Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200242
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7715200242.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. B., nar. XX.XX.Q., zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, dieťaťa rodičov N. B., nar.
XX.XX.Q., bývajúcej v O. D. X.. M.. O. Č.. XX, právne zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom
v Bratislave na Nám. slobody č. 12, v zastúpení JUDr. Máriou Gajdošovou, vedúcou kancelárie Centra
právnej pomoci v Humennom na Lipovej ul.č. 1 a O. B., nar. XX.XX.Q., bývajúceho v Z.Ž. D. X.. P.

X.. Č.. XXX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia na návrh matky, o udelenie súhlasu matke
na vysťahovanie maloletého dieťaťa do zahraničia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce č.k. 15P 14/2015-32 zo dňa 28.01.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnuté uznesenie tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa udelil matke namiesto otca súhlas na vycestovanie s

maloletým dieťaťom do Č. F. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu matky zo dňa 14.01.2015, ktorým sa domáhala, aby jej súd udelil
súhlas na vycestovanie s maloletou do zahraničia. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s
otcom bolo právoplatne rozvedené dňa 03.05.2013, maloletá bola na čas po rozvode zverená do jej
osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne a styk bol

upravený neobmedzene za jej prítomnosti. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P 2626/2013 bol návrh otca na zníženie výživného
zamietnutý a súd upravil styk otca s maloletou každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00
hod. v Obchodnom centre R. s tým, že otec maloletú prevezme v stanovenom čase pred jej bytom a
maloletú jej odovzdá na rovnakom mieste v určenom čase. Poukázala na skutočnosť, že otec sa s
maloletou stretáva len výnimočne a zriedkavo, v roku 2014 ju bol navštíviť len 5 krát, a to aj napriek

tomu, že jeho styk s maloletou bol upravený neobmedzene. V roku 2014 požiadala otca o súhlas s
vycestovaním maloletej do Č. F. za účelom trávenia prázdnin so súrodencami a následne aj s trvalým
vycestovaním do tejto krajiny, čo však otec odmietol. V súčasnosti nie je s otcom v žiadnom kontakte.
V čase po rozvode bývala s maloletou a so svojou dcérou I. G. v byte jej syna W. G. v O., avšak jej
syn tento byt dňa 15.12.2014 predal, aby získal finančné prostriedky na kúpu bytov v Č. F. pre ňu, jej
dve maloleté dcéry a pre seba. Vyjadrila svoj záujem bývať so všetkými svojimi deťmi v jednom meste,

keďže majú medzi sebou vytvorené veľmi dobré vzťahy, pričom ona aj maloletá majú štátne občianstvo
Č. F., čo je ďalším dôvodom na presťahovanie sa. Na území Slovenskej republiky nemá náhradný byt
ani dom, preto zabezpečila sebe a maloletým deťom dočasné ubytovanie v O. D. X.. Z. do 01.02.2015.
Maloletá D. a jej sestra I. majú nastúpiť dňa 01.02.2015 do školy v meste D. F. S. Č. F.. V meste D. F.
už má zakúpený byt a zaplatený nájom na 3 mesiace. Je poberateľkou invalidného dôchodku v sume
200,80 Eur mesačne k 31.12.2014, poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 eur a náhradné výživné

v sume 183,92 Eur a sú jej vyplácané zrážky z príjmu otca určené na výživu maloletej vo výške 29,80
Eur mesačne.Súd prvého stupňa sa oboznámil s čestným vyhlásením W. G., čestným vyhlásením matky zo dňa
12.01.2015, osvedčením o štátnom občianstve maloletej, nájomnou zmluvou uzavretou medzi O. D. F.

ako prenajímateľom a matkou ako nájomcom zo dňa 29.12.2014, zmluvou o budúcej zmluve uzavretej
medzi O. D. F. ako predajcom a matkou ako kupujúcim zo dňa 29.12.2014, rozhodnutím Základnej
školy a Materskej školy zo dňa 06.01.2015 o prijatí maloletej do druhého ročníka základnej školy od
01.02.2015, potvrdením O.. I. O. o registrovaní maloletej v jej ambulancii od 01.02.2015.

Následne súd citoval ust. § 74 ods. 1, § 75 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ust. § 35 Zákona
o rodine a uviedol, že v danom prípade bola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery
účastníkov konania, nakoľko práva a oprávnené záujmy maloletej sú ohrozené. Matka s maloletou už
v súčasnosti nemajú na území Slovenskej republiky zabezpečené bývanie, pretože byt v ktorom bývali
vlastník bytu - syn matky W. G., dňa 15.12.2014 predal a dočasné ubytovanie matke poskytol len jej
známy do 01.02.2015. V Č. F. má matka spolu s maloletou zabezpečené bývanie v byte, ktorý matka

kúpila a od 01.02.2015 má maloletá zabezpečenú povinnú školskú dochádzku a zdravotnú starostlivosť.
V T. žijú a pracujú aj starší súrodenci maloletej takže budú zachované aj súrodenecké vzťahy. Z týchto
dôvodov súd vyhovel návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a namiesto otca jej udelil
súhlas na vycestovanie s maloletou do Č. F..

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie. Uviedol, že matka nikdy neuviedla,
že má záujem o trvalé presťahovanie sa do T., pričom túto skutočnosť neuviedla ani v konaní
vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 17P 262/2013. Dôvodom na podanie návrhu
nanariadeniepredbežnéhoopatreniajepodľajehonázoruzámermatkyzabrániťmuvstykusmaloletou,
o čo sa matka sústavne snaží od podania návrhu na rozvod. Tvrdenia matky o tom, že poškodzuje

psychiku maloletej a jej zdravý vývoj boli vyvrátené znaleckým posudkom O.. I. G. vyhotoveným v konaní
vednom pod sp. zn. 17P 262/2013. Všetky úkony matky urobené smerom k presťahovaniu do Č.I. F.
považoval za účelové s úmyslom zabránenia jeho styku s maloletou, pretože týmto presťahovaním
úplne znemožnila výkon rozhodnutia o úprave styku, podľa ktorého je oprávnený stýkať sa s maloletou
každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod v Obchodom centre R. bez prítomnosti matky.

Uviedol, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú cestovať za maloletou 600 km. Navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože matka chce presťahovaním sa do Č.
F. vytvoriť maloletej lepšie podmienky pre zdravý rast a vývoj, nakoľko najbližšia rodina maloletej tam už
žije a pracuje. Na území Slovenskej republiky už matka ani maloletá nemali zabezpečené ubytovanie,
obidve majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a maloletá je od 01.02.2015 prijatá na základnú
školu v Č. F..

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadidanou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti

je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd
prvéhostupňapokiaľideosplneniezákonnýchpodmienokprenariadeniepredbežnéhoopatrenia.Podľa
názoru odvolacieho súdu neboli v danom prípade bezprostredne ohrozené práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania, predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že Zákon o
rodine (ustanovenie § 28) a taktiež Dohovor o právach dieťaťa (článok 18 ods. 1) vychádzajú zo zásady,

že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obaja rodičia, a teda aj právo zabezpečovať
starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Základným zmyslom starostlivosti
rodičov pritom musí byť záujem dieťaťa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa
nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.
V danom prípade sa matka podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala, aby

jej súd udelil namiesto otca súhlas na vycestovanie maloletej do Č. F. z dôvodu, že v meste D. F.
S. Č. F. si zakúpila byt, žijú a pracujú tu všetky jej deti, maloletá je od 01.02.2015 prihlásená do
školy v Č. F. a má zabezpečenú aj zdravotnú starostlivosť, pričom na území Slovenskej republiky
nevlastní žiaden byt ani dom, v ktorom by mohla aj s maloletou ostať bývať. Súčasne na základe
návrhu matky bolo začaté aj konanie vo veci samej, teda konanie podľa ust. § 35 Zákona o rodine o

nezhode rodičov, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa a o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov
súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnými znakmi predbežných opatrení či už pred začatím konania

(ust. § 74 a nasl. O.s.p.) ako aj po začatí konania (ust. § 102 O.s.p.) sú ich dočasnosť a provizórnosť
a zásadne sa nemôže jednať o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi. Nariadením
predbežného opatrenia pritom nemôže jeden z účastníkov získať silnejšie postavenie a práva, o ktorých
sa má rozhodnúť až v budúcnosti a nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade
nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa nespĺňa atribút dočasnosti ani provizórnosti,

ale neprípustne sa ním nahrádza rozhodnutie vo veci samej o nezhode rodičov. Účelovosť návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia s cieľom dosiahnuť želanú úpravu pomerov je zjavná aj
z listín priložených k návrhu, keďže o úmysle svojho syna predať byt, v ktorom bývala mala vedomosť
minimálne od 12.6.2014 (čestné prehlásenie č.l. 19), avšak návrh na začatie konania spolu s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia podala až 13.1.2015, v ktorom dôvodí, že nemá inú možnosť ako sa

dieťaťom vysťahovať do Č. F.. Pre rozhodnutie súdu o tom, že vysťahovanie dieťaťa do cudziny je v jeho
najlepšom záujme je potrebné skúmať aj to akým spôsobom bude zabezpečený výkon rodičovských
práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti a tomu korešpondujúce
právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ktoré sa realizuje prostredníctvom styku dieťaťa s rodičom.
V tomto prípade je zjavné, že doterajšia úprava styku otca s maloletou by bola v prípade vysťahovania

dieťaťa do cudziny nerealizovateľná, čím by došlo k neprípustnému obmedzeniu rodičovských práv otca
a zásahu do práv dieťaťa. Preto je potrebné v rámci konania o nezhode rodičov konať aj o eventuálnej
zmene úpravy styku. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že v danom prípade neboli
splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože matka neosvedčila skutočnosti
odôvodňujúce potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov. Opodstatnenosťou skutočností

uvádzaných účastníkmi konania sa preto bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového
stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.Na záver odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa pochybil, keď nesprávne aplikoval ust. § 74
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je potrebné postupovať v prípade návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia pred začatím konania vo veci, nakoľko v tomto prípade matka spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, preto bolo potrebné postupovať podľa ust. § 102
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Pri tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.