Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/307/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114217880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7114217880.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Y. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na V. ul. č. XX
toho času v V. D. G. K. O. B. S. na U. ul. č. X proti odporcovi Y. B. nar. XX.X.XXXX naposledy bývajúcemu
v S. na I. ul. č. X zomr. X.X.XXXX v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému Y. Š. nar. XX.X.XXXX o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I z 9.9.2014 č.k. 24C 201/2014-16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 19, § 103, § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. a ust. § 7 ods. 1,
2 vety prvej OZ a konštatoval, že jednou z podmienok konania je i spôsobilosť toho, kto bol označený

za účastníka, byť účastníkom konania. Takúto spôsobilosť má v zmysle ust. § 19 O.s.p. len ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka
vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vrátane spôsobilosti byť účastníkom
konania vzniká narodením a zaniká smrťou. V danom prípade bolo zistené, že odporca - fyzická osoba,
zomrel X.X.XXXX, čím zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred začatím konania,
pretoženávrhnazačatiekonaniaboldoručenýOkresnémusúduKošiceI9.7.2014.Ideotakýnedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a to ani postupom podľa ust. § 43 ods. 1, § 107, resp. §
92 O.s.p.. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam možno konštatovať, že v danom prípade strata
spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.
1 písm.c/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že žiada
prehodnotiť rozhodnutie, nakoľko označený otec Y. B. sa dostavil ešte v roku 2013 na Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Košiciach na Žižkovej ul. č. 21, kde do úradného záznamu prehlásil, že je
otcom mal. Y. Š.. Na základe uvedeného teda existuje aj písomný dôkaz, že zosnulý Y. B. je otcom mal.
Y. Š.Á.. V minulosti sa o dieťa spoločne starali. Nakoľko svoje správanie nezmenil - nadmieru požíval a
zneužíval alkoholické nápoje, ich spolužitie sa stalo neznesiteľné pre ňu, ako aj mal. Y..

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.Predmetom konania je určenie otcovstva k mal. Y. Š.. Návrh na začatie konania podala matka
maloletého, navrhovateľka, 9.7.2014. Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,

navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. V čase začatia konania však označený otec Y. B. už nežil, nakoľko
zomrel X.X.XXXX. Návrh na určenie otcovstva v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
možno podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou. Zo zákona je s týmto konaním spojené aj konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa podľa § 113 ods. 2 O.s.p., ak sa určuje otcovstvo k maloletému
dieťaťu. Ak podala žalobu o určenie otcovstva matka, potom dieťa nie je účastníkom konania o určenie

otcovstva, ale len konania o výchove a výžive s tým, že návrh smeruje proti domnelému otcovi. V
prípade, keď muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva (domnelý otec) zomrel pred podaním návrhu
na určenie otcovstva, je daný postup podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že
návrh na určenie otcovstva sa v takomto prípade podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
V tomto prípade je pasívne legitimovaný opatrovník označeného muža, ktorého však musí súd najprv
potencionálnemu otcovi ustanoviť v osobitnom konaní. Návrh nemôže smerovať proti zomrelému ani

proti zomrelému zastúpenému opatrovníkom. Príslušnosť súdu pre konanie o určenie otcovstva sa
bude následne riadiť miestom bydliska opatrovníka, nie miestom posledného bydliska potencionálneho
otca. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že pokiaľ návrh na určenie otcovstva nebol podaný za
života označeného (domnelého) otca dieťaťa, je potrebné, aby matka alebo dieťa podalo návrh na
určenie opatrovníka domnelému zomrelému otcovi v osobitnom konaní a následne môžu podať návrh

na určenie otcovstva k dieťaťu, ale len voči ustanovenému opatrovníkovi domnelého zomrelého otca.
Súd prvého stupňa preto správne a zákonne konanie zastavil, nakoľko odporca v čase podania návrhu
nemal procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania a ani spôsobilosť na právne úkony, pričom
ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, pretože Zákon o rodine obsahuje
špeciálne ustanovenia o určení otcovstva vo vzťahu k domnelému otcovi, ktorý zomrel pred podaním

návrhu na začatie konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.