Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228221
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109228221.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu U. Q., A.. XX.X.XXXX, W. Q. F., Ú. - E. XX, zastúpeného
JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému D. W., A..
XX.X.XXXX, W. Q. E., P. X, Č. H., zastúpenému JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Floriánska 19, v konaní o zaplatenie 8.296,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4. novembra 2014 č.k. 38C/80/2010-193 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému a vo
výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 76,36 eura, k rukám
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Weiczena, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 2.057,44 eura a iné trovy konania v sume 100 eur
za zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania a sumu 497,50 eura za zaplatený súdny
poplatok za odpor, k rukám jeho advokáta JUDr. Milana Weiczena, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Do pätnástich dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 317,92 eura.

V odôvodnení uviedol, že žalobca svoju žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia

8.296,26 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, zobral v celom rozsahu späť písomným
podaním doručeným súdu dňa 9.10.2014 a pretože žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa
30.10.2014 oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí, podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie v celom
rozsahu zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 137, § 146 ods. 2, § 151 ods.1 O.s.p.. Z
obsahu spisu mal za preukázané, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaného,

práve naopak, žalobca tým, že zobral návrh na začatie konania späť, zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, pričom i z vykonaného znaleckého dokazovania jasne vyplýva, že žalobu podal nedôvodne.
Na základe uvedeného potom uzavrel, že právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle § 146
ods. 2 O.s.p. žalovanému, ktorému priznal plnú náhradu iných trov konania, a to v sume 100 eura
za zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania a sumu 497,50 eura za zaplatený súdny
poplatok za odpor proti platobnému rozkazu a náhradu trov jeho právneho zastúpenia. Trovy právneho

zastúpenia žalovanému priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 2.057,44eura,vychádzajúcpriichvyčíslenízvýpočtovéhozákladu8.296,26eura,ztarifnejodmenyzajedenúkon
právnej služby vo výške 237,34 eura, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia dňa 12.3.2010
+ režijný paušál za rok 2010 v sume 7,21 eura, písomné podanie odpor proti platobnému rozkazu

dňa 22.3.2010 + režijný paušál za rok 2010 v sume 7,21 eura, účasť na pojednávaní dňa 27.1.2012,
17.5.2012 a dňa 24.10.2012 + 3x režijný paušál za rok 2012 v sume 7,63 eura, písomné podanie dňa
19.9.2013 + režijný paušál za rok 2013 v sume 7,81 eura, písomné podanie - vyjadrenie k späťvzatiu
návrhu + režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 eura, zvýšené o 20 % DPH.

Výrok o trovách štátu odôvodnil aplikáciou ust. § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy štátu predstavujú

znalečné, ktoré bolo z finančných prostriedkov štátu vyplatené na základe uznesenia zo dňa 12.6.2013
č.k. 38C/80/2010-172 v rozsahu 317,92 eura znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
(identifikácia pisateľa) PhDr. Igorovi Grajcarovi za znalecký posudok č. 4/2014, ktorý v tejto veci
vypracoval.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti jeho výroku o trovách konania a štátu, podal včas odvolanie žalobca
z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ako

i podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť uznesenie v jeho napadnutých výrokoch tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania alebo uznesenie v napadnutom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predovšetkým namietol správnosť aplikácie § 146 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa, majúc za to, že
v danom prípade na náhradu trov konania nemá právo ani jeden z účastníkov konania. Poukazom na

rozhodnutia Najvyššieho súdu (sp. zn. 3Sžf/30/2010, 3MCdo/5/2006, 7MCdo/4/2010, 5Cdo/144/2010),
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/97 z 22.5.1997, znenie § 126 ods. 1, § 143 a §
150 ods. 1 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že nemal relevantné podklady, na základe ktorých by
mohol skonštatovať, že žaloba bola podaná nedôvodne, pretože k tomuto záveru možno dôjsť až
prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím, a neprihliadol ani na postoj žalovaného v konaní. Uviedol,

že o mimosúdne vyriešenie situácie žalovaný nemal záujem, hoci v odpore proti platobnému rozkazu
potvrdil existenciu vzájomného záväzkového vzťahu a nezúčastnil sa osobne ani jedného pojednávania,
pojednávania opakovane žiadal odročiť, pričom znaleckým dokazovaním nebolo ani vyvrátené ale ani
potvrdené, že do relevantného dokladu nebolo zasahované, čím sa súdne konanie dostalo do bodu,
kedy tvrdenia účastníkov nebolo možné dôkaznými prostriedkami preukázať. Napokon uviedol, že za

procesný úkon vyjadrenia k späťvzatiu žaloby žalovanému náhrada trov právneho zastúpenia nepatrí.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie v jeho napadnutých výrokoch ako
vecne správne a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eura, a to za
vyjadrenie k odvolaniu v sume 237,34 eura, paušálnu náhradu hotových výdavkov v sume 8,04 eura a
20 % DPH v sume 49,08 eura. Vyjadril nesúhlas s dôvodmi odvolania žalobcu. Pripomenul, že žalobca

vzal svoju žalobu späť potom, ako výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré bolo veci vykonané na
návrh žalobcu, bolo jednoznačné konštatovanie znalca, že sporný podpis na príjmovom doklade zo dňa
5.12.2008 je jednoznačne pravým, vlastnoručným podpisom žalobcu. K tomuto záveru pritom znalec
dospel posúdením jeho originálu, ktorý predložil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2014 sa potom
okrem vyjadrenia k samotnému späťvzatiu žaloby žalobcom, súčasne pomerne rozsiahlo argumentoval

k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania i k tomu, že zákonné predpoklady na využitie ust.
§ 150 O.s.p. v danej veci neboli naplnené. Mal za to, že žalobca sám znemožnil konajúcemu súdu, aby
rozhodol meritórnym rozhodnutím o jeho nároku, ktorý od počiatku považoval za nedôvodný a preto súd
ani nemohol vziať na zreteľ, že „zmaril jeho snahu o mimosúdne urovnanie sporu.“ Doplnil, že v konaní
sa len zákonom predpísaným spôsobom bránil a nemôže mu byť na ujmu skutočnosť, že niektoré otázky

položené znalcovi zo strany žalobcu boli reálne nezodpovedateľné.

Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212
ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch o trovách konania a trovách štátu spolu s
konaním, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Súd prvého stupňa aplikoval na rozhodnutie o trovách konania účastníkov a štátu správne
procesnoprávne ustanovenie, prihliadol na všetky relevantné skutočnosti a aj správne o trovách
účastníkov i štátu rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody preskúmavanej časti uznesenia, na ktoré
v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

S poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu a len na zdôraznenie vecnej správnosti
preskúmavanej časti rozhodnutia, považuje za potrebné dodať nasledovné:

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania je podľa vety prvej ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
rozhodujúcim kritériom zavinenie účastníka konania. Pojem zavinenia je potrebné vykladať vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a dôsledkom toho je vznik trov

konania. Ust. § 146 ods. 2 in fine obsahuje potom výnimku z uvedeného pravidla spočívajúcu v tom, že
trovy konania nesmú ísť na ťarchu žalobcu v tých prípadoch, kedy bola dôvodne podaná žaloba vzatá
späť pre správanie druhého účastníka konania.

V posudzovanom prípade je z obsahu vyjadrení samotného žalobcu zrejmé, že vzal žalobu späť z
dôvodu výsledkov znaleckého dokazovania, z ktorého usúdil, že ďalšie zotrvanie v spore by bolo

neúčelné.Jetedazjavné,ženávrhžalobcunebolvzatýspäťpresprávaniežalovaného.Zadanejsituácie
to bol tak žalobca, ktorý svojim prejavom vôle zastavenie konania zavinil. Práve z týchto dôvodov je
preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa postupoval
správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2,
veta prvá O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia zastavenia konania výlučne z procesného

hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku a správny je i jeho záver, že v danej veci je žalobca povinný
nahradiť žalovanému trovy konania. Aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nebola zo strany súdu
prvého stupňa svojvoľná a zodpovedá ustálenej judikatúre súdov. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého
stupňavnapadnutejčastijasneazrozumiteľnepodávavýklad,akýmiúvahamisasúdspravoval,zakého
dôvodu a na základe akej právnej normy bolo vo veci rozhodnuté. Vo vyššie uvedenom procesnom

postupe prvostupňového súdu odvolací súd nezistil žiadne také pochybenie, ktoré by zakladalo by vadu
podľa § 205 ods. 2 písm. a) alebo b) O.s.p.

Žalobcovi nemožno prisvedčiť v tom, že v danej veci bolo potrebné o trovách konania a štátu rozhodnúť
tak, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá, s prihliadnutím na skutočnosť, že
o dôvodnosti podanej žaloby možno dôjsť až meritórnym prejednaním veci, pričom nie vlastnou vinou

nemohol preukázať svoj nárok, ako i na postoj žalovaného v konaní, ktorý nepristúpil na mimosúdne
urovnanie sporu a nepredložil originál dôkazu. Odvolací súd je toho názoru, že tieto námietky žalobcu
sú neodôvodnené. So žalobcom nemožno súhlasiť ani v tom, že mu náhrada trov právneho zastúpenia
nepatrí za procesný úkon vyjadrenia k späťvzatiu žaloby, nakoľko v tomto vyjadrení (zo dňa 30.10.2014)
súčasne pomerne rozsiahlo argumentoval k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania.

V posudzovanej veci práve s prihliadnutím na skutkové okolnosti (žalobca vzal svoju žalobu späť
potom, ako výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré bolo veci vykonané na jeho návrh, bolo
jednoznačnékonštatovanieznalca,žespornýpodpisnapríjmovomdokladezodňa5.12.2008jepravým,
vlastnoručným podpisom žalobcu) by bolo v rozpore s ochrannou funkciou občianskeho procesného
práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry žalovaného

spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých žalobca zasahoval. Právo na
priznanie primeranej a právnym predpisom stanovenej náhrady trov konania, ktoré žalovanému akoúspešnej strane v konaní vznikli, je totiž súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
o trovy právneho zastúpenia s právom na právnu pomoc v zmysle článku 37 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd.

Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi
trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden
úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 55,60 eura (polovica zo sumy 111,21 eura), podľa

ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.7.2013 a režijného paušálu za rok
2014 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,04 eura, zvýšené o 20% daň z pridanej hodnoty (§
18 ods. 3 cit. vyhl.) v čiastke 12,72 eura (20% DPH z 63,64 eura), spolu 76,36 eura, a to na účet jeho
právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.