Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211147
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413211147.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 35 940 875, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Jozef Novák, proti
povinnej: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: R. U., C. XXXX/XX, o vymoženie sumy 1.167,60 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo 16. mája

2013 č. k. 15Er/549/2013-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnej exekútorky
Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Astrová 2/A zo dňa 10.05.2013.
Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní (ďalej aj „ZoRK“), § 2 písm. a/ § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej
aj „ZoSÚ“), § 52, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj zisteným skutkovým
stavom. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a povinnou
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3338648806 uzatvorenej dňa 10.05.2006. Túto zmluvu súd
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 OZ). Súd preskúmaním obchodných podmienok

pre úver Poštovej banky, a.s. zistil, že v článku 9.2 obchodných podmienok pre úver sa nachádza
rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej "zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na
riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti s ZoÚ a OP, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,

zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B podľa jeho vnútorných predpisov. Strany
sporového konania sa rozhodnutia RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné
a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“ Súd prvého stupňa podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l

Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľky
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľkou podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí maťistotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Tvrdil, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia a v tejto
súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 EP. Mal za to, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv.
exekučnýsúd. Poukázalnaznenieust.§159ods.2OSP.Malzato,žeoplatnostirozhodcovskejdoložky
rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola vec opätovne

posúdená. Súdne konanie nie je v zmysle zákona postavené nad rozhodcovské. Oprávnený dal do
pozornostisúdu,žePoštovábanka,a.s.postupovalavsúlades§93b/zákonaobankách,ktorýjejukladá
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej
a zmluvnej slobody. Namietal tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a to tak ustanovenia § 53 ods. 4, ako aj porušenia ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho
istého stupňa, nijako nezdôvodnil odlišný postup. Nevyjadril sa, akým iným spôsobom by si slabšia
strana svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný proces, dokázala náležite naplánovať, akú inú kvalitu
či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, či zasiahol do práv povinného.

Exekučnému súdu vytkol, že mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Skonštatoval, že
nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom
prípade nie interpretačný. Namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní súdom prvého

stupňa, keď žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 23/2013-8 v súvislosti s výkonom exekúcie a tiež na neprimerané zvýhodňovanie
povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. V závere dodal, že exekučný súd svojim
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú
s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,

presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012
Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového

konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok

nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý právnym predchodcom

oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje
zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností Podmienky pre úver, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopredpre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť
ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa
a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací

súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú
súčasťou Podmienok pre úver, povinná osoba ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom
spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby.
Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na
rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6
ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne
rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a

tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle
§ 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že
dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože
výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda

dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie
postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo
odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na
obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť

ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa
zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom na zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia bola skutočnosť, že samotná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc,
vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský
rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jej právneho predchodcu) povinnosti

predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní.

Poukazujúcnavyššieuvedenédôvody,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasprávnerozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.