Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7114211820.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. B.Ú. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u
matkyzastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvTrebišovenaul.M.
R. Štefánika č. 73/23 na návrh otca C. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho X., O. Ú. XX/A F. J. zastúpeného
JUDr. Janou Závodskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Alžbetinej č.
3 za účasti matky A. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. C. na ul. D. č. XX Q. J. zastúpeného JUDr.
Andrejom Molnárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci na ul. Majlátha
č. 2581/14 v konaní o navrátenie maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I z 31.7.2014 č.k. 18P 77/2014-127 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie a nariadil návrat mal. I. B. A. nar. XX.X.XXXX v B. do miesta jeho obvyklého
pobytu v Maďarskej republike. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p..
Uviedol, že napadnutým uznesením konajúci súd zamietol jeho návrh a rozhodnutie odôvodnil tým, že
maloletý mal svoje opatrovnícke práva upravené na čas po rozvode manželstva podľa slovenského
právneho poriadku, teda maloletý nepatril do jurisdikcie maďarských súdov, z čoho možno vyvodiť, že
jeho obvyklý pobyt nebol na území Maďarskej republiky. Vzhľadom na predchádzajúce súdne konania
a právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré považovali miesto obvyklého pobytu maloletého a jeho matky
v A. C., teda na území Slovenskej republiky, konajúci súd uzavrel, že nemá právo skúmať miesto
obvyklého pobytu maloletého, ktorým je územie Slovenskej republiky na základe dohody rodičov. Súd
konštatoval, že maloletý s matkou od svojho narodenia do 22.9.2013 žil v meste Ü. v Maďarskej
republike, kde navštevoval predškolské zariadenie aj základnú školu. Napriek tomu považoval pre
maloletého v prípade jeho návratu na územie Maďarskej republiky za neznesiteľnú situáciu a zásah
do jeho psychiky. Takéto rozhodnutie by nebolo v záujme maloletého, preto súd návrh otca zamietol.
Namieta záver súdu spočívajúci v tom, že miestom obvyklého pobytu maloletého je územie Slovenskej
republikyzdôvodupredchádzajúcichrozhodnutíslovenskýchsúdovorozvodemanželstvaaúpravepráv
a povinností k maloletému. Vyslovil názor, že Haagsky dohovor ani Nariadenie Rady ES č. 2201/2003
neobsahujú definíciu obvyklého pobytu maloletého, z jeho účelu i judikatúry vyplýva, že ide o miesto,
kde maloleté dieťa skutočne navštevovalo pred premiestnením predškolské zariadenie, prípadne školu,
kde malo určité väzby. Nezáleží na tom, kde bolo prihlásené k trvalému pobytu, ale kde reálne žilo. V
konaníbolopreukázané,žemaloletýsanarodilažilnaúzemíMaďarskejrepublikydo22.9.2014.Vyslovil
názor, že príslušnosť slovenských súdov a miesto obvyklého pobytu nemôže byť založené na základe
toho, že o rozvode a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodoval nepríslušný súd.
Návrh na rozvod podala matka maloletého, ktorá mala záujem, aby konanie prebiehalo na slovenskomsúde. Okresný súd Trebišov svojím postojom v rozpore so zákonom mal podľa výkladu súdu založiť
miesto obvyklého pobytu maloletého. Keďže namiesto toho aby postupoval podľa § 103 O.s.p. a
skúmal podmienky konania jednoznačne upravené v ust. § 88 ods. 1 písm.c/ O.s.p., túto povinnosť
si nesplnil, konal a vo veci rozhodol, aj keď mal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku príslušnosti.
Na tento protiprávny stav v podstate nadviazal svojím rozhodnutím aj konajúci súd, preto tvrdí, že táto
skutočnosť nemôže podriadiť výkon práv pod jurisdikciu slovenských súdov ani založiť miesto obvyklého
pobytu maloletého. Z pripojených spisov vyplýva a bolo preukázané aj v tomto konaní, že maloletý od
svojho narodenia žil na území Maďarskej republiky, kde navštevoval predškolské zariadenie a začal
navštevovať aj základnú školu. Tieto skutočnosti potvrdila aj matka. Vyslovil názor, že neboli dané
ani podmienky pre aplikáciu čl. 12 ods. 3 Nariadenia, pretože otec nikdy nesúhlasil s príslušnosťou
slovenských súdov. Návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva po rozvode podal a prebiehalo pred súdom
v Maďarskej republike. Súd svojím rozhodnutím ho ukrátil na výkone rodičovských práv, keď mu odňal
právo rozhodnúť a spolu rozhodnúť o mieste ďalšieho pobytu, či premiestnenia maloletého syna. Súd
akceptoval skutočnosť, ktorá bola preukázaná v konaní, že matka premiestnila syna bez toho, aby mu
ako otcovi oznámila svoj úmysel a až po niekoľkých dňoch, keď sa dožadoval vysvetlenia, mu povedala,
že so synom sa vysťahovala na územie Slovenskej republiky. V ten večer, keď odchádzali z územia
Maďarskej republiky maloletého o 19.30 hod. odovzdal matke pred jej bytom v meste Ü. po tom, čo
s ním strávil sobotu. Bezprostredne potom opustili svoje bydlisko a odišli do A. C., kde žijú rodičia
matky a tam sa zdržiavajú dodnes. Matka ani škole neoznámila, že maloletý do školy nenastúpi. Vytkol
konajúcemusúdu,žeajkeďsipripojilspisyOkresnéhosúduvTrebišove,neoboznámilsasichobsahom.
To, že z prednesov a podaní matky by zistil, že počas konania tvrdila rôzne dôvody, pre ktoré sa vzdala
výhodnejšieho zamestnania aké mala v Maďarskej republike, keď ukončila pracovný pomer dohodou.
Preto je nepravdepodobné, že bola bez práce a príjmu, nie z vlastného rozhodnutia. Matka naďalej
je členkou predstavenstva akciovej spoločnosti SZÉP HUNGÁRIA KFT., pre ktoré pracovala a preto
uvedené fakty naznačujú účelovosť konania matky, ktorá bez ohľadu na maloletého svoju prácu aj vzťah
otca a syna urýchlene sa presťahovala bez akejkoľvek zmienky o svojom úmysle. Je prirodzené, že
dieťa vo veku maloletého rýchlo podľahne vplyvu prostredia, v ktorom žije. Od 22.9.2013 maloletý žije s
matkou u jej rodičov v jednom byte a každodenný styk a vplyv prostredia sa prejaví na postojoch dieťaťa.
Matka neoprávneným premiestnením maloletého ho ukrátila na výkone jeho rodičovských práv. Na jeho
rodičovských právach nič nemení skutočnosť, že s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, jeho
styk s maloletým bol upravený na čas po rozvode. Zastáva názor, že aj po rozvode mu ostali rodičovské
práva zachované a majú ich s matkou rovnaké a to aj pokiaľ ide o rozhodovanie o pobyte maloletého
syna. Rovnako ukrátila aj maloletého syna, keď ho vytrhla z prostredia, v ktorom žil od narodenia a
znemožnila mu aj v budúcnosti stráviť so svojím otcom a svojím bratom viac času, udržiavať a posilňovať
rodinné väzby. Vyslovil názor, že takéto konanie matky mohlo byť negatívnym zásahom do psychiky
maloletého. Uznesenie považuje za rozhodnutie v rozpore s Haagskym dohovorom, ktorého cieľom
okrem návratu dieťaťa do miesta obvyklého pobytu, jeho postavenia pred jurisdikciu súdov v mieste
jeho obvyklého pobytu, kde reálne žil, zabrániť rodičovi, ktorý neoprávnene premiestni dieťa vo výhode
a v tom, aby z tejto výhody ťažil. Matka jednoznačne ťaží z tohto svojho konania, keďže vzhľadom na
vek maloletého a skutočnosť, že od septembra žije u svojich rodičov maloletého ovplyvňuje. Výnimky z
pravidlanariadiťnávratdieťaťadomiestajehoobvykléhopobytu,ktorésútaxatívneuvedené,jepotrebné
vykladať reštriktívne a má za to, že súd nekonal a nerozhodol v súlade s uvedeným.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne a trovy odvolacieho
konania si neuplatnila. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a riadne
zistil skutkový stav a zákonným spôsobom rozhodol s prihliadnutím na záujem maloletého. Nestotožnila
sa s tvrdeniami otca a ani s dôvodmi odvolania, ktoré považuje za nepravdivé a toto konanie podľa
jej názoru smeruje k tomu, aby jej otec znepríjemnil život a zároveň aj maloletému, pričom neprihliada
na to, čo je výhodnejšie pre mal. I.. Uviedla, že otec počas celého tohto konania uvádzal ako svoje
trvalé bydlisko mesto V. A. okres F. napriek tomu, že od 10.1.2013 sa stal štátnym občanom Maďarska
a došlo u neho k strate štátneho občianstva SR a má trvalý pobyt v F. X., O. u. XX/A. Uviedla, že od
začiatku konania poukazovala na to, že na základe vzájomnej dohody s otcom maloletého maloletý
je štátnym občanom SR a na základe súhlasu oboch rodičov bol prihlásený k trvalému pobytu od
24.2.2007 v A. C. okres K. SR a tento stav trvá doposiaľ. Matka je taktiež prihlásená k trvalému pobytu
v A. C. od 24.9.1991. Matka ani maloletý nie sú prihlásení k trvalému ani prechodnému bydlisku v
Maďarsku. Tieto skutočnosti sú preukázané potvrdeniami z evidencie obyvateľstva Mesta A. C., ktoré sú
obsahom spisu. Uviedla, že manželstvo s otcom maloletého uzavrela 23.9.2006, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 10C 48/2008 zo dňa 26.5.2008, ktorým na čas po rozvodebol mal. I. zverený do jej osobnej starostlivosti, na základe tohto rozsudku ona zastupuje maloletého a
spravuje jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 10.000 SKK mesačne
a sporivého výživného 15.000 SKK mesačne, ktoré má prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Týmto rozsudkom bol upravený styk otca s maloletým
tak, že otec má prevziať maloletého každú párnu sobotu v mesiaci o 8.00 hod. a vrátiť ho o 19.00
hod. v ten istý deň. Rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 27.6.2008 a vo výroku
o výživnom a úprave styku 5.2.2009. Uviedla, že po narodení maloletého bývali v obci Ü. na ul. A.
A., F. a otec maloletého sa odsťahoval k svojej priateľke v decembri 2007. Byt, kde žili v meste Ü.
na ul. A. A. v F. nadobudli rodičia maloletého pred uzavretím manželstva 30.5.2005 do podielového
spoluvlastníctva v 1/2. Otec po opustení spoločnej domácnosti agresívne sa správal voči nej, pravidelne
ju vyrušoval, atakoval, vyhrážal sa jej a znemožnil jej viesť riadny život, fakticky ju vyštval z bytu a preto
sa s maloletým odsťahovala na adresu ul. U. Á. Q. X/A, XXXX Ü., F., kde bývala od apríla 2010. Toto
rozhodnutie bolo vynútené aj tým, že otec v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetnému bytu sa domáhal toho, aby v konaní na Krajskom súde v Budapešti mu zaplatila sumu
783.000 HUF z titulu, že s maloletým dieťaťom užíva aj jeho spoluvlastnícky podiel z tohto bytu a
túto nadhodnotu, ktorá mala vzniknúť podľa otca maloletého od nej žiadal zaplatiť. Táto suma bola
vypočítaná ako užívanie naviac od 13.12.2007 na dobu 14,5 mesiacov. Táto skutočnosť bola predmetom
aj konania o vyporiadaní zaniklého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na Okresnom súde v
Trebišove pod sp.zn. 10C 95/2011, ktoré bolo zastavené, keďže došlo k mimosúdnemu vyporiadaniu
BSM medzi účastníkmi konania. Stará matka nadobudla do svojho vlastníctva rodinný dom v obci
Ü. na U. Á. Q. X/A, F., kde matka maloletého spolu s maloletým prechodne sa zdržiavali, avšak ani
matka ani maloletý nikdy nemali na tejto adrese trvalé bydlisko. Poukázala na to, že napriek tomu, že
zamestnávateľ v predchádzajúcom období jej sľúbil, že jej umožní vykonávať prácu v rámci pružného
pracovného času, aby mohla maloletého pri nastúpení do základnej školy nosiť do školy a zároveň
ho zo školy vybrať. Okrem toho jej bolo zamestnávateľom prisľúbené podstatné zvýšenie zárobku
pri realizácii rozpracovaných projektov. Projekty jej zamestnávateľa SZÉP HUNGÁRIA KFT. neboli
realizované, nedošlo k zvýšeniu mzdy, ktorá sa pohybovala v čistom od 53.055 HUF do 80.740 HUF a
nebolo umožnené vykonávať prácu v rámci pružného pracovného času, preto skončila pracovný pomer
ku dňu 25.9.2013. V priebehu mesiacov marec, júl, august, september 2013 bola práceneschopná.
Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a
najvhodnejším riešením pre maloletého bolo bývanie u starých rodičov v ich 6-izbovom byte v A. C., kde
aj s matkou mal maloletý trvalé bydlisko. Napriek jej snahe riešiť dochádzku do školy pre maloletého
nebolo to pre ňu možné vzhľadom na nedodržaný sľub zamestnávateľa vzhľadom na jej nízky príjem,
z ktorého nemohla naďalej financovať výdavky bývania v rodinnom dome napriek tomu, že jej rodičia
ju finančne podporovali a do budúcna táto forma financovania neprichádzala do úvahy, preto v záujme
zabezpečenia všetkých potrieb maloletého dňa 21.9.2013 sa vrátila spolu s maloletým do ich trvalého
bydliska v A. C., kde má maloletý najvhodnejšie podmienky na ďalší duševný a fyzický vývoj. Túto
skutočnosť oznámila otcovi pri najbližšom termíne úpravy styku, kde ich vyhľadal v mieste ich trvalého
bydliska a ona mu styk s maloletým umožnila. Túto vzniknutú situáciu otec maloletého bral na vedomie a
zmierilsa stým,žejevzáujmemaloletého,abybývalivmestetrvaléhobydliskavA.C..Tátosituáciaajej
riešenie medzi rodičmi maloletého nebola novou situáciou, nakoľko obaja v minulosti dlhodobo plánovali
zapojiť sa do podnikateľských aktivít svojich rodičov v mieste ich bydliska na území SR. Túto skutočnosť
preukazuje aj to, že otec maloletého so svojím bratom mali spoločnú spoločnosť s ručením obmedzeným
so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, pričom otec svoj obchodný podiel previedol na brata bezodplatne
v priebehu konania na súde prvého stupňa, kde sa domáhal zníženia výživného pre maloleté dieťa.
Otec konkludentne súhlasil s návratom maloletého, čo potvrdzuje aj to, že do podania žaloby o uloženie
povinnosti navrátiť dieťa na územie Maďarskej republiky od 22.9.2013 do 13.5.2014 uplynula doba 8
mesiacov, v rámci ktorej otec maloletého každý druhý týždeň navštívil v mieste trvalého bydliska, odkiaľ
vždy zobral maloletého ku svojim rodičom do V. A. na ul. I. č. XX, kde mal otec maloletého trvalé bydlisko.
Tentopostojotcaniejemožnéhodnotiťinakakosúhlasstým,žemaloletýsmatkoužilnaadresetrvalého
bydliska v A. C.. Maloletý od 23.9.2013 navštevuje Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským
v A. C., kde dosahuje výborné študijné výsledky, má len jednotky, cíti sa dobre a je žiakom 2. ročníka.
Poprela,žebymaloletýsasťažoval,ženemákamarátov,žemuchýbajúbývalíkamarátizoškolyažerád
by sa vrátil do Maďarska, pretože do základnej školy v Maďarsku chodil tri týždne, nemal tam žiadnych
kamarátov. V mieste prechodného bydliska jediný kamarát nastúpil na inú základnú školu a susedka,
ktorá bývala vedľa nich sa odsťahovala do iného mesta, z uvedeného dôvodu vôbec nevznikla situácia,
ktorá by mala negatívny dopad na psychiku maloletého. Práve v mieste trvalého bydliska v A. C. v škole
dosahuje veľmi dobré výsledky, v kolektíve je obľúbený, má veľa kamarátov, s ktorými trávi voľný čas azúčastňuje sa rôznych školských a mimoškolských aktivít kultúrneho a športového charakteru a dosiahol
pekné výsledky v rámci recitačnej súťaže na krajskej úrovni. Maloletý vo voľnom čase okrem kultúrnych
a športových podujatí v lete pláva, v zime korčuľuje, bicykluje sa, chodí na športovo-hudobný nácvik, kde
má svojich kamarátov, ktorí mu vytvárajú pocit kolektívu. Maloletý sa nechce vrátiť do mesta Ü., pretože
nič ho tam neviaže a za svoj domov považuje trvalé bydlisko v A. C., kde navštevuje základnú školu, v
kolektíve spolužiakov sa cíti dobre, má nových priateľov a práve vytrhnutie maloletého z tohto prostredia
by malo negatívny dopad na psychický vývin maloletého. Uviedla, že maloletý bol dvakrát vypočutý
pred konajúcim súdom v konaní, kde starí rodičia sa domáhali úpravy styku pod sp.zn. 16P 21/2014 a
druhýkrát v konaní pod sp.zn. 18P 77/2014 a v oboch konaniach maloletý jednoznačne prejavil svoju
vôľu bývať v A. C. spolu s matkou a so starými rodičmi. Poukázala na účelovosť konania otca, ktorý
uprednostnil vlastné záujmy pred záujmom maloletého, dôkazom čoho je konanie o zníženie výživného
pre maloletého, pričom súdom určený styk sa nerealizuje, pretože za posledných päť mesiacov štyrikrát
nebol realizovaný styk s maloletým z dôvodu čerpania zahraničnej dovolenky otca, účasti na svadbe,
dvakrát z iných dôvodov a ani dňa 13.9.2014 maloletého nenavštívil, pretože sa zúčastnil svadby, čo
preukazuje, že pre otca je dôležité riešiť vlastné záujmy, ktoré keď sa dostanú do kolízie s termínom
návštevy maloletého, tak ho nenavštívi. Poprela, že by bola členkou predstavenstva akciovej spoločnosti
SZÉP HUNGÁRIA KFT. ako uvádzal otec v odvolaní, pretože táto spoločnosť s ručením obmedzeným
má len spoločníka a konateľa, avšak ona nie je ani spoločníčkou ani konateľkou tejto spoločnosti,
čo preukazuje zmätočnosť otcových tvrdení. Poukázala na to, že všetky súdne konania týkajúce sa
maloletého sa uskutočňovali na Okresnom súde Trebišov. Boli to konania o úpravu práv a povinností k
maloletémupočastrvaniamanželstva,porozvode,zníženiavýživného,ostriedavejstarostlivostirodičov,
úpravy styku maloletého so starými rodičmi, pričom vo všetkých týchto konaniach otec maloletého bol
ich účastníkom, v týchto konaniach nikdy nenamietal miesto obvyklého pobytu maloletého na území
SR v A. C. a právoplatné rozhodnutia konajúceho súdu túto skutočnosť potvrdzujú. Stotožňuje sa so
závermi súdu prvého stupňa v tom, že nemohlo dôjsť k žiadnemu únosu maloletého do cudziny, lebo
maloletý stále podliehal jurisdikcii SR, ktorú skutočnosť otec maloletého uznával a nikdy nenamietal. Ani
podľa príslušných ustanovení Dohovoru nie sú splnené zákonné podmienky na navrátenie maloletého
na územie Maďarska, pretože teoreticky tam ani nemá kde bývať, na území Maďarska ani matka ani
maloleté dieťa nemajú trvalý ani prechodný pobyt, preto ani nie je možné ani jeho navrátenie na územie
Maďarska. Maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a nie je možné od nej spravodlivo očakávať,
aby sa vrátila do Maďarska, kde mala existenčné problémy. Práve vytrhnutie maloletého z prostredia v
mieste jeho trvalého bydliska v A. C. by spôsobilo vznik psychickej ujmy maloletého. Maloletý vzhľadom
na svoj vek a rozumové schopnosti prejavil svoje jednoznačné stanovisko, že chce byť s matkou a
nechce sa vrátiť do mesta Ü.. Poukázala na okolnosti, ktoré vyplynuli z rozsiahleho dokazovania súdom
prvého stupňa, na základe ktorého je možné dospieť len k jedinému záveru, že súd prvého stupňa riadne
zistil skutkový stav vo veci, vzal do úvahy záujem maloletého, zistil postoj maloletého v tejto veci a v
súlade so zákonom dospel k správnemu záveru, že navrátenie maloletého do mesta Ü. v Maďarsku nie
je v záujme maloletého, preto v súlade so zákonom návrh otca na navrátenie maloletého zamietol. Z
týchto dôvodov navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na to, že v uvedenom konaní jeho úlohou
je ochraňovať práva a právom chránené záujmy maloletého. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
správne zamietol návrh otca a rozhodol v záujme maloletého. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vôľu
maloletého, ktorá bola zisťovaná v prítomnosti kolízneho opatrovníka bez nátlaku a za vhodných
podmienok vytvorených pre maloletého tak, aby svoju vôľu mohol vyjadriť slobodne. Maloletý nevyjadril
túžbu vrátiť sa do Maďarska a uviedol, že tam, kde žije teraz a chodí do školy, sa cíti dobre, preto vyslovil
názor, že vôľa maloletého v tomto konaní bola vyjadrená jednoznačne. Od premiestnenia maloletého z
Maďarska na územie Slovenskej republiky do vynesenia rozsudku ubehlo 10 mesiacov a táto doba je
dostatočná na adaptáciu maloletého na nové podmienky a práve vyňatie dieťaťa z tohto prostredia, kde
v súčasnosti žije, by mohlo mať negatívny dopad na jeho psychický vývin. Maloletý sa nechce vrátiť do
Maďarska, adaptoval sa na nové prostredie, kde má vytvorené vhodné podmienky pre jeho všestranný
rozvoj, preto navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu poukázal na to, že námietka matky ohľadne
trvalého pobytu maloletého je evidenčná záležitosť a už zo samotného gramatického výkladu pojmu
obvyklý pobyt je zrejmé, že s evidenciou o trvalom pobyte tento termín nesúvisí. Haagsky dohovor
aj Nariadenie rady ES č. 2201/2003 používajú len pojem obvyklý pobyt. Z judikatúry i účelu právnej
úpravy je nepochybné, že obvyklý pobyt je miesto pobytu, kde maloleté dieťa skutočne bývalo predpremiestnením,kdenavštevovalopredškolskézariadenie,prípadneškolu,kdemalurčitésociálneväzby.
Nezáleží pritom, kde bolo prihlásené k trvalému pobytu, ale kde reálne žilo. Maloletý sa narodil a žil
nepretržite aj s matkou na území Maďarskej republiky do 22.9.2014, čo potvrdila aj matka a kedy ho
matka bez vedomia a jeho súhlasu premiestnila na územie Slovenskej republiky. Uviedol, že ešte v
roku 2013 sa obrátil na príslušné úradu a to Ministerstvo verejnej správy a spravodlivosti Maďarskej
republiky so žiadosťou o pomoc pri navrátení maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu a
následne štátne orgány Maďarskej republiky kontaktovali Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže so sídlom v Bratislave. On na základe odporúčania centra vyhľadal právnu pomoc v
Košiciach a centrum postúpilo právnej zástupkyni listiny doručené maďarskými úradmi dňa 30.4.2014.
Listiny preukazujú aj jeho aktivitu so žiadosťou o pomoc pri riešení navrátenia maloletého do miesta jeho
obvykléhopobytu.Poprelmatkoutvrdenúnámietku,ženemalažiadnepracovnéanipodnikateľskéväzby
v Maďarskej republike a pripojil výpis z obchodného registra Maďarskej republiky, ktorý potvrdzuje, že
matka naďalej vykonáva funkciu členky predstavenstva spoločnosti UKRENERGY TRADE v Budapešti.
Ide o spoločnosť podnikajúcu v energetike. Vzhľadom na uvedené, konanie matky považuje za účelové
v snahe pretrhnúť dobrý vzťah maloletého k nemu aj jeho mladšiemu bratovi a matka konala bez ohľadu
na záujem maloletého a premiestnením ho prinútila prispôsobiť sa a vytvoriť si nové sociálne väzby bez
ohľadu na následky.
Matka dňa 22.10.2014 predložila potvrdenie štatutárneho zástupcu spoločnosti UKRENERGY TRADE
Zrt. 1061 Budapešť, Andrásiho út 11, Maďarsko, ktoré preukazuje, že ako členka predstavenstva
nikdy nepoberala za výkon tejto funkcie mzdu alebo akékoľvek iné plnenie a nikdy nemala založený
pracovný pomer v tejto spoločnosti. Od marca 2012 spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, nemá
príjem a od mája 2014 prebieha v spoločnosti kompletná daňová kontrola a po jej ukončení členstvo v
predstavenstve A. G. zanikne.
Otec podaním z 24.10.2014 doplnil svoje vyjadrenie a za podstatné poukázal na to, že matka nehovorila
pravdu, ak tvrdila, že nie je členkou predstavenstva žiadnej spoločnosti so sídlom v Maďarskej republike,
nemá tam aktivity po tom, čo skončila pracovný pomer dohodou s inou spoločnosťou. Jej potvrdenie
korešponduje s výpisom z obchodného registra Maďarskej republiky a podstatný je fakt, že dom,
v ktorom matka bývala do odchodu na Slovensko, je naďalej vo vlastníctve jej matky a naďalej je
členkou predstavenstva spoločnosti od 1.2.2013 a aj keď tvrdila, že po návrate sa chcela zapojiť do
podnikateľských aktivít rodiny, napriek tomu je nezamestnaná a vedená na úrade práce.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,
preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací
súd konštatuje, že tvorila jeho obranu už na súde prvého stupňa, s ktorou sa súd prvého stupňa v
napadnutom uznesení dostatočne vysporiadal. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že
z preskúmavaného spisu vyplynulo, že obvyklý pobyt mal. I. B. rodičia založili dohodou, čo vyplýva
z doposiaľ právoplatných súdnych rozhodnutí. Prvá úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
mal. I. B. bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov dňa 25.4.2008 č.k. 8P 33/2008-72, ktorým bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 10.000
Sk mesačne od 13.12.2007 do budúcna a bol upravený styk otca s maloletým každú prvú a tretiu sobotu
v mesiaci od 8.30 hod. do 19.00 hod. a každý druhý a štvrtý utorok v mesiaci od 17.00 hod. do 19.00
hod.. V čase tohto konania matka uvádzala trvalé bydlisko v A. C., ul. D. č. XX, t.č. B., Ü., A. A. R. X
P. H., otec trvalé bydlisko V. A., ul. I. č. XX, prechodne zariadenie P. B.. Rozsudkom Okresného súduTrebišov zo dňa 26.5.2008 sp.zn. 10C 48/2008 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý
bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky. Výživné zo strany otca bolo
určené sumou 10.000 Sk ako bežné výživné a 15.000 Sk ako sporivé výživné a bol upravený styk otca
s maloletým každú párnu sobotu od 8.00 hod. do 19.00 hod.. V tom čase účastníci konania uvádzali
trvalé bydlisko matky A. C., ul. D. č. XX a trvalé bydlisko otca V.Ľ. A., ul. I. č. XX, prechodne R. I. P.,
B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu a výchovy maloletého dňa 27.6.2008 a v časti
určenia výživného 5.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 257/2008
zo dňa 2.1.2009. Dňa 5.5.2009 otec podal na Okresný súd Trebišov návrh na zníženie výživného a
úpravu styku s maloletým, v ktorom uvádza trvalé bydlisko matky v A. C. a svoje bydlisko naďalej vo V.
A. a prechodné bydlisko X. v F. J.. Konanie o zníženie výživného bolo zastavené uznesením súdu zo
dňa 22.9.2010 a návrh na úpravu styku bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa pokračovalo
pod sp.zn. 18P 395/2010, pričom otec svoj návrh zmenil a žiadal rozhodnúť o striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 29.4.2011 č.k. 8P 395/2010-107 návrh
otcanastriedavúosobnústarostlivosťzamietolavzáhlavírozsudkusauvádzatrvalébydliskomatkyvA.
C. a trvalé bydlisko otca vo V. A. a prechodné bydlisko X.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 259/2011-150 dňa 23.1.2012. Dňa 21.12.2011 otec
na Okresný súd Trebišov podal návrh na zníženie výživného, v ktorom opätovne uvádzal trvalé bydlisko
matky A. C. a svoje trvalé bydlisko vo V. A. a prechodné bydlisko X., ktorý návrh otca bol prvostupňovým
súdom zamietnutý pod sp.zn. 16P 398/2011 dňa 18.12.2013 a tento rozsudok bol potvrdený Krajským
súdom v Košiciach dňa 28.8.2014 č.k. 7CoP 111/2014-536. Rodičia otca podaným návrhom z 29.1.2014
sa domáhali úpravy styku s mal. I. B. a aj v tomto konaní obaja rodičia maloletého uvádzali svoje
bydlisko na území Q. J., matka A. C., ul. D. XXXX/XX a otec V. A., ul. I. č. XX, toho času X., O. Ú.
XX/A, F. J.. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo správne konštatované,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre kvalifikovanie premiestnenia mal. I. B. A. ako neoprávnené,
nakoľko rodičia maloletého jeho obvyklý pobyt založili dohodou, čo vyplýva z právoplatných súdnych
rozhodnutí, z ktorých jednoznačne vyplýva úmysel rodičov deklarovaný ako obvyklý pobyt maloletého
na území Slovenskej republiky. Odvolací súd poznamenáva, že obvyklý pobyt sa neodvodzuje od
faktického pobytu, ale od postoja účastníkov vo vzťahu k svojmu pobytu v tom zmysle, ktoré miesto
považujú za svoj obvyklý pobyt. Zo všetkých konaní týkajúcich sa mal. I. B. či už pred rozvodom
manželstva účastníkov alebo aj úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode jednoznačne
vyplynul postoj rodičov k ustáleniu obvyklého pobytu dieťaťa, ktoré svedčí územiu Slovenskej republiky.
Odvolacia námietka otca v tomto smere je účelová, pretože z právoplatných rozhodnutí súdov o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému konajúce súdy pri skúmaní právomoci museli vychádzať
len z tvrdenia a postoja rodičov, z ktorého nepochybne vyplýva, že úmysel rodičov nebol trvale sa
zdržiavať v Maďarskej republike, čoho dôkazom je aj to, že aj samotný otec svoj návrh na zmenu osobnej
starostlivosti o maloletého a zníženie výživného podával na Okresný súd Trebišov a nie na súdy na
území Maďarskej republiky. V konaniach prebiehajúcich na území Slovenskej republiky nenamietal ani
otec ani matka skutočnosť, že ich vzťah by sa mal riadiť maďarským právnym poriadkom alebo že
by slovenský súd nemal právomoc a príslušnosť vo veci konať. Pred maďarským justičnými orgánmi
sa neviedlo žiadne súdne konanie ohľadne rodičovských práv a povinností k maloletému. Rodičovské
práva a povinnosti k mal. I. B. boli na čas pred rozvodom manželstva, ako aj na čas po rozvode
upravené podľa slovenského právneho poriadku rozsudkami Okresného súdu Trebišov, ktorý založil
svoju právomoc konať na tom, že obvyklý pobyt dieťaťa na základe dohody rodičov je v mieste trvalého
bydliska matky a dieťaťa v A. C. a zmena štátneho občianstva otca nemá vplyv na ustálenie obvyklého
pobytu dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nemožno ustáliť, že obvyklý pobyt maloletého bol bezprostredne
pred premiestnením v Maďarskej republike, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.