Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 3, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Ro/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201360
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213201360.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO:
35 697 270, proti žalovanej H. G., U., bytom G., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, právne zast. JUDr. Jozef Kemp,
advokát so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 467,85 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 2.12.2013 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bardejov č.k.

5Ro/43/2013-35 zo dňa 25.10.2013 o d m i e t a ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2013, domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 467,85 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.5.2013 vedľajší účastník oznámil vstup do konania na
strane žalovanej.

Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 5Ro/43/2013-35 zo dňa 25.10.2013, a to tak, že žalovanej

uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi 467,85 € s 9,5 %
ročným úrokom z omeškania od 12.8.2011 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 28,- €, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.

Predmetnýplatobnýrozkazboldoručenýžalobcoviavedľajšiemuúčastníkovidňa21.11.2013,žalovanej
dňa 20.11.2013.

Podaním zo dňa 2.12.2013 vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu.

Vzhľadom k tomu, že žiadny z účastníkov konania nerozporoval vstup vedľajšieho účastníka do konania,

a teda súdu nebola predložená žiadna námietka proti účasti vedľajšieho účastníka v konaní, súd o jeho
prípustnosti, resp. neprípustnosti nerozhodoval.

Prv než sa súd začal zaoberať dôvodmi uvedenými v odpore vedľajšieho účastníka, skúmal, či odpor
bol podaný včas a oprávnenou osobou.

Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce

zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní oddoručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 172 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že odpor proti platobnému rozkazu
môže podať odporca. Občiansky súdny poriadok však expressis verbis nerieši situáciu, ak v skrátenom
rozkaznom konaní vystupuje na strane odporcu vedľajší účastník, a teda či aj vedľajší účastník je
oprávnený účinne podať odpor proti platobnému rozkazu.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší

účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch

dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh.") možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu,
keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však
neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom
na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov),
treba ustanovenie

§ 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napríklad pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom
(formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho

sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez
vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému
zásada „bdelým patrí právo". Pokiaľ žalovaný v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu
(platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných
žalobcom a žaloba sa doručuje až spolu s platobným rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci),

a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinneurobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník.
Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore". Táto pomoc sa
môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (porovnaj Občanský soudní

řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Vyššieuvedenéznamená,žeoznámenímtretiehosubjektu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti

platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Ak teda v predmetnej veci Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ podaním oznámilo súdu
prvého stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, nenastali urobením
tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva a už len z tohto dôvodu nebol tento subjekt
oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu.

Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou osobou na podanie odporu
proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený
nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca (žalovaný). Ide o významné
dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho
konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný

rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania
(majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné
účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V prípade podania odporu

vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovaného stalo
bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa
stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho
účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava ako aj závery

súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej
kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické
posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.

Na podporu svojho odôvodnenia súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Cdo 357/2012 z 30. októbra 2013.

Podľa § 174 ods. 3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c)
neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že odpor proti platobnému rozkazu podaný Občianskym
združením slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý v konaní vystupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p., je odporom,

ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, nakoľko je podaný neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu
súd preto tento odpor v zmysle § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.