Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208254
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7810208254.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: B. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.. Q. Č.. XX,
E., zast.: JUDr. Ján Sitarčík, advokát so sídlom AK v Lučenci, Dr. Herza č. 20 proti povinnému: E.
L., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, zast.: JUDr. Ladislav Czáko, advokátom so sídlom AK v Rožňave,
Hviezdoslavova č. 4, o vymoženie 3.030,42 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Janou
Debnárovou so sídlom Exekútorského úradu so sídlom v Lučenci, T. Vansovej č. 2 , pod č. Ex/1533/2010,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/777/2010-89 zo dňa
04.01.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením sp. zn. 10Er/777/2010-89 zo dňa

04.01.2012 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal

Súdprvéhostupňavdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žeoprávnenýsapodanýmnávrhomdomáhal
vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 3.030,42 eur s prísl. od povinného na základe vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/771/1995-530 zo dňa 27.04.2009, potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/285/2009-577 zo dňa 04.03.2010. Po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie povinný podal dňa 15.12.2010 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že pôvodným rozsudkom bolo povinnému uložené solidárne plniť trovy konania oprávnenému spolu

s ďalšími povinnými a preto má za to, že oprávnený sa nemal domáhať vykonania exekúcie takýmto
spôsobom, ale mal podať spoločný návrh na vykonanie exekúcie, a pokiaľ sa tak nestalo, malo byť
konanie spojené. Ako hlavný dôvod podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný uviedol skutočnosť,
že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané na základe kompenzácie. Oprávnený mal
záväzok voči U. O. presahujúci jeho pohľadávku voči povinnému a preto povinný odkúpil pohľadávky
obce voči oprávnenému vzniknuté na daniach z nehnuteľnosti a príslušnom penále vo výške sumy

vymáhanej v exekučnom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.4.2010, ktorá
bol zaslaná oprávnenému a aj jeho právnemu zástupcovi oprávneného. Uviedol, že súčasne bola
vznesená kompenzačná námietka a oprávnenému bolo dňa 30.4.2010 oznámené, že započítané
pohľadávky zanikajú ku dňu 30.4.2010 zápočtom. Povinný zároveň namietal, že nakoľko oprávnený je
značne zadlžený a je proti nemu vedených viacero exekučných konaní, bolo jeho povinnosťou oznámiť
povinnému vznik pohľadávky a nemal podávať návrh na vykonanie exekúcie. Ak tak nepostupoval, konal

v rozpore s § 3 ods. 1 OZ. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný
vo svojom návrhu poukázal na rozsudky, v ktorých bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému spolu s
ďalšímitromiúčastníkmikonaniatrovykonanianaúčetprávnehozástupcuoprávneného. Spoukázaním
na § 511 OZ uviedol, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov, pričom máprávo voľby od ktorého dlžníka bude požadovať plnenie a v akej výške. Zdôraznil, že súd prvého stupňa
vo výroku zaviazal povinného spolu A. T.. J. Y., T.. J. Y. Q. O. K. nahradiť oprávnenému trovy konania
na účet právneho zástupcu oprávneného taktiež odvolací súd zavial vo svojom rozsudku povinného

na náhradu trov odvolacieho konania oprávneného advokátovi oprávneného. S poukázaním na § 149
OZ uviedol, že náhrada trov konania prvostupňového a odvolacieho súdu je účelovo určená právnemu
zástupcovi oprávneného JUDr. Jánovi Sitarčíkovi, a teda povinný mal povinnosť uhradiť trovy konania
splnomocnenému advokátovi oprávneného a nie B. Y. ako oprávnenému. Vzhľadom na uvedené je
oprávnený toho názoru, že na uvedený záväzok sa nemôže vzťahovať kompenzačná námietka urobená

listom zo dňa 30.4.2010 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2010. Žiadal preto
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a zaviazať povinného na znášanie trov právneho
zastúpenia.

Súd prvého stupňa z predložených listinných dôkazov zistil, že povinný bol rozsudkom Okresného
súdu Rožňava č.k. 5C/771/1995-530 zo dňa 27.4.2009 zaviazaný spolu s T.. J. Y., T.. J. Y. Q. O. K.
nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 11.601,86 eur na účet právneho zástupcu oprávneného

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/285/2009-577 zo dňa 04.03.2010 bola povinnému
uložená povinnosť navyše oproti trovám prvostupňového konania spolu s T.. J. Y., T.. J. Y. Q. O. K.
nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 519,80 eur, avšak v tejto časti bola povinnosť uložená
spoločne a nerozdielne. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným a sumu trov, na
ktorých plnenie boli zaviazaní, rozdelil v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že od každého z

nich vymáha sumu 3 030,42 eur. V ďalšom mal za zistené, že povinný odkúpil zmluvou o odplatnom
postúpení pohľadávok zo dňa 30.04.2010 od U. O. pohľadávky vzniknuté na nezaplatenej dani z
nehnuteľností obce, ktoré táto vyrubila oprávnenému Platobnými výmermi č. 52/2009 zo dňa 20.4.2009,
č. 52/2009 zo dňa 20.4.2009, č. 214/2008 zo dňa 17.3.2008, č. 84/2007 zo dňa 05.3.2007, č. 36/2005
zo dňa 19.4.2005, č. 19/2004 zo dňa 06.9.2004, č. 8/1998 zo dňa 05.2.1998, č. 21P/1997 zo dňa

14.7.1997, č. 22P/1997 zo dňa 14.7.1997, č. 23P/1997 zo dňa 14.7.1997, č. 13/1997 zo dňa 13.3.1997,
č. 16/1996 zo dňa 07.3.1996, č. 17/1996 zo dňa 07.3.1996 proti oprávnenému v celkovej výške 3
030,42 eur, teda vo výške istiny vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Povinný následne v ten
istý deň t.j. 30.4.2010 v zmysle zmluvy zaslal oprávnenému oznámenie o jednostrannom započítaní
pohľadávok ku dňu 30.4.2010, ktoré obsahovalo informácie o výške započítaných pohľadávok, o ich

základe a informácie o pohľadávke proti ktorej boli pohľadávky započítané, a vzhľadom na uvedené
považoval súd prvého stupňa pohľadávky za účinne započítané. S poukázaním na § 580 OZ uviedol,
že započítanie je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka,
nakoľko ho možno vykonať aj proti jeho vôli a započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky
stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. V ďalšom uviedol,

že pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že sa pri vymáhanej pohľadávke jedná o trovy konania priznané
právnemuzástupcovioprávneného,tedaadvokátovianieoprávnenému,apretonepovažuje predmetné
započítanie povinného za relevantné, nakoľko sa týkalo pohľadávky proti oprávnenému samotnému
a nie proti právnemu zástupcovi oprávneného. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v zmysle judikatúry
určenie, že trovy konania sa platia advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta, advokát

nemôže preto vlastným menom vymáhať nárok na trovy cestou výkonu rozhodnutia, a preto súd
vychádzal z konštrukcie, že trovy konania patria účastníkovi a advokát, ktorý ho zastupuje je len ich
platobným miestom. Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa zato, že v danom prípade mohlo dôjsť
k započítaniu pohľadávok na trovách konania voči oprávnenému. Záverom s poukázaním na § 57, §
58 Exekučného poriadku považoval za preukázané, že na vymáhanej pohľadávke došlo k započítaniu

zo strany povinného dňa 30.4.2010, teda pred začatím exekúcie (dňa 6.9.2010), čím došlo k zániku
pohľadávky, v dôsledku čoho odpadol dôvod vedenia predmetnej exekúcie, preto návrhu povinného
na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku vyhovel. O trovách
exekúcierozhodolpodľa§196,§200ods.1,2Exekučnéhoporiadkuasúdnejexekútorke trovyexekúcie
nepriznal.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a zaviazať
oprávneného na znášanie trov právneho zastúpenia alebo alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň súd prvého stupňa nepoužilsprávne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením, že oznámenie o započítaní obsahovalo všetky informácie o započítaných pohľadávkach,
o ich základe a informácie o pohľadávke proti ktorej boli započítané. Oprávnený ako aj jeho právny

zástupca sa o tom, aké pohľadávky povinný odkúpil od U. O. až dňa 31.1.2011 z listu konajúceho súdu,
nakoľko ich špecifikácia nebola súčasťou zmluvy a žiadna príloha nebola oprávnenému doručená listom
zo dňa 30.4.2010. Má za to, že povinný v konaní nepreukázal, že by oprávnenému, resp. jeho advokátovi
zaslal špecifikáciu pohľadávok, ktorých sa započítanie týka. V ďalšom citoval ustanovenie § 65b ods. 1
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a dôvodil, že nakoľko oprávnený nie je v konkurze

ani v likvidácii a povinný nie je ani právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu, nemohlo v
danom prípade dôjsť ani k platnému postúpeniu daňovej pohľadávky. Z uvedeného teda oprávnený má
za to, že nemohlo dôjsť ani k započítaniu zo strany povinného dňa 30.4.2010 ako to uviedol súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení a rovnako ani k zániku práva priznaného rozsudkom Okresného súdu
Rožňava č.k. 5C 771/1995-530 zo dňa 27.4.2009 a krajského súdu Košice č.k. 2Co 285/2009-577 zo
dňa 4.3.2010. Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 128,80 eur.

K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný, ktorý navrhol odvolanie oprávneného ako
nedôvodné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že na
základe právnej normy, na ktorú sa oprávnený v odvolaní odvoláva, nie je možné posúdiť daný prípad,
keďže uvedené ustanovenie sa dotýka len postúpenia daňovej pohľadávky pre daňový a colný úrad, nie
všetkých správcov dane. Opätovne zdôraznil, že zmluvu o postúpení pohľadávok spolu so zoznamom

postúpených pohľadávok oprávnenému doručil a to doporučenou zásielkou, o čom predložil doklad a
pre prípad, že oprávnený naďalej trvá na uvedenej námietke, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom
svedka T.. J.G. Y., T.. J. Y. Q. I. K., keďže uvedené osoby boli prítomné pri tom, keď sa do obálky dávali
obe tieto listiny a O.. K. to osobne kontrolovala.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote

(§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť a napadnuté uznesenie potvrdil
ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania dospel k záveru, že správne a presvedčivé sú
dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, aj pokiaľ
ide právne posúdenie veci. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, a preto na

zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací
súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je daný dôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Na doplnenie uvádza
nasledovné:

V danom prípade neobstojí námietka oprávneného, že o tom, aké pohľadávky povinný odkúpil od obce
Plešivec sa dozvedel až z listu konajúceho súdu dňa 31.1.2011. Odvolací súd mal za preukázané,
že oprávnenému ako aj jeho právnemu zástupcovi bola Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky
spolu s prílohou obsahujúcou zoznam postúpených pohľadávok doručená ešte dňa 10.5.2010 (poštové
doručenky predložené povinným na výzvu súdu ). V zmysle ustanovenia čl. I ods. 1 Zmluvy o odplatnom

postúpení, pohľadávka ktorá bola predmetom zmluvy je daň z nehnuteľnosti a príslušné penále
(špecifikované v prílohe k Zmluve).V ďalšom odvolací súd uvádza, že ako to správne uviedol vo svojom vyjadrení povinný, oprávneným
aplikované ustanovenie § 65b ods. 1 zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov sa na daný
prípad nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie pojednáva o pohľadávkach daňových a colných

úradov a nie obce, ako je to v danom prípade.

Vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1
O.s.p. Odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.