Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16Er/49/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707201564
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6707201564.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti povinnému Q. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. Q.Á. XX, vedenej pod spisovou značkou EX 161/2007
súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, T. Vansovej 2,
ako náhradníčkou za súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, T.

Vansovej 2, o vymoženie pohľadávky vo výške 581,56 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením číslo 5611 012802 zo dňa 05.03.2007 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 581,56 Eur s
príslušenstvom, ako aj trov exekúcie, na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku

vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn.
SR 4938/06 zo dňa 21.10.2006 (ďalej len ,,exekučný titul“).

Súd napriek skôr vydanému povereniu pristúpil k skúmaniu Zmluvy o úvere č. 6112886 zo dňa
27.03.2006, ktorú uzavrel oprávnený s povinným (ďalej len ,,ZoÚ“) a následne uznesením č.k.
16Er/49/2007-23 zo dňa 08.06.2011 exekúciu zastavil z dôvodu, že plnenie zo zmluvy súd posúdil ako

plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Na odvolanie oprávneného vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k.
43CoE/246/2014-44 zo dňa 31.07.2014 zrušil vyššie uvedené uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní okresný súd musí skúmať či exekučný titul spĺňa formálne
a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia,

pričom bude zisťovať či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.

V zmysle záverov odvolacieho súdu tunajší súd opätovne pristúpil k skúmaniu exekučného titulu a ZoÚ,
a zistil nasledovný skutkový stav:

Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému čiastku vo výške 17.520,-

Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 17.280,-Sk od 02.06.2006 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 4.942,-Sk, to všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku.

V zmysle ZoÚ uzatvorenej dňa 27.03.2006 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume
12.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o zmluvnú odmenu vo výške
5.280,-Sk, t.j. celkovo zaplatiť sumu 17.280,-Sk v 4 mesačných splátkach po 4.320,-Sk počnúc dňom

28.04.2006. Dlžník je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným
číslom a číslom OP.Súčasťou ZoÚ sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úvere, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovskú
doložku v nasledovnom znení:

,,Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa

dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zák.č.258/2001Z.z.spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutýspotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania
pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd posúdil ZoÚ uzatvorenú medzi oprávneným
a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú a formulárovú), keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy

vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. (podľa výpisu z obchodného registra
predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek) a povinný pri uzatváraní zmluvy
vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., keď zo zmluvy nevyplýva,
že by túto uzatváral za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Návrh spotrebiteľskej
zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované

údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia
pôžičky, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako
celku.

V dôsledku toho, že právny vzťah založený ZoÚ súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom

aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za stavu, keď o plnení z ZoRP rozhodol rozhodcovský súd,
súd pristúpil k posudzovaniu toho, či v danej veci nešlo o vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

Pri skúmaní uzatvorenej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní
podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj výklad podľa smernice Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto
smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla
2004okrem§60,ktorýnadobudolúčinnosťdňomnadobudnutiaplatnostizmluvyopristúpeníSlovenskej
republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv.
nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre

výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré by sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti

spotrebiteľ dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje
predovšetkým na to, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú

koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná predovšetkým z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi
spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná, ale ako súčasť Zmluvných dojednaní,
a teda povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebopodrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže bol obsah
rozhodcovskej doložky veriteľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je

potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu
riešeniasporuaajsubjektumajúcehovyriešiťprípadnýsporúčastníkovhmotnoprávnehovzťahuzveruje
žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu
rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa

názoru súdu však treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle
neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky

nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak
len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd rekapituluje, že vyššie citované ustanovenie rozhodcovskej
doložkytak,akojeformulované,nútispotrebiteľapodrobiťsarozhodcovskémukonaniuaprípadnéspory
riešiť hlavne prostredníctvom rozhodcu, pričom rozhodcu vyberá žalobca, ktorým je vo väčšine prípadov
oprávnený. Súd v danom prípade potom nemá pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle 53 ods. 1 O.z., keď spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej

doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v
prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné
vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou
predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie
takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý

v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03.
2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je teda založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to

nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že exekúciu
zastavil s poukazom na znenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keď oprávneným označený
exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc rozhodnúť spor, a teda rozhodcovský

rozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.
sp.zn. SR 4938/06 zo dňa 21.10.2006 sa doposiaľ nestal vykonateľným.

V dôsledku uvedeného záveru sa už súd nezaoberal povahou plnenia priznaného exekučným titulom.O trovách exekúcie súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a
to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).