Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/313/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611207383.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5 (predtým Údernícka 5), IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, (predtým Údernícka 5), IČO: 36 613 843, za ktorého ako konateľ koná advokát
Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: E. H., F. XX. J. XXXX, J. T. R. H. X, okres Spišská Nová Ves,
toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom E. H.Z., T. R. H. X, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, Sov. hrdinov 66, o 578,71 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3. júla 2013 č.k. 9C/154/2011-105 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 € a tieto

zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením z 3.
júla 2013 č.k. 9C/154/2011-105 nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola doručená súdu dňa 23. mája 2011. Dňa 1. decembra 2011
bolo okresnému súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods.

2 O.s.p. Uvedené oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28. decembra 2011.
Písomným podaním žalobcu zo dňa 20. decembra 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa
23. decembra 2011 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Žiadal konanie
zastaviť a vrátiť súdny poplatok z návrhu. Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený advokátom a
uplatnil si náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia.
Okresný súd podľa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 30. apríla 2013

č.k. 9Co/168/2012-102 skúmal účelnosť vynaložených trov konania uplatnených vedľajším účastníkom,
lebo táto zásada platí aj pri aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že úkon - príprava a
prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - v tomto prípade nemožno považovať za účelný
úkon právnej služby. Z oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného
vyplýva, že vedľajší účastník zároveň s oznámením o vstupe do konania požiadal o doručenie návrhu
s prílohami. Z tohto je zrejmé, že vstúpil do konania bez znalosti skutkových a právnych okolností v

prejednávanej veci, t.j. skôr ako poznal predmet konania a dôvody uplatnenej pohľadávky. Išlo teda len o
formálny úkon vedľajšieho účastníka, za ktorý nie je možné priznať odmenu pre advokáta. K späťvzatiu
žaloby žalobcu nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka. V čase spävzatia žaloby
žalobca nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a teda aby vedľajší účastník účelnebránil práva žalovaného. Úkon vedľajšieho účastníka príprava a prevzatie právneho zastúpenia nie je
úkonom potrebným na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní
vystupoval a preto vedľajší účastník nemá „nárok“ na náhradu trov konania za uvedený úkon.

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a priznať mu náhradu trov konania v sume 119,30 €. Okresný súd rozhodol podľa § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p. a podľa tohto ustanovenia mala mu byť priznaná náhrada trov konania. Z
napadnutého uznesenia nevyplýva, podľa akého ustanovenia mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Ak súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodu nevedomosti žalobcu o vstupe vedľajšieho účastníka

do konania poukázal na to, že táto situácia neodôvodňuje nepriznanie trov konania podľa § 146 ods.
2 prvá veta O.s.p. Nakoľko okresný súd konal s vedľajším účastníkom, aj vedľajší účastník konal so
súdom. Nemali by byť pochybnosti o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava
zastúpenia. V ďalšej časti odvolania poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré sa s touto otázkou
v rozhodnutiach vyporiadali.

Žalobcavpísomnomvyjadrenínaodvolanievedľajšiehoúčastníknavrholnapadnutéuzneseniepotvrdiť.

Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na sumu 32,28 € s DPH, pozostávajúcu z odmeny
vo výške 22,91 € a režijného paušálu 9,37 s DPH. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že vedľajší účastník
- Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil
do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, pričom tomuto bol

v konaní podľa § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník, pretože žalovaný sa zdržiava na
neznámommieste.Poznamenal,žezdruženievstupujedomnožstvakonaní,bezohľadunastavkonania
a vôľu žalovaného oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania, pričom pred zaslaním oznámenia nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol

žiadny dôvod, iba zbytočne navýši trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania a právneho
zastúpenia. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy, keďže tieto trovy neboli
účelne vynaložené.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
vedľajší účastník (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu

vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť.

Napadnuté uznesenie, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania je vecne
správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Aj keď podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval
na strane žalovaného, ktorý nezavinil zastavenie konania (§ 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.), rozhodol súd

prvého stupňa vecne správne, ak mu náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania vedľajšieho
účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené.

Pooboznámenísasobsahomspisuodvolacísúddospelkzáveru,žeúkonyvedľajšiehoúčastníkaneboli
nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného a zastavenie konania nebolo výsledkom pôsobenia
vedľajšieho účastníka v konaní.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii vyššie citovaného ustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla
nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v

príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti
takémuto tvrdenému nároku.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky.
V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy.

Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože
mal plný úspech, každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy,
ktoré boli označené ako nevyhnutné, tak aj pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia

nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne
skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné a treba
ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom, nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia mu nemožno priznať, ak jeho právny zástupca nevykonal úkony

nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na
rozhodnutie súdu.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno
priznaťibanáhraduúčelnevynaloženýchtrov,t.j.trovnevyhnutnýchnaúčelnébránenieprávaúčastníka,
na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovaného), a to s poukazom na vyššie citované

ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p..

V prejednávanej veci však nemožno trovy vyúčtované vedľajším účastníkom považovať za účelné, lebo
tieto neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného k predmetu konania.

Z obsahu spisu okresného súdu je zrejmé, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 23. mája 2011. Dňa 1.
decembra2011bolodoručenéokresnémusúduoznámenieovstupevedľajšiehoúčastníkaZdruženiena

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Ľuda Zúbka 2, Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778 do konania,
v ktorom „v hore označenej právnej veci prostredníctvom zástupcu na základe plnej moci registrovanej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves v správnom registri pod číslom 1 SprV406/2011 oznamujeme,
že podľa § 93 ods. 2 O.s.p., vstupujeme do konania na podporu účastníka (účastníčky) E. H.Č., ako
vedľajší účastník. Žiadame o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súčasne navrhujeme

priznať nám náhradu trov konania“.

Uvedené oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28. decembra 2011. Žalobca ale
písomným podaním zo dňa 20. decembra 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 23. decembra
2011 vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a navrhol konanie zastaviť a vrátiť súdny
poplatok.Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť skôr, než mu bolo doručené
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

Treba zdôrazniť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby sa oboznámil s predmetom

samotného konania, so skutkovými okolnosťami prípadu a bez toho, aby vo veci zaujal procesný postoj
k predmetu konania. Takýto vstup do konania nemožno hodnotiť inak ako „paušálny“ vstup.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania a najmä ak je
vedľajší účastník zastúpený advokátom bez toho, aby tento vo veci zaujal procesný postoj k predmetu
konania, skutočne navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana konkrétneho
spotrebiteľa (žalovaného), ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

Treba zdôrazniť, že inštitút vedľajšieho účastníka neslúži (len) „na ochranu tretích osôb (vedľajšieho
účastníka), ale má slúžiť na ochranu záujmov hlavného účastníka (v danom prípade žalovaného).

Vedľajší účastník v tomto konaní nevykonal žiaden úkon v prospech žalovaného, na strane ktorého
vystupoval, a ktorý by bol účelný. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za neúčelný aj úkon prevzatie
a príprava zastúpenia. Za tejto situácie vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania za ním účtované

úkony, nepatrí.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.

Účastníkmi odvolacieho konania boli iba vedľajší účastník a žalobca, keďže o právach a povinnostiach
žalovaného sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo, a predmetom odvolacieho konania bolo iba
rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu
trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami a tak ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho
neúspechu ukladať aj povinnosť nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu), t.j. odmena vo výške 8,30 € (jedna polovica zo 16,60 €) podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „citovanej vyhlášky“), pričom tarifnou hodnotou

vecijevýškatrovpožadovanýchvedľajšímúčastníkomvodvolanívovýške119,30€anáhradavýdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo
výške 7,81 € a 20 % DPH (3,22 €). Trovy odvolacieho konania boli reprezentované sumou 19,33 € (8,30
€ + 7,81 € + 3,22 €). Odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcovi Tomáš Kušnír, s.r.o. podľa § 149 ods. 1 O.s.p.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.