v sume 47,99 Eur. V prípade, ak bude vo
veci odvolania voči uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodovať Krajský súd v Trenčíne, navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením
veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo
dňa 16.03.2010, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi dňa 22.03.2010,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 187 Eur, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX.
zo dňa 19. januára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2010. Súd prvého

stupňadňa18.05.2010udelilmenovanémusúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúcieproti
povinnému o vymoženie sumy 187 Eur a trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, nástupcu súdneho
exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 29CbR/61/2011 - 24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012 súd
zrušil bez likvidácie spoločnosť KUBAR s. r. o., so sídlom Clementisova 1138/2, Bánovce nad Bebravou,
IČO 44 242 484 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo

20422/R. Povinný bol následne dňa 22.12.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného

z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však

musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,
že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd

Trenčín uznesením č. k. 29CbR/61/2011 - 24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.11.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušeniažiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento

osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v

znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonnéustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .