Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205685
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205685.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: vendue a.s., Neklanova 152/44, Praha 2-Vyšehrad, IČ:
28062256, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská cesta
3protižalovanému:M.I.,C.,H.XXXX/XX,t.č.J.I.XXXX,C.,Č.M.ozaplatenie8.508,91Kčsprísl.,takto

r o z h o d o l :

I. súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať v predmetnej veci,

II. súd konanie z a s t a v u j e ,

III. žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.2.2014 sa žalobca, ktorý je právnickou osobou so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (Česká republika), domáhal voči žalovanému, ktorý je štátnym občanom
Slovenskej republiky zaplatenia sumy 8.508,91 Kč s príslušenstvom.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa
22.1.2007 so žalovaným zmluvu o sporožírovom účte o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb.

Na základe tejto zmluvy poskytla žalovanému ako majiteľovi sporožírového účtu úver na sporožírovom
účte ako "kontokorent", vo výške, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu 5.000,- Kč. Podľa
ust. bodu 16.4 Všeobecných obchodných podmienok bol dohodnutý záväzok žalovaného neprekročiť
dohodnutú výšku poskytnutého úveru. Žalovaný úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu nedošlo,
navyše došlo k prekročeniu limitu kontokorentného úveru, tak sa dostal do nepovoleného debetu. Právny
predchodca žalobcu vyzval k zaplateniu žalovaného a nakoniec zaslal výpoveď zo zmluvy o poskytnutí

úveru zo dňa 1.2.2010, s tým, že podľa bodu 13 zmluvy je výpoveď účinná, ak 1.3.2010. Listom zo
dňa 2.3.2010 vypovedal právny predchodca žalobcu aj zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich
s účtom, pohľadávka k tomuto dňu bola v sume 6.689,37 Kč a skladala sa z čiastky nepovoleného
debetného zostatku vo výške 6.633,73 Kč, čiastky sankčného úroku vo výške 55,64 Kč. Nepovolený
debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpania účtu vo výške 25 %.
Žalovaná čiastka je tvorená sumou istiny vo výške 6.633,73 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol úver

prečerpaný,ďalejriadnyúrokzkontokorentnéhoúveruvovýške2,63Kčdodobyčerpaniaúverudodoby
splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ku
dňu 1.4.2011 predstavovali sumu 1.872,55 Kč.

V danej právnej veci vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej
únie (v Českej republike) t. j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné konanie

má charakter takzvaného konania s cudzím prvkom a základnou podmienkou, ktorá musí byť preprejednanie takejto právnej veci splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu
môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskej únie a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem zákonom.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľačlánku3ods.1nariadenia,osobysbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátumožnožalovaťnasúdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte

a/v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,

b/na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby D: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar

dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby
poskytli alebo mali poskytnúť,

c/ak sa neuplatní písm. b)/, uplatní sa písm. a)/.

Podľa čl. 15 ods. 1 písm. c/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí, podľa

tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú
s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto
členského štátu, a zmluva spadá do rozsah týchto činností.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia konanie možno iniciovať voči spotrebiteľovi druhou zmluvnou stranou, len

na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo.

Podľa čl. 26 nariadenia ak je odporca, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte obžalovaný pred súdom
druhého členského štátu a nedostaví sa pred súd, súd vyhlási na základe vlastného uváženia, že nemá
súdnu právomoc, pokiaľ si súdnu právomoc neodvodí od ustanovení tohto nariadenia.

Z vyššie uvedených citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom

pre založenie všeobecnej právomoci súdu členského štátu je bydlisko odporcu a v tomto členskom
štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach
nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 ods. 1 nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto
súd sa zaoberal otázkou, či v predmetnej právnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich
osobitnú právomoc súdov členského štátu.

Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom
štáte Európskej únie a to v Českej republike, pričom sa domáha nároku vo vzťahu ku žalovanému, ktorý
je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Daný záväzkovo
právny vzťah vznikol na základe zmluvy o sporožírovom účte - osobný účet a o poskytnutí súvisiacich
produktov a služieb - kontokorentného úveru, zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným dňa 22.1.2007, uzatvorenej v oblastnej pobočke v Táboře, Písek, Česká republika. V danej
zmluve sa dohodli právny predchodca žalobcu a žalovaný o zasielaní výpisov z účtu na adresu uvedenú
v zmluve N. I. XXXX, C., Č. M., ktorá bola žalovaným v predmetnej zmluve zároveň označená aj ako
korešpondenčná adresa. Právny predchodca žalobcu naviac doručoval žalovanému upomienky na inúadresu v Českej republike a to B. N. XXXX, C., čo mal taktiež súd zistené zo spisu, listinné dôkazy
predložil žalobca spolu s návrhom.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia, dospel k záveru, že právomoc konať v predmetnej

veci, by mohla byť založená na miesto zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia
čl. 5 ods. 1 nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe, ktorej predmetný záväzkovo
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol, možno podľa jeho obsahu považovať v zmysle
citovaného ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. c / nariadenia za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu,
vo vzťahu k nárokom, ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí, podľa citovaného ustanovenia čl.

16 ods. 2 nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, miestom bydliska žalovaného,
majúceho v predmetnom záväzkovom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

Akovyplývazustanoveniačlánku16ods.2nariadenianárokyvyplývajúcezozáväzkovprávnehovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo (bydlisko). To znamená, že pokiaľ je preukázané, že uplatňované
nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského štátu na

základe iných princípov vyjadrených ostatných oddieloch nariadenia. Napriek tomu súd posúdil, či by v
danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej miestom
zmluvného plnenia. Zo zmluvy a z predložených upomienok bolo preukázané, že miesto zmluvného
plnenia je v Českej republike, kde mal zároveň žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko a kam mu
právny predchodca žalobcu zasielal aj výpisy a iné oznámenia v zmysle zmluvy, súd konštatuje, že podľa

citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia nie je založená právomoc súdu konať v danej veci.

Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia s cieľom stanoviť, či má strana sídlo v členskom štáte, ktorého súdy
konajú v predmetnej veci, súd uplatní svoj vnútorný poriadok.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode, ktorého má občan
bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode, ktorého sa zdržuje.

Otázku bydliska súd posudzuje, podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského.
V zmysle definície používanej na účely ustanovenia § 85 O.s.p. obsah pojmu bydlisko, ako používa
O.s.p., nie totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce
evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom
zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania

podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale a v určitom
mieste sa zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto
faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.

V priebehu prípravy na pojednávanie súd zistil, že žalovaný sa už približne 10 rokov nezdržiava v mieste
trvalého bydliska a odišiel za prácou do Českej republiky. Na základe uvedených skutočností súd dospel

k záveru, že trvalý pobyt žalovaného na území Slovenskej republiky je len formálny, a žalovaný sa v
mieste hláseného trvalého pobytu v skutočnosti nezdržiava už 10 rokov.

Naviac pri doručovaní poštových zásielok, súd tieto zasielal na adresu uvádzanú v samotných listinných
dôkazoch predložených žalobcom, žalovaný sa zrejme zdržiava na adrese N. I. Č.. XXXX, C., Č. M.,
nakoľko súdu bolo poštovým doručovateľom oznámené, že zásielka bola doručovaná (adresát je teda

známy), bolo aj realizované oznámenie doručovania písomnosti, avšak nebola vyzdvihnutá v odbernej
lehote.

Tu je potrebné podotknúť, že samotné citované nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného
účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. Pre spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, takýmto súdom v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia je súd štátu, v ktorom

má bydlisko žalovaný, a v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný mal bydlisko na území
Slovenskej republiky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že pohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je
v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia splnená podmienka právomoci konať v
danej právnej veci, a preto s poukazom na ustanovení článku 26 ods. 1 nariadenia súd vyhlásil, že nemá

právomoc konať v predmetnej veci.Podľa § 103 zákona č. 99/1963 zb. Občianskeho súdneho poriadku platnom znení (ďalej len O.s.p.)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. K, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. V danej právnej veci
nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský
štát. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písmena c/ O.s.p. Podľa, ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O súdnom poplatku bude rozhodnuté v samotnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.