Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114214671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. G. XX, o vymoženie
sumy 188 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k.11Er/546/2014-14 zo dňa 13. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 12570/14. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods.
1, 2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení

účinnom od 01.01.2008), ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že
žiadosť súdneho exekútora nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 00130/13 zo dňa 20. 06. 2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
188,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 188,- eur od 19.04.2012 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 188,- eur od 03.12.2012 do zaplatenia

a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 125,08 eur, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 50,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti uznesenia,
a to až do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky radne a včas. Za preukázané považoval, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 404200450 dňa 06.04.2010, v zmysle ktorej
oprávnený povinnej poskytol úver vo výške 350,00 eur, pričom povinná sa zaviazala zaplatiť ho veriteľovi

(v tomto konaní oprávnenému), avšak zvýšený o sumu poplatku vo výške 696,00 eur, a to všetko v
12 mesačných splátkach po 58,00 eur, pričom oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah
neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 06.04.2010. Rovnako mal za preukázané, že
povinná si svoj dlh neplnila riadne, v zmysle dohodnutých podmienok sa dlh povinnej stal splatný vcelku
dňa 19.04.2012. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú s tým, že ide o
spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch -

ZSU), lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra)
a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinná je jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52,odsek 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi
peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2
písm. a ZSU). Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že Všeobecné

podmienky, boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov
na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinná ako dlžník
ani nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka).
Okrem toho súd zohľadnil aj formu zmluvy, ktorá je napísaná drobným písmom s tým, že ide o
nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, pričom

sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto
spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone
ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku. Poukázal na to, že súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka - bod 15. Všeobecných podmienok
poskytnutiaúveru.Podľanázorusúdujedojednaniepredmetnej rozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem
na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa

bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na

základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Navyše rozhodcovský súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných
vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, avšak veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného a ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej
strany náležitú pozornosť nevenoval. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku
zamietnuť, pretože dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd
prvého stupňa preto postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnomdo31.12.2014žiadosťsúdnehoexekútoravzmysle §44ods.2Exekučnéhoporiadkuzamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj namietal, že súd na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Mal za to, že súd exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom

o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú

povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci . Svoje
záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom aúčelom zákona o rozhodcovskom konaní. Záverom dodal, že cieľom právnej úpravy obsiahnutej v ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa ,kde uplatnia svoje
práva.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 12.03.2014, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 188 eur s prísl. Exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00130/13 zo dňa 20.06.2013
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.07.2013 a vykonateľnosť dňa 01.08.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 14. 05. 2014, o ktorej súd prvého
stupňa rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z

dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k

1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v

podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 06.04.2010 uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.
V ust. § 52 ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 06.04.2010 (č.l. 3 spisu) a z
výpisu oprávneného z obchodného registra (č.l. 8 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,

je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,
v tomto spore povinná je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i
napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon povolania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru,že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na
výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s povolaním povinnej. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne
posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeajsozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcehosavyhlásenia

za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že za neprijateľnú podmienku
treba považovať aj celú dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou a to z toho dôvodu, že v
spotrebiteľskom práve nie je možné kumulovať a rôznym spôsobom nabaľovať sankcie smerujúce voči
povinnému za to isté porušenie zmluvy, ktoré zabezpečenia spôsobujú zjavnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa v jeho neprospech.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom

konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že

oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy
a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k
tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.
Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne
dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto

formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný
súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to , že zmluva,
ktorú povinná podpísala je typovou zmluvou , povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala

ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na výkon exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.