Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/361/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5414201499.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Ing. Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. S., P. Z. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Machajom, so sídlom P. S., Y.
XX, proti odporcovi X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. V. XXX, právne zastúpenému advokátkou JUDr.
Michaelou Pagáčikovou, so sídlom P. S., Y. XXXX, o nahradenie prejavu vôle, v štádiu konania o
nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Dolný Kubín č. k. 5C/43/2014-25 zo dňa 15.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu odporcovi nakladať v podieloch uvedených v návrhu
na začatie konania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX katastrálne územie Q. Z., na LV č.

XXXX katastrálne územie S. a na LV č. XXXX katastrálne územie G., a to najmä previesť vlastnícke
právo k nim, založiť ich, zriadiť k nim vecné bremeno, inú ťarchu alebo iné vecné alebo nájomné právo v
prospech tretej osoby. S poukazom na § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
(vzneníúčinnomkdátumuuzatvoreniakúpnejzmluvy,ktoroumalodôjsťkporušeniupredkupnéhopráva
navrhovateľa) konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť ním uplatňovaného nároku vo veci
samej. Podľa označeného ustanovenia totiž, ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj

podiel, môže (nie musí) ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti
prostredníctvom výboru; ak o podiel títo neprejavia záujem, môže ho predať tretej osobe. Nebolo teda
povinnosťou pôvodnej vlastníčky podielov na spoločnej nehnuteľnosti ponúknuť ich na predaj ostatným
vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Okresný súd v danej spojitosti dodal, že navrhovateľ vychádzal z
aktuálne účinnej úpravy, keď v dotknutom zákonnom ustanovení došlo k zmene slova „môže“ na „musí“.

Zároveň mal za to, že navrhovateľ neosvedčil ani existenciu reálnej hrozby, že by odporca mal v

úmysle nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami navrhovateľom opísanými spôsobmi. Navrhovateľ ani
len netvrdil konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nielen možnosti, ale existencii takej hrozby.
Naopak, z výpisu z LV č. XXXX katastrálne územie S. vyplýva, že odporca na základe ďalšej zmluvy
uzatvorenej po kúpnej zmluve z 9.12.2013 získal ďalší podiel na nehnuteľnostiach tam zapísaných; čo
nasvedčuje (skôr) opačnej snahe odporcu, než tvrdí navrhovateľ. Okrem toho vo výpise z LV č. XXXX
katastrálneúzemieQ.Z.absentujezápis,žemáísťospoločnúnehnuteľnosťvzmyslezákonač.97/2013

Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že predbežné opatrenie bude nariadené v zmysle jeho návrhu. Tvrdil, že (už) samotná
právna úprava ochrany jeho predkupného práva vytvára stav, v ktorom existuje dôvodná obava, že ak
nebude predbežné opatrenia nariadené, dôjde k nemožnosti výkonu rozhodnutia, ku ktorému návrh
na začatie konania smeruje. Nariadením predbežného opatrenia nebude vlastnícke právo odporcupostihnuté spôsobom, ktorý by bol v rozpore s právom. Odvolateľ uviedol, že do uzavretia kúpnej zmluvy
zo dňa 9.12.2013 nebol odporca spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sú bez ohľadu na to,
akojetovyznačenénalistevlastníctva,spoločnounehnuteľnosťou.Uvedenéjeoveriteľnénapríslušnom

okresnom úrade, katastrálnom odbore, a vyplýva to aj z položky „iné údaje“, kde sa uvádza: „Sem patrí
LV XXXX kat. územie S.“.

Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že prevádzaný podiel mu nebol ponúknutý na odkúpenie v
zmysle platnej právnej úpravy, pričom toto tvrdenie môže vyvrátiť len odporca v konaní; nemožno preto
po navrhovateľovi žiadať, aby predložil dôkaz o neexistencii úkonu. Z tohto dôvodu niet pochybností

o nároku uplatňovanom vo veci samej. Zdôraznil, že v prípade, ak odporca prevedie dotknutý
spoluvlastnícky podiel na blízku osobu, prípadne na iného spoluvlastníka postupom podľa § 9 ods. 7
zákona č. 97/2013 Z.z., jeho predkupné právo zanikne. Z listu odporcu zo dňa 4.3.2014, v ktorom tento
nesúhlasil s výzvou navrhovateľa a bez právneho dôvodu mu navrhol, že mu podiel predá za cenu
24.000 eur, je preukázané, že odporca je pripravený predmetný podiel predať. Navrhovateľ uzavrel, že
rozhodnutie okresného súdu nemá oporu v jeho odôvodnení a súd nedospel k rozhodnutiu po riadnom

dokazovaní, ako mu to ukladá zákon.

Odporca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že zo strany navrhovateľa došlo k
nepochopeniu dikcie § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., keď zákonodarca výslovne zakladá zákonné
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, ktoré ostáva zachované a nezaniká v prípade prevodu
podielu na blízku osobu. Pokiaľ by sa mal v budúcnosti jeho podiel stať predmetom občianskoprávnych

dispozícií, označený zákon mu ukladá povinnosť upovedomiť o tom výbor a ponúknuť podiel ostatným
spoluvlastníkom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Danosť ktoréhokoľvek z opísaných záverov okresného súdu (neosvedčenie dôvodnosti nároku vo
veci samej, neosvedčenie hroziacej ujmy) odôvodňuje zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Krajský súd konštatuje, že správnymi sú oba dotknuté úsudky, vrátane ich zdôvodnenia, s
ktorým sa v plnej miere stotožnil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia a v reakcii na odvolacie námietky dodáva,

že list zo dňa 4.3.2014, v ktorom odporca ponúkol navrhovateľovi odpredanie dotknutých podiely
na nehnuteľnostiach za 24.000 eur, neosvedčuje existenciu vôle odporcu scudziť tieto podiely.
Jednoznačne totiž predmetným listom odporca len reagoval na výzvu samotného navrhovateľa na
odkúpenie podielov v spoločných nehnuteľnostiach. Žiadne iné (konkrétne) okolnosti nasvedčujúce
vôli odporcu scudziť dotknuté podiely navrhovateľ ani len neuviedol. Nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy tak (vôbec) nie je osvedčené.

Opodstatnenou nie je ani bližšie neodôvodnená úvaha odvolateľa, že samotná právna úprava
ochrany predkupného práva vytvára stav, v ktorom existuje dôvodná obava nemožnosti výkonu práva
navrhovateľa pri nenariadení predbežného opatrenia. Vychádza totiž z neakceptovateľnej prezumpcie
„nesprávnosti“ platnej právnej úpravy; zároveň žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom má takto

„vzniknutá“ bezprostredne hroziaca ujma spočívať.

Odvolateľ so všeobecným poukazom na „platnú právnu úpravu“ argumentoval, že mu dotknutý podiel
na spoločnej nehnuteľnosti nebol ponúknutý na odkúpenie, pravdivosť ktorého tvrdenia môže vyvrátiť
len odporca; preto nie je pochybnosť o jeho nároku vo veci samej. Okresný súd pritom jednoznačne
(a vecne správne) zdôraznil, že prevodca podielu v spoločnej nehnuteľnosti v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2013 medzi odporcom ako kupujúcim a U. B. ako predávajúcou nebol v
zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. (vtedy účinného) povinný tento svoj podiel ponúknuť na
predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie, v znení účinnom
k 9.12.2013, skutočne neukladalo vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti takúto povinnosť, ale
deklarovalo len možnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným vlastníkom podielovspoločnej nehnuteľnosti. Nadväzne je nutné uzavrieť, že nie je osvedčená dôvodnosť nároku vo veci
samej.

S poukazom na rozobrané zásadné závery sa odvolací súd nezaoberal tvrdeniami odvolateľa ohľadne

charakteru nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Q. Z. (či sú spoločnou
nehnuteľnosťou v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.), ani otázkou právnych následkov potenciálneho
nakladania odporcu s dotknutými podielmi. Povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami a argumentmi sporových strán je totiž limitovaná podmienkou, že tieto (námietky) musia mať
vecný význam pre rozhodnutie, ale zároveň nesmú byť v dôsledku iných záverov súdu irelevantné.

Vzhľadom na to, že odvolacie dôvody neboli opodstatnené a krajský súd nezistil ani danosť takých vád,

na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

O uplatnených trovách predbežného opatrenia (vrátane aktuálneho odvolacieho konania) rozhodne
okresný súd v rámci rozhodnutia o trovách „celého“ konania (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.