Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 2T/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010100
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Novák
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010100.1

Uznesenie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudcom JUDr. Miroslavom Novákom dňa 23.05.2014 v

trestnej veci proti obvinenému A. I. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z dôvodov § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku trestné stíhanie
proti obvinenému A. I., E.. XX.XX.XXXX K. K. E. J., J. I. K. E. J., Q.. P. XXX/XXA,

pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť
tak, že

1. dňa 02.11.2010 vo Vranove nad Topľou uzatvoril s U.. A. W., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. J., P.
Č.. XXX/XX zmluvu o pôžičke na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 4.500,-EUR, ktorú sa zaviazal

vrátiť do 23.11.2010, ale svoj záväzok z pôžičky v stanovenej lehote nevrátil, vyhýbal sa akémukoľvek
kontaktu s veriteľom, čím takto A. W. spôsobil škodu vo výške 4.500,-EUR,

2. dňa 10.02.2011 vo Vranove nad Topľou na základe ústnej dohody uzatvoril S. B. S., E.. XX.XX.XXXX,
J. I. K. E. J., E.A. S. XXX/XXX zmluvu o pôžičke na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 10.000,-
EUR,ktorúsazaviazalvrátiťvlehoteôsmychdníodpožičaniauvedenejsumy,alesvojzáväzokzpôžičky
v stanovenej lehote nevrátil, vyhýbal sa akémukoľvek kontaktu s veriteľom, čím takto B. S. spôsobil
škodu vo výške 10.000,-EUR,

z a s t a v u j e

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal obžalobu na obv. A. I. pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené
v obžalobe.

Súd preskúmal obžalobu v zmysle § 241 Tr. por. a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu.Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví ak sú tú okolnosti zvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie ak nie je tento skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu potresce sa
odňatím slobody až na 2 roky.

Základná skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje , aby bolo úmyselným zavinením

páchateľa pokryté nie len to, že iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl alebo úmyselným
zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť na cudzom majetku
škodu a zároveň chce (seba alebo iného obohatiť). Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať ku
všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu a prípadne , že sa úmysel vzťahuje
len niektorým z nich (napr. uvádzanie iného do omylu), kým k iným je dané zavinenie len z nedbanlivosti

(napr. prípadne spôsobenie škody a prípadné obohatenie páchateľa alebo niekoho iného) nemôže ísť
o spáchanie trestného činu podvodu.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal ( teda, že konal
tak ako konať chcel), ale je potrebné aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený trestným
zákonom , spôsobom v tomto zákone uvedenom.

Pokiaľ sa páchateľove chcenie alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti
podriadené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba
nedbanlivosť ( napr. vedomá nedbanlivosť) nemôže ísť o trestný čin úmyselný.

Trestný čin podvodu je prečinom, ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa
alebo iného. Páchateľ už v čase pôžičky peňazí musí konať v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec

nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo koná aspoň s vedomým, že peniaze v dohodnutej
lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil.

V tomto kontexte v rámci rozhodovania orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné posúdiť, či
skutkové povinnosti je možné subsumovať, teda podriadiť pod pojmové znaky niektorého z trestných
činov v uvedených v osobitnej časti trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že obvinený konal tak, aby poškodených akýmkoľvek
spôsobom uviedol do omylu a uvádzal nepravdivé skutočnosti za účelom získania finančných
prostriedkov. Naopak tvrdenia poškodených sú v rozpore z listinnými dôkazmi, ktoré predložil obvinený.

Vo vzťahu k poškodenému A. W. obvinený predložil dva zmluvy o pôžičke, na základe ktorých mu
poškodený požičal spolu sumu 4.500,-Eur a to dňa 09.10.2009. Podľa prvej zmluvy obvinený sumu

2.000,-Eur mal vrátiť do 30.04.2010, podľa druhej zmluvy sumu 2.500,-Eur mal vrátiť do 31.05.2010.

Vo vzťahu k poškodenému B. S. obvinený predložil listinný dôkaz o tom, že poškodenému dňa
22.06.2011 vrátil sumu 1.500,-Eur na jeho bankový účet vo VÚB a.s. Vranov nad Topľou. Z výpovede
poškodeného vyplýva, že mu v októbri 2012 z pôžičky vrátil sumu 1.500,-Eur . Teda mu spolu vrátil sumu
3.000,-Eur.Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jedná o súkromnoprávne spory medzi
fyzickými osobami, kde požičanie peňazí a ich nevrátenie nezakladá skutkovú podstatu trestného činu
podvodu, ale naopak tieto nároky je možné si uplatňovať v občiansko-súdnom konaní. V tomto prípade

si ani jeden z poškodených neuplatňoval svoje práva v rámci súkromnoprávnych vzťahov občianskeho
práva, napr. návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ je
potrebné považovať za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, z hľadiska
ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci

ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, aby si strážil
svoje práva, ktorým ma súdna moc poskytovať ochranu. Prostriedky trestnej represie nemôžu slúžiť
k uspokojeniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy ak nie sú splnené všetky predpoklady
trestnoprávnej zodpovednosti.

Skutkový základ posudzovanej veci sa týka výhradne práva vyplývajúceho z občiansko-právnych
predpisov s tým, že v takýchto prípadoch zdanlivého (formálneho) splnenia podmienok pre vznik

trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky krajnej represie
aplikovaťibazdržanlivoa lenvprípadoch,kedyprostriedkyochrany(nápravy)ponúkanéinýmiúpravami
odvetviami zlyhali alebo sú neefektívne (subsidiarita trestnoprávnej represie). Trestnoprávna represia
nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru
súkromnoprávnych vzťahov očakáva a vyžaduje aby si strážil svoje práva.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s §
215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa oznámenia

uznesenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.