Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313011228
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4313011228.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubici Medveckej, PhD. a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému V. M., pre zločin
úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného JU. M., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 05.11.2014 sp. zn. 1T/81/2013, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolanieobžalovanéhoV.M. zamieta,pretoženiejedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný V. M. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

využijúc pokročilý vek, odkázanosť na pomoc iného, zhoršený zdravotný stav a duševnú poruchu -

vaskulárnu demenciu ťažkého stupňa poškodenej R. M., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa XX.XX.XXXX v penzióne V. M. na ulici W. č. XX v K. ako obdarovaný s
poškodenou R. M. ako darcom darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom
bol prevod 1 podielu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie W.
a to pozemkov parcelné číslo XX/X, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, a na ňom sa
nachádzajúci rodinný dom súpisné číslo XX a pozemok parcelné číslo XX/X, záhrada vo výmere XXX

m2, ktorej sa zaviazal doživotne poskytnúť starostlivosť o poškodenú v penzióne V. M., čím spôsobil
poškodenej R. M. škodu vo výške XX.XXX,XX eur.

Za to mu bol podľa § 235 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36
písmeno j/ Trestného zákona a § 37 písmeno e/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) roky, pričom tento výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 4 roky.

Zároveň bola obžalovanému podľa § 51 odsek 4 písmeno g/ Trestného zákona uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, kde poukázal na to, že z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní najmä zo svedeckých výpovedí svedkov F. K., K. L., JUDr. R. O. vyplynulo, že nebohá
poškodená mu dobrovoľne darovala časť svojich nehnuteľností a na takýto úkon nebola nikým nútená

ani navádzaná. V čase uzatvárania zmluvy nepredpokladal, že poškodená trpela nejakým závažným
ochorením duševného stavu, ktorý by spôsoboval jej rozumovú slabosť. I. tiež, že v jeho prípade nešlo
ani o hrubý nepomer k hodnote vzájomného plnenia, pretože v prípravnom konaní bol vyhotovenýznalecký posudok znalcom R.. E. Q., ktorého závery sú podstatne rozdielne od záverov znaleckého
posudku R.. Y. N., ktoré si dal on sám vyhotoviť.

Podľa jeho názoru súd I. stupňa sa dostatočne nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Okrem toho v

rámci hlavného pojednávania predložil súdu zhruba mesačné náklady na pobyt menovanej, ktoré
predstavovali sumu XXX,XX eur mesačne a dôchodok nebohej bol iba XXX,XX eur. Z toho dôvodu
nemožno konštatovať, že hodnota vzájomného plnenia bola v hrubom nepomere tak, ako si to
vyžaduje ustanovenie Trestného zákona pri zločine úžery. Celkové náklady na pohreb, ktoré hradil on,
predstavovali X.XXX,XX eur. Ďalej tvrdil, že nikdy nebol oboznámený so zdravotným stavom poškodenej

a ani nemal vedomosť o tom, že by táto užívala lieky, ktoré jej boli predpísané v súvislosti s vyšetrením
u psychiatra. Tvrdil, že ku všetkému sa nebohá rozhodla dobrovoľne a vzhľadom na tieto skutočnosti,
keďže podľa jeho názoru nebolo dostatočne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, žiadal,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátil súdu
I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, i keď poukázal na

nesúlad skutkovej vety s právnou kvalifikáciou, keďže súd I. stupňa v skutkovej vete konštatuje, že
bola spôsobená väčšia škoda, čo sa však neodzrkadlilo v právnej kvalifikácii, avšak napravenie tohto
pochybenia nie je možné, keďže absentuje odvolanie prokurátora.

Nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou,KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa §
371 ods. 1 a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo jednoznačne a nepochybne preukázané,

že v penzióne v Hronovciach obžalovaný uzatvoril s poškodenou, t.č. s nebohou R. M. darovaciu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod 1 podielu nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v
katastrálnom území W. na parcele č. XX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a na ňom
nachádzajúci rodinný dom súpisné č. XX a pozemok na parcele č. XX/X, záhrada vo výmere XXX m2,
čím tejto spôsobil škodu vo výške XX.XXX,XX eur, keď túto zmluvu podpísal využijúc jej pokročilý vek,

odkázanosť na pomoc iného a duševnú poruchu.

I napriek tomu, že obžalovaný od začiatku spáchanie tohto skutku poprel a svedkovia F. K., K. L. a V.. R.
O. tvrdili, že R. M. pri spisovaní notárskej zápisnice prejavila svoju vôľu darovať tieto nehnuteľnosti práve
obžalovanému, tento jej prejav bol úplne spochybnený znaleckým posudkom znalca W.. W. E., ktorýjednoznačne potvrdil, že ku dňu skutku, t.j. 26.01.2007 R. M. trpela závažným duševným ochorením -
vaskulárnou demenciou, ktorá úplne vylučovala jej schopnosť v tom čase usudzovať resp. vyjadriť svoju
slobodnú vôľu ako aj porozumieť komplikovanejším úkonom.

Obrana obžalovaného uvedená v odvolaní, že nevedel o tom, že táto poškodená trpí nejakým závažným
ochorením, bola vyvrátená práve psychiatrickým znaleckým posudkom znalcov MUDr. Mareka Zelmana
aMUDr.AjitDas,ktorívosvojomznaleckomposudkunazákladezáznamovzpsychiatrickejambulancie,
Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach zaznamenaných MUDr. Weltlerovou zrekonštruovali duševný
stav nebohej R. M. v dobe skutku a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z výpisu jej

zdravotnej dokumentácie. Z tejto je zrejmé, že pri každom vyšetrení bol prítomný aj obžalovaný, ktorý
sa vyjadroval aj k správaniu práve nebohej poškodenej.

Na základe týchto záznamov bolo zistené pri jej vyšetrení dňa 05.01.2007, t.j. krátko pred spisovaním
predmetnej notárskej zápisnice, že je kompletne dezorientovaná, má degradovanú osobnosť, zhoršený
zdravotný stav, vnímanie so zrakovými ilúziami, pričom sám obžalovaný sa vyjadroval v tom smere,
že v noci blúzni, hovorí zo sna, vykrikuje, je urážlivá, zabúda resp. nič si nepamätá (str. 11 - 12 hore

uvedeného znaleckého posudku).

Okrem toho sama poškodená notársku zápisnicu nepodpísala, podpísali ju svedkyňa K. L. a svedok O.,
ktorý však zomrel.

Správne súd I. stupňa potom uviedol, že jej prejav vôle nemohol byť slobodný, pretože bola kompletne
dezorientovaná a mala zastreté vedomie, vedela sa vyjadrovať len na jednoduché otázky, napr. či je

hladná alebo nie.

Ďalšia námietka obžalovaného, že nebola naplnená skutková podstata žalovaného zločinu úžery,
pretože neexistoval hrubý nepomer medzi hodnotou darovanej nehnuteľnosti k hodnote vzájomného
plnenia, odvolací súd dodáva, že obžalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal mesačné náklady na
pobyt poškodenej v sume XXX,XX eur.

Hodnota darovaného majetku bola znalcom R.. Zoltánom Éderom stanovená ku dňu podpisu notárskej
zápisnice, t.j. ku dňu 26.01.2007 a činila XX.XXX,XX eur.

Naproti tomu znalecký posudok predložený obžalovaným v rámci súdneho konania vypracovaný Ing.
Kiselym stanovil hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti ku dňu 09.01.2014 na sumu X.XXX,XX eur.

Súd I. stupňa správne poukázal na to, že nemal dôvod neveriť znaleckému posudku znalca Ing. Édera,

pretože rozdiel medzi oboma znaleckými posudkami mohol vzniknúť v dôsledku rozdielu veku stavby,
ale najmä v dôsledku toho, že znalec Ing. Éder ohodnocoval nehnuteľnosť ku dňu 26.01.2007 a Ing.
Kisely ku dňu 09.01.2014.

Náklady na pobyt nebohej za 28 mesiacov, čo sa nachádzala v penzióne obžalovaného, predstavovali
X.XXX,XX eur. Z uvedeného je teda nepochybné, že cena darovaných nehnuteľností bola takmer o

100% vyššia ako predstavovali celkové náklady na pobyt poškodenej v penzióne obžalovaného.

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. trestného činu úžery sa dopustí ten, kto zneužívajúc niečiu tieseň,
neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo
sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú
pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie.

Podľa ods. 2 písm. b/ citovaného ustanovenia Trestného zákona, odňatím slobody na 3 až 8 rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha taký čin na chránenej osobe.

Pod rozumovou slabosťou rozumieme neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia k
hodnotevzájomnéhoplneniapáchateľa.Spravidlapôjdeoneschopnosťspôsobenúvdôsledkuduševnej
poruchy alebo choroby. V danom prípade poškodená vzhľadom na svoj zdravotný stav a duševnú

poruchu, ktorou trpela a to vaskulárnou demenciou, nebola schopná rozoznať hodnotu darovanéhomajetku k hodnote plnenia, ktoré jej poskytoval obžalovaný a dokonca nebola vôbec schopná vyjadriť
svoju vôľu a porozumieť komplikovaným úkonom.

V danom prípade hrubým nepomerom je jednoznačne to, že hodnota polovice nehnuteľností, ktorá bola

predmetom notárskej zápisnice a darovania, je XX.XXX,X1 eur, pričom náklady, ktoré vyčíslil obžalovaný
ku dňu smrti nebohej, boli X.XXX,XX eur.

Na základe týchto skutočností správne potom súd I. stupňa konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin
úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože zneužil rozumovú slabosť poškodenej IL.
M. a dal na seba previesť polovicu jej nehnuteľností, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX, v
katastrálnom území W..

To, že išlo o chránenú osobu vyplýva z ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., pretože poškodená
v čase skutku mala viac ako XX rokov.

Aj pokiaľ ide o trest, tento je v súlade so zákonom, pretože ako vyplýva z odpisu registra trestov,
obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3

roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky, považoval
aj odvolací súd za postačujúci na nápravu obžalovaného s poukazom aj na jeho doterajší život, pričom
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa, výkon trestu odňatia slobody v danom
prípade nie je nevyhnutný.

Aj pokiaľ ide o uloženie povinnosti pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody s

probačným dohľadom, spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
táto je v súlade so zákonom.

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.