Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708200324
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7708200324.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov: 1. P. C., nar. X.X.XXXX, G. XXX, 2. K. B., nar.
XX.XX.XXXX, G. XXX, 3. I. C., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, navrhovatelia v 1. až 3. rade zastúpení JUDr.
Gabrielou Borovskou, advokátkou, Kpt. Nálepku 20, Michalovce, proti odporcovi: C. T., B. 2, C., W.:
XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Martin Kostrej, advokát, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o plnenie zo
zmluvy o tichom spoločenstve, o odvolaní navrhovateľov v 1., 2., 3. rade proti rozsudku Okresného súdu

Michalovce č.k. 16Cb/5/2008-313 zo dňa 4.6.2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Navrhovateľom uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 10.032,63 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet

právneho zástupcu odporcu JUDr. Martina Kostreja, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v D. D.,
a.s., pobočka C..

Súdprvéhostupňatotorozhodnutieodôvodniltým,ževtejtoveciužsúdprvéhostupňarozhodolskorším
rozsudkom č.k. 16Cb/5/2008-228 zo dňa 15.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.1.2012 tak, že
nárok navrhovateľov, pokiaľ ide o právny základ, je opodstatnený. Z tohto právoplatného rozsudku
súdu prvého stupňa vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov - I. C. ako pôvodný navrhovateľ
uzatvoril s odporcom dňa 31.10.2003 zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa stal tichým

spoločníkom odporcu pri jeho podnikaní s kamiónom, ťahač značky K., EVČ: C s návesom značky
Schwarzmuller, EVČ: C Preukázané bolo aj to, že právny predchodca navrhovateľov dal odporcovi
pri uzatvorení tejto zmluvy o tichom spoločenstve peňažný vklad 670.000,00 Sk ako tichý spoločník.
Ďalej bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľov žiadal odporcu listom zo 17.8.2006 o
nahliadnutie do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov za rok 2003, 2004 a 2005 a to
za účelom stanovenia jeho podielu na zisku, prípadne na strate z predmetného podnikania. Aj ďalšími

listami zo 7.9.2006 a 30.12.2007 žiadal o tieto doklady a záznamy a v liste z 30.12.2007 žiadal odporcu
už aj o vrátenie vkladu. Odporca odmietol, aby navrhovateľ nahliadol
do týchto dokladov.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.8.2010 pripustil zmenu petitu návrhu na základe návrhu
navrhovateľov tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 22.240,35 eur (670.000,00 Sk) titulom
vrátenia vkladu a zaplatenie 11.053,57 eur ako podielu na zisku z tohto

podnikania tichého spoločníka. Po tejto zmene petitu návrhu sa súd prvého stupňa v ďalšom konanízaoberal tým, či navrhovatelia ako právni nástupcovia tichého spoločníka majú nárok na vrátenie vkladu,
ktorý bol vložený do podnikania odporcu a či im patrí aj podiel na zisku z tohto podnikania. Z toho dôvodu
súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru ekonomika a manažment, odvetvie

účtovníctvo a daňovníctvo a ustanovil súdneho znalca W.. I. O.. Z podaného znaleckého posudku
súdnym znalcom W.. I. O. č. 7/2013 vyplýva, že za obdobie rokov 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007
bol celkový hospodársky výsledok odporcu záporný a v rozsahu 1/3 vkladu odporcu predstavoval - 42
846,36 eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 673 Obchodného zákonníka, ktorý
upravuje zmluvu o tichom spoločenstve, podľa § 675 ods. 1 Obchodného zákonníka o oprávnení

tichého spoločníka nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa
podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom, podľa §§ 675, 676, 677, 679, 680, 681 Obchodného
zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca
navrhovateľov I. C. svojím vkladom 670.000,00 Sk sa ako tichý spoločník podieľal na podnikaní odporcu
a to stratou v jednotlivých rokoch 2003 až 2007 a jeho podiel na strate predstavoval

2.647,94 eur. Odporca nedosiahol zisk vo svojom podnikaní, na ktorom sa podieľal právny predchodca
navrhovateľov, preto súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na zaplatenie podielu na zisku
11.053,57 eur. Súd prvého stupňa zamietol aj návrh navrhovateľov o vrátenie vkladu 22.240,45 eur,
pretože ich právny predchodca ako tichý spoločník pri zániku zmluvy už tento vklad nemal podľa § 680
Obchodného zákonníka, pretože jeho vklad zanikol postupným znižovaním pri strate na podnikaní v

rokoch 2003 až 2006.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a pre dôvod hodný osobitného
zreteľa priznal úspešnému odporcovi iba čiastočnú náhradu trov konania, a to 2/3 z jeho
celkových trov. Uviedol, že podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd, za
dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle citovaného § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý odporcovi ako
úspešnému účastníkovi, nepriznal celú náhradu trov konania, ale iba jej časť, v tomto prípade považoval
tú skutočnosť, že odporca až do právoplatnosti medzitímneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o tom,

že základ nároku je daný, teda že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľov zmluvu o
tichom spoločenstve, zotrvával na procesnom stanovisku, že takúto zmluvu neuzavrel. Pre tento jeho
procesný postoj v konaní súd musel vykonať rozsiahle dokazovanie ohľadne zistenia, či je daný základ
nároku, teda či bola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, z ktorej si navrhovatelia vyvodzujú
svoje nároky, a až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku - teda ustálení, že je daný základ nároku

- súd rozhodoval aj o výške nárokov. Pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľov a odporcu, tieto
neboli dôvodom hodným osobitného zreteľa, keďže ich majetkové pomery sú porovnateľné, vzhľadom
na predložené listinné doklady. Odporcovi bola priznaná 2/3 náhrada trov konania za zložený preddavok
na trovy znaleckého dokazovania v sume 1.175, 25 eur (celkovo odporca zložil v konaní 1.762,87 eur
na znalecké dokazovanie a to 265,55 eur + 300,00 eur + 1.197,32 eur). Ďalej bola priznaná odporcovi

2/3 náhrada trov za právne zastúpenie advokátom JUDr. Martinom Kostrejom v sume 5.712,14 eur v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, pričom súd vychádzal z celkovej
náhrady týchto trov v sume 8 568,21 eur a to za tieto úkony právnej služby: za prevzatie a prípravu
zastúpenia zo dňa 1.2.2011 vrátane prvej porady s klientom zo dňa 1.2.2011 - 486,29 eur, za písomné
vyjadrenie na Okresnom súde Michalovce zo dňa 7.2.2011 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní pred

Okresným súdom Michalovce dňa 15.4.2011 - 486,29 eur, za poradu s klientom v sídle
advokátskej kancelárie zo dňa 30.5.2011 - 324,19 eur, za odvolanie sa proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 1.6.2011 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Michalovce
dňa 18.4.2012 - 486,29 eur, za štúdium spisu na Okresnom súde Michalovce dňa 30.5.2012 - 486,29
eur, za písomné oznámenie na Okresnom súde Michalovce dňa 4.6.2012 - 486,29 eur, za písomné

vyjadrenie na základe výzvy súdu zo dňa 8.1.2013 - 486,29 eur, za poradu s klientom v sídle advokátskej
kancelárie zo dňa 13.8.2013 - 324,19 eur, za písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa
16.8.2013 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Michalovce dňa 6.11.2013
- 486,29 eur, za písomné stanovisko adresované M. C. dňa 28.11.2013 - 486,29 eur, za účasť napojednávaní pred Okresným súdom Michalovce dňa 15.1.2014 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní
pred Okresným súdom Michalovce dňa 12.3.2014 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní pred Okresným
súdom Michalovce dňa 4.4.2014 - 486,29 eur, za písomné stanovisko k vyjadreniu žalobcov zo dňa

19.5.2014 - 486,29 eur, za účasť na pojednávaní pred OS Michalovce dňa 4.6.2014 - 486,29 eur. Za
právne zastúpenie predchádzajúcim právnym zástupcom odporcu - advokátom JUDr. Jánom Kizivatom,
Advokátska kancelária Michalovce bola priznaná 2/3 náhrada v sume 3.145,24 eur, vychádzajúc z
celkovo priznanej náhrady za uvedené zastúpenie podľa vyhl. o odmenách a náhradách advokátov v
sume 4.717,86 eur za tieto úkony právnej služby: za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20.12.2007

- 386,71 eur, za spracovanie a podanie písomného stanoviska protistrane dňa 1.1.2008 - 386,71 eur,
za spracovanie a podanie vyjadrenia k návrhu dňa 25.3.2008 - 386,71 eur, za účasť na pojednávaní
pred Okresným súdom Michalovce dňa 11.6.2008 - 386,71 eur, za štúdium spisu na Okresnom súde
Michalovcedňa18.6.2008-386,71eur, zaúčasťnapojednávanípredOkresnýmsúdomMichalovcedňa
7.5.2010 - 386,71 eur, za spracovanie a podanie písomného vyjadrenia na Okresnom súde Michalovce
dňa 13.5.2010 - 386,71 eur, za poradu s klientom dňa 26.8.2010 - 386,71 eur, za účasť na pojednávaní

pred Okresným súdom Michalovce dňa 27.8.2010 - 386,71 eur, za spracovanie a podanie písomného
vyjadrenia na Okresnom súde Michalovce dňa 27.9.2010 - 386,71 eur a za režijný paušál: 1 x 5,91 eur
+ 5x 6,31 eur + 5x 7,21 eur = 73,51 eur, k tomu 20 % DPH. Advokát si vyúčtoval celkovo náhradu v
sume 5.104,57 eur, ale za poradu s klientom zo dňa 13.5.2008 mu súd vyúčtovanú náhradu v sume
386,71 eur s 20 % DPH nepriznal, nakoľko nepredložil právny zástupca doklad ohľadne tohto úkonu.

Odporcovi súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené priznal náhradu trov konania vo výške 2/3
z jeho celkových trov, čiže v sume 10.032,63 eur (3.145,24 eur za právne zastúpenie JUDr. Kizivatom
+5.712,14 eur za právne zastúpenie JUDr. Kostrejom+ 1.175,25 eur za trovy znaleckého dokazovania).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia a to vo výroku o
náhrade trov konania. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvého stupňa na vec správne aplikoval
ustanovenie§150O.s.p.,avšaknesprávnetentoprávnypredpisvyložil.Uviedli,žesúdprirozhodovanío
trovách konania podľa § 150 O.s.p. musí prihliadať tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. V tejto prejednávanej veci súd nepriznal odporcovi náhradu
trov konania v rozsahu 1/3, priznal iba v rozsahu 2/3. Súd týmto rozhodnutím pochybil a odporcovi

nemal priznať náhradu trov konania celkom. Súd správne vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného
zreteľa postoj odporcu k veci, ktorý až do právoplatnosti medzitímneho rozsudku zotrvával na svojom
stanovisku, že zmluvu o tichom spoločenstve s právnym predchodcom navrhovateľov neuzatvoril. Toto
je tak podstatnou skutočnosťou, pre ktorú mal súd nepriznať odporcovi náhradu nákladov ani sčasti. K
celému súdnemu sporu došlo len pre tento postoj odporcu, ktorého právny predchodca navrhovateľov

opakovane písomne vyzýval, aby mu umožnil nahliadnuť do účtovných dokladov, avšak odporca mu
to neumožnil a na jeho písomné výzvy nereagoval. Taktiež po podaní žaloby odporca stále neumožnil
právnemu predchodcovi navrhovateľov nahliadnuť do účtovných dokladov. Len pre tento nepochopiteľný
postoj odporcu, došlo k súdnemu sporu a ku komplikovanému dokazovaniu, spojenému s vysokými
nákladmi. Odporca pri prvom úkone, ktorý mu patril, neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by

predišli rozsiahlemu a finančne nákladnému dokazovaniu. Navrhovatelia ani ich právny predchodca
nemali inú možnosť potom ako boli vložené ich peniaze do podnikania odporcu, ako sa domáhať žalobou
na súde svojich práv, pretože odporca s právnym predchodcom navrhovateľov odmietol komunikovať
a ešte aj popieral, že došlo k vloženiu peňažných prostriedkov do jeho podnikania zo strany právneho
predchodcu navrhovateľov. Preto je čiastočné priznanie náhrady trov konania odporcovi, dokonca vo

výške 2/3 v rozpore s dobrými mravmi. Trovy odporcovi vznikli len pre jeho postoj k veci.
Pre tento jeho postoj vznikli aj navrhovateľom pomerne vysoké náklady na trovách právneho zastúpenia
a tieto trovy si musia navrhovatelia znášať sami. Preto ďalšou skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa,
pre ktorú je na mieste aplikovanie ustanovenia § 150 O.s.p. aj to, že navrhovatelia vstúpili do konania ako
právny nástupcovia po svojom právnom predchodcovi a s touto skutočnosťou sa súd pri rozhodovaní

o trovách konania vôbec nevysporiadal. Navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v druhom výroku o trovách konania tak, že odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

Odvolanie navrhovateľov bolo odporcovi doručené 11.9.2014, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,

na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti trovám
konania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.

Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa na prejednávanú vec, aj keď správne aplikoval
citované ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania, nesprávne však rozhodol, ak

úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 2/3 a to vo výške 10.032,63 eur a na ich
náhradu zaviazal navrhovateľov.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania, ak postupoval podľa citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Taktiež ako navrhovatelia v
odvolaní uviedli, považuje za nesprávne, ak súd prvého stupňa úspešnému odporcovi priznal čiastočnú

náhradu trov konania vo výške 10.032,63 eur napriek aplikovaniu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Toto
zákonné ustanovenie umožňuje, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, že úspešnému účastníkovi
nemusí priznať náhradu trov konania v celom rozsahu, ale iba sčasti, ako to bolo v tejto prejednávanej
veci.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania v súdnom konaní prichádza do úvahy

v tom prípade, keď sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak v konaní
sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania nepriznal účastníkovi konania
celkom alebo sčasti. Musí ísť o celkom výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci ako aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súd taktiež podľa druhej vety citovaného ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p. prihliadne na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, teda či bol procesne disciplinovaný. Ak v celom
rozsahu úspešný účastník v konaní - odporca v prejednávanej veci neuviedol všetky okolnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril a jeho obrana v konaní mala za následok navyšovanie trov konania,
toto má za následok, že je potrebná aj aplikácia ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd
úspešnému účastníkovi konania neprizná tie trovy konania, ktoré by mu neboli vznikli, ak by ich nebol

spôsobil svojím zavineným procesným postupom v konaní.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že úspešný odporca v tomto konaní, potom ako právny predchodca
navrhovateľov I. C. podal dňa 16.1.2008 návrh na zaplatenie 670.000,00 Sk zo zmluvy o tichom
spoločenstve zo dňa 3.10.2003, odporca na prvom nariadenom pojednávaní dňa 11.6.2008 namietol,
že nikdy predmetnú zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 3.10.2003 nepodpísal a jeho podpis na

tejto zmluve je sfalšovaný. Navrhol preto vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu
odporcu. Súd prvého stupňa preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou G.. G.. R.
D., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, aby podala posudok o tom, či podpisodporcu na zmluve o tichom spoločenstve je jeho podpisom. Zo záverov podaného znaleckého posudku
súdnou znalkyňou G.. G.. R. D. vyplýva, že podpis na origináli zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa
3.10.2003 na jej poslednej strane pri mene C. T. je podpisom odporcu. Súd prvého stupňa preto

rozhodol na základe záverov tohto znaleckého posudku. So závermi tohto znaleckého posudku odporca
nesúhlasil. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol medzitímnym rozsudkom č.k. 16Cb/5/2008-228 zo
dňa 15.4.2011 tak, že nárok navrhovateľov, pokiaľ ide o právny základ, je opodstatnený. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol odvolací súd - Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č.k. 4Cob/52/2011-252 zo dňa 25.11.2011 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Po tomto rozhodnutí súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu o základe predmetu konania, teda o
určenie, či zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľov a odporcom dňa 3.10.2003 je platná alebo nie, odporca až v tomto štádiu konania,
predniesol ďalšiu svoju obranu ohľadom toho, že v podnikaní nedosiahol zisk a uviedol, že pre určenie
výšky podielu na strate alebo zisku odporcu za jednotlivé roky a pre určenie nároku navrhovateľov na
vyplatenie ich podielu ako tichého spoločníka na podnikanie odporcu je potrebné vykonať znalecké

dokazovanie z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a možno túto
výšku ustáliť jedine týmto odborným znaleckým dokazovaním. Súd prvého stupňa tento návrh odporcu
akceptoval a vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia účtovníctvo a
daňovníctvo,odborekonómiaamanažmentasúdomurčenýsúdnyznalecW..I.O.vosvojomznaleckom
posudku, ktorý doručil súdu prvého stupňa dňa 26.6.2013 určil, že za rozhodné obdobie rokov 2003 -

2007 bol hospodárky výsledok odporcu v jeho podnikaní s predmetným ťahačom a návesom záporný,
teda odporca vykázal stratu vo svojom podnikaní. Na základe tohto znaleckého posudku, s ktorým
odporca súhlasil, súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh navrhovateľov o vyplatenie podielu na zisku
odporcu a vrátenie podielu tichého spoločníka zamietol.

Toto zložité dokazovanie vo veci dvomi znaleckými posudkami, výsluchmi svedkov a viacerými

písomnými podaniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vrátane ich účasti na pojednávaní
prispeli k tomu, že trovy konania na strane úspešného odporcu narástli na sumu 1.175,25 eur titulom
trov znaleckého dokazovania, 5.712,14 eur titulom trov právneho zastúpenia odporcu advokátom JUDr.
MilanomKostrejom,vsume4.717,86eureurtitulomtrovprávnehozastúpeniaodporcuadvokátomJUDr.
Jánom Kizivatom.

Odvolací súd považoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľov v odvolaní, že ich právny predchodca - otec
I. C. ako tichý spoločník bol nútený podať predmetnú žalobu o vyplatenie podielu tichého
spoločníka proti odporcovi z toho dôvodu, že odporca mu odmietol nahliadnuť do účtovných dokladov
odporcu a poskytnúť mu informácie o výške zisku alebo straty na podnikaní navrhovateľa u odporcu ako
tichého spoločníka v rozpore s ustanovením § 675 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

Toto vyplýva zo žiadosti právnej zástupkyne právneho predchodcu navrhovateľov I.. N. J. zo 17.8.2006
adresovanej odporcovi, aby umožnil právnemu predchodcovi navrhovateľov nahliadnuť do obchodných
dokladov účtovných záznamov na základe zmluvy o tichom spoločenstve z
3.10.2003, z ďalšej žiadosti - urgencie zo 7.9.2006 a následne z výpovede navrhovateľa zmluvy o
tichom spoločenstve z 12.4.2007 (č.l. 6), ktorá bola podaná na poštu 12.4.2007 ako to vyplýva z

poštového podacieho lístka. Odporca v konaní nenamietal prevzatie týchto dokladov, počas celého
konania namietal pravosť svojho podpisu na predmetnej zmluve o tichom
spoločenstve, následne, ak sa v konaní znaleckým dokazovaním preukázalo, že podpis na predmetnej
zmluve o tichom spoločenstve je podpisom odporcu, odporca vznášal ďalšie námietky, čo vyžiadalo
ďalšie znalecké dokazovanie a ďalšie trovy konania. Ak by si bol odporca splnil svoju povinnosť, ktorú

mu ukladá ustanovenie § 675 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka o povinnosti podnikateľa poskytnúť
tichému spoločníkovi na jeho požiadanie informácie o vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa
podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve
a poskytol mu kópiu účtovnej závierky, nebolo by nutné v konaní preukazovať znaleckým posudkom z
odboru ekonomika a manažment, odboru účtovníctvo a daňovníctvo, či odporca ako podnikateľ vykázal

v rozhodnom období vo svojom podnikaní stratu alebo zisk. Práve takýto odmietavý postoj odporcu
v celom konaní a jeho neuvedenie všetkých skutočností a dôkazov pri prvom úkone, ktorý mu patril,
spôsobili všetky trovy tohto konania. Odporca v konaní svojím negatívnym postojom preukázal, že nikdy
navrhovateľovi neumožnil nahliadnuť do svojich dokladov a nepredišiel tak tomuto súdnemu konaniu, vktorom vznikli vysoké súdne trovy. Preto je tu na mieste aplikovanie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. o
trovách konania a nepriznať odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania ani
sčasti. Navrhovateľom vznikli taktiež značné trovy tohto konania, ktoré sú povinní znášať sami, pretože

taktiež v súdnom konaní od začiatku mali zvoleného právneho zástupcu z radov advokátov a platili v
tomto súdnom konaní súdne poplatky a trovy znaleckého dokazovania.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, ak pri aplikovaní
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. o trovách konania priznal úspešnému odporcovi sčasti náhradu trov
konania v rozsahu 2/3 trov, ktoré mu vznikli, pretože pre horeuvedený postoj odporcu je dôvod preto,
aby súd úspešnému odporcovi výnimočne nepriznal náhradu trov konania celkom.

Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že odporcovi, ktorý mal v tomto konaní úspech v celom
rozsahu, nepriznáva náhradu trov konania.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením§224ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretože

v tomto odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia, avšak navrhovatelia si trovy konania neuplatnili,
preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania, okrem trov právneho zastúpenia im nevznikli, avšak
trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, preto im ich súd podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. nemohol priznať.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.