Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216842
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212216842.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ N.. Ľ. L., bytom L. XXXX/XXA, U., 2/ N.. L.
P., S.., bytom Na G. XXXXX/XXA, X., obaja zast. advokátskou kanceláriou LEGATE, s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, proti odporcom: 1/ BELAR - GROUP, a.s., Metodova 7, Bratislava, IČO: 35 699
213, 2/ GPW, s.r.o., Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, zast. advokátskou kanceláriou Vivid Legal,
s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie odporcu

2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. decembra 2013, č. k. 11C 138/2012-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporcu 2/,
potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v
trovách ich právneho zastúpenia vo výške 46,75 eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ zastavil, a odporcovi
2/ nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.
a vecne tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ zobrali pred začatím konania o veci samej svoj návrh bez
odôvodnenia v celom rozsahu späť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
po vyhodnotení, že navrhovatelia z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania späťvzatím návrhu

bez udania dôvodu, a preto patrí náhrada trov konania odporcom. Ohľadom trov odporcu 1/ uviedol,
že o nich nerozhodoval, nakoľko spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu dobrovoľným výmazom z
Obchodného registra SR dňa 24.10.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca 2/ nepodal v priebehu
konania návrh, ktorým by si uplatnil náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá,
ods. 4 O.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie odporca 2/, a
žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť, a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

argumentujúc, že mu bola postupom Okresného súdu Bratislava II odňatá možnosť konať pred súdom.
Najskôr zosumarizoval priebeh konania pred súdom prvého stupňa, a následne poukázal na to, že
súd prvého stupňa mu pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania nedoručil späťvzatie
návrhu, čím mu absolútne zmaril možnosť oboznámiť sa s týmto späťvzatím návrhu a zároveň aj
možnosť včas uplatniť nárok na náhradu trov konania, a teda reálnu možnosť využiť všetky svoje
procesné práva, vrátane práva na uplatnenie nároku na náhradu trov konania. Mal totiž za to, že súd

prvého stupňa bol povinný mu späťvzatie návrhu doručiť bez ohľadu na to, že v zmysle ust. § 96 ods.
3 O.s.p. nemal právo účinne so späťvzatím návrhu nesúhlasiť. Mal však právo na doručenie späťvzatia
návrhu za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom a prípadného realizovania z toho odvíjajúcich sa
procesných práv, vrátane práva uplatniť si nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že bolo porušenéjeho právo na spravodlivý súdny proces, a to tým, že mu bolo odopreté právo oboznámiť sa s každým
návrhompredloženýmsúduprotistranou.Podanieobsahujúcespäťvzatienávrhu,považovalzapodanie,
ktoré má zásadný dopad na výsledok súdneho konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa tým, že

mu nedoručil späťvzatie návrhu pred vydaním uznesenia o zastavení konania, postupoval v rozpore
s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP a svojvoľne zvýhodnil navrhovateľov na jeho
úkor, keďže mu zmaril reálnu možnosť zistiť, že konanie bude v dôsledku späťvzatia zastavené a že
je nutné uplatniť nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že legitímne očakával, že súdne konanie je
len v počiatočnej fáze, kedy ešte nie je nutné nárok na náhradu trov konania uplatniť. Z uvedených

dôvodov považoval výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania za výsledok nesprávneho
procesného konania súdu prvého stupňa, a za predčasné rozhodnutie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia 1/ a 2/ a žiadali uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdiť a odporcu 2/ zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. S argumentáciou
odporcu 2/ v odvolaní nesúhlasili, keď zdôraznili, že z jeho strany počas celého priebehu konania
nedošlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, hoci mal na to dostatočný časový priestor. V

tejto súvislosti pripomenuli, že práva patria len bdelým. Poukázali na rozdiel medzi uplatnením náhrady
trov a samotným vyčíslením trov s tým, že Občiansky súdny poriadok neustanovuje žiadnu lehotu na
uplatnenie nároku na náhradu trov, a preto môže k uplatneniu takéhoto nároku dôjsť kedykoľvek počas
konania. Uviedli, že v posudzovanej veci zobrali navrhovatelia svoj návrh na začatie konania späť skôr,
než sa začalo pojednávanie, a preto je aj prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu v zmysle

ust. § 96 ods. 3 O.s.p. neúčinný. Ak by sa teda odporca 2/ aj k späťvzatiu vyjadroval, nemalo by to
žiadnu právnu relevanciu a neodôvodnene by to zaťažovalo súd i ostatných účastníkov, čo je v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Predmetné konanie bolo ukončené rozhodnutím v zmysle ust. §
96 ods. 3 O.s.p., ktoré sa nevyhlasovalo, pričom takýto postup plne korešponduje s platnou právnou
úpravou, a rešpektuje procesné práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Súd prvého stupňa

nemal povinnosť vyzývať odporcu 2/ na vyčíslenie trov, keďže žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
nepodal a ich náhradu si neuplatnil. Mali za to, že odporca 2/ mal predvídať, že súd môže aj do začatia
pojednávania na základe späťvzatia návrhu legitímne zastaviť konanie, a to bez potreby akéhokoľvek
vyjadrenia či stanoviska odporcu, teda si mal uplatniť náhradu trov pri najskoršom možnom úkone.
Nesúhlasili ani s jeho tvrdením, že späťvzatie žaloby je jedným z najzásadnejších procesných úkonov

účastníka konania, a len na základe oboznámenia sa s ním sa vytvorí reálna možnosť na uplatnenie
procesných práv vrátane nároku na náhradu trov konania. V tejto súvislosti podotkli, že zoznámenie sa
so znením späťvzatia nevytvára základ pre uplatnenie procesných práv odporcu 2/, a to s poukazom na
ust. § 96 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na to nepovažovali späťvzatie návrhu
za dôležitý doklad, ku ktorému by bolo právne relevantné podať vyjadrenie zo strany odporcu 2/, a

od ktorého by sa odvíjala nejaká možnosť realizovať jeho ďalšie procesné práva.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia zobrali svoj návrh na začatie konania zo
dňa 14.03.2012, ktorým sa voči odporcom 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, podaním, doručeným súdu dňa 06.11.2013, teda skôr, než sa začalo pojednávanie vo
veci samej, v celom rozsahu bez udania dôvodu späť, a žiadali konanie zastaviť. Súd prvého stupňa
napadnutým uznesením zo dňa 05.12.2013 pre späťvzatie návrhu konanie zastavil, a po vyhodnotení,

že zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia, rozhodol o trovách konania odporcu 2/ podľa
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že mu ich náhradu pre absenciu návrhu na priznanie náhrady
trov konania nepriznal. Z predloženého spisu je tiež nepochybné, že odporca 2/ bol v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou Vivid Legal, s.r.o. na základe plnej moci zo dňa 21.06.2013 (č.l. 139), že dňa
21.06.2013 podal vyjadrenie k návrhu, že dňa 30.10.2013 bol jeho právny zástupca nahliadnuť do spisu,
a že si návrhom pred skončením konania rozhodnutím o jeho zastavení neuplatnil priznanie náhrady

trov konania. Náhradu trov konania si uplatnil spolu s jej vyčíslením až podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 20.12.2013, teda až po tom, čo bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté napadnutým
uznesením.

Odvolací súd dospel potom k záveru, že súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke správne,
keď na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi 1/ a 2/ pred otvorením pojednávania konanie bez

ďalšiehozastavil,akeďnarozhodnutieotrováchkonaniaspoukazomnaprocesnézavineniezastavenia
konania navrhovateľmi aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Toto právne posúdenie v časti
rozhodnutia o trovách konania odporca v odvolaní nespochybnil a nenamietal. Predmetom odvolacieho
konania bol len obsah výroku, ktorým súd prvého stupňa odporcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania
s odôvodnením, že si ju návrhom neuplatnil. Odporca 2/ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa

zaťažil konanie vadou a odňal mu možnosť konať pred súdom tým, že mu pred vydaním rozhodnutia o
zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľmi pred otvorením pojednávania, nedoručil
predmetné späťvzatie návrhu, v dôsledku čoho mu zmaril možnosť uplatniť si náhradu trov konania.
Vzhľadom na dôvody odvolania odporcu 2/, ktorými je odvolací súd viazaný, preskúmal napadnutý výrok
otrováchkonaniaodporcu2/,pričomžiadnuprocesnúvaduvpostupesúduprvéhostupňa,ktorábymala

za následok nesprávne rozhodnutie, nezistil, a zároveň dospel k záveru, súd prvého stupňa neodňal
odporcovi 2/ možnosť konať pred súdom tým, že mu pred zastavením konania napadnutým uznesením
nedoručil späťvzatie. Takúto povinnosť mu totiž Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení
neukladá. Práve naopak, ak navrhovatelia zobrali svoj návrh na začatie konania späť pred začatím
pojednávania, je súd v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p. povinný konanie zastaviť do 30 dní od späťvzatia

návrhu, keďže prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný. Uvedené ust. § 96 ods. 3 O.s.p.
teda ukladá súdu bez ďalšieho povinnosť bezodkladne v zákonom určenej lehote konanie zastaviť, a
súd prvého stupňa v súlade s cit. ustanovením aj postupoval a dodržal zákonnú lehotu na vydanie
rozhodnutia o zastavení konania. Nebolo jeho povinnosťou späťvzatie návrhu doručovať odporcovi, ani
zisťovať jeho stanovisko k nemu, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, ani prípadný nesúhlas odporcu

so späťvzatím by nemal žiadny vplyv na povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení konania v tridsaťdňovej
lehote. Postup súdu v súlade so zákonom nemôže v žiadnom prípade zasiahnuť do práv účastníka
konania a nemôže mu ním ani byť odňatá možnosť konať pred súdom.

Argumentáciu odporcu 2/, ktorý tvrdil, že mu súd prvého stupňa nedoručením späťvzatia pred
rozhodnutím o zastavení konania zmaril možnosť uplatniť si náhradu trov konania, vyhodnotil odvolací

súd ako účelovú snahu preniesť na súd zodpovednosť za nepodanie včasného návrhu na priznanie trov
konania z jeho strany. O náhrade trov konania totiž súd rozhoduje len na návrh, a to v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, pričom takýto návrh odporca 2/ počas konania nepodal (ani to netvrdil), hoci mu v
uplatnení si nároku na náhradu trov, teda v realizácii jeho práva podať takýto návrh, nič nebránilo. Je totiž
výlučne na jeho rozhodnutí, či si bude v konaní náhradu trov uplatňovať, alebo nie. Naviac, skutočnosť,

že konanie môže byť aj pred začatím pojednávania v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, musela byť
odporcovi 2/, ktorý je v tomto konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, známa (nakoľko ju Občiansky
súdnyporiadokvust.§96priamopredpokladá),aaksimieniluplatňovaťnáhradutrov,malsisvojepráva
strážiť, a urobiť tak včas, keďže právo patrí bdelým, na čo správne poukázali navrhovatelia vo svojomvyjadrení k odvolaniu. Ak odporca 2/ namietal, že mu bola postupom súdu, ktorý mu pred zastavením
konania nedoručil späťvzatie, táto možnosť zmarená (a zároveň aj odňatá možnosť konať pred súdom),
odvolací súd vyhodnotil jeho argumentáciu ako nelogickú, keďže právo uplatniť si náhradu trov konania

sa neodvíja od doručenia späťvzatia. Odporca 2/ v odvolaní sám potvrdil, že jeho prípadný nesúhlas
so späťvzatím by nebol účinný, preto súd prvého stupňa nemusel zisťovať jeho postoj k späťvzatiu,
a zároveň tvrdil, že mu súd prvého stupňa nedoručením späťvzatia pred zastavením konania odňal
možnosť konať pred súdom a realizovať právo uplatniť si náhradu trov konania. Takáto argumentácia ale
postráda logiku, nakoľko podľa nej by súd mohol zastaviť konanie a rozhodnúť o jeho trovách momentom

doručenia späťvzatia odporcovi 2/, a to bez toho, aby nevedno akú dlhú dobu čakal na to, či si odporca
2/ nebude chcieť uplatniť náhradu trov konania. Či by odporca 2/ i v takom prípade tvrdil porušenie jeho
procesných práv, v odvolaní nevysvetlil. Doručením späťvzatia odporcovi 2/ pred zastavením konania
by sa teda na jeho procesných právach ani podľa jeho vlastnej argumentácie nič nezmenilo. Naopak,
doručením späťvzatia návrhu pred začatím pojednávania vznikla súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 96
ods. 3 O.s.p. povinnosť konanie do tridsiatich dní zastaviť, a vo vzťahu k odporcovi 2/ by mu výlučne

v prípade, že by si počas konania uplatnil náhradu trov, vznikla povinnosť ho vyzvať na ich vyčíslenie
do troch dní. V posudzovanej veci si odporca 2/ náhradu trov preukázateľne včas neuplatnil, preto bol
postup súdu prvého stupňa, ktorý mu posúdiac vec podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. náhradu
trov konania nepriznal, správny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej

sa trov konania odporcu 2/, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že navrhovateľom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, priznal ich náhradu v celkovej výške
46,75 eur, za jeden úkon právnej služby vo výške 1 tarifnej odmeny 30,92 eur (vyjadrenie k odvolaniu
proti rozhodnutiu v nemeritórnej veci zo dňa 05.03.2014) zníženej o 50 % x 2 za zastupovanie dvoch

účastníkov, s režijným paušálom 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 7,79 eur, aplikujúc ust. § 11 ods. 1, §
13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Navrhovateľom nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia v nimi vyčíslenej celkovej výške 91,40 eur, nakoľko pri jej vyčíslení
nezohľadnili, že za vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu v nemeritórnej veci patrí advokátovi odmena
vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, a že náhrada režijného paušálu za úkon sa

nenásobí počtom klientov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.